Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117229491.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: W. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XXX/XX, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 6, XXX XX T., 2.
S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 3. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., T. cesta
XXXX/XX, 4. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 6, XXX XX T., X.Vojtech G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. 6, XXX XX T., 6. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/X, XXX XX T., 7. W. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. č. XXX/XX, XXX XX T., X. Mária Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/XX, XXX XX T., 9. V..
N. I. PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX T., XX. V.. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX,
XXX XX T., 11. V.. G. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Nitra, žalovaní v 4. až XX. rade zast.

JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokát, Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, 12. I. C., nar. XX.X.XXXX, D. M.
XX, U., XX. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, 949 01 Nitra, 14. I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. XX, 949 01 Nitra, 15. I.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, 974 04 Banská Bystrica, 16. V..
R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, 949 01 Nitra, 17. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX,
949 01 Nitra, žalovaní v 13. - 17. rade zast. JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokát, Sládkovičova 7,
949 01 Nitra 18. V. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, 949 01 Nitra, 19. N.. I. U., nar. X.X.XXXX,
bytom H. XXXX/X, 810 01 Bratislava - Staré mesto, 20. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, 949

01 Nitra, žalovaní v 19. - 20. rade zast. JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokát, Sládkovičova 7, 949
01 Nitra 21. IMRENT s.r.o., so sídlom Koceľova 1, 949 01 Nitra, IČO: 44 621 329, 22. Ing. N. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. 1, XXX 01 Nitra, 23. JUDr. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, 949 01 Nitra,
24. I.. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, 949 01 Nitra, 25. I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X,
949 01 Nitra, 26. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX 01 Nitra, 27. M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. chodníky XXX/X, XXX 01 Nitra, 28. Mgr. C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, 949 01
Nitra, 29. Y. H. C.., nar. X.X.XXXX, bytom B. R. XXX/XX, 957 04 Bánovce n/Bebravou, žalovaní v 24.

- 29. rade zast. JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokát, Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, 30. I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, I., 31. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, I., o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 31. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2017 domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa

15.04.2015, uzatvorenej medzi žalovanými 1-9 ako darcami a žalovanými 10-29 ako obdarovanými.
Predmetom tejto zmluvy bol prevod spoluvlastníckych podielov k pozemku registra „C“, parc. č. XXXX/
X zastavené plochy a nádvoria vo výmere 531 m2, zapísané na LV č. XXXX, ktorej vklad bol do katastra
nehnuteľností povolený rozhodnutím katastrálneho úradu v Nitre pod č. vkladu V3696/15. Uviedol, žeje podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 30/210. Žalovaná v 14. rade (p.
F., neskôr ako žalovaná v 16. rade) podala zo zištných dôvodov návrh na vklad v roku 2015, č. V
XXXX/XX, predmetom boli prevody spoluvlastníckych podielov k pozemku podľa darovacej zmluvy, a

to nasledovne: pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako jeho manželka prevádzali podiel
10/210, žalovaní v 3. a 4. rade ako manželia podiel 10/210, žalovaní v 5. a 6. rade ako manželia podiel
20/210, žalovaný v 7. rade podiel 10/210, žalovaná v 8. rade podiel 10/210 a žalovaný v 9. rade podiel
10/210. Obdarovanými boli žalovaný v 10. rade v podiele 1/210, žalovaná v 11. rade v podiele 1/210,
žalovaný v 12. rade v podiele 1/210, žalovaná v 13. rade v podiele 1/210, žalovaná v 14. rade v podiele

1/210, žalovaný v 15. rade v podiele 1/210, žalovaný v 16. rade v podiele 1/210, žalovaná v 17. rade v
podiele 1/210, žalovaná v 18. rade v podiele 1/210, žalovaný v 19. rade v podiele 1/210, žalovaný v 20.
rade v podiele 1/210, žalovaný v 21. rade v podiele 1/210, žalovaný v 22. rade v podiele 1/210, žalovaná
v 23. rade v podiele 1/210, žalovaná v 24. rade v podiele 1/210, žalovaný v 25. rade v podiele 1/210,
žalovaný v 26. rade v podiele 1/420, žalovaná v 27. rade v podiele 1/420, žalovaný v 28. rade v podiele
1/420, žalovaný v 29. rade v podiele 1/420. Podľa darovacej zmluvy správny orgán povolil vklad podľa V

3696/15 dňa 16.06.2015 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a aj nastali účinky vkladu.

2. Podľa žalobcu žalovaní svojím konaním porušili jeho právo ako spoluvlastníka dotknutého pozemku,
ale aj ostatných zákonných spoluvlastníkov, pričom mu nebola doručená žiadna informácia o tom, že
parcela zmenila nielen vlastníkov, ale aj list vlastníctva z pôvodného LV č. XXXX na LV č. XXXX, o vzniku

ktorého nie je v rozhodnutí ani zmienka. Poukázal na § 140 Občianskeho zákonníka a z dôvodu jeho
porušenia sa domáha určenia relatívnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní v 2. až 9. rade, 11. až 15. rade, 17. a 18. rade, 22. až 27. rade (neskôr
ako žalovaní 4. až 11 rade, 13. až 17. rade, 19. a 20. rade, 24. až 29. rade, ďalej ako právna zástupkyňa

žalovaných) prostredníctvom právnej zástupkyne, namietli nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na podanej žalobe, pretože ho žalobca v žalobe ani netvrdí a ani sa ho nepokúsil preukázať.
Uviedli, že v tomto prípade ide o špecifický prípad, keďže darovacou zmluvou sa žalovaní rozhodli
riešiť právny stav, ktorý spôsobil práve žalobca, keď nádvorie, ktoré je jedinou prístupovou cestou pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, do vchodov bytových domov, sa pri predaji bytov nedostali

do podielového vlastníctva všetkých týchto osôb, ale len tých, ktorí si zakúpili parkovacie miesto. So
žalobcomboližalovanívoviacerýchsporoch,vrátanetrestnéhokonania,pretounichvzniklopodozrenie,
že išlo o úmyselnú špekuláciu žalobcu. Darovacou zmluvou sa jej účastníci snažili vyriešiť aj skutočnosť,
že všetci vlastníci bez rozdielu, prispievali do fondov spoločenstva a z týchto prostriedkov sa hradili a
hradia náklady na spotrebu elektrickej energie na otváranie a zatváranie brány, na jej opravu, ďalej na

kosenie a čistenie nádvoria. Predmetom zmluvy bol prevod len časti spoluvlastníckych podielov tak, aby
sa všetci vyhli ďalším sporom a zároveň dosiahli spravodlivé usporiadanie veci. Predmetný pozemok je
naviazaný na bytové domy a účelom žalovaných bolo odstránenie extrémnej nespravodlivosti, pričom
nijakým spôsobom prevodom podielov nebolo negatívne zasiahnuté do práv žalobcu. Sám žalobca
bol účastníkom schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 13.11.2014, kde sa predmetné

darovanie prejednávalo, ani na schôdzi a ani v žalobe neprejavil záujem o ich nadobudnutie. Uplatnenie
princípov predkupného práva pri darovacej zmluve by bolo podľa nich v príkrom rozpore s podstatou
darovania, tj. darovanie veci niekomu, koho darca obdarovať nechce. Žalobu považovali za výkon práva
vrozporesdobrýmimravmi,vzmysle§3ods.1Občianskehozákonníkaakoajčl.5Civilnéhosporového
poriadku. Poukázali na nejednotnú prax pri posudzovaní otázky uplatnenia predkupného práva pri

bezodplatnom darovaní spoluvlastníckeho podielu, a to i napriek tomu, že existuje rozsudok NS SR sp.
zn. 1Cdo/102/2005. Z uznesenia Ústavného súdu SR 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012 je nepochybné,
že aj použitie výkladu, že § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje nakladanie spoluvlastníka so
svojím podielom na veci, je treba v súvislosti s § 602 ods. 1 a 606 Občianskeho zákonníka vykladať tak,
že uvedené platí len pre prípad odplatného prevodu podielu na veci tretej osobe.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.11.2018 uviedol, že zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na
základe darovacej zmluvy, č. V 3696/15 bol porušený zákon, konanie je v rozpore s morálkou a dobrými
mravmi, preto nemôže požívať právnu ochranu. Navyše vznikol zmätok, ktorý sa bude stupňovať, ak
nebude zmluva zrušená. Bytový dom nemá nič spoločné s priľahlou parcelou z druhej strany bytového

domu č. 1777, ktorá je vo vlastníctve mesta. Byty boli predávané v rokoch 2001 až 2003 a vlastníci bytov
kúpili s bytmi len parcelu pod domom. Parcela č. XXXX/X bola predávaná nezávisle od bytov v roku 2009
a 2010, bola prednostne ponúknutá vlastníkom bytov v susednom bytovom dome. Nebol o ne záujem,
preto si niektorí kúpili 2 až 3 parcely, aby neboli ponúknuté vlastníkom iných susedných nehnuteľností,a aby do dvora nechodili parkovať cudzie osoby. Žalovanej v 16. rade nikto nedal právomoci, aby na
schôdzi (za účasti 11 osôb, z ktorých 5 vlastnilo aj túto parcelu) riešila vlastníctvo susednej parcely.
Podľa žalobcu situácia sa mala riešiť zriadením práva prechodu pre vlastníkov konkrétnych bytov, ktorí

nemajú podiel na parc. č. XXXX/X. Riešilo sa to nezákonnou cestou, aj investície na
dvore sa realizujú v rozpore zo zákonom č. 182/1995 Z. z. a peniaze z fondu opráv používa žalovaná
v 16. rade na ich úhradu. Zákon jednoznačne hovorí, že rozhodujú spoluvlastníci a nie žalovaná v
16. rade a ani zhromaždenie vlastníkov susediacej nehnuteľnosti. Žalobu opiera o rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/102/2005 z 25.10.2005, kedy predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje

aj pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je
upravené zákonom a ako také má vecnú povahu.

5. Právna zástupkyňa žalovaných ďalej uviedla, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bola predložená
súdunaozrejmenieskutkovéhostavu,tedadôvodov,prečodošlokdohodeodarovaníspoluvlastníckeho
podielu k pozemku. Zmluvu uzatvorili jednotliví spoluvlastníci a žalovaná v 16. rade odmieta tvrdenie

žalobcu o nezákonnej realizácii investícií. V tomto prípade nešlo o to, že sa chcel niekto zbaviť svojho
podielu, ale o vyriešenie stavu, ktorý vznikol v minulosti. Mali za to, že žalobca sa domáha určenia
právnej skutočnosti, preto s prihliadnutím na § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, takáto
žaloba je prípustná, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu. Za takýto ale nemožno považovať §
40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať, tento jednostranný právny úkon

treba adresovať všetkým účastníkom právneho úkonu. Žalobu považovali za procesne neprípustnú z
uvedeného dôvodu.

6.Uznesenímsúduzodňa01.06.2018,č.k.9C/117/2017-64bolorozhodnuté,žesúdpokračujevkonaní
s právnymi nástupcami žalovaného v 1. rade (neb. D. S.), a to dedičmi G. Y. (žalovaná v 1. rade), S. F.

(žalovaná v 2. rade , I. G. (žalovaná v 3. rade).

7. Žalovaný v 22. rade vo vyjadrení zo dňa 19.07.2019 k žalobe uviedol, že v minulosti vlastnil v bytovom
dome byt a na schôdzi vlastníkov sa dohodla rekonštrukcia dvora, pretože bol vo veľmi zlom technickom
stave. Malo to byť platené z fondu opráv, preto bol prednesený návrh na prevod spoluvlastníckych

podielov v prospech vlastníkov, ktorí podiel na parc. č. XXXX/X nevlastnili.

8. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, uviedol, že celá žaloba sa týka pozemku, ktorý
slúži ako spoločný dvor, v rámci ktorého sú aj parkovné miesta, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
jednotlivých osôb. Predmetnou zmluvou bol spôsobený zmätok, nakoľko niektorí vlastníci bytov v

bytovom dome na susediacej parcele majú resp. nemajú spoluvlastnícky podiel dotknutého pozemku.
Účelom tohto prevodu bol asi záujem presúvať peniaze z fondu opráv k bytového domu na dotknutú
parcelu. Jednotlivé byty v bytom dome sa postupne prevádzajú, pričom sa zabúda na prevod dotknutého
spoluvlastníckeho podielu. Tým nastáva zmätok, mal za to, že v danom prípade nešlo o to, aby jednotliví
vlastníci mali prístup k bytom zo spoločného dvora. Samotný bytový dom má 5 vchodov, pričom 4 z

nich sú prístupné z predmetnej parcely. Uviedol, že vlastníkmi dotknutej parcely boli pred uzatvorením
darovacej zmluvy len tie osoby, ktoré boli vlastníkmi parkovacích miest. V súvislosti s tým poukázal
na to, že napr. aj v súčasnosti žalovaní - IMRENT s.r.o., p. G., p. N., a manželia D. už v
bytovom dome nevlastnia byt, pričom k predmetnej spornej parcele sú naďalej evidovaní ako podieloví
spoluvlastníci. Predmetom žaloby je dosiahnutie správneho právneho stavu. Nikto z nových podielových

spoluvlastníkov podľa darovacej zmluvy nevlastní žiadne parkovacie miesto. Podľa žalobcu je možné
riešiť právo prístupu a prechodu cez dotknutú parcelu samostatne. Relatívnu neplatnosť darovacej
zmluvy uplatnil v rámci podanej žaloby zo dňa 30.10.2017, doručenej na súd 30.10.2017, predtým
účastníkov zmluvy o tejto skutočnosti neinformoval.

9. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nevie, čoho sa vec týka. Podiel na nehnuteľnosti
nadobudla v rámci dedičského konania po svojom otcovi Vojtechovi Dubaiovi. Rozhodnutie ponechala
na úvahe súdu.

10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že od roku 2018 nemá ani podiel na byte a viac k

veci uviesť nevedela. Spolu s mamou boli v r. 2017 na polícii, kde bola ona osobne vypočúvaná ku
skutočnostiam týkajúcich sa tohto prevodu, hlavne či podpis na zmluve je jej podpisom. Rozhodnutie
ponechala na úvahe súdu.11. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za neprípustnú a
nedôvodnú. V prvom rade vzniesla námietku premlčania, a to vo vzťahu k právu žalobcu
dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Napadnutá darovacia zmluva bola uzavretá dňa 15.04.2015,

čo medzi stranami nie je sporné, od tohto dátumu mohol žalobca svoje právo uplatniť po prvý raz. Toto
právo sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej premlčacej lehote, teda premlčalo
sa dňom 15.4.2018. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa musí uplatniť voči všetkým
účastníkom právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú až
okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom právneho úkonu. Žalobca uviedol, že sa

neplatnosti voči účastníkom zmluvy nedovolal, za dovolanie považuje túto žalobu, avšak za prejav vôle
dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné považovať až doručenie žaloby účastníkom konania. Nakoľko
viacerým účastníkom právneho úkonu bola žaloba doručovaná až po dátume 15.4.2018, navrhla, aby
súd v prvom rade oboznámil strany s dátumami, kedy bola žaloba doručená všetkým procesným
stranám. Okrem toho namietla neprípustnosť žaloby v znení žalobného petitu ako aj poukázala na
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy.

Uplatnená žaloba na určenie neplatnosti darovacej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty právnych vzťahov účastníkov, nakoľko žiadna neistota medzi stranami
sporu neexistuje. Poukázala aj na § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka ako aj na to, že žalobca
sám uviedol, že nemá ani nemal záujem využiť svoje predkupné právo. V danom prípade sa jedná o
špecifický prípad, predmetnou darovacou zmluvou sa žalovaní podieloví spoluvlastníci parc. č. 1775/2

rozhodli riešiť právny stav, ktorý podľa žalovaných spôsobil práve žalobca. Nádvorie, ktoré je jedinou
prístupovou cestou pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov do vchodov bytových domov, sa pri
prevode bytov nebytových priestorov nedostalo do podielového spoluvlastníctva všetkých týchto osôb,
ale len osôb, ktoré si kúpili na predmetnom dvore parkovacie miesta, avšak tieto parkovacie miesta sú
mimo tejto parcely. Zopakovala tvrdenia z predchádzajúcich písomných vyjadrení k žalobe. Zdôraznila,

že sa jedná o oplotené nádvorie bytového domu, čo v zmysle § 2 ods.6 zák. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov napĺňa pojem spoločné časti domu a príslušenstva domu ako priľahlý
pozemok, teda už v čase predaja bytov mal byť tento priľahlý pozemok v zmysle zákona súčasťou
príslušenstva bytového domu. Ak by nebol navodený tento protiprávny stav, podiel na priľahlom nádvorí
by sa scudzoval vždy spolu s vlastníctvom bytu. Poukázala tiež na § 13 ods.1, 2 o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Pozemok je naviazaný na bytové domy a vzhľadom na potrebu zabezpečenia
buď spoluvlastníctva alebo práva prechodu pred dotknutých vlastníkov by vyhovením tejto žalobe došlo
len k vyvolaniu ďalších sporov, pričom sám žalobca neuviedol, že by so zriadením vecného bremena
súhlasil a predpokladala, že by nesúhlasil, pretože sám odkazuje na možnosť žaloby o zriadení vecného
bremena. Účelom darovacej zmluvy bolo odstránenie extrémnej nespravodlivosti, ktorá podľa nášho

názoru vznikla práve konaním žalobcu v minulosti. Darovaním čiastky podielu nijakým spôsobom nebolo
zasiahnuté do práv a oprávnených záujmom žalobcu. Žalobca bol účastníkom schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov dňa 13.11.2014, na ktorej sa predmetné darovanie prejednávalo, zápisnica
so schôdze mu bola doručená e-mailom. Okrem toho bola aj 1-2 mesiace vyvesená zápisnica na
tabuli domu, teda o úmysle prevodu bol žalobca informovaný, a to aj písomne. Zákon formu ponuky

nepredpisuje,musiabyťvnejuvedenélenpodmienky,čovzápisniciboli,tedamámezato,žedoručenou
a zverejnenou zápisnicou zo schôdze vlastníkov bola podmienka ponuky dodržaná. Žalobca ani na
schôdzianineskôr,anivsamotnejžalobeaaninatomtopojednávaní neprejavilsvojzáujemnadobudnúť
darované podiely. Na základe uvedených skutočností žalobu považovala v rozpore s dobrými mravmi,
preto takémuto konaniu nemôže súd poskytnúť ochranu. Zároveň navrhla, aby súd danú vec v zmysle §

4 Civilného sporového poriadku posúdil čo do účelu aj v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Ak by sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania, neprípustnosťou
žaloby, nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedla, že je im známy rozsudok 1Cdo 102/2005,
na ktorý žalobca poukazuje, avšak poukázala na právny názor vyslovený ÚS SR v uznesení US
186/2012-11 zo dňa 21.6.2012. V zmysle ustálených výkladov jedinou slabinou takéhoto výkladu je

obava so simulovaných darovacích zmlúv, avšak v tomto prípade je skutkovým stavom preukázané, že
sa o simulovaný právny úkon nejedná a že sa jedná o veľkorysý počin žalovaných darcov na odstránenie
extrémnej nespravodlivosti, ktorá bola spáchaná v minulosti na obdarovaných. Pôvodným vlastníkom
bytov bola spoločnosť STS Nitra s.r.o., ktorá v spolupráci so samotným žalobcom predávala byty,
parkovacie miesta ako aj príslušný podiel dotknutého pozemku. Pozemok je v súčasnosti udržiavaný

z prostriedkov, ktoré hradia jednotliví vlastníci do fondu opráv. Na pozemku je elektrická brána, zo
spoločných prostriedkov vybudovali cestu (asfalt).12. Žalovaný v 22. rade sa na pojednávaní pridržal svojho vyjadrenia zo dňa 19.07.2019, v ktorom
podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností došlo k darovaniu jednotlivých spoluvlastníckych
podielov podľa darovacej zmluvy. Hlavným účelom bolo nadobudnutie podielu pre tých vlastníkov bytov,

ktorí nevlastnili ani parkovisko, pretože bolo potrebné zrekonštruovať spoločný dvor bytového domu, z
dôvodu jeho nepriaznivého stavu. Podiel k pozemku nepreviedol z dôvodu, že byt som predal skôr ako
kataster rozhodol o predmetnej darovacej zmluve.

13. Žalovaný v 30. rade na pojednávaní uviedol, že od r. 2016 nie som vlastníkom bytu, ktorý sa

nachádzal v bytovom dome. Nedopatrením nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k dotknutej
nehnuteľnosti v prospech nových vlastníkov, pričom má záujem napraviť túto skutočnosť a dať to
do poriadku tak, aby súčasní vlastníci bytu nadobudli aj príslušný podiel na dotknutej nehnuteľnosti.
Rozhodnutie vo veci ponechal na úvahe súdu.

14. Žalovaná v 31. rade sa na pojednávaní pridržala stanoviska žalovaného v 30. rade, ktorý je jej

manželom. Rozhodnutie vo veci ponechala na úvahe súdu.

15. Žalobca ďalej uviedol, že byty sa prevádzali cez advokáta v rokoch 2001 - 2003 a on nikdy nebránil
osobám, ktoré nemali podiel v spornej parcele, aby ju užívali. Z jeho pohľadu je darovacia zmluva
simulovaným právnym úkonom. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že právo nie je premlčané,

nakoľko žaloba bola podaná na súd 30.10.2017, pričom k uzatvoreniu právneho úkonu došlo dňa
15.04.2015. Jemu osobne nikto neponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel, tým pádom žalovaní konali
v rozpore so zákonom. Ak by to riešili v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka a doručili mu ponuku, mal
by záujem o spoluvlastnícky podiel. V tomto spore mu ide len o tom, aby bol navrátený pôvodný právny
stav, aby nevznikal ani do budúcnosti žiadny zmätok. Prevod spornej parcely sa pôvodne realizoval

v rokoch 2009-2010. Bolo vytvorených 21 parkovacích miest, pričom všetci vlastníci bytov neprejavili
záujem o ich kúpu, preto podaktorí kúpili dve miesta, napr. on sám ako aj p. Q. a p. Y.. Parcela nespĺňa
charakter priľahlého pozemku, od roku 2010 do roku 2015 sa neudržiavala, išlo o betónovú plochu,
ktorá bola následne zrekonštruovaná z prostriedkov fondu opráv. Nie je pravdou, že v prípade, ak by
súd žalobe vyhovel, vzniknú ďalšie spory. Celá situácia sa dá riešiť zriadením práva prechodu pre

vlastníkov jednotlivých bytov, ktorí inak nemali vo vlastníctve pred uzatvorením darovacej zmluvy, žiadne
parkovacie miesto a ani podiel na príslušnej parcele. Zopakoval, že skutočnosť, že zápisnica zo schôdze
vlastníkov bola vyvesená na dverách, nie je dostatočná k tomu, aby ju súd považoval za ponuku v
zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ktorá má byť inak písomná, doručená a má byť poskytnutá lehota
2 mesiace na vyjadrenie sa k tejto ponuke. Navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uviedol, že je

ochotný zriadiť vecné bremeno aj bezodplatne, ale s tým, že budú vopred dohodnuté podmienky.

16. Právna zástupkyňa žalovaných navrhla žalobu zamietnuť a to z dôvodov, že žalobca bol prítomný
osobne na schôdzi vlastníkov, zápisnica mu bola doručená e-mailom a bola vyvesená aj na dverách
domu, tieto skutočnosti sú nesporné. Zákon nepredpisuje formu ponuky a z vyššie uvedených dôvodov

mal možnosť v rámci lehoty 2 mesiacov prejaviť svoje právo na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu.
Okrem iného sa pridržala už vznesenej námietky premlčania, neprípustnosti žaloby pre nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu ako aj jej nedôvodnosti.

17. Žalovaná v 16. rade v rámci záverečnej reči uviedla, že predmetná darovacia zmluva mala upraviť

stav, ktorý bol dôsledkom nesprávneho postupu pri prevode bytov už z roku 2002. Viackrát upozorňovala
žalobcu, ktorý bol v tom čase predseda spoločenstva vlastníkov na túto skutočnosť, ale neriešilo sa to
žiadnym spôsobom.

18. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: darovacou zmluvou zo dňa

15.04.2015, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. Nitra, rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor č. V XXXX/XX, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci
a uvedený spor takto právne posúdil:

19. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že

- žalobca a žalovaní v 1. až 31. rade (po žalovanom v 1. rade následne žalované v 1. až 3. rade v zmysle
uzneseniasúduzodňa01.06.2018,č.k.9C/117/2017-64)súpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti,
evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Nitra,- došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy dňa 15.04.2015 medzi žalovanými v 1. až 9. rade ako darcami
a žalovanými v 10. až 29. rade ako obdarovanými podľa pôvodnej žaloby,
- žalobca sa pred podaním žaloby nedovolával neplatnosti právneho úkonu voči žalovaným žiadnym

spôsobom.

20. Sporné zostali nasledovné skutkové tvrdenia:
- či bolo porušené predkupné právo žalobcu z dôvodu neponúknutia spoluvlastníckeho podielu
žalovaných, vystupujúcich ako darcov ostatným spoluvlastníkom,

- či je dôvodná vznesená námietka premlčania ako hmotnoprávna námietka podľa § 152 Civilného
sporového poriadku zo strany žalovaných,
- rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi § v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 5
Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 a
§ 701 ods. 1 , považuje sa právny

úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.

25. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

26. Predkupné právo predstavuje obmedzenie spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom a ovplyvňuje
aj jeho slobodu voľby v osobe nadobúdateľa. Predkupné právo vyplýva podielovým spoluvlastníkom
priamo zo zákona. V prípade porušenia predkupného práva spoluvlastníkov nedochádza bez ďalšieho
k absolútnej neplatnosti príslušného právneho úkonu, ale spoluvlastník má právo dovolať sa relatívnej

neplatnosti takéhoto právneho úkonu v súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení tohto práva iných spoluvlastníkov na
výber nasledovné možnosti: a) môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o
prevode podielu spoluvlastníctva na tretiu osobu, ktorá žaloba smeruje voči všetkým účastníkom
zmluvy ako pasívne vecne legitimovaným osobám; b) môže sa domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu

spoluvlastnícky podiel bol ponúknutý na prevod za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol od
zaviazanej osoby; c) môže si ponechať predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi
podielu.27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď
sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Citované ustanovenie, na rozdiel od práva na náhradu škody
či práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, osobitne neupravuje plynutie subjektívnej a osobitne

plynutie objektívnej premlčacej doby. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú
z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení
tohto úkonu. Tento záver konštatoval napr. Najvyšší súd SR v rozsudku vydanom zo dňa 30.01.2008
pod sp. zn. 4Cdo 37/2007 ako Najvyšší súd ČR vo veci vedenej pod

sp. zn. 32 Odo 568/2002 dňa 15.04.2003. V súlade s právnym
názorom NS SR súd uvádza, že v prejednávanej veci nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vzniklo dňa 15.04.2015, kedy bola (podpísaním zmluvnými
stranami) uzavretá darovacia zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu. Toto právo bolo
porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (darovacej zmluvy), lebo vtedy vznikol
právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva.

28. Občiansky zákonník nepožaduje k prevodu spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v
zákonnej úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka
má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax túto povahu zákonnému predkupnému

právu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené,
ktoré sú stanovené v § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne
vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Oprávnený má
preto možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu previedol podiel za rovnakých podmienok, alebo
relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho zákonníka má za následok len relatívnu

neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

29. V prvom rade súd uvádza, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie
predkupného práva obstojí z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, a to i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva (takýto právny názor

vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo 46/2013 , sp. zn.
7Cdo 47/2013 ).

30. Právo oprávnenej osoby domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu a
premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom na premlčanie možno prihliadnuť len na

námietku. Právna zástupkyňa žalovaných vzniesli námietku premlčania, a preto sa ňou súd zaoberal.
Zistil, že žalovaný v 12. až 31. rade ako obdarovaní nadobudli od žalovaných v 1. až 11. rade ako darcov
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2015,
ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 16.06.2015, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy došlo k realizácii právneho úkonu,

tj. odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, tj. 16.04.2015, a uplynula 15.04.2018. Žalobca síce podal žalobu
dňa 30.10.2017, ale súd z dôvodu, že sám žalobca potvrdil, že nikdy pred podaním žaloby sa voči
žalovaným nedovolával neplatnosti právneho úkonu (ide o nesporné tvrdenie), skúmal, kedy bola žaloba
doručená žalovaným.

31. Zo súdneho spisu vyplýva, že pri žalovaných v 1. rade - p. Y. (20.03.2019) a v 2. rade - p. F.
(13.02.2019), v 3. rade - p. G. (06.03.2019), v 15. rade - p. I. (05.05.2018), v 17. rade - p. I. (17.04.2018) ,
v 22. rade - p. G. (02.07.2019), v 26. rade - p. N. (17.04.2018), v 27. rade - p. H. (17.04.2018), v 28.
rade - p. H. (27.4.2018), v 29. rade - p. H. (18.04.2018), v 30. rade - p. D. (17.04.2018)
a v 31. rade - p. D. (17.04.2018), došlo k doručeniu žaloby v deň, uvedený v zátvorke, tj. po uplynutí

premlčacej doby. Konkrétne pri žalovaných v 1. až 3. rade ako právnych nástupcoch žalovaného v 1.
rade, ktorý zomrel, súd pokračoval v zmysle uznesenia súdu zo dňa 01.06.2018, č. k. 9C/117/2017-64 a
doručil mi postupne žalobu, pričom v prípade žalovanej v 3. rade - p. G. žalobu považoval za doručenú
podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Takisto pri žalovaných - v 17. rade - p. I. (17.04.2018),
v 26. rade - p. N. (17.04.2018), v 27. rade - p. H. (17.04.2018), v 29. rade - p. H. (18.04.2018), v

30. rade - p. D. (17.04.2018) a v 31. rade - p. D. (17.04.2018), súd považoval žalobu za doručenú
podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, tj. dňom, kedy sa zásielka vrátila späť súdu, a to
preto, že ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd zistil, žeako posledný sa o žalobe, súčasťou ktorej bolo aj dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
15.04.2015 pre porušenie predkupného práva spoluvlastníka, dozvedel žalovaný v 22. rade - p. G., a to
dňa 02.07.2019, kedy mu bola predmetná žaloba doručená. Predchádzajúce pokusy o doručenie žaloby

boli v jeho prípade neúspešné, na žalobcom uvedenej adrese bol žalovaný evidovaný ako „adresát je
neznámy“ a po vykonaní úkonov súdu podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, zistil skutočný
pobyt žalovaného a žalobu mu riadne aj doručil.

32. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť,
že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v
danej konkrétnej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Zákon tu ponecháva uplatnenie relatívnej
neplatnosti na vôli osoby dotknutej vadným právnym úkonom. Nepostačuje však, pokiaľ na túto
neplatnosť v súdnom konaní len upozorní; to ešte neznamená, že sa relatívnej neplatnosti dovoláva.
To však neznamená, že by sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné dovolávať v

samostatnom konaní. V začatom súdnom konaní otázka relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potom
riešená ako otázka predbežná, avšak za situácie, keď sa jej dotknutý účastník účinným spôsobom
dovolal. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú doručením
prejavu vôle všetkým subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu, toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe,

ktorá začína bežať odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý krát (§ 101 Občiansky zákonník),
napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/187/2006 . Relatívnu neplatnosť
možno uplatniť aj priamo v civilnom sporovom konaní žalobou, ktorá bola riadne doručená strane
sporu (ako účastníkovi právneho úkonu), proti ktorej dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smeruje.
Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý účastník úkonu dovolávať

neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu
(nastupujúce vždy ex tunc) nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie vo
forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného buď druhému účastníkovi, resp. ostatným
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, alebo ak sa dovoláva neplatnosti tretia osoba,
všetkým účastníkom právneho úkonu.

33. Premlčanie má svoje opodstatnenie preto, aby pod sankciou premlčania bolo uplatnené právo v
ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Realizuje sa tak, že ak žalovaný vznesie námietku,
súd je povinný na ňu prihliadať, čím nárok zaniká. Súd sa zaoberá vznesenou námietkou premlčania

bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu, čím sa uprednostňuje hľadisko
procesnej ekonómie. Námietka premlčania bola v tomto spore podľa súdu vznesená dôvodne; súd na
ňu prihliadol, z dôvodu čoho žalobu zamietol.

34. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie
práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného smerujúci k
tomu,abybolorozhodnutéoexistenciidanéhopráva.Žalovanísaotom,žežalobcasavočinimdovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu dozvedeli, až keď im bola žaloba zo strany súdu doručená.

35. Súd v nadväznosti na to uvádza, že právne následky (účinky) relatívnej neplatnosti právneho
úkonu nenastali v tomto prípade doručením žaloby zo strany žalobcu na súd, ale účinky dovolania sa
relatívnej neplatnosti nastali a stali sa perfektnými až dôjdením tohto prejavu vôle - dovolania sa všetkým
účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu (napr. rozsudok KS NR, sp. zn. 9Co/121/2019). V

prejednávanej veci bola žaloba až 12 žalovaným, ktorí sú uvedení v bode 31 odôvodnenia tohto
rozsudku, doručená po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd
žalobu zamietol.

36. Súd bezodkladne po doručení žaloby vyzval výzvou zo dňa 07.11.2017 na doplatenie súdneho

poplatku v sume 66,50 eur a po jeho uhradení postupoval podľa § 167 Civilného sporového poriadku,
tj. uznesením č. k. 9C/117/2017-31 zo dňa 20.02.2019 vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe,
ktorú im spolu s uznesením doručoval. To, že sa žalobca pred podaním žaloby nedovolal neplatnosti
právnehoúkonuvočiúčastníkomdarovacejzmluvy(aninetvrdil,žetakučinil)avyužilmožnosťdovolaniasa relatívnej neplatnosti právneho úkonu prostredníctvom žaloby, musel počítať s tým, že účinky tohto
právneho úkonu nestanú až doručením žaloby žalovaným, teda s časovým odstupom po podaní žaloby.
Tento záver súdu korešponduje s § 124 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda hmotnoprávny úkon

strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o
ňom v konaní dozvedeli. Súd nemôže v tomto prípade vychádzať z hmotnoprávneho úkonu žalobcu
už doručením žaloby, pretože žalovaní nemali v čase podania žaloby vedomosť o tom, že by niekto
namietol relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Dozvedeli sa o tom až momentom, kedy im bola žaloba
každému z nich jednotlivo doručená.

37. Súd zároveň uvádza, že slovenská judikatúra sa opiera vo vzťahu k porušeniu § 140 Občianskeho
zákonníka o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25.
októbra 2005, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, čo bol tento prípad.

38. Pretože v tomto spore došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu vznesenej námietky premlčania, súd
sa už ďalej nezaoberal skutočnosťami a tvrdeniami žalovaných ohľadne konania žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené by skúmal v prípade, ak by vznesená námietka premlčania nebola dôvodná,
čo sa ale netýka tejto veci. Nad rámec svojho rozhodnutia súd uvádza, že tým, že niektorí vlastníci
bytov majú umožnení prístup k bytovému domu práve len „z vnútorného dvora“ - z parc. č. 1775/2, súdu

sa javilo súčasné usporiadanie vlastníckych vzťahov predbežne ako spravodlivé. V tomto smere ide
len o konštatovanie súdu, pričom viac sa k tejto veci nebude vyjadrovať, pretože už ďalej v spore súd
neskúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

39. Vzhľadom na to, že sa žalovaní v konaní dovolali premlčania, súd nemohol premlčané právo

žalobcovi priznať, preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol, a to v súlade § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Márne uplynutie premlčacej lehoty má za následok, že sa nemožno dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania, ako sa tomu stalo v posudzovanom
prípade.

40. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaní

v 1. a 31. rade boli v spore úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalobcovi. Žalobca v priebehu konania nenavrhoval prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku
o trovách konania a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal
podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.