Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Pc/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201196
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:8516201196.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B., L. T. XXX/XX, zast.:

Mgr. Denisa Madulová, advokátka, so sídlom Galanta, Z. Kodálya 787/6, proti mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené: X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že X. Y., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX z matky P. S., nar.
XX.X.XXXX.

II. Súd zveruje maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke a otca X. Y.,
nar. XX.X.XXXX zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne od 21.2.2016, ktoré je
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

III. Zročné výživné za čas od 21.2.2016 do 31.10.2020 činí suma 5.625 eur, ktorú súd povoľuje otcovi
splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

IV. Súd styk otca X. Y., nar. XX.X.XXXX s maloletým Q. S., nar. XX.X.XXXX neupravuje.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

VI. X. Y., nar. XX.X.XXXX je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo
výške 66 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII.Štátusúdpriznávanáhradutrovkonaniavplnejvýškevočimužovi,ktoréhootcovstvomábyťurčené,
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 31.3.2016 domáhala určenia otcovstva k maloletému
dieťaťu Q. S., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s X. Y. v žili v druhovskom pomere do
26.10.2015, kedy domnelý otec opustil spoločnú domácnosť, udržiavala s ním vzťah od novembra 2014,

bol jej jediným intímnym partnerom, v máji 2015 otehotnela. Žije sama s dvoma maloletými deťmi, býva v
dvojizbovom byte jej sestry, spláca úver, všetky výdavky na bývanie znáša sama. Jej príjem je materská
a prídavky na deti. Navrhovala určiť výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne.2.Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že od
podania návrhu nedošlo k žiadnej zmene, nedošlo k súhlasnému vyhláseniu určenia otcovstva, domnelý
otec od narodenia dieťaťa na jeho výživu neprispel žiadnou sumou.

3.Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žili v spoločnej domácnosti od decembra 2014 v Nitre, do
konca októbra 2015. Bol medzi nimi intímny vzťah. Vyjadroval sa tak, že je rozvedený, že má deti, ale že
by chcel ešte ďalšie dieťa. Takže ochranu neriešili, žiadnu nepoužívali, dieťa plánovali. Domnelý otec od
nej odišiel, keď bola v 5. mesiaci tehotenstva. Naposledy spolu komunikovali asi 2 týždne pred pôrodom.

Povedal jej, že jeho situácia je komplikovaná. Až po jeho odchode sa začali objavovať skutočnosti, že
nebol rozvedený, že mal deti s manželkou, že má dieťa aj s inou ženou. Žije s dieťaťom sama, má ešte
jednu staršiu dcéru, ktorá je maloletá, na ňu má určené výživné. Bola na materskej dovolenke od januára
2016 do 28.9.2016. Poberala materské dávky asi 700 eur mesačne. Od októbra 2016 poberá rodičovský
príspevok 230 eur a prídavky na dve deti 2 x 25,30 eura. Od 20.10.2016 je práceneschopná, poberá
nemocenské dávky vo výške okolo 530 eur mesačne. Domnelý otec na výživu mal. neprispel od jeho

narodenia žiadnou sumou, ani ho nevidel.

4.Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, bol vypočutý dožiadaným súdom a to Okresným súdom
Spišská Nová Ves, uviedol, že je ženatý, zamestnaný, pracuje ako pomocné stavebné práce. Uviedol, že
sa intímne stýkal s navrhovateľkou, žili v spoločnej domácnosti od januára 2015 do júla - augusta 2015.

Potomopustilspoločnúdomácnosť.Navrhovateľkamutvrdila,žeberieantikoncepciu, dieťaneplánovali,
má s manželkou 4 deti a s priateľkou ešte jedno. Otcovstvo neuznáva, pretože navrhovateľka bola v
Anglicku s dcérou W. za jej otcom, nevie čo sa tam dialo. V roku 2015 bol jeho príjem 700 eur, v roku 2016
nebol zamestnaný, bol práceneschopný, potom bol nezamestnaný, od decembra 2017 je zamestnaný
- jeho príjem je 150-180 euro. Má štyri deti z manželstva - B., U., B., J., spolu platí výživné na deti 300

eur, má dcéru K. s priateľkou.

5.Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a
zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené žili ako druh a družka, udržiavali spolu vzťah
od novembra 2014, v máji 2015 navrhovateľka otehotnela, v októbri 2015 muž, ktorého otcovstvo má
byť určené, opustil spoločnú domácnosť podľa tvrdenia navrhovateľka, podľa tvrdenia X. Y. to bolo v
júli-auguste 2015.

Maloletý Q. S. sa narodil dňa XX.X.XXXX matke P. S., nar. XX.X.XXXX. V rodnom liste meno otca
uvedené nebolo.

Maloletý Q. od 1.1.2019 navštevuje materskú školu V. XX K., poplatok za materskú školu je mesačne
20 eur a stravné 26 eur. Raz ročne sa platí ZRPŠ - 15 eur a triedny fond - 60 eur, s návštevou materskej

školy súd spojené aj iné výdavky za rôzne aktivity počas pobytu v materskej škole /50 eur ročne/.
Navrhovateľka má na dieťa bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, lieky, okrem toho
maloletý navštevuje kurz anglického jazyka /poplatok 474 eur/rok/ a parkout tréningy/ poplatok 102 eur
za kurz/.

Navrhovateľka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej W. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola
rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 13P/91/2011 zo dňa 20.3.2012 zverená do jej osobnej
starostlivosti. Výživné bolo otcovi určené vo výške 175 GBP.

Navrhovateľka býva sama s dvoma maloletými deťmi v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej

sestry G. S.. Jej výdavky na domácnosť sú cca 300 eur mesačne, sú to náklady spojené s užívaním
bytu, poplatky na RTVS, elektrinu,

Plyn, poistenie domácnosti - 21,32 eura ročne, platba za byt - 119,27 eura.

Navrhovateľka spláca viaceré úvery - úver Home Credit Slovakia, a.s. - 6.900 eur na vozidlo 60
splátkami mesačne po 169,95 eura, platí poistka na vozidlo 135,16 eura ročne, spláca úvery VÚB, a..s.
- Flexipôžička - 6.000 eur - 108 splátok x 103,01 eura mesačne, VÚB, a.s. - Flexipôžička - 1.000 eur- 48 splátok x 30,02 eura mesačne, VÚB, a.s. - Flexipôžička - 5.800 eur - 96 splátok x 85,91 eura
mesačne, VÚB, a.s. - Flexipôžička - 6.200 eur - 96 splátok x 91,91 eura mesačne.

Čo sa týka jej príjmov, poberala materské dávky od 13.1.2016 vo výške 23,01 eura na deň a to do
28.9.2016, dávky boli vo výške 700 eur mesačne.

Potom poberala rodičovský príspevok od 28. septembra 2016 do konca 21. februára 2019, konkrétne
od septembra 2016 vo výške 203,20 eura mesačne ,v roku 2017 od mája 2017 vo výške 213,20 eura,

v roku 2018 vo výške 214,70 eura, v roku 2019 vo výške 220,70 eura.

Za obdobie od 30.10.2016 do 20.6.2017 vznikol navrhovateľke nárok na nemocenské vo výške 17,96
eura na deň.

Navrhovateľkapoberáprídavkynadetivovýške23,52euravroku2015,vovýške47,04euraodfebruára

2016, vo výške 47,04 eura v roku 2017, vo výške 47,36 eura v roku 2018, vo výške 48,68 eura v roku
2019, vo výške49,90 eura v roku 2020.

Navrhovateľka bola zamestnaná pred nástupom na materskú dovolenku v spoločnosti Atin - ca, s.r.o.,
v mesiaci 09/2015 bola jej mzda 563,35 eura netto, 10/2015- 135,90 eura netto.

Od mája 2019 do novembra 2019 bola zamestnaná v spoločnosti Horagro, s.r.o., jej príjem bol 797,50
eura, v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti Gyncare, s.r.o., jej príjem je 597,62 eura.

X. Y. od narodenia dieťaťa neprispel na jeho výživu žiadnou sumou.

Zo znaleckého posudku č. 16/2020 znalca doc. Ing. Y. G., PhD. vyplýva, že X. Y. je biologickým otcom
maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického
otca je viac ako 99,99 % a to za predpokladu, že X. Y. nar. XX.X.XXXX je jediným biologickým synom
X. Y., nar. XX.X.XXXX.

Muž, ktorého otcovstvo má byť určené bol v období od 17.3.2015 - 7.3.2016 zamestnaný v spoločnosti
Atin - ca, s.r.o. jeho pracovný pomer bol ukončený zamestnávateľom z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, jeho vymeriavací základ bol 158,60 eura. Podľa vyjadrenia otca bol jeho príjem cca
700 eur. čistý príjme bol 650 eur.

Za obdobie od 1.1.2015 do 31.3.2017 bol jeho príjem zo Sociálnej poisťovne vo výške cca 500 eur.

V roku 2017 od marca 2017 do decembra 2017 bol dobrovoľne nezamestnaný.

Od 7.12.2017 do 9.9.2018 zamestnaný u G. V. - NOVÁ KÚPEĽŇA, jeho vymeriavací základ bol 88,10
eura v decembri 2017, od januára 2018 vo výške 120 eur.

Zvýpisuzoživnostenskéhoregistrasúdzistil,žeX.Y.máoprávnenienapodnikateľskúčinnosťstolárstvo
od 22.10.2018 a kozmetické služby od 22.10.2018.

Zo správy z Daňového úradu Košice vyplýva, že menovaný nepodal daňové priznanie za roky
2017-2019.

Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, jeho priateľka A. O., nar. XX.X.XXXX bola zamestnaná

v Tatra banka, a.s. od 4.1.2018 do 3.1.2019, od 1.3.2019 do 29.2.2020 bola zamestnaná vo VUB, a.s.

Od23.6.2020jezamestnanáuX.Y.-REEM-vymeriavacízáklad158,18eura.Majúspolujednomaloleté
dieťa - K. O., anr. XX.X.XXXX.

X. Y. je rozvedený, s manželkou majú spolu 4 maloleté deti: B., nar. X.X.XXXX, U., nar, XX.XX.XXXX,
B., nar. X.X.XXXX, J., nar.X.XX.XXXX.Vyjadril sa, že na maloleté deti platí výživné vo výške 300 eur mesačne - rozsudok OS Stará Ľubovňa
sp.zn. 2P/81/2015 zo dňa 21.1.2016.

Na Okresnom súd Stará Ľubovňa prebiehalo pod sp.zn. 2P/77/2017 konanie o návrhu na zníženie
výživného na maloleté deti, návrh otca bol zamietnutý.

Všeobecné známe skutočnosti sú, že minimálna mzda v roku 2016 bola 405 eur, v roku 2017 vo výške
435 eur, v roku 2018 vo výške 480 eur, v roku 2019 vo výške 520 eur, v roku 2020 vo výške 580 eur.

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR bola v roku 2017 vo výške 954 eur, v roku 2018 vo výške
1.013 eur, v roku 2019 vo výške 1.092 eur.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 15Pc/22/2016 konanie o určenie príspevku na výživu
a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. X. Y. bolo určené prispievať navrhovateľke sumou 70
eur mesačne od 1.11.2015 do 31.10.2017 a zaplatiť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom vo výške 130,48 eura.

6.S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výkon rodičovských práv a povinností
a o výživné dieťaťa (§ 110 CMP).

7.Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

8.Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

9.Pretože k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu nedošlo súhlasným prehlásením rodičov s
poukazom na § 90 Zákona o rodine, podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca dieťaťa sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako 180 a

viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

10.Zhodnými výpoveďami účastníkov konania bolo zistené, že títo sa spolu intímne stýkali v dobe
rozhodnej pre počatie dieťaťa. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené tvrdil, že o otcovstve mal
pochybnosti, pretože navrhovateľka bola v Anglicku so svojou dcérou W. za otcom maloletej W. a on

nevie, čo sa tam dialo. Preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kto je
biologickým otcom maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX. Zo znaleckého posudku č.16/2020 znalca doc.
Ing. Y. G., PhD. vyplýva záver, že X. Y. je biologickým otcom maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX s
pravdepodobnosťou 99,99 %. S poukazom na predložené výsledky DNA testov a znalecký posudok a
ustanovenie § 94 ods. 2 Zákona o rodine súd určil, že muž, ktoré otcovstvo má byť určené X. Y., nar.

XX.X.XXXX je otcom maloletého Q. S., nar. XX.X.XXXX z matky P. S., nar. XX.X.XXXX.

11.Z ustanovenia § 110 CMP vyplýva, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie
o výkon rodičovských práv a povinností a o výživné dieťaťa.

12.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

13.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.15.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

16.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22.Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletého
matkou od jeho narodenia, ktorú starostlivosť táto riadne vykonáva, ako aj vzhľadom nato, že
navrhovateľka-matkamaloletéhodieťaťaamuž,ktoréhootcovstvomábyťurčené,X.Y.niesúmanželia,
nežijú v spoločnej domácnosti, je v záujme maloletého, aby bol zverený do výchovy matke, preto vo

výroku II. rozsudku zveril maloletého X. Y. do osobnej starostlivosti matky.

Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť určené,
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. X. Y. súd zaviazal prispievať na výživu maloletého Q. výživným

vo výške 100 eur mesačne, uvedenú sumu výživného súd považuje za primeranú jeho možnostiam a
schopnostiam. Navrhovateľka má okrem maloletého Q. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej W.
S., nar. XX.X.XXXX, je slobodná. Čo sa týka jej príjmu a výdavkov tie sú popísaný v zistenom skutkovom
stave, navrhovateľka bola na materskej dovolenke, poberala materské dávky, rodičovský príspevok,
prídavky na deti, od mája 2019 je zamestnaná. X. Y. je rozvedený, z manželstva pochádzajú 4 maloleté

deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti žije so svojou partnerkou, s ktorou má maloleté
dieťa K. O., nar. XX.X.XXXX. na výživu mal Q. od jeho narodenia neprispel žiadnou sumou. Čo sa
týka jeho príjmov tie sú popísané v zistenom skutkovom stave. Súd poukazuje na to, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodiča a predchádza všetky ďalšie povinnosti, pri skúmaní majetkových
pomerov rodiča súd neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, prípadne ktoré mu

vznikli jeho zavinením, napríklad exekúcie. Súdom stanovené výživné môže otec - X. Y. uhrádzať, pri
určení výšky výživného súd prihliadol na to, že tento bol zamestnaný v spoločnosti Atin - ca, s.r.o., kde
dosahoval príjem podľa jeho vyjadrenia cca 700 eur mesačne. Tohto príjmu sa dobrovoľne vzdal, keď
zo zamestnania odišiel, je jeho povinnosťou postarať sa o svoje deti a je jeho povinnosťou dosiahnuť
zo zamestnania, či podnikania taký príjem, aby mohol zabezpečiť výživné pre svoje deti, aby nebola

ohrozená ich životná úroveň, veď predsa nemôže celá starostlivosť o dieťa byť položená len na pleciach
matky, aj otec je povinný sa o dieťa postarať, v tomto prípade nie svojou osobnou starostlivosťou, ale
finančnoustarostlivosťou.TusúdpoukazujenapriemernúmesačnúmzduvhospodárstveSR,ktorábola
v roku 2017 vo výške 954 eur, v roku 2018 vo výške 1.013 eur, v roku 2019 vo výške 1.092 eur. Sumaurčená súdom spolu s výživným zo strany navrhovateľky, ktorá vzhľadom k veku maloletého vyvažuje
svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, je primeraná zabezpečovaniu
základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú

približne rovnakú životnú úroveň dieťaťa a ich rodičov, preto vzhľadom na vyššie uvedené návrh matky,
ktorá požadovala výživné vo výške 200 eur vo zvyšnej časti zamietol, pretože v konaní neboli zistené
také príjmy otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného vo výške 200 eur mesačne, tu súd poukazuje
na okruh vyživovacích povinností otca k piatim maloletým deťom ako aj na vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľke a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 15 Pc/22/2016.

23.Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť

opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24.Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od 21.2.2016 do 31.10.2020, teda odo dňa narodenia dieťaťa,

čím ku dňu rozhodnutia vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 5.625 eur, pričom výpočet
tejto sumy je nasledovný: Za rok 2016 je to suma 1.025 eur za 7 dní v mesiaci február 2016 a 10
mesiacov, za rok 2017 - 1.200 eur /100 eur x 12 mesiacov/, za rok 2018 - 1.200 eur /100 eur x 12
mesiacov/, za rok 2019 - 1.200 eur /100 eur x 12 mesiacov/, za rok 2020 - 1.000 eur /100 eur x 10
mesiacov/, túto sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným

výživným pod stratou výhody splátok.

25.Súd rozhodoval aj o úprave styku otca X. Y. s maloletým deťom, vzhľadom na jeho vyjadrenie ako aj
vyjadrenie navrhovateľky súd styk s maloletým dieťaťom neupravil.

26.Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

27.Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

28.Podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva

a zapretie rodičovstva a z návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva sa platí súdny
poplatok vo výške 66 eur.

29.O povinnosti X. Y. uhradiť súdny poplatok za podaný návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák.
č.71/1992 Zb. s poukazom na to, že navrhovateľka bola v konaní o určenie otcovstva úspešná, nakoľko

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otcom maloletého Q. S. je X. Y..

30.Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne
ustanovuje inak.

32.O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VIII. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.O trovách konania štátu súd rozhodol tak, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil a vznikol
mu nárok na ich náhradu. Aj napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analógiu s ustanovením §
148 OSP neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v článku 4 ods. 2 CSP s použitím

ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné
štátu priznať náhradu trov konania voči neúspešnej strane aj za právnej úpravy CSP. /R 75/2018/. Preto
súd priznal štátu voči X. Y. nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli vypracovaním znaleckého
posudku vo veci a vyplatením znalečného znalcovi, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté s poukazom
na ustanovenie § 262 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Nitra (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona

č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného
mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.