Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116211991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: E. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Francúzska republika, Paríž 750 09, boulevard Haussmann 1, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava 811 09, Karadžičova 2,

IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej
14, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 17C/138/2016-101 zo dňa 14. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.).
Výrokom II. rozsudku priznal žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu
a výrokom III. zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016.

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou

domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42636074449007 zo dňa 25.01.2013,
(ďalej aj "úverová zmluva", resp. "zmluva"), zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
k uvedenej úverovej zmluve (ďalej aj "dohoda o zrážkach zo mzdy"), uloženia povinnosti žalovanému
a zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti Askoll Slovakia s.r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči
žalobkyne, nariadenia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni, uloženia
zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej
podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.

21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému
uložené zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru
č. 302301976 zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takisto
súd uložil obchodnej spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o., so sídlom 916 25 Potvorice 331, IČO:
31 445 977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného

na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k
poskytnutému spotrebiteľskému úveru zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Zároveň bolo žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote 60 dní od doručenia tohtopredbežného opatrenia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Súd prvej inštancie mal ďalej
za preukázané, že dňa 25.01.2013 uzavrela žalobkyňa spolu so svojim bývalým manželom U. O. ako
dlžníci, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným ako veriteľom. Na základe tejto úverovej zmluvy

im bol obom poskytnutý úver vo výške 15.126 eur na splatenie úverov (úverový účel). Pred uzatvorením
úverovej zmluvy vyplnili obaja dlžníci osobný dotazník (č.l. 57). Dlžníci z tejto úverovej zmluvy svoj dlh
riadne neplnili. Dňa 20.11.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok
zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou textu úverovej zmluvy, a to v
bode 3 časť 3 zmluvy. Dňa 07.12.2015 zamestnávateľ žalobkyne žalovanému oznámil, že zrážky zo

mzdy žalobkyne nie je možné pre neho vykonávať, pretože sa vykonávajú pre iné dve dosť vysoké
pohľadávky a nie je dostatok finančných prostriedkov aj pre pohľadávku žalovaného. Dňa 05.02.2016
vyzval žalovaný žalobkyňu a U. O. na doplatenie dlžnej čiastky úveru v sume 1.238,50 eur. Listom zo
dňa 09.03.2016, ktorý bol adresovaný žalobkyni a U. O., vyhlásil žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru.
Výšku dlhu vyčíslil v sume 14.747,97 eur. Dňa 29.06.2016 podala žalobkyňa túto žalobu.

3. Vo vzťahu k požadovanému zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie uviedol, že
nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či dohody, preto sa žalobkyňa nemôže úspešne
domáhať požadovaného zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na právny názor Krajského
súdu v Trenčíne, ktorý bol vyjadrený v inom spore žalobkyne, ktorý bol vedený na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 17C/55/2016, a to v uznesení sp.zn. 6Co/70/2018 z 08.06.2018, sa súd zaoberal

"neplatnosťou" predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Krajský súd v Trenčíne totiž v uvedenom
uznesení uviedol, že "slovenský právny poriadok definíciu pojmu "zrušenie" zmluvy, ktorým sa súd prvej
inštancie zaoberal, nepozná, ale z gramatického hľadiska ide o všeobecný pojem označujúci zánik
záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa i prípadnú otázku (ne)platnosti právneho
úkonu." Argumentácia žalovaného v tejto veci nebola zameraná v tom smere, že by namietal formuláciu

žalobného návrhu v tejto otázke. Naopak jeho obrana spočívala v argumentácii o platnosti tejto dohody.
Ďalej dal do pozornosti, že žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy
nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré
súd aplikoval v priebehu konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie,

žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti.
Dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný právny úkon je súčasťou textu úverovej zmluvy, avšak
jedná sa o samostatný právny úkon. Preto súd prvej inštancie posudzoval platnosť oboch úkonov
samostatne. Podľa OSP je možné domáhať sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na
požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Podľa CSP je možné domáhať neplatnosti

právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa súdu prvej inštancie právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy vyplýva
z § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2018 (Spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Preto súd prvej inštancie

považovalžalobuvtejtočastizajednoznačneprocesneprípustnú.Právodomáhaťsaurčenianeplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa
explicitného znenia CSP sa nemožno domáhať určenia jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470
ods.2 ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na toto ustanovenie súd prvej inštancie uzavrel, že ak

bola podaná žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej
žalobe tento účinok. Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho
úkonu, ak je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ďalej konštatoval, že z ustanovenia
§ 137 CSP je zrejmé, že výpočet procesne prípustných žalôb nie je úplný. Preto je na úvahe súdu,
aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné, pričom v tomto prípade dospel súd prvej

inštancie k záveru, že prípustné je. Pri tomto rozhodovaní vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu
sporových strán a účel namietaného právneho úkonu. Zo skutkových okolností prípadu mal za zrejmé,
že právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským a bol založený uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne (dlžníka) umožnilo
žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto

pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný
pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Podľa súdu
prvej inštancie takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý
je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľoma spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť.
Aby žalovaný mohol dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným
a účelným, aby mu nebolo iba procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany

porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach
zo mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie
o neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú
dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na
súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka

veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného následne vyplýval aj naliehavý právny záujem žalobkyne
na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom
zjavné,žežalovanýmieniuspokojovaťsvojupohľadávkuzomzdyžalobkyne.Uvedenývýkladsúduprvej
inštancie vyplýva aj z čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorých
každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi

záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak
nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa
právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná

a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ako vyplýva z uvedeného, nikto sa nesmie dovolávať
slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným

sporovým poriadkom je podľa názoru súdu prvej inštancie aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv
spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na dôvodovú správu k § 290 a nasl. Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva,
musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných

procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je
spravodliváarýchlaochranaporušenýchaleboohrozenýchsubjektívnychpráv.Vsúvislostisuvedeným,
nie je podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku,
ktorý navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

4.Kpožadovanémuurčeniuneplatnostiobochprávnychúkonovsúdprvejinštancieuviedol,žetejtočasti
žaloby nebolo možné vyhovieť z iného procesného dôvodu. Tým je tá skutočnosť, že sporovou stranou
v tomto konaní nie je zároveň aj účastník predmetnej úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo
mzdy, a to JJ. (žijúci bývalý manžel žalobkyne), teda samotný spoludlžník z úverovej zmluvy (účastník
úverovej zmluvy a účastník dohody o zrážkach zo mzdy, ako časti úverovej zmluvy). V zmysle ustálenej

judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musí
byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto
účastníka právneho úkonu (vzhľadom na § 228 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak). Pre jedného účastníka by tak právny úkon platný

bol a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal napríklad
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 122/2002, či sp.zn. 1Cdo 11/2003). V danom prípade
tak ide o tzv. neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu vo
vzťahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je
časťou úverovej zmluvy, a ktorej účastníkom je bývalý manžel žalobkyne, zamietol. Preto sa nezaoberal

vecnou dôvodnosťou tejto časti žaloby, teda či napadnuté právne úkony sú platnými právnymi úkonmi.

5. K požadovanému uloženiu povinnosti spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo
mzdy voči žalobkyni súd prvej inštancie uviedol, že v tejto časti žalobe nemohol vyhovieť. Poukázal na
skutočnosť, že spoločnosť Askoll Slovakia spol. s r.o. nebola sporovou stranou v tomto konaní, a preto

súd prvej inštancie nemôže rozhodovať o uložení povinnosti tejto obchodnej spoločnosti.

6. Požadovanému uloženiu povinnosti žalovaného vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni súd prvej
inštancietaktiežnevyhovel,pretožežalobkyňaneuviedlasumupeňažnýchprostriedkov,ktorýchvráteniasa domáha a takisto v tejto časti žaloby neuniesla dôkazné bremeno. Navyše sama žalobkyňa uviedla,
že čerpala s bývalým manželom úver od žalovaného v sume 15.126 eur, pričom z tohto úveru nevrátila
ani istinu, z čoho vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne neobohatil.

7. K požadovanému zákazu žalovanému používať v zmluvách a o úvere, uzatvorených VOP,
vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy súd prvej
inštancie uviedol, že nemá podľa CSP oprávnenie ukladať zákaz dodávateľom používať v zmluvách
nejaké zmluvné podmienky a žalobkyňa nemá právo domáhať sa vydania takéhoto rozsudku. Navyše

súd prvej inštancie žalobkyňou požadovaný zákaz považoval za nevykonateľný pre jeho neurčitosť.

8. Následne súd prvej inštancie, podľa § 336 v spojení s § 335 ods. 1 CSP, zrušil predbežné
opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016, pretože žalobu vo veci samej zamietol.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že vykonávaním zrážok zo mzdy a

iných príjmov za situácie, keď je dôvodne spochybnená platnosť a vhodnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, jej hrozí majetková ujma. Dodala, že vykonávanie zrážok zo
mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Mala za to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola medzi nebankovým subjektom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo
spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán.Trvalanatom,ženeurčitosť

zmluvného dojednania o výške zrážok zo mzdy má za následok neplatnosť dohody. Poukázala na
to, že má naliehavý právny záujme na požadovanom určení neplatnosti zmlúv, a to z dôvodu hrozby
existenčných problémov v dôsledku realizácie zrážok zo mzdy. Na záver uviedla, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nebolo presvedčivé, a to podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP a v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože neboli jasne a zrozumiteľne dané odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Alternatívne žiadala, aby, vzhľadom na nadbytočnosť niektorých výrokov jej pôvodného
petitu uvádzaného v žalobe, odvolací súd rozhodol len o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
25.01.2013 je neplatná a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril a nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne. Dal do
pozornosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmysle zákona, nemusí obsahovať určenie rozsahu
vykonaných zrážok. Navyše výšku zrážok zo mzdy nemožno v dohode o zrážkach zo mzdy ani určiť,
keďže nemožno predpokladať výšku mzdy. V tejto súvislosti uzavrel, že nemožno hovoriť o akejkoľvek

absencii náležitostí dohody, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné náležitosti, a to písomnú
formu ako aj súhlas dlžníka s dohodou. Nemal za preukázané ohrozenie práva žalobkyne. V prípade ak
by si žalovaný neuplatňoval vykonávanie zrážok zo mzdy, mohol by za tých istých skutkových okolností
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím by sa stal celý úver splatný, uplatniteľný na
súde a následne by povinnosť žalobkyne bola vykonateľná prostredníctvom exekúcie. Žalovaný taktiež

dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem ako predpoklad pre uplatnenie
tzv. určovacej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/23/2008
zo dňa 28.05.2009; sp. zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
185/2005. S odkazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že ho považuje za účelové, tendenčné
a plne smerované v prospech žalovaného. Nesúhlasila s ním v plnom rozsahu a naďalej trvala na
skutočnostiach uvádzaných v odvolaní. Opätovne poukázala na to, že žalovaný nepreložil kompletnú
platobnú históriu pre úverovú zmluvu, ani nevyčíslil svoje nároky z tejto zmluvy a dohody a nijako

nepreukázal žalobkyňou už zaplatené čiastky či zrazené sumy. Záverom uviedla, že stále trvá na svojej
žalobe v plnom rozsahu.13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v §

470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného
predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") s účinnosťou od
1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne
nariaďovať pojednávanie.

15. V rozhodovanej veci žalobkyňa, ktorá nie je právne zastúpená, dňa 29.06.2016, doručila súdu prvej
inštancie podanie, označené o.i. ako "Žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážke zo mzdy", pričom
v bode I. žalobkyňa uvádza, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín o nariadení predbežné

opatrenia podáva "túto žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a žalobu o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle toho, aby sa odporca zdržal s uložením platiteľovi mzdy
povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody účastníkov o zrážkach zo mzdy, vzťahujúce sa k
odporcovi na poskytnutie úveru č. 42636074449007zo dňa 25.01.2013.". Ďalej, na strane 2 žaloby pod
bodom A) uvádza: " Podávam týmto aj návrh vo veci samej o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu,

úverovej zmluvy č. 42636074449007 zo dňa 25.01.2013, v časti o dohode o zrážkach zo mzdy." V
žalobe tiež uvádza, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Ďalej v žalobe uvádza viaceré skutkové aj právne okolnosti týkajúce sa zmluvy o úvere, dohody
o plnení v splátkach i dohody o zrážkach zo mzdy. Záverom navrhla, aby súd vydal uznesenie, ktorým
určí, že zmluva o úvere a dohoda o plnení v splátkach sú neplatné; ktorým zruší dohodu o zrážkach zo

mzdy k úverovej zmluve a žalovanému uloží, že je povinný nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni;
nariadi vrátiť už strhnuté prostriedky žalovaným žalobkyni; zakáže žalovanému používať v zmluvách o
úvere, uzatvorených VOP vypracovaných vo formulárovej podobe dojednania vzťahujúce sa k zrážkam
zo mzdy; prizná jej oslobodenia od súdnych poplatkov a žiadnemu z účastníkov neprizná právo na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.08.2018 tak, že

žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu a zrušil vo
veci nariadené predbežné opatrenie o.i. s odôvodnením, že v danom prípade ide o tzv. neúplný okruh
účastníkov zmluvy a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je časťou úverovej zmluvy,
a ktorej účastníkom je aj bývalý manžel žalobkyne. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa nezaoberal vecnou
dôvodnosťou podanej žaloby, teda, či napadnuté právne úkony sú platnými právnymi úkonmi.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní aj vo svojom podaní, doručenom súdu
prvej inštancie dňa 12.05.2017, upravila petit svojej pôvodnej žaloby v tom zmysle, že sa domáhala už
len určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.01.2013. Vo zvyšnej časti navrhovala
žalobu zamietnuť, pretože ju považovala za nadbytočnú.

17. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o požadovanom určení neplatnosti oboch právnych
úkonov (zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj v nej obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy) na tom
právnom závere, že v konaní o určenie musia byť účastníkmi konania všetky osoby, ktoré boli účastníkmi
daného právneho úkonu.

18. S uvedeným skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnej
miere zhoduje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníkom oboch právnych úkonov, ktorých
neplatnosti sa žalobkyňa v spore domáha, bol popri žalovanom ako veriteľovi a žalobkyni ako dlžníkovi
aj U. O. ako spoludlžník žalobkyne. Menovaný U. O. je ako spoludlžník označený aj v Zmluve o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.01.2013 (jej súčasťou v časti 3, bod 3 je dohoda o zrážkach zo
mzdy), ktorú aj podpísal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je, podľa odvolacieho súdu, žiadnych
pochybností, že v danom prípade boli účastníkmi oboch právnych úkonov na strane dlžníka dve osoby,
a to žalobkyňa a jej (v súčasnosti bývalý) manžel U. O..

19. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP (účinného v
čase podania žaloby, tzn. do 30.06.2016), resp. podľa § 137 CSP (aktuálne účinného procesného
právneho predpisu, tzn. od 01.07.2016), je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde je ňou
možné eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k požadovanej náprave nieje možné dospieť inak. Rozhodovacia prax súdov je zajedno v tom, že v konaní o určenie platnosti
alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane
žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V

opačnom prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej
účastníci, nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok
o takejto žalobe nebude záväzný pre všetkých účastníkov zmluvy (ako správne poznamenal aj súd prvej
inštancie). Takejto žalobe, preto nie je možné vyhovieť.

20. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne žalobu žalobkyne, vo vzťahu k požadovanému
určeniu neplatnosti oboch právnych úkonov, zamietol, keď sa konania v spore o určenie neplatnosti
oboch právnych úkonov nezúčastnili všetci účastníci predmetných zmlúv, konkrétne JJ. O., spoludlžník
žalobkyne.

21. Rovnako sa súd prvej inštancie stotožnil aj s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel

žalobe žalobkyne o požadovanom uložení povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne, o požadovanom
uložení povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni a o požadovanom uložení zákazu
žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe,
dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy. V tejto súvislosti sa plne stotožňuje so skutkovými a
právnymi dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k zamietnutiu žaloby o určení uvedených skutočností.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalobkyni
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).