Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225049
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112225049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa:

F.. D.. P. Q., J..Č.. XXXXXX/XXX, E. Č.. X, XXX XX E. a odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o zapl. nemajetkovej ujmy
22.000,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 6.6.2012 a postúpeným na
tunajší súdu dňa 2.8.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie
odškodného vo výške 22.000,- eur ako nemajetkovej ujmy spôsobnej mu nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Bratislava III s odkazom na zákon č. 514/2003 Z.z. a § 11 OZ, konkrétne v
konaniach vedených pod sp. zn. PK 1T 56/03 a PK 2T 39/2001.

Podľa odôvodnenia žaloby vznikla navrhovateľovi morálna ujma, ktorú si vyčíslil na sumu 12.000,- eur
spôsobenú dlhodobou neistotou o výsledok konania v reštančnej veci č.k. PK 1T 56/03, ktorá trvá od
5.6.2003, teda viac ako 9 rokov. Právny nárok na odškodnenie navrhovateľ odôvodnil s odkazom na §
9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., keď za nesprávny úradný postup sa považujú aj prieťahy v súdnom

konaní, porušenie povinnosti súdu učiniť úkon alebo vydať zákonné rozhodnutie v primeranej lehote, ako
aj iný neoprávnený a nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Morálnu ujmu, ktorú si navrhovateľ z toho titulu uplatňuje podľa jeho právneho názoru vyjadreného
v odôvodnení žaloby nemusí dokazovať, pretože má byť kompenzáciou stavu neistoty, do ktorej bol
súdom uvedený.

Ďalšia morálna ujma, vyčíslená na sumu 10.000,- eur mala navrhovateľovi podľa odôvodnenia žaloby,

vzniknúť v súvislosti s konaním Okresného súdu Bratislava III sp. zn. PK 2T 39/2001, kde zákonná
sudkyňa JUDr. Hatalová mala osobu navrhovateľa kriminalizovať a škandalizovať prebiehajúcim
trestnýmkonaním,čím porušilajehoprávo prezumpcieneviny.Tohtokonaniasamalazákonnásudkyňa
dopustiť v odôvodnení rozsudku sp. zn. PK 2T 39/20O1, v ktorej žalobca vystupuje ako svedok -
poškodený. Toto konanie navrhovateľ vníma ako neoprávnený a nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb s odkazom na §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.11.2013 namietal, že pre možnosť
postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť súčasne splnené zákonné podmienky zakotvené
v predmetnom zákona a to existencia nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonné rozhodnutie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutíma vznikom škody. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní sp. zn. PK 1T 56/2003 odporca zastáva
stanovisko, že navrhovateľ vo svojej žalobe nepreukázal, že došlo k naplneniu zákonných podmienok
na priznanie uplatneného nároku, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej

moci ako ho deklaruje navrhovateľ, vznik škody uplatnenej navrhovateľom, ako ani priama príčinná
súvislosť medzi namietaným postupom súdu v konaní a vznikom ujmy, ktorej náhrady sa žalobca
domáha, z dôvodu ktorých odporca žiadal žalobu zamietnuť. Navrhovateľ sa žalobným návrhom
domáha odškodnenia morálnej ujmy vo výške 12.000,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava III spočívajúcom v prieťahoch v súdnom konaní sp. zn. PK 1T 56/2003, ktoré

majú byť preukázané odpoveďou podpredsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.10.2011, Spr.
2050/2011 na sťažnosť žalobcu na postup súdu v konaní. Odporca má za to, že z upovedomenia o
spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 31.10.2011 konštatovanie namietaných a tvrdených prieťahov v
konanísúdunevyplýva.Podpredsedasúduvupovedomeníkonštatuje,že„vpredmetnejvecisaneustále
konalo, a to aj na tunajšom súde ako aj na odvolacom súde a subjektívny prieťah v konaní Okresného
súdu Bratislava III nezistil“. Navrhovateľ bol zároveň upovedomený, že predmetná vec je reštančná,

sledovaná štátnou správou súdov. Podľa odporcu samotná skutočnosť, že vec je reštančná bez ďalšieho
nezakladá prezumpciu existencie prieťahov v konaní a nie je možné toto interpretovať ako konštatovanie
prieťahov v konaní príslušným orgánom v zmysle §9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Zo žalobného návrhu,
ani z pripojených príloh nevyplýva, že by v konaní boli zistené prieťahy zavinené súdom. Odporca ďalej
vo vyjadrení poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik nemajetkovej ujmy s

odkazom na §17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je orgánom oprávneným na ustálenie zásahu do ústavou garantovaného práva na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, nemá právomoc ani na prípadné priznanie primeraného
zadosťučinenia za porušenie tohto práva. Takéto právo podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.
má Ústavný súd SR, ktorý ako súdny orgán môže v prípade dôvodnosti sťažnosti konštatovať porušenie

čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a zároveň priznať v zmysle ods. 3 a 4 čl. 127 Ústavy SR primerané finančné
zadosťučinenie. Až na základe takto ustáleného porušenia práva konštatovaného predsedom súdu
alebo Ústavným súdom je potom možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či v dôsledku
takéhoto pochybenia súdu vznikla účastníkovi škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy.

K uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za kriminalizáciu a škandalizáciu osoby žalobcu
prebiehajúcim trestným konaním a za porušenie jeho práva prezumpcie neviny zo strany zákonnej
sudkyne JUDr. Hatalovej, ktorého sa mala dopustiť v odôvodnení rozsudku sp. zn. PK 2T 39/2001, v
ktorej žalobca vystupuje ako svedok - poškodený. Vydanie rozhodnutia obsahujúceho odôvodnenie, s
ktorého obsahom dotknutá osoba nesúhlasí a pociťuje ho ako zásah do práva na ochranu jeho osobnosti

nie je možné považovať za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Neobstojí tak argumentácia
žalobcu, podľa ktorej nezákonný zásah do jeho osobnostných práv podľa §11 a nasl. OZ spôsobený
obsahom odôvodnenia rozsudku je možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle §9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca preto aj v tejto časti považuje žalobu za nedôvodnú. Odporca aj
s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 201/2007 má za to, že nemôže byť pasívne vecne

legitimovaný pre konanie o ochranu osobnosti podľa §11 a nasl. OZ. Z hľadiska určenie subjektu zásahu
do osobnostných práv nemožno štát ani ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo stotožňovať
s odlišnými subjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za
prípadné zásahy do osobnostných práv fyzických osôb.

Odporca preto v celosti žiadal žalobu zamietnuť jednak pre nesplnenie zákonných podmienok pre vznik
nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie v druhej časti uplatneného nároku.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 123 O.s.p. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ sa na súdne pojednávanie nariadené na 7.3.2014 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil
dodatočne písomným podaním doručeným do súdneho spisu dňa 7.3.2004 po súdnom pojednávaní,
a to z rodinných dôvodov, súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd vo veci rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa, prihliadol pritom na výsledky vykonaného dokazovania, na obsah
oboznámeného súdneho spisu vrátane pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp.

zn. PK 2T 39/2001 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a §153 ods. 1 O.s.p.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu,
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T
39/01 aNálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS352/2012-31,ktorýsúduzaslalOkresnýsúdBratislava

III vo veci poskytnutia súčinnosti, ako aj oboznámenie listinných dôkazov predložených navrhovateľom -
Upovedomenie Okresného súdu Bratislava III zo dna 31.10.2011, Spr. 2050/2011 o spôsobe vybavenia
sťažnosti v súdnej veci sp. zn. PK 1T 56/03 (čl. 9), prvou stranou Uznesenia Krajského súdu
Bratislava č.k. 3To 102/2009, Legitimáciou o dočasnej práceneschopnosti č. 483176, písomnou
výzvou navrhovateľa adresovanou Okresnému súd Bratislava III na zdržanie sa kriminalizovania a

škandalizovania,zaplateniaodškodnéhozodňa25.2.2012,Návrhnapredbežnéprerokovanienárokuna
náhradu škody zo dňa 19.07.2011, Oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku po
prepočte zrážok z dôvodu zmeny sumy životného minima od 1. júla 2012 (čl. 54), Odpoveďou Okresného
súdu Bratislava III na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 24.07.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. K 2T 39/01 vyplýva, že dňa 28.06.2001 bola Okresnou
prokuratúrou v Pezinku podaná na Okresný súd Pezinok obžaloba na obvineného T.Á. J., na tom
skutkovom základe, že v čase od 21.00 hod. dňa 6.12.2000 do 9.30 hod. dňa 9.12.2000 v Limbachu
v novostavbe rodinného domu bez popisného čísla, ktorého majiteľom je P. Q. vykonal krádež

spôsobom bližšie popísaným v odôvodnení obžaloby, čím spáchal trestný čin krádeže podľa § 247
TZ. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 6.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.07.2012 oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený
Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.07.2012. V odôvodnení rozsudku súd k osobe
navrhovateľa, ktorý v konaní vystupoval ako poškodený, konštatoval že v prieťahoch v tomto konaní

dochádzalo aj z dôvodu, že poškodený sa nedostavoval na hlavné pojednávanie, svoju neúčasť
ospravedlňoval práceneschopnosťou na jednej strane, na druhej strane podával sťažnosti na prieťahy
rovnako ako v trestnej veci, kde je sám obžalovaný a ktorá je na Okresnom súde Bratislava III vedená
ako reštančná. Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že poškodený svojim prístupom k orgánomčinným v trestnom konaní vrátane súdu pristupoval laxne a urážlivo. Súd tiež konštatoval, že „vzhľadom
na prístup poškodeného k predmetnej trestnej veci, jeho ignoráciu súdu nebolo možné preveriť, či
dlhoval obžalovanému v kritickom čase 1.288.000,- Sk a preto súd v tomto prípade, vzhľadom na osobu

poškodeného sa priklonil k výpovedi obžalovaného“.

Z Nálezu Ústavného súdu SR III ÚS 352/2012-31 vyplýva, že Ústavný súd konštatoval, že postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1T 56/03 bolo porušené základné právo
D.. F.. P. Q. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Okresnému súdu Bratislava III bolo prikázané v konaní konať bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- eur.

V sťažnosti adresovanej na ústavný súd SR navrhovateľ navrhol, aby mu súd priznal finančné
zadosťučinenie v sume 22.000,- eur, čo vyplýva zo strany 3 citovaného nálezu. Ústavný súd však

považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 1.000,- eur, ktorá zohľadňuje
celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov
v konaní a s tým spojenú ujmu sťažovateľa, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Z odôvodnenia nálezu ÚS SR vyplýva, že konajúci súd sa k otázke potencionálnych prieťahov vyjadril

okrem iného aj tak, že „vo veci vznikli isté prieťahy, ktoré boli jednak objektívneho charakteru a prieťahy,
ktoré boli subjektívneho charakteru vo vzťahu ku konajúcej sudkyni JUDr. Ľudmily Hatalovej sú riešené
v tomto čase v disciplinárnom konaní“. Na stane 10 bod 2 ústavný súd tiež konštatoval v rámci druhého
kritéria aplikovaného pri posudzovaní otázky existencie zbytočných prieťahov konania, že v správaní
navrhovateľa zistil určité okolnosti signalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka konania, ktoré mali

negatívny dopad na rýchlosť na plynulosť posudzovaného konania.

Z Odpovede na sťažnosť Spr. 2055/2012 zo dňa 24.07.2012 vyplýva, že Okresný súd Bratislava III
prostredníctvom podpredsedu súdu navrhovateľovi okrem iného oznámil, že na základe preštudovania
spisovéhomateriáluPK1T56/03dospelkzáveru,„žeVamioznačenéprieťahyvpredmetnejtrestnejveci

súevidentné,pričomzodpovednosťzatietoprieťahynesiezákonnásudkyňaJUDr.ĽudmilaHatalová“. V
odpovedi na sťažnosť boli konštatované ďalšie prieťahy od 27.05.2011, kedy bol predmetný spis vrátený
po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojim uznesením pod č. 3To 102/2009 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom od tohto momentu aj napriek tým skutočnostiam, že aj

dozorový prokurátor svojim podaním zo dňa 4.4.2012 sa domáha nariadenia hlavného pojednávania sa
vo veci nekoná....“ .

Navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 29.07.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie
žaloby, v ktorom žiadal zaplatiť čiastku 83.000,- eur ako odškodné v súvislosti s trestným konaním PK

1T 56/03, s konaním na odvolacom Krajskom súde v Bratislave č. 14Co 398/08 a 3To 102/2009.

V prejednávanej právnej veci je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom
do 31.12.2012. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
príslušnom platnom znení upravuje v §1 zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa v zmysle § 2 cit. zákona pod výkonom verejnej moci
rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán a orgán
územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci :
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. (2) cit. zákonného ustanovenia sa zodpovednosti podľa odseku 1 nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak 1/ škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2/

škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Z výsledkov vykonaného dokazovanie je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava
III PK 1T 56/03 došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Tieto
prieťahy boli konštatované štatutárnym zástupcom súdu vo vyššie označenej písomnej Odpovedi na
sťažnosťnavrhovateľaSpr.2055/2012,akoajÚstavnýmsúdomSRNálezomsp.zn. IIIÚS352/2012-31.
Za prieťahy bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, keď navrhovateľ

žiadal priznať čiastku až 22.000,- eur. Pri výške odškodnenia Ústavný súd zohľadnil aj samotné
správanie navrhovateľa v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. PK 1T
56/03 (ústavný súd konštatoval, že v správaní navrhovateľa zistil určité okolnosti signalizujúce pasivitu
sťažovateľa ako účastníka konania, ktoré mali negatívny dopad na rýchlosť na plynulosť posudzovaného
konania). V súvislosti s konštatovanými prieťahmi v konaní však navrhovateľ súdu nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy (uplatnenej vo výške 12.000,- eur) vzhľadom na zásady jej posudzovania uvedené
v §17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k uplatnenej škode za nesprávny úradný postup
v súvislosti s označeným súdnym konaním súd poukazuje aj na skutočnosť, že konanie sp. zn. PK 1T
56/03ešteniejeprávoplatneskončené,preto vtejtočastibolažalobapodanácelkomzjavne predčasne.

V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou vo výške 10.000,- eur za údajnú kriminalizáciou
navrhovateľa v konaní č. k 2T 39/01 súd dospel k záveru že konštatácia vo vzťahu k osobe navrhovateľa
ako poškodeného v odôvodnení rozsudku okresného súdu nie je spôsobilá zasiahnuť do osobnostných
práv navrhovateľa. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom prakticky bez výhrad a stal
sa právoplatným. V odôvodnení rozsudku súd k osobe navrhovateľa len v rámci zhrnutia záverov

dokazovania celkom legitímne v súlade s procesným predpisom popísal to, ako sa mu javilo správanie
navrhovateľa ako poškodeného počas trestného konania, popísal súvis tohto správania s výsledkom
konania, teda že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva
akákoľvek kriminalizácia osoby navrhovateľa. Predmetný rozsudok sa doručoval len účastníkom
konania, a bez príslušnej anonymizácie nie je verejne dostupný. Naviac navrhovateľ v konaní žiadnym

dôkazným prostriedkom nepreukázal vznik ujmy tak ako to predpokladá § 17 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z.z., teda že znenie toho rozsudku malo vplyv na jeho doterajší život, spoločenské alebo
pracovnéprostrediaapod. Vzhľadomnauvedené záverybolažalobaajvtejtočastipodanánedôvodne.Súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonania dokazovania výsluchom sudkyni JUDr. Hatalovej a
pripojením súdneho spisu Okresného súdu v Pezinku sp. zn. PK 1T 56/03 pre nadbytočnosť, keď
pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pripojenie a oboznámenie spisu Okresného

súdu Bratislava III, sp. zn. 2T 39/01 a Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2012-31 vo
vzťahu ku konaniu 1T 56/03, ktorý súdu zaslal Okresný súd Bratislava III v rámci poskytnutia súčinnosti,
ako aj oboznámenie listinných dôkazov predložených navrhovateľom - Upovedomenie Okresného súdu
Bratislava III zo dna 31.10.2011, Spr. 2050/2011 o spôsobe vybavenia sťažnosti v súdnej veci sp. zn.
PK 1T 56/03 (čl. 9).

Záverom teda súd musí konštatovať, že žaloba navrhovateľa voči Slovenskej republike v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánom konajúcim v mene štátu o zaplatenie nemajetkovej
ujmy nie je dôvodná. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takého nesprávneho úradného
postup súdu, alebo iného závažného zásahu, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostnej sféry
navrhovateľa, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania
neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.