Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221907
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114221907.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľky

C. E., L.. XX. XX. XXXX, J. G. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, v konaní zastúpenej splnomocnenou
advokátkou JUDr. Lucia Fabriciusová so sídlom Karola Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, a odporcovi 2/ Mesto Banská Bystrica so sídlom
Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom, osobne podaným na tunajší súd
10. 10. 2014, po jeho zmene, uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke náhradu škody
v sume 40 073,44 Eur s príslušenstvom, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého odporcu, ako aj trovy konania.

Odporca 1/ s návrhom pre jeho nedôvodnosť nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a priznať mu voči
navrhovateľke náhradu trov konania.

Odporca 2/ žiadal návrh voči nemu zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane odporcu 2/ navrhol súdu návrh voči odporcovi 2/ v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výpoveďami zástupcov
účastníkov konania, zástupcu vedľajšieho účastníka, ako aj s obsahom spisu, najmä s návrhom na
začatie konania, s vyjadrením odporcu 1/ z 19. 11. 2014, s podaním navrhovateľky z 27. 02. 2015, zo 16.
12. 2015, s uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: 14C/295/2014-103 z 10. 03. 2015 a č.k.:
14C/295/2014-160 z 28. 08. 2015, s vyjadrením odporcu 2/ z 22. 04. 2015, z 18. 03. 2016, s rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: 31P/257/2011-68 z 02 05. 2012, s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k.: 13CoP/53/2012-88 z 11. 09. 2012, s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

č.k.:31P/257/2011-111z12.04.2013,sOsvedčenímodedičstveč.k.:25D/558/2011-74,Dnot144/2011
zo 07. 10. 2013, so žiadosťou navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
16. 12. 2013, s upovedomením odporcu 2/ o postúpení žiadosti na odporcu 1/ z 10. 01. 2014, vyjadreniek žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 11. 07. 2014, s návrhom na doplnenie
dokazovania zo 16. 12. 2015, pričom zistil nasledovné:

Podľa žalobného návrhu sa navrhovateľka v konaní domáha náhrady škody vo výške 40 073,44
Eur, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom zamestnanca Matričného úradu
Mesta Banská Bystrica (ďalej aj „matričný úrad“ alebo „MÚ“) pri uzavieraní manželstva medzi otcom
navrhovateľky, Ľ. C., a S. C., O. I. K. XX. XX. XXXX v mieste trvalého pobytu otca navrhovateľky.
Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že len snúbenci mohli predložiť zákonom stanovené

doklady k uzavretiu manželstva, a tiež žiadať o povolenie uzavrieť manželstvo na inom vhodnom
mieste, a nie osoby od nich odlišné (R. S. S. C.), navyše bez akéhokoľvek plnomocenstva. Okrem toho,
zamestnanec MÚ C.. C. Č. D.polu s poslankyňou Mestského zastupiteľstva Mesta Banská Bystrica, C..
Ľ. B., vykonal sobášny akt bez skúmania zdravotného stavu a tým vôle snúbenca (otca navrhovateľky),
ktorá nebola daná, pričom zamestnanec mal dôvodné pochybnosti o spôsobilosti snúbenca uzavrieť
manželstvo. Lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave obdržal zamestnanec dva dni po sobášnom

akte, pričom toto ani nespĺňalo požiadavku potvrdenia o spôsobilosti na právny úkon, ktorým malo byť
uzatvorenie manželstva, a tiež lekárka, ktorá ho vydala, pacienta vôbec nevidela a nenavštevovala,
nebolaaniinformovaná,kakémuúčelumápotvrdenieslúžiť.Vyčíslenúškodupredstavujepolovicačistej
hodnoty dedičstva vo výške 38 794,05 Eur, ktorú navrhovateľka nezískala, keďže po smrti svojho otca
(XX.XX.XXXX),vdôsledkuuzavretiajehomanželstva,nebolajedinýmzákonnýmdedičomvI.dedičskej

skupine, ale stala sa ním aj manželka poručiteľa S. C.. Vzniknutú škodu navrhovateľky predstavujú aj
trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila v dedičskom konaní na právne zastupovanie vo výške 1
279,39 Eur. Svoju žiadosť o náhradu škody navrhovateľka predbežne prerokovala s odporcom 2/, ktorý
jej žiadosť postúpil odporcovi 1/, pričom jej nebolo vyhovené, a to odpoveďou z 11. 07. 2014. Z tohto
dôvodu si uplatňuje navrhovateľka aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne od 18. 06. 2014 (deň

nasledujúci po uplynutí 6 mesačnej lehoty od podania žiadosti) do zaplatenia.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zastával názor, že činnosť matričných úradov spadá do
pôsobnosti samosprávy, teda v danom prípade Mesta Banská Bystrica, preto odporca 1/ nie je v konaní
pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Odporca 2/ poukázal písomnou citáciou viacerých ustanovení, zákona č. 514/2003 Z.z., zákona č.
416/2001 Z.z., ako aj zákona č. 575/2001 Z.z. na skutočnosť, že zodpovedným subjektom za škodu
v danom prípade je odporca 1/, na základe čoho navrhol žalobu voči odporcovi 2/ zamietnuť. Okrem
toho, poukázal na to, že v prípade ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie

zákonom stanovených dokladov sa nevyžaduje (§ 7 ods. 1 Zákona o rodine). Žiadosť o uzavretie
manželstva vyplnila a podpísala len snúbenica S. C., čo je možné v odôvodnených prípadoch (§ 27 ods.
5 zákona č. 154/1994 Z.z.). Ani skutočnosť, že matričný úrad nedisponoval pred uzavretím manželstva
lekárskym potvrdením o zdravotnom stave snúbenca, nezakladá nesprávnosť úradného postupu jeho
zamestnanca, pretože žiaden zákon neupravuje povinnosť matričného úradu vyžadovať od snúbenca

lekárske potvrdenie o zdravotnom stave druhého zo snúbencov, ktorého život má byť ohrozený. Matričný
úrad si tento doklad žiadal len pre informáciu, či je snúbenec schopný vnímať. Keďže sobášny akt bol
vykonaný, nemal matričný úrad po príchode na miesto uzavretia manželstva pochybnosti o spôsobilosti
snúbenca uzavrieť manželstvo. Aj z tohto dôvodu, neexistencie predpokladov na priznanie náhrady
škody, navrhol odporca 2/ žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nezákonný úradný postup matričného
úradu spočíva najmä v tom, že matričný úrad povolil sobáš snúbencom v rozpore s § 6 a 7 Zákona o
rodine. Postup matričného úradu bol dodatočne upravený tak, aby formálne spĺňal podmienky zákona,
ako aj noriem nižšej právnej sily. Matrikárka uzatvárajúca manželstvo nemala doklad, že sa jedná o

priame ohrozenie života snúbenca, a teda je daná možnosť použitia citovaného ustanovenia § 7 Zákona
o rodine, bola len informovaná, že ide o ťažký zdravotný stav. Snúbenec bol v zmysle prepúšťacích správ
pustený domov na „dožitie“, čo nie je priamym ohrozením života tak, ako to má na mysli § 7 Zákona
o rodine, druhá veta. Vychádzajúc z prvej strany žiadosti o uzavretie manželstva, kde číslo zväzku
a ročník, rovnako aj údaje snúbencov, sú napísané počítačom, a to jedným typom písma, bola táto

žiadosť spísaná odporcom 2/, resp. matrikárkou. Pritom § 27 ods. 5 zákona o matrikách určuje, že tlačivo
vyplní snúbenec, nie matrikár. Tým, že žiadosť o uzavretie manželstva vyplnila matrikárka, nedisponoval
matričný úrad touto žiadosťou, súčasťou ktorej je aj vyhlásenie snúbencov, že im nie sú známe okolnosti
vylučujúce uzavretie manželstva. Mal si potom v súlade s ustanovením § 6 ods. 6 Zákona o rodinevyžiadaťodsnúbencapísomnúžiadosťoupustenieodpredloženiazákonomustanovenýchdokladov,ak
je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, čo v tomto prípade mohol byť zdravotný
posudok odborného lekára ležiaceho snúbenca, či je spôsobilý robiť právny úkon, keďže matričný

úrad nie je kompetentný na posudzovanie zdravotného stavu osoby, u ktorej je čo i len pochybnosť o
spôsobilosti na právny úkon uzavretia manželstva. Rovnako aj podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 302/1994
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o matrikách, doklady potrebné na uzavretie
manželstva predkladajú snúbenci na príslušnom matričnom úrade. Teda nebol dôvod na to, aby matrikár
žiadosť o uzavretie manželstva vypísal a doručil snúbenici v jej domácnosti za účelom jej podpisu.

Matrikárka po vstupe do miestnosti, kde ležal snúbenec, zisťovala, či snúbenec je schopný prejaviť
svoju vôľu, a to stisnutím ruky snúbenice. Následne poslankyňa ako sobášiaca oboch snúbencov, v
rozpore s ustanovením § 7 druhá veta Zákona o rodine nepožadovala od snúbenca vyhlásenie, že mu
nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Pričom nie je ani zrejmé, akým spôsobom
by to snúbenec vyhlásil, keďže nebol schopný žiadnym iným spôsobom než žmurknutím prejavovať
svoju vôľu. Žmurknutie, ktoré je nevyhnutné pre činnosť oka, pritom nemožno považovať za právny úkon

zakladajúci taký závažný následok ako je uzavretie manželstva. Na preskúmanie spôsobilosti nebohého
urobiť právny úkon uzavretia manželstva a tiež, či táto jeho schopnosť a jeho vôľa mohla byť zrejmá
aj pre iné zúčastnené osoby aktu uzavretia manželstva, navrhla právna zástupkyňa navrhovateľky
vykonaťznaleckédokazovanie.Nesprávny,protizákonnýpostupmatričnéhoúradubolpríčinounásledku
spočívajúceho v tom, že po nebohom Ľ. C. dedila aj jeho manželka S. C.. Navrhovateľka sa domáhala

neplatnosti tohto manželstva na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní pod sp.zn. 31P/257/2011, z
ktorého vyplýva, že k porušeniu povinnosti na strane matričného úradu nesprávnym úradným postupom
došlo. V rámci dedičského konania navrhovateľka musela akceptovať rozhodnutie a právny názor
Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v konaní sp. zn. : 13CoP/52/2012 dňa 11. 09. 2012, že
navrhovateľka nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti manželstva. Právna

zástupkyňanavrhovateľkynavrhlavypočuťakosvedkovC..Č.S.C..B.,ktoréboliúčastnépostupovpred
uzavretím manželstva a v rámci uzavretia manželstva. Boli síce vypočuté v predchádzajúcom súdnom
konaní pred tunajším súdom o neplatnosť manželstva, zákonný sudca by sa mal však oboznámiť
so svedeckými výpoveďami týchto osôb vlastným zisťovaním, príp. podrobnejším zisťovaním postupu
matrikára pri úkonoch, ktoré predchádzali sobášnemu aktu snúbencov, a to, či matrikár postupoval pred

sobášnym aktom podľa § 6 alebo § 7 Zákona o rodine. Ak sa jednalo o postup podľa § 7, či matričný úrad
bol oprávnený a spôsobilý posudzovať spôsobilosť osoby, ktorá mala ťažký zdravotný stav, na právny
úkon uzavretia manželstva.

V priebehu konania doplnila právna zástupkyňa navrhovateľky návrhy na doplnenie dokazovania aj o

výsluch C.. S. D., lekárky Záchrannej zdravotnej služby, P. XX, J. J., k zdravotnému stavu nebohého Ľ.
C. z vyšetrenia z 02. 10. 2011, ako aj o znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie oceňovanie nehnuteľností za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dedičstva po nebohom Ľ.Í. C., najmä zistenia, že škoda pozostávajúca z polovice dedičstva je reálna,
vzhľadom na uzavretú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.

Zástupca odporcu 1/ na pojednávaní upresnil, že síce výkon všeobecnej vnútornej správy matrík je
výkonom štátnej správy, ale v danom prípade ku škode došlo pri samotnom uzatváraní manželstva,
čo nie je výkon správy matrík, ani výkon matričnej činnosti. Tým je podľa § 2 zákona č. 154/1994 Z.z.
napr. zapisovanie údajov o uzatvorených manželstvách. Oprávnenie sobášiť vyplýva z ustanovenia §

4 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ale nehovorí o tom, že by išlo o prenesený výkon štátnej správy. V
súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení, je potom sobášenie
nutné považovať za výkon samosprávy. Manželstvo S. C. S. Ľ. C. bolo uzatvorené plne v súlade so
Zákonom o rodine a nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu Mesta Banská Bystrica.
Tvrdenie navrhovateľky, že vôľa snúbenca nebola prejavená dostatočne zrozumiteľným spôsobom, je

len subjektívne, ako aj jej tvrdenie, že Ľ. C. nebol schopný svadobný obrad vnímať a pochopiť ho, tieto
tvrdenia neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi, alebo iným dokazovaním. Ohrozenie života
jedného zo snúbencov bolo nepochybné, nakoľko jeden zo snúbencov zomrel 13 hodín po uzatvorení
manželstva. V danom prípade teda snúbenci pred uzatvorením manželstva nemuseli predložiť doklady
v rozsahu uvádzanom v Zákone o matrikách. Chýba tiež príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

konaním Mesta Banská Bystrica. Skutočnosť, že sa niekto nestal jediným dedičom zo zákona nemôže
zakladať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003. V prípade, ak by skutočne manželstvo
nebolo uzatvorene platne, ak by snúbenec nevyjadril súhlas riadne, resp. nevyjadril by ho vôbec, nešlo
by o neplatné, ba ani o zdanlivé manželstvo, ale o tzv. paakt.Zástupkyňa odporcu 2/ na pojednávaní prezentovala názor, podľa ktorého má v tomto konaní vystupovať
len ako vedľajší účastník vzhľadom na záujem odporcu 2/ na výsledku konania vyplývajúci z § 22

ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., keďže zodpovednosť za spôsobenú škodu je vyjadrená
prostredníctvom práva ministerstva požadovať regresnú náhradu od obce, ktorá v tomto prípade konala.
Pritom Mesto Banská Bystrica má záujem vstúpiť do konania a vystupovať v ňom ako vedľajší účastník
na strane odporcu. Zástupkyňa poukázala na § 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa uzavretie
manželstva spája nie s orgánom obce, ale s orgánom obce, ktorá vedie matriku, pričom v uvedenom

paragrafe je zároveň aj legislatívna skratka „matričný úrad“. V nadväznosti na to, sa v § 4 zákona o
matrikách obdobne uvádza, ktorá obec vedie matriku, pričom opätovne sa tu uvádza legislatívna skratka
„matričný úrad“ a nadpis v tejto časti zákona, teda nad § 4 znie: správa matrík. Z toho vyplýva, že činnosť
matričného úradu zahŕňa aj uzatváranie manželstiev, ako správu matrík a ako prenesený výkon štátnej
správy podľa § 2 písm. c) Zákona č. 416/2001 Z.z. Z dokladov, ktoré predložila navrhovateľka k žalobe,
ako aj z dokladov v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica, vyplýva, že zdravotný

stav snúbenca bol priamo ohrozený. Keďže v danom prípade došlo výlučne k aplikácii § 7 Zákona o
rodine, ustanovenie § 6 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje doklady, sa nepoužije. Dôvodom tohto postupu
bolo, že snúbenec nebol schopný podpísať žiadosť o uzatvorenie manželstva, ako aj samotný zdravotný
stav snúbenca, na ktorý poukazovala a navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Skutočnosť, že
žiadosť o uzatvorenie manželstva bola vypísaná počítačom, nemôže byť dôvodom na spochybnenie

platnosti žiadosti ako právneho úkonu, vzhľadom na to, že bola podpísaná samotnou snúbenicou. Stalo
sa tak len z dôvodu, že k samotnému uzatvoreniu manželstva došlo ešte v ten istý deň. V § 4 ods. 1
Zákona o rodine sa uvádza slovné spojenie vyhlásenie o uzavretí manželstva, pričom nie je daná forma.
Z toho vyplýva, že forma nemusí byť ústna, ale stačí, aby išlo o právny úkon v súlade s Občianskym
zákonníkom. Snúbenec neurobil bežné žmurknutie, ale privretie očí, bez predchádzajúcej ukážky, čo bol

zrozumiteľný, určitý a jasný právny úkon, zjavný aj pre všetkých ostatných prítomných účastníkov. Na
základe toho, bol tento právny úkon vykonaný v súlade so Zákonom o rodine, a tak isto spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. Trovy konania odporcovi 2/ nevznikli.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ na pojednávaní predniesla, že mu odporca 2/

dňa 17. 07. 2014 nahlásil škodovú udalosť. Vedľajší účastník má tiež za to, že nie je daná pasívna
vecná legitimácia odporcu 2/, ale štátu, vzhľadom na to, že činnosť matričného úradu je preneseným
výkonom štátnej správy. Nie je preukázané porušenie právnej povinnosti odporcom 2/, ani príčinná
súvislosť medzi postupom odporcu 2/ a navrhovateľom tvrdeným vznikom škody. Náhradu trov konania
si vedľajší účastník neuplatnil, pretože mu nevznikli.

Podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. : 25D/558/2011 - 74, Dnot 144/2011 zo 07. 10. 2013, v dedičskom
konaní po zomrelom Ľ.O. C., L.. XX. XX. XXXX S. X. XX. XX. XXXX, uzavreli dedičia v I. zákonnej
dedičskej skupine, C. E.W., L.. XX. XX. XXXX, S. S. C., L.. XX. XX. XXXX, dohodu o vyporiadaní

dedičstva v celkovej čistej hodnote 77 588,09 Eur. Osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného
dedičského rozhodnutia dňa 07. 10. 2013.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 31P/257/2011-111 z 12. 04. 2013 vyplýva, že navrhovateľka žalovala o
neplatnosť daného manželstva, ale neúspešne, jej návrh bol zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie na jej strane.

Z vyjadrenia Mesta Banská Bystrica z 11. 07. 2014 vyplýva, že mu bola žiadosť navrhovateľky o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená 17. 12. 2013, postúpil ju však 10. 01. 2014
na Ministerstvo vnútra SR. To oznámilo Mestu Banská Bystrica, že dodržalo všetky zákonné podmienky

vyžadované právnymi predpismi na uzavretie manželstva. Na základe toho, mesto navrhovateľke
oznámilo, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu matričného úradu.

Predmetná žaloba bola osobne podaná na tunajší súd 10. 10. 2014, teda v súlade s § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánomverejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone

samosprávy.

Podľa článku 64 Ústavy SR sú obce základnou jednotkou územnej samosprávy, pričom podľa článku
71 ods. 1 Ústavy SR je možné na ne preniesť zákonom výkon určených úloh miestnej štátnej správy.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a na vyššie územné celky, na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku všeobecnej vnútornej
správy vedenia matriky.

Podľa§4ods.2zákonač.416/2001Z.z.,akzákonpriúpravepôsobnostiobcealebovyššiehoúzemného

celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí,
že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Podľa § 4 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách, nad ktorým sa nachádza označenie „Správa matrík“,
pod ktoré spadajú §§ 4 až 9, matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe (ďalej len "matričný
úrad"). Územné obvody matričných úradov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

Podľa § 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej

len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len
„matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) (ďalej len
„orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že
uzavierajú manželstvo.

Uzatváranie manželstva je zverené matričným úradom Zákonom o rodine (§ 2 a § 4). Ten síce nehovorí
v tejto súvislosti o prenesenom výkone štátnej správy, ale matričným úradom je obec, ktorá ako výkon
štátnej správy vedie matriku (§ 4 zákona č. 154/1994 Z.z.), a na ktorú prešli z orgánov štátnej
správy pôsobnosti na úseku všeobecnej vnútornej správy vedenia matriky (§ 2 písm. c/ zákona č.
416/2001 Z.z.). V dôsledku toho má súd za to, že aj uzatváranie manželstva pred matričnými úradmi

je preneseným výkonom štátnej správy, nie výkonom územnej samosprávy. Preto tu nenastupuje
zodpovednosť územnej samosprávy podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ale štátu, za ktorý koná
v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR, do ktorého pôsobnosti
spadajú aj matričné veci (§ 11 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z.z.). Daná je preto v tomto konaní pasívna
vecná legitimácia odporcu 1/ a nie odporcu 2/.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody, príp. nemajetkovej
ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva

druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva.Akoužbolouvedenévyššie,otázkapríčinnejsúvislostiniejeotázkouprávnou,ideoskutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožnouložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového
stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako
skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) Atribútom príčinnej súvislosti je teda „priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, t.j., že príčina priamo, bezprostredne a neprerušene (nie sprostredkovane) predchádza
následku a vyvoláva ho, a tiež vecná súvislosť príčiny a následku.

V danom prípade má škodu predstavovať polovica čistej hodnoty dedičstva po zomrelom snúbencovi
Ľ. C., po ktorom dedili ako dedičia zo zákona v 1. zákonnej skupine po 1 navrhovateľka aj S. C., s
ktorou poručiteľ uzatvoril XX. XX. XXXX manželstvo. Nebyť totiž uzavretia tohto manželstva, dedila
by len navrhovateľka, jej by pripadla celá čistá hodnota dedičstva vo výške XX XXX,XX R., príp. jeho

reálne vyššia hodnota. Škodou majú byť aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila navrhovateľka
za jej zastúpenie v predmetnom dedičskom konaní. Nepripadnutie celej čistej hodnoty dedičstva
navrhovateľke v dedičskom konaní mal spôsobiť nesprávny úradný postup pracovníčky matričného
úradu, keď v štádiu pred uzavretím manželstva konala s osobami na to neoprávnenými, teda rozdielnymi
od snúbencov, nemala všetky potrebné doklady, a tiež manželstvo bolo uzavreté, hoci súhlasné

vyhlásenie snúbenca nebolo dané, resp. pracovníčka nedostatočne a v rozpore so svojimi povinnosťami
neskúmala vôľu snúbenca, ktorá nebola daná. Údajný nesprávny úradný postup pracovníčky matričného
úradu však nie je bezprostrednou, a teda neprerušenou príčinou vyššie uvedených skutočností, musela
k nim ešte pristúpiť smrť snúbenca, a v jej dôsledku predmetné dedičské konanie. Následkom postupu
pracovníčky matričného úradu bolo uzavretie manželstva, a nie skutočnosť, že navrhovateľka nezdedila

celý majetok sama a vynaložila trovy konania. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade
chýba bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi navrhovateľkou tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Matričného úradu Mesta Banská Bystrica a vyčíslenou škodou, čím nie je splnený jeden zo
základných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol bez toho, aby vykonával dokazovanie za účelom

posúdenia správnosti daného úradného postupu a výšky vzniknutej škody, ktoré by bolo neúčelné a
nehospodárne.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením
v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení štvormo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ
napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a pod-
pis. Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na
trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné roz-
hodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného

predpisu.