Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viola Takáčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200352
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200352.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: O.. U. K., bytom J., I. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, o starobný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2016, č. k. 23Sd
157/2016-24 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd 157/2016-24 zo dňa 21.
novembra 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Nitre (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 21. novembra 2016, č. k. 23Sd
157/2016-24 potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. februára 2016, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým Sociálna
poisťovňa, ústredie podľa § 66 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného
dôchodku od 1. novembra 2013, v spojení s rozhodnutím odporkyne zo 16. marca 2016, č. XXX XXX
XXXX 0, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení
rozhodla o zvýšení starobného dôchodku od 1. januára 2014 na sumu 90,70 eur mesačne. Rozhodla tak
aj podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej
dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2015 starobný dôchodok
nasumu96,90eurmesačneapodľa§82zákonaosociálnompoisteníapodľa§1opatreniaMinisterstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/20145 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná
suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila navrhovateľovi od 1.
januára 2016 starobný dôchodok na sumu 98,80 eur mesačne. Krajský súd navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa
§ 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Ďalej krajský súd uviedol, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý je vyplácaný
z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia a je poberateľom starobného dôchodku za dobu
poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Navrhovateľ žiadosťou zo 16.8.2015 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku od 1.3.2013 do
31.10.2013 vzhľadom na to, že mu zaniklo povinné dôchodkové poistenie od 1.11.2013. Právoplatným
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 19.5.2014 podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. od 1.3.2013
bol zvýšený starobný dôchodok na sumu 80,90 eur mesačne a zvýšený od 1.1.2014 na sumu 89,70 eur.Ďalej krajský súd dodal, že podľa § 66 ods. 9 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa určí sumu
starobnéhodôchodkupodľaods.3a4vkalendárnomrokulenraz.Keďženavrhovateľtak,akotovyplýva
z jeho podania, ktoré bolo doručené sociálnej poisťovni, nepožiadal o zvýšenie starobného dôchodku od
1.11.2013, odporkyňa vydala nové rozhodnutie 16.3.2016, ktorým zvýšila starobný dôchodok v zmysle
§ 82 zákona o sociálnom poistení a príslušných Opatrení Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
SR za každý kalendárny rok 2014, 2015, 2016 na sumu 98,80 eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním mal krajský súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa postupovala v
zmysle zákonných ustanovení a v súlade s platnými právnymi predpismi, preto napadnuté rozhodnutia
odporkyne z 9.2.2016 a 16.3.2016 ako vecne správne podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku potvrdil.
O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože
nemal v konaní úspech.
II.
Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2016, č.
k. 23Sd 157/2016-24 odvolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky nariadil
pojednávanie znovu a doplnil dokazovanie na inom súde, nakoľko pre porušovanie práv na Krajskom
súde v Nitre požiadal navrhovateľ o vylúčenie z kraja Nitra do iného kraja z viacnásobného porušenia
práv.
V podanom odvolaní navrhovateľ uviedol, že dňa 21.11.2016 vycestoval motocyklom do Nitry za účelom
pojednávania, ktoré bolo na Krajskom súde v Nitre. Po vstupe do budovy prešiel celé prízemie a hľadal
pojednávaciu miestnosť s jeho menom. Keď prišiel znovu k službe pri vchode tak im oznámil, že nevie
nájsť pojednávaciu miestnosť, ktorá na zápisnici z posledného pojednávania nebola, ani nie je uvedená.
Služba ho poslala na informačné centrum. Odtiaľ bol poslaný na ďalšie informačné centrum, ktoré mu
z počítača podľa spisovej značky zistilo kde sa koná pojednávanie. Zaklopal, otvoril dvere a pozdravil.
Bolo oznámené, že sa zapisuje vyhlásenie rozsudku.
V zápisnici uznesenia je uvedené, že účastníci konania prehlásili, že nemajú nové dôkazy a tým vyhlásil
súd dokazovanie za skončené. S touto formuláciou sa navrhovateľ nestotožňuje, pretože si doniesol
výpis z banky, ktorý nie je možné prekontrolovať podľa stanoviska poisťovne, ktorá mu neodpísala
až na upozornenie a pokyn súdu z predchádzajúceho konania. Bol jeho záujem konzultovať a žiadať
od poisťovne od ich zástupcu vysvetlenie k veci. Okrem toho odpoveď poisťovne nebola náväzná
na obsah jeho textu v odvolaní. Ak by nebol podal podnet na súd, tak by sa možno nebol dočkal
žiadneho výsledku ani odpovede. Predmetom súdneho sporu bolo odstrániť nedostatky a rozpory k
čomu nedošlo. Zo správy, ktorá bola navrhovateľovi na pokyn súdu zaslaná je z dátumu 16.3.2016. To je
podľanavrhovateľadôkaztoho,ženekonali,pretožejehoodvolaniebolozasielanépredtýmtodátumom.
Navrhovateľ je toho názoru, že ak by nebol písal aj na súd, tak by bol došiel o lehotu a nebol by sa
dopracoval k žiadnemu výsledku. Navrhovateľ chce tým naznačiť, že k reakcii došlo iba na podklade
podnetu zaslaného na súd.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že toto sú dôvody a dokazovanie, ktoré chcel a malo sa uskutočniť na
súde a čo bolo hlavnou podstatou veci. To, že nebola vyznačená pojednávacia miestnosť nie je jeho
chybou, takže môže konštatovať, že jeho práva garantované zákonom neboli splnené ani uskutočnené,
aj napriek tomu, že súdne konanie ešte zastihol a nič nebránilo tomu, aby sa zákonom stanovené práva
splnili. Samotný text úradného záznamu dokazuje to, že sa odôvodňovalo rozhodnutie súdu, dostavil
sa účastník atď... Zápisnica skončená 9,40 hod. Z toho môžem konštatovať, že bola možnosť v konaní
pokračovať, ale sa tak nestalo. Právo na spravodlivý proces, právo vyjadriť sa k veci, zásada ústnosti
a podobne.
Ďalej navrhovateľovi vo vyhlásení absentuje zápis-text poučenia, čo je jeden z najdôležitejších úkonov
súdu pre uplatnenie si práv občana. Sú vyhlásenia od ktorých sa počíta lehota hneď a sú lehoty od
doručenia. Vo vyhlásení nestačí uviesť, že bol poučený bez textu. V prípade zlyhania alebo nepoužitia
nahrávacej techniky sa to dá zneužiť v neprospech občana uplatňujúceho si svoje práva. Súd je
spravodlivý a preto musí zachovávať pravidlá a ctiť si zákony.Navrhovateľ ďalej považoval za potrebné poukázať na to, že podľa času zo zápisu asi nebol plánovaný
priestor na dokazovanie. Začiatok 9,30 hod. a ukončenie o 9,40 hod. Je zástanca právneho názoru, že
do tak krátkeho času sa nedajú uplatniť a realizovať potrebné práva. Žiada súd, aby boli jeho výroky
vnímané v prípade jeho pochybenia z hľadiska právnej istoty a opatrnosti iba vo forme podozrenia.
Navrhovateľ žiada nadriadený súd, aby nariadil pojednávanie znovu a doplnilo sa dokazovanie na inom
súde, nakoľko pre porušovanie práv na KS v Nitre požiadal o vylúčenie z kraja Nitra do iného kraja z
viacnásobného porušenia práv.
Navrhovateľ by ďalej v tejto veci chcel upozorniť na to, že v rozsudku je uvedený dátum deň 21.11.2016.
Silne pochybuje, že tento rozsudok bol napísaný dňa 21.11.2016. Tento deň bol iba vyhlásený z čoho
má záznam, ktorý si vyžiadal. Súd má na písanie vyhláseného rozsudku 30 dní. Ak bol napísaný dňa
21.11.2016 prečo bol navrhovateľovi doručovaný po vyše dvoch mesiacoch podľa dátumu na rozsudku
uvedenom. Navrhovateľ mal záujem vycestovať do zahraničia ale čakal na doručenie rozsudku, pretože
chcel vedieť znenie rozsudku vyhláseného a rozsudku doručeného. S akým dátumom bol písaný
rozsudok je podľa navrhovateľa zistiteľné z počítača, ktorý vo svojom programe ukladá dátum písania
dokumentu a nedá sa oklamať. Obsahuje tri kľúče prístupu. Ten, ktorý si dáva pisateľ, servis, výrobca.
Podľa navrhovateľa v prvom odstavci odôvodnenia doručeného rozsudku je spomenuté, že zvýšenie
starobného dôchodku od 1.11.2013 bolo zamietnuté pretože sociálna poisťovňa určí sumu starobného
dôchodku za dobu poistenia, počas poberania starobného dôchodku za kal. rok len raz. O možnosť
zvýšenia starobného dôchodku má možnosť požiadať od 1.1.2014. Tu navrhovateľ upozorňuje na
nezmysel. Nie je si vedomý, že by bol písal niečo 10.3.2016. K odvolaniu na zamietajúce stanovisko
nedostal žiadnu odpoveď až na pokyn súdu uloženú odporcovi. On žiadal o doplatenie až v roku
2015. Teda v zamietajúcom odvolaní bol uvedený nezmysel, prečo uvádzali rok 2014. Treba si prečítať
písomnosť sociálnej poisťovne a navrhovateľovo odvolanie, v ktorom upozorňoval na osobitný zákon
o policajnom zbore.
Navrhovateľ podal jedno odvolanie voči rozhodnutiu, na ktoré mu nebola zaslaná odpoveď. Odporkyňa
podľa navrhovateľa nemala žiaden dokument o zaslaní nejakej písomnosti. Je toho názoru, že poisťovňa
konala až na pokyn súdu. Navrhovateľ chce mimochodom upozorniť na protiústavnosť poučenia. Ak
by nebol podal podnet na súd, doplatené peniaze by nebol videl, čoho dôkaz je nezaujatie stanoviska
na jeho odvolanie až na súde, zaviazaním tejto povinnosti. Navrhovateľ vidí neústavnosť v tom (dve
poučenia), že v prípade nepodania na súd, by zmeškal lehotu a mohol by dostať odpoveď, že mu nič
nebránilo v tom, aby podal podnet aj na súd. Navrhovateľ je toho názoru, že takto by to bolo aj s jeho
podnetom, čoho dôkazom je nezaslaná odpoveď stanovisko k odvolaniu až na pokyn súdu.
Podľa navrhovateľa do pojednávacej miestnosti vstúpil päť minút po začatom pojednávaní. Meškal z
dôvodu, že na listine nebola určená miestnosť pojednávania, ktorú musel zisťovať na infocentrách súdu.
Ak by bola napísaná pojednávacia miestnosť, bol by na pojednávaní od samotného počiatku. To, že
meškal 5 minút, nebola podľa navrhovateľa prekážka, pre ktorú by sa v pojednávaní nedalo pokračovať
so všetkými jeho právami zo zákona určujúcimi a vyplývajúcimi. Vo vyjadrení z 25.11.2016 podanom
osobne, je všetko podľa navrhovateľa riadne vysvetlené aj s nedostatkami, s ktorými nesúhlasí, ako
napríklad, účastníci nepodali žiadne návrhy na doplnenie - dôkazom je aj úradný záznam, ktorého
zhodnosť si navrhovateľ kontroluje nazeraním do spisu. Navrhovateľ mal a má záujem dokazovanie
vykonať, a preto sa na súd dostavil. Záujem z jeho strany bol odstrániť rozdiel, čo je vo výpise z banky,
a tým čo zaslali do sociálnej poisťovne, čo mu umožnené nebolo. V zápise bolo podľa navrhovateľa
napísané, že účastníci konania nemali návrhy na doplnenie dokazovania, čo navrhovateľ považuje
za zavádzanie súdom, ako závažný nedostatok hrubého porušovania práv zo strany súdu. Ostatné
je vyjadrené v dokumente doručenom súdu dňa 25.11.2016 ako zaujatie stanoviska a tiež súčasť
odvolania.
Na tretej strane 8 odstavec dokazuje, že dňa 16.8.2015 navrhovateľ požiadal atď... Na tretej strane druhý
odstavec zo spodu potvrdzuje, že dňa 16.3.2016 poisťovňa vydala nové rozhodnutie za kalendárny
rok 2014, 15, 16. Toto je podľa navrhovateľa jasný dôkaz a podozrenie z toho, že sociálna poisťovňa
nekonala v súlade so zákonom až 16.3.2016 po podaní podnetu na súd, čo je dôkazom toho, že bol
navrhovateľ poškodený a nezaslali mu ani žiadnu písomnosť, aby zakryli svoje konanie a nedostatky
až príkazom súdu.Navrhovateľ ďalej nesúhlasí s posledným odstavcom tretej strany, pretože odporkyňa konala až na
podnet súdu a nie sú odstránené rozdiely v písomnosti zaslanej súdu a tým, čo je zaslané banke. Súd
navrhovateľovi nepriznal trovy konania, pretože nebol úspešný.
Úspech je podľa navrhovateľa už v tom, že súd vytvoril situáciu, poisťovňu konať a odstraňovať závadu,
čoho dôkaz je druhý odstavec tretej strany rozhodnutie zo 16.3.2016 a jeho žiadosť bola podľa piateho
odstavca tretej strany zo spodu rozsudku podaná 16.8.2015 s nezákonným stanoviskom zamietajúcim.
Nové stanovisko, rozhodnutie poisťovne bolo 16.3.2016, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľ žiada
nadriadený súd, aby nariadil nové pojednávanie s odstránením nedostatkov medzi správou zaslanou
súdu a správou zaslanou banke pre potvrdenie správnosti a odstránenia rozporov. Upozornil na to, že
proti Nitre ako kraju, bola podaná zaujatosť pre mnohopočetné porušovanie zákona. Žiadal, aby mu boli
uhradené trovy konania, pretože je z dôkazov popísaných jednoznačne preukázané, kto to spôsobil aj
akým konaním.
Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu k podanému odvolaniu a uviedol, že s vyjadrením sociálnej
poisťovne sa nestotožňuje. Neodpovedali mu na jeho počiatočné odvolanie, až na zásah súdu na prvom
pojednávaní. V zamietajúcom stanovisku, ktoré bolo zaslané bol napísaný nezmysel, ktorý podrobne
rozpísalvpredchádzajúcejpísomnosti.Reakciakonanianastalaaž16.3.2016.Podľazisťovaniavýpisuz
bankyaoznámeniapracovníčkysociálnejpoisťovneúdajeniesúzhodné-tedatotožné.Tietonedostatky
chcel navrhovateľ prejednávať na súde, čo mu nebolo umožnené. To znamená, že rozpory zostali
neodstránené. Ak by nebol konal prostredníctvom súdu, poisťovňa by podľa preukázaných podkladov
nebola vo veci konala. Na predchádzajúcom stavisku, ktoré súdu zaslal zotrval bez zmien. To znamená
zaujatosť vyslovená celému Krajskému súdu trvá.
III.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa. Zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
č. XXX XXX XXXX X z 9. februára 2016 v spojení s novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo 16.
marca 2016. Uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené.
Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležité
právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Poukázala
na ustanovenie § 66 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna
poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz. Nakoľko
navrhovateľovi bol v roku 2013 už raz zvýšený starobný dôchodok, a to právoplatným rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX 0 z 19. mája 2014, mohol mu byť starobný dôchodok opäť zvýšený až od 1. januára
2014. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo 16. marca 2016 bol navrhovateľovi podľa § 66 ods. 3 a §
82 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2014 zvýšený starobný dôchodok na sumu 91,70 eur
mesačne.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP), prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že
rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu je zrejmé, že na prejednanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,
vo veci zvýšenia starobného dôchodku nariadil krajský súd pojednávanie na deň 5. september 2016
v pojednávacej miestnosti č. 1, na ktoré predvolal účastníkov konania. Po skúmaní podmienok na
konanie podľa Tretej hlavy Piatej časti občianskeho súdneho poriadku krajský súd nemal z vykonaného
dokazovania oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne za preukázaný dátum
expedície „nového“ rozhodnutia zo 16. marca 2016. Uznesením pojednávanie odročil na 21. november
2016 o 9,30 hodine s tým, že účastníci súdneho konania prítomní na pojednávaní zobrali termín
pojednávania na vedomie. Krajský súd súčasne uložil odporkyni povinnosť doručiť rozhodnutie zo 16.
marca 2016 navrhovateľovi.Dňa 21. novembra 2016 krajský súd pokračoval v konaní podľa § 114 SSP, keď pojednával
v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom
pojednávaní dňa 5. septembra 2016. Z obsahu úradného záznamu založeného na čl. 20 súdneho spisu
bolozistené,ženavrhovateľsanapojednávaniedostavilvčase,keďsudkyňaodôvodňovalarozhodnutie
vo veci samej.
V zmysle §115 ods. 1 OSP pokiaľ súd nariadi na prejednanie veci pojednávanie, je povinný predvolať
na pojednávanie účastníkov. Touto povinnosťou súdu sa zabezpečuje realizácia základného práva
účastníka občianskeho súdneho konania na prejednanie veci vo svojej prítomnosti zaručeného čl. 48
ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo účastníka osobne sa zúčastniť vo svojej veci
pojednávania (ak je nariadené), a to bez ohľadu na to, či by jeho prítomnosť mala vplyv na vynesenie
rozhodnutia. Ak má byť toto základné právo realizované, musí byť účastníkovi umožnené, aby sa
pojednávania mohol zúčastniť, takže účastník musí byť o termíne pojednávania súdom vyrozumený.
Keďže právo zúčastniť sa pojednávania musí byť zabezpečené reálne, predvolanie na pojednávanie
alebo ako v danej veci upovedomenie o novom termíne pojednávania musí obsiahnuť aj označenie
pojednávacej miestnosti, v ktorej krajský súd vec prejedná. Účasť účastníka na pojednávaní má povahu
uplatňovania jeho základného práva, a nie plnenia niektorej z procesných povinností v zmysle §49
ods. 1 veta druhá OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenie krajský súd tým, že o novom termíne
pojednávania upovedomil navrhovateľa bez označenia pojednávacej miestnosti, zbavil navrhovateľa
základného práva byť prítomný na pojednávaní pred týmto súdom. Tým mu zároveň odňal možnosť
konať pred súdom, pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie
práva na spravodlivý proces, zakladá dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci mu
na ďalšie konanie.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.