Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203745
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8314203745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov v: 1. rade M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX K. č. XX, 2. rade M.. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. XXX, XXX XX J., obaja
zastúpení JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, 3. rade V. B.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. č. XXX, 4. rade B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX

K. č. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Starinská 2272, 066 01 Humenné
proti žalovaným v: 1. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XX, zastúpenému JUDr. Petrom
Jakubíkom, advokátom so sídlom Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, 2. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX K. č. XX, zastúpenej M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XX, 3. rade B. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XX, zastúpenému M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XX,
4. rade M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, A., zastúpenému M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX K. č. XX o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomr. M. Z., o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/65/2014-256 zo dňa 04.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K., a to parc. reg E” KN
č. XXX o výmere 569 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 1628 m2,
druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXX o výmere 925 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o
výmere 1296 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/XXX o výmere 812 m2, druh pozemku: Orná
pôda, parc. č. XXX/X o výmere 2755 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 1002

m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/XXX o výmere 1110 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc.
č. XXX/X o výmere 384 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 73 m2, druh pozemku:
Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 1270 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX o výmere 2451
m2,druhpozemku:Ornápôda,parc.č.XXXovýmere2156m2,druhpozemku:Ornápôda,parc.č.XXX/
XX o výmere 3203 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 1571 m2, druh pozemku:
Orná pôda, parc. č. XXX o výmere 1134 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 293
m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 778 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č.

XXXX/XX o výmere 1329 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/XXX o výmere 1232 m2, druh
pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/XX o výmere 502 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/XX
o výmere 1087 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 2129 m2, druh pozemku: Orná
pôda, parc. č. XXXX o výmere 1454 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 1325 m2,
druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 684 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/
X o výmere 1796 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 107 m2, druh pozemku:

Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 778 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 888
m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 1358 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č.
XXXX/X o výmere 162 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 705 m2, druh pozemku:
Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 287 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere
331 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 703 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č.
XXXX/X o výmere 274 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 683 m2, druh pozemku:
Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 376 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX o výmere 543 m2,

druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 579 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/Xo výmere 75 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku: Záhrady,
parc. č. XXXX/X o výmere 985 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 219 m2, druh
pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 617 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o

výmere 192 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 356 m2, druh pozemku: Záhrady,
parc. č. XXXX/X o výmere 170 m2, druh pozemku: Záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere 135 m2, druh
pozemku: Záhrady o veľkosti podielu X/X, na LV č. XXXX, kat. úz. K. parc. reg E” KN č. XXX/X o výmere
217 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. XXX/X o výmere 622 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc.
XXX/XXX o výmere 2 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 370 m2, druh pozemku:

Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 757 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 1872
m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 839 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č.
XXX/X o výmere 349 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 231 m2, druh pozemku:
Orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere 695 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere
446 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 235 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc.
č. XXXX/X o výmere 5826 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 1519 m2, druh

pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 562 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o
výmere 1064 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku: Orná
pôda, parc. č. XXXX o výmere 743 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 152 m2, druh
pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 355 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o
výmere 1442 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 769 m2, druh pozemku: Orná

pôda, parc. č. XXXX/XXX o výmere 418 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 801
m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 639 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č.
XXXX o výmere 235 m2, druh pozemku: Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 340 m2, druh pozemku:
Orná pôda, parc. č. XXXX/X o výmere 812 m2, druh pozemku: Orná pôda o veľkosti podielu X/X, na LV
č. XXX, kat. úz. K. rodinný dom, súp. č. XX postavený na parc. č. XXX o veľkosti podielu X/X, na LV č.

XXX, kat. úz. K. parc. EKN č. XXX/X o výmere 8009, druh pozemku: Orná pôda o veľkosti XXX/XXX, na
LV č. XXXX, kat. úz. J. a to parcela EKN č. XXX/XXX, druh pozemku: Orná pôda o výmere 26 m2 a parc.
EKN č. XXX/ XX druh pozemku: Orná pôda o výmere 777 m2 o veľkosti podielu X/X, patria do dedičstva
po poručiteľovi M. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. č. XX.“

Žalobcom v 1. až 4. rade priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným vo vzťahu k žalobcom

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia po jej úprave domáhali určenia, že do dedičstva po
nebohom M. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. č. XX patria

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. K., ktoré presne špecifikovali čo do čísla parciel, ich
výmery, druhu pozemku v podiele X/X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. K., ktorých
rovnako špecifikácia bola konkrétne uvedená tiež čo do druhu pozemku, jeho čísla a výmery v podiele
X/X, ďalej nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. K., na ňom evidovaný rodinný dom súp. č. XX,
postavený na parcele XXX o veľkosti X/X, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. K., ktoré boli

špecifikované číslom parcely, výmerou a druhom pozemku o veľkosti podielu XXX/XXX, nehnuteľnosti
na LV č. XXXX, v kat. úz. J., v presne špecifikovaných číslach, druhu pozemku a výmeroch v podiele
X/X. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcovia sú právni nástupcovia poručiteľa M. Z.. Žalovaný v
1. rade M. C. je závetným dedičom po poručiteľovi B. Z., ktorý v roku 1960 prevzal po poručiteľovi
M. Z. predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní v 2. až v 4. rade sú pravnukmi poručiteľa po jeho vnučke

E. K. a dcére O. B., rod. Z.. Dedičské konanie po poručiteľovi M. Z. bolo začaté bývalým Štátnym
notárstvom v I. pod sp. zn. D/227/58 postupom podľa zákona č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s
poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka. V tomto dedičskom konaní bolo uznesením zo dňa 18.10.1960 určené, že
dedičstvo pozostáva z nehnuteľností v kat. úz. K. - vložka č. 33 pod B1, toho času zapísané na LV č.

XXXX kat. úz. K., vložka č. 166 pod B1, 4, toho času LV č. XXXX kat. úz. K., vložka č. 236 pod B2 a3, toho času LV č. XXXX kat. úz. K., vložka č. 319 pod B6, toho času LV č. XXX kat. úz. K., kat. úz.
E. - vložka číslo 377 pod B1, kat. úz. I. - vložka č. 1255 pod B1, 4, vložka č. 1432 pod B4, vložka č.
1333 pod B72, vložka č. 1435 pod B2. Tieto nehnuteľnosti podľa ust. §§ 1 až 3 zák. č. 138/47 Zb. boli

vyhlásené za poľnohospodársky podnik a za preberateľa roľníckeho podniku bol ustanovený B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, člen JRD. Toto uznesenie Štátneho notárstva v I. nebolo podkladom
pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k roľníckemu podniku v pozemkovej knihe z poručiteľa M. Z. na B.
Z. z dôvodu, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia dedičské konanie vedené na Štátnom
notárstve v I. pod sp. zn. D/227/58 malo pokračovať buď uzatvorením dohody dedičov alebo vydaním

rozhodnutia o nároku ustupujúcich dedičov na zaplatenie finančných čiastok, ktoré im bol preberateľ B.
Z. povinný zaplatiť na vyrovnanie ich dedičských podielov v súlade s ust. § 6 zák. č. 139/47 Zb. Po vydaní
uznesenia Štátneho notárstva v I. zo dňa 18.10.1960 sp. zn. D/227/58 takáto dohoda dedičov nebola
uzatvorená a ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia súdu o finančnom vyrovnaní dedičov za ich zaniknuté
dedičské podiely. Z toho dôvodu predmetné dedičské konanie po M. Z. nebolo ukončené. Vlastníkom
nehnuteľností vedených vo vložke 33 pod B1, vo vložke 166 pod B1, 4, vo vložke 236 pod B2 a vo

vložke 319 pod B6 kat. úz. K. zostal naďalej M. Z. a ako ich vlastník bol vedený na príslušných listoch
vlastníctva ešte do roku 2010 a B. Z. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k roľníckemu podniku a
teda k predmetným nehnuteľnostiam.

3. Po smrti B. Z. žalobcovia z výpisov z LV č. XXXX kat. úz. K. a LV č. XXXX kat. úz. K. zistili, že ako

vlastník predmetných nehnuteľností je vedený B. Z., ktorý ich mal nadobudnúť na základe uznesenia
Štátneho notárstva v I. zo dňa 18.10.1960, vklad pod zn. Z-XXXXXX a to i napriek tomu, že táto verejná
listina nie je vkladuschopnou listinou a nemohla byť podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
B. Z. k týmto nehnuteľnostiam. B. Z. sa aj napriek chýbajúcemu právnemu titulu pre nadobudnutie
vlastníctva stal aj vlastníkom rodinného domu súp. č. XX zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. K. a to na

základe rozhodnutia obce K. o pridelení súpisného čísla. B. Z. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetnýmnehnuteľnostiamarodinnémudomuaninazákladeuzneseniabývaléhoŠtátnehonotárstva
v I. a ani vydržaním, nakoľko pre to neboli splnené zákonné podmienky. B. Z. už pri vstupe do držby mal
vedomosť, že dedičské konanie po M. Z. nebolo ukončené, preto nemohol nadobudnúť presvedčenie o
nadobudnutí vlastníctva. Po zápise vlastníckeho práva B. Z. predmetný rodinný dom závetom spísaným

na Notárskom úrade I. notárom B.. Z. V. sp. zn. N5/2009, Nz252/2009, NCRza48/2009, NCRIs243/2009
zanechal žalovanému v 1. rade ako závetnému dedičovi a žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom
rodinného domu súp. č. XX v obci K. postavenom na parc. č. XXX titulom dedenia po B. Z., zomr. dňa
XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/215/09, Dnot 102/09 zo dňa 17.12.2009
vydanom B.. C. C..

4. V dedičskej veci po poručiteľovi M. Z. vydal súdny komisár B.. Z. V. dňa 25.10.2010 osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 11D/262/2010, Dnot 54/2010 k novoobjavenému majetku. Do súpisu aktív neboli
zaradené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K. a sú zapísané na LV č. XXXX z O. č. XX kat. úz.
K., LV č. XXXX z O. č. XXX a O. č. XXX kat. úz. K., LV č. XXX z O. č. XX kat. úz. K. a LV č. XXX z

O. č. XXX kat. úz. K.. Žalobca v 1. rade podal na základe tohto osvedčenia žiadosť o pokračovanie v
dedičskom konaní a toto dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené.

5. Naliehavý právny záujem žalobcovia na podanej žalobe preukazovali skutočnosťou, že boli vylúčení
z dedičstva po M. Z., čím došlo k bezdôvodnému zmenšeniu ich majetku.

6. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s tvrdením žalobcov, že uznesenie bývalého
Štátneho notárstva v I. č. D/227/58 nebolo podkladom pre zmenu vlastníckeho práva k roľníckemu
podniku a že dedičské konanie po nebohom M. Z. nebolo ukončené. Skutočnosť, že až do roku 2010
bol na listoch vlastníctva vedený M. Z. samo o sebe nič nemení na skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti

boli prejednané v dedičskom konaní a preberateľom roľníckeho podniku, a teda dedičom sa stal B. Z.,
spomedzi súrodencov ako jediný člen JRD. Pokiaľ ide o vlastníctvo rodinného domu zapísaného na LV
č. XXX, súp. č. XX, B. Z. bol zapísaný ako vlastník na základe rozhodnutia obce o pridelení súpisného
čísla ešte v roku 1994. Zo žaloby nevyplýva, aby M. Z. bol niekedy vedený ako vlastník predmetného
rodinného domu. Najneskôr, ak nie skôr, od roku 1994 nehnuteľnosti nerušene a v dobrej viere užíval

ako svoje vlastníctvo po dobu min. 10 rokov. V dôsledku splnenia podmienok na vydržanie najneskôr
v roku 2004, ak nie skôr, splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností vydržaním.
Nehnuteľnosti totiž užíval nerušene a v dobrej viere ako svoje vlastníctvo od roku 1960.7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15C/65/2014-167 zo dňa 19.07.2016 v spojení
s opravným uznesením č. k. 15C/65/2014-194 zo dňa 25.10.2016 tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Po vykonanom dokazovaní zistil, že v dedičskom konaní po nebohom M. Z., vedenom bývalým

Štátnym notárstvom v I. pod sp. zn. D/227/58, podľa z. č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s
poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a z. č. 141/1950 Zb.
Občianskeho zákonníka bolo uznesením zo dňa 18.10.1960 určené, že predmetné nehnuteľnosti boli
vyhlásené za poľnohospodársky podnik a za preberateľa roľníckeho podniku bol ustanovený B. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, člen JRD. B. Z. sa aj napriek chýbajúcemu právnemu titulu pre

nadobudnutie vlastníctva stal aj vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, zapísaného na LV č. XXX, kat.
úz. K., a to na základe rozhodnutia obce K. o pridelení súpisného čísla. B. Z. nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a rodinnému domu ani na základe uznesenie bývalého
ŠN v I. a ani vydržaním, nakoľko preto neboli splnené zákonné podmienky. K zmene vlastníckeho práva
k pozemkom z M. Z. na B. Z. došlo až po smrti B Z. na základe žiadosti žalovaného v 1. rade o zápis
uznesenia ŠN v I., sp. zn. D/227/58, ktorú podal na Správe katastra I. dňa 27.10.2010. Po vykonaní

zápisu vlastníckeho práva v prospech B. Z. tieto boli neprávom zahrnuté do dedičstva po ňom a ako
závetný dedič ich zdedil žalovaný v 1. rade. Zmena vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č.
XX v prospech B. Z. bola zrealizovaná Správou katastra I. záznamom pod č. Z32/94 v roku 1994, na
základe rozhodnutia obecného úradu K., o určení súpisného čísla zo dňa 05.01.1994, č. X/XX. Uvedené
rozhodnutie obecného úradu nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech B. Z.

v zmysle § 132 ods. 1 OZ. Tento nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX
ani titulom vydržania, nakoľko od momentu vstupu do držby vedel, že dedičské konanie po M. Z. nebolo
ukončené, o nadobudnutie jeho vlastníckeho práva titulom dedenia nebolo právoplatne rozhodnuté
vydaním rozhodnutia o potvrdení dedičstva v súlade s ust. § 561 z. č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka. Vedomosť B. Z. o tom, že nie je vlastníkom predmetného rodinného domu vyplýva z bodu

V. uznesenia Štátneho notárstva v I. pod sp. zn. D/227/58, z ktorého jasne vyplýva, že toto uznesenie
nie je základom pre zápis do Pozemkovej knihy a po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia sa má
pokračovať ohľadom uspokojenia ustupujúcich dedičov. Uvedené nasvedčuje aj tomu, že B. Z. o zápis
vlastníckeho práva k domu požiadal až v roku 1994, na základe rozhodnutia obecného úradu o pridelení
súpisného čísla. Uznesením odvolacieho súdu č. k. 25C/49/2017-227 zo dňa 29.05.2018 bol zrušený

odvolaním napadnutý uvedený rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s povinnosťou dôsledného vykonania dokazovania a vysporiadania sa s
možnou aplikáciou ust. § 1 písm. a), b) a § 13 a nasl. z. č. 293/1992 Zb. s tým, že žalobcovia v uvedenej
lehote svoje nároky si neuplatnili.

8. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a citujúc ust. § 1, § 13 z. č. 293/1992 Zb. zistil, že
Štátne notárstvo v I. uznesením sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 vo veci prejednania dedičstva
po neb. M. Z., zomr. XX.XX.XXXX v K. potvrdilo nadobudnutie dedičstva zo zákona v skupine prvej:
1. M. M., rod. Z., K. č. XX, dcére v X/X-inách, 2. B. Z., členovi B. K. č. d. XX, synovi v X/X-inách,
3. po neb. dcére O. B., rod. Z., zomr. v r. XXXX deťom: a/ E. B., robotníčke, K. č. d. XX, vnučke v

X/X-ine, b/ mal. B. B. asi XX ročnému vnukovi v X/X-ine. V zmysle uvedeného uznesenia Štátneho
notárstva v I. článku III. dedičstvo pozostávalo a/ z hnuteľnosti: dvoch kráv a dvoch teliat vo všeob. cene
4 600 Kčs, b/ nehnuteľnosti kat. úz. K.: vo vložke číslo 33 dľa B1, vo vložke číslo 166 dľa B1, 4, vo
vložke číslo 236 dľa B2 a 3, vo vložke číslo 319 dľa B6, kat. úz. E.: vo vložke číslo 377 dľa B1, kat.
úz. I.: vo vložke číslo 1255 dľa B1, 4, vo vložke číslo 1432 dľa B4, vo vložke číslo 1333 dľa B72, vo

vložke číslo 1435 dľa b2, nehnuteľnosti vo všeobecnej cene 50 270,50 Kčs. Podľa článku IV. uznesenia
dedičstvo po poručiteľovi uvedené pod III. bolo vyhlásené podľa §§ 1-3 zák. č. 139/47 Zb. za roľnícky
podnik. Podľa článku IV. uznesenia preberateľom roľníckeho podniku bol ustanovený B. Z., člen JRD.
Z uznesenia Štátneho notárstva v I. sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 vyplýva, že toto uznesenie
nie je základom pre zápis do pozemkovej knihy a po jeho právoplatnosti bude pokračované ohľadom

uspokojenia nárokov ustupujúcich dedičov. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia sp. zn. D/227/58 zo
dňa 18.10.1960 vyplýva, že dedičia a to dcéra, syn a vnukovia obdržali upovedomenie podľa § 324
O.s.p. a v lehote im danej dedičstvo neodmietli, preto týchto treba považovať za dedičov a bolo im
dedičstvo preto potvrdené. Dedičstvo po poručiteľovi bolo treba kvalifikovať roľníckym podnikom, lebo
úhrnná výmera poľnohospodárskych nehnuteľností činí asi 10 ha, poručiteľ však žil, bol roľníkom a

poľnohospodárske nehnuteľnosti sám obhospodaroval. Tvorili teda poľnohospodárske nehnuteľnosti v
rukách poručiteľa výrobné prostriedky určené poľnohospodárskej výrobe a celý majetok organizovanú
hospodársku jednotku. Takéto dedičstvo podľa zákona nie je možné medzi dedičov rozdeliť, nakoľko
rozdelením nevznikli by celky, každý o najmenej prípustnej výmere aspoň 10 ha. Preto takéto dedičstvomôže prevziať iba jeden z dedičov. Na veci nič nemení, že poľnohospodárske nehnuteľnosti sú v užívaní
JRD alebo nie.

9. Prvoinštančný súd z predložených listinných dôkazov zistil, že nehnuteľnosti v kat. úz. K. - vložka č.
33 pod B1 sú toho času zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. K., vložka č. 166 pod B1, 4 je zapísaná na LV
č. XXXX, kat. úz. K. a vložka č. 236 pod B2 a 3 je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. K.. Na parcely EKN
č. XXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 26 m2 a parcela EKN č. XXX/XX, druh pozemku orná
pôda o výmere 777 m2 z PKV č. XX, kat. úz. K., ktoré pôvodne patrili do poľnohospodárskeho podniku,

bol neskôr vytvorený samostatný list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. J.. Vlastníkmi týchto nehnuteľností
bol pôvodne M. Z. v podiele X/X.

10. Z potvrdenia obce K. zo dňa 04.03.2015 (na č. l. 132 súdneho spisu) vyplýva, že rodinný dom súp.
č. XX na parcele KN C XXX/X v kat. úz. K., v ktorom býval B. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
je domom, v ktorom býval jeho otec M. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a mal pôvodne v čase

jeho smrti číslo súpisné XX. Z rozhodnutia o určení súpisného čísla stavby (č. l. 90 súdneho spisu) číslo
X/XX vydaného Obecným úradom K. dňa 05.01.1994 vyplýva, že pre stavbu postavenú na parcele č.
XXX kat. úz. obce K. nachádzajúcu sa v katastri obce K., ktorej vlastníkom je B. Z. sa určuje súpisné
číslo XX. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že dom bol vystavaný v roku 1925. Žiadosťou zo dňa 05.01.1994
(č. l. 89 súdneho spisu) požiadal B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. d. XX o zápis domu do evidencie

nehnuteľností a to na základe rozhodnutia o určení súpisného evidenčného čísla. Žiadosťou zo dňa
25.10.2010 (č. l. 91 spisu) žalovaný v 1. rade M. C. požiadal o zápis uznesenia Štátneho notárstva sp. zn.
D/227/58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.1960 do katastra nehnuteľností. V žiadosti uvádza,
že originál uznesenia je priložený pri Z-144/2007, kedy nebol vykonaný zápis pri všetkých katastrálnych
územiach. Konkrétne žiadal o úplný zápis, takto: kat. úz. K. PV vložka číslo 33 - teraz LV č. XXXX kat.

úz. K., podiel pod B1 a LV č. XXXX kat. úz. J. podiel pod B1, kat. úz. K., PK vložka číslo 166 - teraz LV č.
XXXX, podiel pod B1 a pod B2, kat. úz. K., PK vložka číslo 236 - teraz LV č. XXXX, podiel pod B1 a pod
B2, kat. úz. K., PK vložka číslo 319 - teraz LV č. XXX, podiel pod B31 a kat. úz. E., PK vložka číslo 377 -
teraz LV č. XXXX. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.13D/215/09, Dnot 102/09 zo dňa 17.12.2009 vyplýva,
že žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom rodinného domu súp. č. XX v obci K. postavenom na parc. č.

XXX a to titulom dedenia po B. Z., zomr. dňa XX.XX.XXXX ako závetný dedič. Ako vlastník rodinného
domu je na základe osvedčenia zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. K. zapísaný žalovaný v 1. rade. Z
výpisov z LV č. XXXX pre kat. úz. K., LV č. XXXX pre kat. úz. K. a LV č. XXX pre kat. úz. K. vyplýva, že
žalovaný v 1. rade je evidovaný ako vlastník nehnuteľností uvedených v uznesení Štátneho notárstva
v I. sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 a to na základe dedičského konania o novoobjavenom majetku

po poručiteľovi B. Z. a osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D 614/11, Dnot 96/11 zo dňa 19.10.2011.

11. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú právnymi nástupcami
- vnukmi po poručiteľovi M. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalobcovia v 3. a v 4. rade sú
pravnukmi M. Z., ich otec B. B. bol synom O. B., rod. Z., ktorá bola dcérou poručiteľa M. Z.. Žalovaný v

1. rade je závetným dedičom po zomr. B. Z., ktorý v roku 1960 ako syn M. Z. prevzal po ňom predmetné
nehnuteľnosti ako roľnícky podnik. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú pravnukmi poručiteľa právom po vnučke
E. K., rod. B., dcéry O. B., rod. Z..

12. Prvoinštančný súd s poukazom na rozsudok NS SR z 18.12.1998, sp. zn. 2Cdo/95/1998, ako aj

rozsudokNSSRz23.09.2003,sp.zn.1Cdo/53/03skonštatoval,žezníženiededičskéhopodieludedičov
alebo ich opomenutie pri vyporiadaní dedičstva ako následok podmieňujúci úspešné uplatnenie práva
na vyrovnanie dedičského podielu dáva do súvisu iba so skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo k
opomenutiu dedičov došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa
osobitných predpisov.

13. Prejednávanie dedičstva po poručiteľovi M. Z. bolo začaté bývalým ŠN v I. pod sp. zn. D/222/58
postupom podľa z. č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o
zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy. Uvedená skutočnosť vyplýva z uznesenia ŠN v I. sp.
zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960. Účelom zákona č. 139/1947 Zb. bolo zabránenie deleniu a drobeniu

súčasne poľnohospodárskeho podniku, kedy dedičstvo bolo možné reálne rozdeliť medzi dedičov len
za predpokladu, že pri rozdelení roľníckeho podniku vznikli pozemky vo výmere určenej pre jednotlivé
druhy pozemkov podľa § 1 tohto zákona.14. Dôvodom prebratia roľníckeho podniku B. Z. na základe uznesenia ŠN v I. sp. zn. D/227/58 zo
dňa 18.10.1960 nebola skutočnosť, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie, ale zabránenie
drobeniu poľnohospodárskej pôdy aj napriek tomu, že B. Z. bol v tom čase členom JRD. Z uvedeného

vyvodil, že v čase dedičského konania dôvodom prebratia roľníckeho podniku B. Z. nebola skutočnosť,
že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie, ale zabránenie drobeniu poľnohospodárskej pôdy
tvoriacej roľnícky podnik, a teda z iných dôvodov ako sú uvedené v § 13 z. č. 293/1992 Zb. Preto
žalobcovia nemohli svoje nároky uplatňovať podľa uvedeného reštitučného ust. § 13 z. č. 293/1992 Zb.,
ale iba podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

15. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod, pre ktorý v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 13
zákona č. 293/1992 Zb. uviedol je skutočnosť vyplývajúca z bodu II. uznesenia Štátneho notárstva v
I. sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 a to, že Štátne notárstvo dedičom poručiteľa M. Z. potvrdilo ich
zákonnépodielyvovýšketamuvedenej,ktorámalabyťpodkladompreuspokojenienárokovustupujúcim
dedičom. B. Z., člen JRD takto nadobudol zo zákona podiel o veľkosti 2/3, nie podiel vo veľkosti X/

X. B. Z. preto pri dedení nebol žiadnym spôsobom zvýhodnený v porovnaní s ostatnými dedičmi. Z
tohto dôvodu nedošlo k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s preberateľom B. Z., ktorý
do úplného skončenia dedičského konania nemohol byť považovaný za vlastníka pozemkov tvoriacich
roľnícky podnik aj s poukazom na ust. § 6 zákona č. 139/1947 Zb. Nie sú splnené zákonné podmienky
pre uplatnenie nároku na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb., preto v

danom prípade prichádza do úvahy výlučne aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

16. K tvrdeniu zástupcu žalovaného v 1. rade o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania boli už prejednané v dedičskom konaní, a to v uznesení ŠN v I. sp. zn. D/227/58 uviedol, že
pokladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva v prospech dediča B. Z. k roľníckemu podniku mohlo byť

len právoplatne skončené dedičské konanie potvrdením súdu o nadobudnutí dedičstva po uzatvorení
dohody dedičov o vyplatení finančnej čiastky za ich dedičské podiely alebo rozhodnutí súdu o povinnosti
preberateľa roľníckeho podniku zaplatiť spoludedičom ich dedičské podiely postupom podľa § 6 zákona
č. 139/47 Zb. Po vydaní uznesenie Štátneho notárstva v I. zo dňa 18.10.1960 sp. zn. D/227/58 takáto
dohoda dedičov nebola uzatvorená a nedošlo ani k vydaniu rozhodnutia Štátneho notárstva o finančnom

vyrovnaní ostatných dedičov. Z tohto dôvodu dedičské konanie po M. Z., naposledy bytom K. č. XX, nar.
XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, ktoré bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v I. pod sp. zn.
D/227/58 nebolo ukončené. Vlastníkom nehnuteľností vedených vo vložke č. 33 pod B1, vo vložke č.
166 pod B1, 4, vo vložke č. 236 pod B2 a 3 a vo vložke č. 319 pod B6, kat. úz. K. zostal naďalej M. Z. a
ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností bol vedený na príslušných listoch vlastníctva ešte do roku

2010. Z uvedeného právneho dôvodu B. Z. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k roľníckemu podniku,
a teda k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Uznesenie ŠN v Humennom sp. zn.
D/227/58 preto nebolo vkladuschopnou listou pre zápis vlastníckeho práva B. Z. pre rozpor so zákonom
č. 139/1947 Zb., čo vyplýva aj z uvedeného uznesenia.

17. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 1 a § 13 z. č. 293/1992 Zb. a súc zviazaní právnym názorom
odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP žalobu zamietol.

18. V ďalšom však konštatoval, že z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v I. sp. zn. D/227/58 zo
dňa 18.10.1960 jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, o ktorých žalobcovia navrhli v tomto konaní

rozhodnúť tak, že patria do dedičstva po poručiteľovi M. Z., že tieto už boli prejednané v dedičskom
konaní po M. Z. a patrili do dedičstva po ňom. Toto uznesenie Štátneho notárstva v I., ktoré je
právoplatným rozhodnutím, ktorým sa skončila prvá fáza dedičského konania po nebohom M. Z. a
jeho právoplatnosťou sa B. Z. stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a preberateľom roľníckeho
podniku v zmysle zákona č. 139/47 Zb. Žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že zo strany B. Z. nedošlo

k vyplateniu ustupujúcich dedičov a preto dedičské konanie po nebohom M. Z. nie je ukončené a
uznesenie D/227/58 preto nie je zápisu schopné. V tomto smere žalobcovia na toto svoje tvrdenie v
konaní neprodukovali žiadny dôkaz. Žalobcovia ani žalovaní nie sú priamymi účastníkmi dedičského
konania po poručiteľovi M. Z., preto nemôžu preukázateľne tvrdiť, že k vyplateniu náhrad ustupujúcim
dedičom nedošlo. Je logické, že B. Z. sa právoplatnosťou uznesenia D/227/58 zo dňa 18.10.1960

stal vlastníkom roľníckeho podniku a ustupujúcim dedičom podľa § 6 a nasl. zák. č. 139/1947 Zb.
vznikol nárok na vyplatenie peňažných náhrad do výšky dedených podielov. Keďže v minulosti sa
skutočne dedilo v zmysle zák. č. 139/1947 Zb., zákonodarca prijal zákon č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, na základe ktorého mohlo dôjsť v objektívnej lehotekončiacej 30.06.1993 k vyrovnaniu dedičských podielov. Zo strany ustupujúcich dedičov však návrh na
vyporiadanie dedičských podielov po poručiteľovi M. Z. podaný nebol. Pokiaľ ide o rodinný dom súp.
č. XX vedený na LV č. XXX v kat. úz. K., tento dom vznikol originálnym spôsobom - postavením. Jeho

dokončením v 20. rokoch minulého storočia sa stal vecou v právnom slova zmysle a vlastnícke právo k
nemu získal na základe osvedčenia D/227/58 zo dňa 18.10.1960 B. Z.. Vydaním rozhodnutia o udelení
súpisnéhočíslavroku1994boliibavytvorenépodmienkyprezápistohtodomudokatastranehnuteľnosti
a samotné rozhodnutie o pridelení súpisného čísla nebolo nadobúdacím titulom.

19. Poukazujúc na účel zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam, ktorý v zmysle § 13 a nasl. upravoval vyrovnanie dedičských podielov, ak pri
vyporiadaní dedičstva došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa
len jedným, alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie
podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s
nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo žiadať od

povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30.06.1993; inak právo zaniká. Keďže
žalobcovia v konaní nepreukázali, že by k vyplateniu ustupujúcich dedičov B. Z. došlo a návrh na
vyporiadanie dedičských podielov po neb. M. Z. v objektívnej lehote končiacej dňa 30.061993 podaný
nebol, súd žalobu zamietol.

20. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní
úspešným žalovaným priznal vo vzťahu k žalobcom plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

21. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia.

22. Žalobcovia v 3. a 4. rade namietali, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Tvrdili, že na daný prípad nie je možné aplikovať zákon č. 293/1992 Zb. napriek
tomu, že takýto právny názor bol vyslovený v uznesení č. k. 25Co/49/2017-227 zo dňa 29.05.2018.
Ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/53/03 zo dňa 23.09.2016,

ktorý bol potvrdený Ústavným súdom SR), ak došlo pri vyporiadaniu dedičstva nadobudnutím
poľnohospodárskych pozemkov poručiteľa len jedným z dedičov, v dôsledku čoho došlo k zníženiu
dedičských podielov ostatných dedičov, ale z iných dôvodov, nie je možné na daný prípad aplikovať
§ 13 a nasl. citovaného zákona. V dedičskom konaní po neb. M. Z. pri aplikácii zákon č. 139/47 Zb.
o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej

pôdy bolo možné rozdeliť dedičstvo medzi dedičov iba vtedy, ak by vznikli pozemky v zákonom určenej
výmere podľa druhu pozemkov. Dôvodom prečo prebral B. Z. roľnícky podnik bolo zamedzenie drobenia
poľnohospodárskej pôdy a nie skutočnosť, že by tieto pozemky boli v držaní alebo užívaní nejakej
socialistickej organizácie. V zmysle bodu II. uznesenia ŠN I. sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 boli
potvrdené dedičom poručiteľa M. Z. ich zákonné podiely vo výške tam uvedenej, ktorá mala byť následne

podkladom pre uspokojenie nárokov ustupujúcich dedičov. B. Z., ako člen JRD takto nadobudol zo
zákona podiel o veľkosti X/X a nie podiel o veľkosti X/X. B. Z. tak nebol žiadnym spôsobom zvýhodnený
v porovnaní s ostatnými dedičmi, a preto nemohlo ani dôjsť k zníženiu podielov ostatných dedičov v
porovnaní s preberateľom dedičstva B. Z., ktorý až do úplného skončenia dedičského konania nemohol
byť považovaný za vlastníka pozemkov tvoriacich roľnícky podnik aj s poukazom na ust. § 6 z. č.

139/1947 Zb. Nie sú preto splnené zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na vyrovnanie dedičských
podielov podľa § 13 a nasl. z. č. 293/1992 Zb. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,
vrátane odvolacieho konania.

23. Žalobcovia v 1., 2. a 4. Rade prostredníctvom právnej zástupkyne doručili proti uvedenému
rozsudku odvolanie dôvodniac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj
z nesprávnych skutkových zistení v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Namietali aplikáciu ust. §
13 z. č. 293/1992 Zb. na daný prípad, ktorý bolo možné realizovať len v prípade, ak k nadobudnutiu
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov došlo len jedným alebo niektorým z dedičov a tým k

zníženiu dedičského podielu ostatných dedičov z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej
organizácie podľa osobitných predpisov. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR aplikácia uvedeného
ustanovenia nie je možná, ak boli iba opomenutí dedičia alebo k zníženiu dedičského podielu došlo, ak
táto krivda nevyplýva zo skutočností, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie. Dedičstvo poporučiteľovi M. Z., vedené bývalým Štátnym notárstvom v I. pod sp. zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960
bolo začaté postupom podľa zákona č. 139/47 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi
podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy. Účelom uvedeného zákona bolo zabránenie

deleniu súčasti poľnohospodárskeho podniku pri dedení. Dedičstvo bolo možné reálne rozdeliť medzi
dedičov len za predpokladu, že pri rozdelení roľníckeho podniku vznikli pozemky vo výmere určenej
pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 1 uvedeného zákona. Štátne notárstvo v I. uznesením sp.
zn. D/227/58 zo dňa 18.10.1960 po poručiteľovi M. Z. potvrdilo nadobudnutie dedičstva zo zákona v
prvej skupine dcére M. M. v podiele X/X, synovi B. Z., členovi JRD v podiele X/X a po neb. dcére

O. B. deťom E. a mal. B. ako vnukom poručiteľa po X/X. Podľa článku IV. uvedeného uznesenia
dedičstvo bolo podľa § 1 až 3 z. č. 139/1947 Zb. vyhlásené za roľnícky podnik, ktorého preberateľom
sa stal B. Z., člen JRD. Úhrnná výmera poľnohospodárskych nehnuteľností činila asi 10 ha a poručiteľ
ako roľník sám obhospodároval poľnohospodárske nehnuteľnosti. Teda dôvodom prebratia roľníckeho
podniku B. Z. nebola skutočnosť, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie, nakoľko tieto
sám obhospodároval, ale dôvodom bolo zabránenie drobeniu poľnohospodárskej pôdy tvoriacej roľnícky

podnik, a teda iný dôvod ako je uvedený v § 13 z. č. 293/1992 Zb. B. Z. nebol žiadnym spôsobom
zvýhodnený v porovnaní s ostatnými dedičmi, ak podľa § 6 z. č. 139/1947 Zb. malo byť v pokračujúcom
dedičskom konaní rozhodnuté o jeho povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom. Teda nebol to zákonný
dôvod na vyrovnanie dedičských podielov. Nebola preto správne posúdená otázka aplikácie ust. § 13
z. č. 293/1992 Zb. na daný prípad a pri riešení tejto otázky došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej

praxe NS SR. Nebolo preto správne žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania lehoty na podanie návrhu
na vyrovnanie dedičských podielov po neb. M. Z. do 30.06.1993. K dedičskému konaniu po M. Z. uviedli,
že uznesenie, ktorým skončila prvá fáza dedičského konania, nemohlo byť podkladom pre zmenu zápisu
vlastníckehoprávakroľníckemupodnikuvprospechB.Z.,čojevysloveneuvedenévbodeV.uznesenia.
Jeho právoplatnosťou sa B. Z. nemohol stať vlastníkom súdených nehnuteľností napriek tomu, že

bol určený za preberateľa roľníckeho podniku z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľovi M. Z.
nebolo právoplatne ukončené. Po nadobudnutí právoplatnosti Uznesenia sa malo pokračovať ohľadom
uspokojenia ustupujúcich dedičov. Postup súdu pri vyporiadaní nefinančnej náhrady za dedičské podiely
ustupujúcim dedičom a spôsoby ich vyporiadania upravovalo ust. § 6 ods. 2 a 3 z. č. 139/47 Zb. Po
právoplatnosti rozhodnutia o prevzatí roľníckeho podniku sa vyporiadanie spoludedičov malo uskutočniť

buď priznaním ostatnej časti majetku poručiteľa ustupujúcim spoludedičom podľa § 6 ods. 2 citovaného
zákona alebo rozhodnutím súdu podľa ods. 3 citovaného zákona o zaplatení spoludedičom finančnej
náhrady v lehote stanovenej súdom s možnosťou povolenia úhrady dlhu formou splátok a o výške
úrokov,ktoréjepreberateľpovinnýplatiťspoludedičomznezaplatenejsumy.Vpokračujúcomdedičskom
konaní sa preto v rámci vyporiadania spoludedičov mala riešiť otázka prejednania aj ostatného majetku

poručiteľa M. Z. patriaceho do dedičstva ako celku, a teda nielen roľníckeho podniku. Nebolo možné
preto vložiť vlastnícke právo preberateľa roľníckeho podniku na základe Uznesenia pred právoplatným
skončením prejednávania dedičstva. Záver súdu prvej inštancie o tom, že B. Z. sa už právoplatnosťou
Uznesenia stal vlastníkom roľníckeho podniku a ustupujúcim dedičom vznikol nárok na vyplatenie
peňažných náhrad o výške dedičských podielov je nesprávny. Prejednanie dedičstva po poručiteľovi

M. Z. nebolo skončené Uznesením, ktoré nemohlo vyvolať právne následky spočívajúce v nadobudnutí
vlastníckeho práva B. Z. ako preberateľom roľníckeho podniku. Uvedený právny názor je odvodený z
ust. § 6 ods. 3 z. č. 139/1947 Zb., podľa ktorého konštitutívne účinky mohli vzniknúť až registráciou
v Pozemkovej knihe aj napriek skutočnosti, že z. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník upustil od
intabulačného princípu. Uvedený právny názor vyplýva aj z obsahu samotného Uznesenia, bodu V., v

ktorom je uvedené, že toto uznesenie nie je základom pre zápis vlastníckeho práva. Preto toto uznesenie
nie je vkladuschopnou verejnou listinou pre zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom tohto súdneho konania v prospech preberateľa roľníckeho podniku B. Z.. Uznesenie
sa mohlo stať podkladom pre zápis do Pozemkovej knihy iba po právoplatnom skončení prejednania
dedičstva po poručiteľovi M. Z., sp. zn. D/227/58 v súlade s § 561 z. č. 141/1950 Zb. Občianskeho

zákonníka vo vtedy platnom a účinnom znení a ust. § 333. Preto vlastníkom nehnuteľnosti vedených vo
vložke č. 33 pod B1, vo vložke č. 166 pod B1, 4, vo vložke č. 236 pod B2 a 3 a vo vložke č. 319 pod B6,
kat. úz. K. zostal naďalej M. Z. a ako vlastník uvedených nehnuteľností bol vedený na LV č. XXXX, kat.
úz. K. ešte do roku 2010. B. Z. sa nemohol stať vlastníkom ani rodinného domu súp. č. XX ani dedením
po poručiteľovi M. Z. na základe uznesenia Štátneho notárstva v I. zo dňa 18.10.1960, sp. zn. D/227/58.

Ak vlastníkom rodinného domu nebol B. Z., žalovaný v 1. rade sa nemohol stať vlastníkom tohto domu
titulom dedenia po B. Z., zomr. XX.XX.XXXX. Rovnako B. Z., ani žalovaný v 1. rade sa nemohli stať
vlastníkmi rodinného domu súp. č. XX ani titulom vydržania z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok
pre vydržanie, nakoľko B. Z. už pri vstupe do držby mal vedomosť, že dedičské konanie po poručiteľoviM. Z. nebolo ukončené, čo vyplývalo priamo z bodu V. uznesenia. B. Z. preto nemohol nadobudnúť
presvedčenie, že mu rodinný dom patrí titulom dedenia a že s ním môže nakladať ako s vlastným.
B. Z. podaním zo dňa 05.01.1994 požiadal Katastrálny úrad C., Správu katastra I. o zápis rodinného

domu súp. č. XX z iného právneho dôvodu, a to na základe rozhodnutia Obecného úradu K. zo dňa
05.01.1994, č. X/XX a nie titulom dedenia na základe uznesenia ŠN I. zo dňa 18.10.1960, č. D/227/58.
B. Z. preto nenadobudol vlastnícke právo k uvedenému rodinnému domu. Tento rodinný dom, ako aj
ostatné nehnuteľnosti preto patria do dedičstva po poručiteľovi M. Z. a nemohli byť predmetom dedenia
po poručiteľovi B. Z.. Preto prvoinštančný súd nesprávne žalobu zamietol vychádzajúc z neprávneho

právneho posúdenia veci. K otázke, že žalobcovia nepreukázali, že nedošlo k vyplateniu ustupujúcim
dedičom uviedli, že od nikoho nie je možné spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitejskutočnosti.PoukázalinauznesenieNSSRsp.zn.6Cdo/81/2010zodňa31.05.2010podporujúce
ich názor s tým, že žalobcovia nemali povinnosť preukazovať neexistenciu skutočnosti - nezaplatenie
finančného vyrovnania dedičských podielov, ak nedošlo k skončeniu prejednania dedičstva. Na základe
uvedeného navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ich návrhom a priznať žalobcom

náhradu trov konania na súdoch oboch inštitúcii v rozsahu 100 %.

24. K odvolaniam žalobcov sa vyjadril žalovaný v 1. rade, zastupujúci aj ostatných žalovaných tak,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď žalobu v celom

rozsahu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Z uznesenia bývalého ŠN v I. sp. zn.
D/227/58 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti už boli prejednané v dedičskom konaní po M. Z. a patrili
do dedičstva po ňom. Výsledkom dedičského konania je uznesenie, ktoré bolo zápisuschopné a ktoré
nebolozrušené,anisanestaloneplatným.Vuzneseníbolodedičstvovyhlásenézaroľníckypodnik,preto
jenesprávnetvrdeniežalobcov,žetietonehnuteľnostinebolomožnésubsumovaťpodzákonč.293/1992

Zb. Právoplatnosťou tohto uznesenia sa B. Z. stal vlastníkom tohto podniku. Ustupujúci dedičia podľa §
6 a nasl. z. č. 139/1947 Zb. mali nárok len na vyplatenie peňažných náhrad do výšky dedených podielov
a nijakým spôsobom už nemohli zmeniť uznesenie D/227/58, v tom zmysle, že B. Z. nezdedil roľnícky
podnik. Následne mohlo dôjsť v objektívnej lehote končiacej 30.06.1993 iba k vyrovnaniu dedičských
podielov, no takýto návrh nepodaný nebol. Z uznesenia bývalého ŠN v I. sp. zn. D/227/58 vyplýva, že

uvedené nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní po M. Z. a patrili do dedičstva po ňom. Práve
uvedené uznesenie bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pre
nebohého B. Z., právneho predchodcu žalovaného v 1. rade. Dedičské konanie na ŠN v Humennom pod
sp. zn. D/277/58 prebehlo za účasti všetkých dedičov a títo, ani ktokoľvek iný nepožiadali o pokračovanie
k konaní, ak toto konanie má byť zo strany žalobcov spochybňované. Z uznesenia bola známa aj cena

dedeného poľnohospodárskeho podniku vo výške 54.370,50 Kčs, ktorú nikto z dedičov nenamietal,
keďže toto uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Nikto z priamych dedičov uvedených v
tomto uznesení sa za svojho života nedomáhal súdnou cestou alebo inak vyplatenia svojho podielu od
B. Z., ani ho nikto v užívaní nerušil. Je preto nelogické, aby sa B. Z. právoplatnosťou uznesenia D/227/58
nestal vlastníkom roľníckeho podniku. Vlastnícke právo B. Z. k poľnohospodárskemu podniku bolo v

evidencii nehnuteľností zapísané práve na základe uznesenia D/227/58 zo dňa 18.10.1960. Rodinný
dom vedený na LV č. XXX, súp. č. XX v kat. úz. K. bol súčasťou roľníckeho podniku, tento dom vznikol
originálnym spôsobom - postavením. Jeho dokončením v 20. rokoch minulého storočia sa stal vecou
v právnom slova zmysle a v roku 1960 bol predmetom dedenia, ktorého vlastníctvo získal na základe
osvedčenia D/227/58 z 18.10.1960 B. Z.. Vydaním rozhodnutia o udelení súpisného čísla v roku 1994

boli iba vytvorené podmienky pre zápis tohto domu do katastra nehnuteľností a samotné rozhodnutie
o pridelení súpisného čísla nebolo nadobúdacím titulom. B. Z. nadobudol vlastníctvo k uvedenému
domu dedením, alternatívne aj splnením vydržacích podmienok podľa § 134 OZ, nakoľko predmetné
nehnuteľnosti užíval nerušene a v dobrej viere už od roku 1960. Žalobcovia k tvrdeniu o nevyplatení
ustupujúcich dedičov zo strany B. Z. neprodukovali žiaden dôkaz. K vyplateniu mohlo dôjsť nielen na

základe rozhodnutia súdu, ale aj na základe dohody dedičov (§ 6 ods. 2 z. č. 139/1947 Zb.). Žalobcovia
nie sú priamymi účastníkmi dedičského konania po neb. M. Z., preto nemôžu preukázateľne tvrdiť, že k
vyplateniu náhrad ustupujúcim dedičom nedošlo. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

25. K replikám - vyjadreniam žalovanej strany k odvolaniam žalobcov žalobcovia vyslovili svoj nesúhlas
s právnym názorom žalovanej strany. Uviedli, že svoj právny názor prezentovali detailne v podanom
odvolaní, na ktorom zotrval. Dedičské konanie po M. Z. malo prebehnúť v zmysle vtedy platných
zákonných ustanovení v dvoch fázach, kedy v prvej fáze bolo rozhodnuté o určení jedného z dedičovporučiteľa za preberateľa roľníckeho podniku a v druhej časti malo ísť o vyporiadanie finančnej
náhrady za dedičské podiely ustupujúcim dedičom. Po právoplatnosti rozhodnutia o prevzatí roľníckeho
podniku sa malo vyporiadanie spoludedičov uskutočniť buď priznaním ostatnej časti majetku poručiteľa

alebo rozhodnutím súdu o povinnosti preberateľa poľnohospodárskeho podniku zaplatiť spoludedičom
finančnú náhradu. V pokračujúcom dedičskom konaní sa mala riešiť otázka prejednania aj ostatného
majetku poručiteľa M. Z., pritom vlastnícke právo preberateľa roľníckeho podniku mohlo byť vložené
iba za súčasného vkladu záložného práva pre pohľadávky spoludedičov určené v súdnom rozhodnutí.
Za bezpredmetné preto považujú tvrdenie žalovaných, že žalobcovia nepožiadali o pokračovanie v

konaní, nakoľko zákon č. 139/1947 Zb. neobsahoval žiadne ustanovenie o tom, ktorý subjekt má po
právoplatnosti Uznesenia žiadať o pokračovanie v konaní, prípadne, či pokračovanie v konaní sa vykoná
z podnetu samotného Štátneho notárstva. Pre rozhodnutie vo veci samej je právne významná len
skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi M. Z. nebolo právoplatne skončené a obsah Uznesenia
nemožno posudzovať izolovane od vydania rozhodnutia, ktoré malo byť vydané v pokračujúcom konaní,
nakoľko ide o jeden celok. Keďže prejednanie dedičstva po poručiteľovi M. Z. nebolo ukončené,

Uznesenie nemohlo vyvolať právne následky spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva B. Z. ako
preberateľom roľníckeho podniku, a to aj napriek nadobudnutiu jeho právoplatnosti. Uvedený názor
vyplýva z ust. § 6 ods. 3 z. č. 139/1947 Zb. ako osobitnej právnej úpravy dedičského práva, podľa
ktorého konštitučné účinky vzniku vlastníckeho práva mohli nastať až registráciou v Pozemkovej knihe aj
napriekskutočnosti,žez.č.141/1950Zb.OZupustilodintabulačnéhoprincípu.Uvedenýprávnynázorje

podporený obsahom samotného Uznesenia, kde v bode V. sa uvádza, že toto uznesenie nie je základom
pre zápis vlastníckeho práva. B. Z. nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa OZ,
ani podľa z. č. 139/1947 Zb. a s odstupom 50 rokov od právoplatnosti Uznesenia nemohol byť zapísaný
ako vlastník na príslušných listoch vlastníctva. Do roku 2010 bol na príslušných listoch vlastníctva ako
vlastník stále vedený M. Z.. K zmene zápisu vlastníckeho práva došlo na základe žiadosti žalovaného

v 1. rade, a to až po smrti B. Z.. Skutočnosť, že B. Z. v užívaní sporných nehnuteľností nikto nerušil
je irelevantná, nakoľko B. Z. mal vedomosť o tom, že dedičské konanie po M. Z. nebolo právoplatne
ukončené a samotné Uznesenie v bode V. uvádza, že nie je vkladuschopnou verejnou listinou pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania v prospech
preberateľa roľníckeho podniku B. Z.. Rozsudok súdu prvej inštancie je z toho dôvodu nesprávny. V

danom prípade nie je možná ani aplikácia § 13 z. č. 293/1992 Zb., lebo vo veci nešlo o zníženie
dedičských podielov ostatných dedičov z dôvodu, aby pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie.
Dôvodom prebratia roľníckeho podniku B. Z. po kvalifikácii dedičstva ako roľníckeho podniku s výmerou
asi 10 ha, pričom poručiteľ žil, bol roľníkom a poľnohospodárske nehnuteľnosti sám obhospodároval.
Teda pozemky neboli v užívaní socialistickej organizácie, lebo boli obhospodárované poručiteľom,

ale dôvodom prebratia roľníckeho podniku B. Z. bolo zabránenie drobeniu poľnohospodárskej pôdy
tvoriacej roľnícky podnik, teda z iných dôvodov ako je to uvedené v § 13 z. č. 293/1992 Zb. Právny
názor žalovaných aj súdu prvej inštancie k aplikácii § 13 uvedeného zákona je odklonom od ustálenej
rozhodovacej praxe NS SR a je v rozpore s uvedeným ustanovením. Právo žalobcov na určenie
nehnuteľností patriacich do dedičstva po M. Z. preto nezaniklo v objektívnej lehote končiacej 30.06.1993

amalobyťposúdenépodľaprávnejúpravyObčianskehozákonníka.Opätovnenavrhlizmeniťnapadnutý
rozsudok v súlade s ich návrhom a priznať im všetky trovy konania v rozsahu 100 %.

26. K replike žalobcov sa žalovaná strana už nevyjadrila.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa

16.06.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

28. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).29. Pri splnení predpokladov na použitie § 390 CSP je tu daná zákonná povinnosť krajského súdu
postupovať dôsledne podľa tohto ust. bez možnosti akýchkoľvek úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť

(viď nález Ústavného súdu SR z 15.08.2018, č. k. I. ÚS/227/2018-54).

30. K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (pozri napr. PL.
ÚS/36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS/87/93, PL. ÚS/16/95 a II. ÚS/80/99).

Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (m. m. PL. ÚS/21/00, PL. ÚS/6/04, III. ÚS/328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade
v identických veciach na základe analogických skutkových zistení z diametrálne odlišným výsledkom
a svoj názorový postup primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s Ústavou
chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru (viď nález Ústavného súdu SR z 29.05.2013, č. k. I. ÚS/564/2012-48).

31. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho), majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (viď
uznesenie NS SR z 28.03.2012, sp. zn. 6M Cdo/17/2010).

32. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorým sa dedič domáha určenia, že tá, ktorá vec patrí do dedičstva

po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolností, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti

poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napr. vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (viď
uznesenie NS SR zo 16.12.2010, sp. zn. 3Cdo/154/2010).

33. Predmetom tohto konania je určenie konkrétnych nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX.,
XXXX, XXX a XXX, v kat. úz. K., ako aj nehnuteľnosti na LV č. XXXX, v kat. úz. J. do dedičstva po
poručiteľovi M. Z.. Špecifikácia uvedených nehnuteľností je uvedená v petite tohto rozsudku, a to čo
do čísla, kultúry a v prípade pozemkov aj výmery. Určenie rozsahu dedičstva v predmetnom konaní po
neb. M. Z. sa žalobcovia domáhali na tom skutkovom základe, že pôvodné dedičské konanie vedené

Štátnym notárstvom v I. pod sp. zn. D/227/58 nebolo skončené, keďže prebehla iba jeho prvá fáza,
ktorá bola ukončená vydaním uznesenia zo dňa 18.10.1960, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstva zo zákona v skupine prvej: M. M., dcére v podiele X/X; B. Z., členovi B. K., synovi v
podiele X/X; po neb. dcére O. jej deťom E. a mal. B. ako vnukom poručiteľa v podiele každému po
X/X. Podľa čl. III. uvedeného uznesenia dedičstvo pozostávalo z a) hnuteľnosti: dvoch kráv a dvoch

teliat vo všeobecnej cene 4.600 Kčs a po b) nehnuteľnosti v kat. úz. K. vo vložkách č. 33 pod B1;
166 pod B1, 4; 236 pod B2 a 3; 319 pod B6; kat. úz. E.; vo vložke č. 377 pod B1; kat. úz. I. vo
vložke č. 1255 pod B1, 4, vo vložke 4321 pod B4, vo vložke č. 1333 B72, vo vložke č. 1435 pod B2,
nehnuteľnosti vo všeobecnej cene 50.270,50 Kčs. Podľa čl. IV. uznesenia dedičstvo bolo vyhlásené
podľa § 1 až § 3 z. č. 139/47 Zb. za roľnícky podnik, ktorého preberateľom bol ustanovený B. Z.,

člen B.. V bode IV. uvedeného uznesenia sa uvádza, že toto uznesenie nie je základom pre zápis
do Pozemkovej knihy, že po jeho právoplatnosti bude sa pokračovať ohľadom uspokojenia nárokov
ustupujúcich dedičov. Z uznesenia teda vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi bolo kvalifikované ako
roľnícky podnik. a keďže úhrnná výmera poľnohospodárskych nehnuteľnosti nedovoľovala jej rozdelenie
medzi dedičov, lebo by nespĺňali prípustnú výmeru aspoň 10 ha, mohol dedičstvo nadobudnúť iba jeden

z dedičov. Preto dedičstvo bolo prejednané postupom podľa z. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí
s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzenie drobenia poľnohospodárskej pôdy a z. č. 141/1950 Zb.
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 6 ods. 2 z. č. 139/1947 Zb. mal súd prikázať na krytie dedičských
podielov spoludedičov jednotlivé časti ostatného pozostalostného majetku a ak nemôžu byť podiely taktocelkom uhradené, mohol dedičské podiely pomerne znížiť. Ak by nedošlo k dohode, súd mal stanoviť
lehotu na zaplatenie súm, ktoré bude preberateľ povinný vyplatiť na dedičské podiely spoludedičom
alebo na zaplatenie povolených splátok a výšku úrokov z nezaplatených súm. Ak by nedošlo k dohode,

vlastnícke právo preberateľa k poľnohospodárskemu podniku malo byť vložené len za súčasného
vkladu záložného práva pre pohľadávky zo súm, ktoré bol preberateľ povinný vyplatiť na dedičský
podiel spoludedičom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k tejto druhej fáze dedičského konania
nedošlo. Teda nebolo právoplatne dedičské konanie ukončené. V evidencii nehnuteľností naďalej ostal
ako vlastník predmetných nehnuteľností zapisaný poručiteľ M. Z.. Keďže v zmysle ust. § 561 z. č.

141/1950 Zb. potvrdenie o nadobudnutí dedičstva je základom pre zápis v Pozemkovej knihe, no v danej
veci k takémuto zápisu pre absenciu ďalšieho rozhodnutia o dedičstve nedošlo. B. Z. ako preberateľ
poľnohospodárskeho podniku po svojom otcovi M. Z. nemohol byť preto ako vlastník tohto majetku
zapísaný do evidencie nehnuteľností. M. Z. bol ako vlastník predmetných nehnuteľností, a to pozemkov,
zapísaný až do roku 2010 s výnimkou rodinného domu súp. č. XX, ku ktorému bol ako vlastník zapísaný
B.Z.ažzáznamomSprávykatastraI.č.Z32/94,atonazákladerozhodnutiaObecnéhoúraduK.ourčení

súpisného čísla zo dňa 05.01.1994. Je sa treba stotožniť s tvrdením, že právnym titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva k rodinnému domu nemôže byť rozhodnutie o určení súpisného čísla.

34. Odvolací súd má tiež za to, že vzhľadom na text uznesenia Štátneho notárstva v I. sp. zn. D/227/58
v bode IV., z ktorého vyplýva, že toto uznesenie nie je základom pre zápis do Pozemkovej knihy, lebo po

jeho právoplatnosti musí sa pokračovať ohľadom uspokojenia nárokov ustupujúcich dedičov možno z
neho vyvodiť, že B. Z. nemohol byť dobromyseľným v tom, že by mu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
dedičského konania, a to aj rodinný dom, vlastníckym právom patrili. Uvedená skutočnosť je potvrdená
aj tým, že B. Z. požiadal o zápis vlastníckeho práva k predmetnému domu až v roku 1994, a to na základe
rozhodnutia Obecného úradu K. o pridelení súpisného čísla.

35. K možnej aplikácii ust. § 13 a nasl. z. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam odvolací súd uvádza, že ani podľa jeho názoru nie je možná aplikácia predmetného
zákonného ustanovenia v danej veci. Tak, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, že nemožnosť
domáhať sa vyrovnania svojho dedičského podielu v lehote do 30.06.1993 sa predpokladalo, aby k

nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo viacerých
dedičov došlo z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných
predpisov, a čím by došlo k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľov týchto
pozemkov. V prejednávanej veci v konaní bývalého Štátneho notárstva v I. sp. zn. D/227/58 však
nedošlo k nadobudnutiu pozemkov poručiteľa B. Z. z dôvodu, aby išlo o pozemky v užívaní socialistickej

organizácie, ale z dôvodu podľa z. č. 139/47 Zb., to je z dôvodu zákazu drobenia pozemkov. Nebol
tak splnený základný zákonný dôvod pre uplatnenie žaloby o vyrovnanie dedičských podielov v zmysle
z. č. 293/1992 Zb. Správnosť uvedeného názoru potvrdzuje rozsiahla judikatúra, napr. aj rozhodnutie
NS SR z 23.09.2003, sp. zn. 1Cdo/5303, ktorý Ústavný súd SR uznesením z 30.06.2004 vyhodnotil
ako súladný s Ústavou SR. Rovnaký názor zaujal Najvyšší súd aj v rozsudku zo dňa 18.12.1998, sp.

zn. 2Cdo/95/1998. Dôvodom nadobudnutia pozemkov v predmetnom dedičskom konaní bola aplikácia
zákonač.139/1947Zb.apostuppodľaneho,ktoréhoúčelombolozabráneniedeleniuadrobeniusúčasti
poľnohospodárskeho podniku pri úkonoch s ním, dedením a pod. (Obdobnú právnu úpravu má i § 23 z.
NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadenie vlastníctva k pozemkom). Na veci by
nemohla zmeniť nič ani tá skutočnosť, ak by pôda bola združená v B., lebo zákonným dôvodom toho,

že preberateľom poľnohospodárskeho podniku bol určený B. Z., bol zákaz drobenia pôdy.

36. Súd prvej inštancie správne vec skutkovo vyhodnotil v napadnutom rozsudku, no jeho právnu
kvalifikáciu zisteného stavu realizoval aj v zmysle pokynu odvolacieho súdu vysloveného v uznesení,
ktorým bolo jeho pôvodné rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie,a len preto žalobu zamietol.

37. Odvolací súd rozhodujúci v danej veci má za to, že aplikácia ustanovení z. č. 293/1992 Zb.
neprichádza do úvahy, preto nemohla žalobcom uplynúť lehota na vyrovnanie dedičského podielu do
30.06.1993, keďže im nevznikol zákonný nárok na podanie žaloby na vyrovnanie dedičských podielov.

Len treba dodať, že žalobcovia sa predmetnou žalobou ani takého nároku nedomáhali.

38. S poukazom na vyššie uvedené bolo preto spravodlivým rozhodnúť tak, že predmetné nehnuteľnosti
je potrebné určiť ako rozsah dedičstva po nebohom M. Z., keďže dedičské konanie po ňom vedenébývalým Štátnym notárstvom v I. v konaní pod sp. zn. D/227/58 nebolo právoplatne ukončené v celom
rozsahu, prebehla iba jeho prvá fáza, preto v uvedenom dedičskom konaní nikto nenadobudol majetok
poručiteľa.Jepotrebné,abypoporučiteľoviM.Z.jehomajetokbolriadneprejednanývdedičskomkonaní

v zmysle zákonných ustanovení. Odvolací súd poukazuje aj na článok 2 ods. 1 Základných princípov
CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Nebolo by totiž spravodlivým,
aby oprávnení dedičia po poručiteľovi M. Z. nenadobudli z jeho majetku nič len preto, že nebolo
riadne prejednané dedičstvo po ňom. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre
zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie otázok možnej aplikácie z. č. 139/1947 Zb., z. č.
141/1950 OZ a z. č. 293/1992 Zb., ktoré v konaní už boli opakovane posudzované a sporové strany sa k
nim už opakovane vyjadrovali, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania
nariaďovať pojednávanie, keďže si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

39. Odvolací súd, v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa
stotožnil s v ňom vysloveným názorom o nemožnosti aplikácie ustanovení z. č. 293/1992 Zb. v danej
veci, jeho argumentácia vo vzťahu k uvedenému bola vecne správna, presvedčivá, a to aj vo vzťahu
k odklonu právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v ostatnom zrušujúcom uznesení. Terajší
postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzajúci právny názor vyslovený v prvšom zrušujúcom uznesení

zmenil, vychádza z vyššie uvedenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (NS SR a ÚS SR). Odvolací
súd v danom odvolacom konaní mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalujúca strana uvádzala v odvolaní,
boli už vyriešené súdom prvej inštancie tak v terajšom napadnutom rozsudku, ako aj v predchádzajúcom
rozsudku, pričom prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené preto bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
388 CSP odvolacím súdom zmenené, lebo neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
s tým, že v zmysle § 390 CSP odvolací súd už musel sám vo veci rozhodnúť, keďže rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a odvolací súd konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie

v zmysle § 390 CSP.

41. O všetkých trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní úspešným žalobcom bola priznaná proti neúspešným
žalovaným náhrada trov konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho v plnom rozsahu s tým, že

o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).