Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19P/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419204252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6419204252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, vo veci starostlivosti

súduomal.Y.Q.,J..XX.XX.XXXX,bytomU.K.O.M.V.J.G.,N.N.S.Č..XX,XXXXXJ.G.,zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. J. E., dieťa rodičov: matky: Y.É. Q., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. Ž. J. E., štátnej občianky SR a otca: I.V. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXX/XX, Ž. J.
E., štátneho občana SR, za účasti poručníka Mesto Ž. J. E., o návrhu matky na navrátenie rodičovských
práv a povinností matky k mal. Y., takto

r o z h o d o l :

Súd p r i z n á v a matke Y. Q., J.. XX.XX.XXXX rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej Y.
Q.E., J.. XX.XX.XXXX, ktorých bola matka pozbavená rozsudkom Okresného súdu Ž. J. E. Č.. H.. XP/

XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Súd n a r i a ď u j enad výkonom rodičovských práv a povinností matky d o h ľ a d.

Matka mal. Y. Q., J.. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na jej výživu výživným vo výške 30 % so
sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny J. G., S. XX, XXX XX J. G..

Funkcia poručníka Mesta Ž.F. J. E. z a n i k á dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka mal. Y. sa návrhom domáhala, aby jej súd prinavrátil rodičovské práva a povinnosti k mal. Y.
Q.E., J.. XX.XX.XXXX, ktorých bola pozbavená rozsudkom Okresného súdu Ž. J. E. N.. L.. XP/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. V návrhu poukázala na to, že dlhodobo spolupracuje s organizáciou J.,

Q.. L.. - U. J. I. G. G.. S mal. Y. obnovila kontakt a má ju rada. Mal. Y. má záujem stretávať sa s ňou
a tráviť u nej pobyty ako ostatní jej súrodenci, avšak z dôvodu, že jej boli odňaté rodičovské práva a
povinnosti to nie je možné.

2. Zo správy Centra pre deti a rodiny J. G., kde je mal. Y. ústavne umiestnená vyplýva, že mal. Y. sa
kontaktov s matkou dožaduje, či už telefonicky, prípadne aj osobne. Opakovane jej bolo vysvetlené, že
daný pobyt nie je možné uskutočniť. Aj keď mal. Y. situáciu chápe, daný stav ju mrzí. Počas letných

prázdnin bola mal. Y. navštíviť matku v sprievode sociálnej pracovníčky. V závere správy centrum
konštatuje, že matka má záujem o kontaktovanie sa s mal. Y., pričom mal. Y. túto skutočnosť pozitívne
vníma a teší sa z toho. Stretávanie s matkou má na Y. pozitívny vplyv.3. Kolízny opatrovník navrhol súdu návrhu matky vyhovieť, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplynulo,žekontaktsmatkoumánamal.Y.dobrývplyv,apretojevjejzáujme,abymatkebolinavrátené
rodičovské práva a povinnosti.

4. Podľa § 29 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa
predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme mal. dieťaťa.

5. Podľa § 29 ods. 2 Zákona o rodine, ak je potrebné spravovať majetok mal. dieťaťa, v rozhodnutí o
priznaní rodičovských práv a povinností podľa ods. 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka
na spravovanie jeho majetku.

6. Podľa § 56 ods. 1 Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude
zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

7. Podľa § 59 ods. 1 Zákona o rodine, poručníctvo zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou poručníka,
d) zánikom dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
e) dosiahnutím plnoletosti rodiča maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 3, § 29),
f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní.

8. Podľa § 58 ods. 6 Zákona o rodine, o zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný
účet zo správy majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.

9. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené.

10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávaťúkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

13. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých procesných
strán, ktoré sa vzdali práva podať voči nemu odvolanie, písomné vyhotovenie rozsudku v súlade s §
221 písm. a) CSP neobsahuje odôvodnenie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci konania vo výrokoch, voči ktorým sa osobne, alebo
prostredníctvom zástupcov vzdali práva podať odvolanie.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohodyalebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.