Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/264/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109235262
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4109235262.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. W., nar. X.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 2. Y. M.,

nar. X.X.XXXX, bytom A. - T., O. XXX/X, 3. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 4. U. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., Q. XX/X, všetci zast. JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, advokátka, so sídlom
Nitra, Farská 12, proti odporcom: 1. Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 308307, 2.
Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 36 561 690, obaja zast. JUDr. Juraj Šranko, advokát,
so sídlom Nitra, Mostná 29, 3. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie
za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast. JUDr. Anna Polónyová, advokátka, so sídlom Bratislava,
Chorvátska 12, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou,

takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom P. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom S. XXX/X, A. - T. podľa dedičského konania 22D/838/2005, Dnot 274/2005 p a t r
í nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. území P., tak ako je označený v Znaleckom posudku č.
2/2013 zo dňa 09.12.2013 Ing. Juraja Ďuriša, PhD., znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie
geodézia, a to:
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 336 m2

- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 4183 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 82 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 491 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XXX ako ostatná plocha vo výmere 1328 m2
pričom geometrický plán č. 12C/264/2009-2/2013 vyhotovený dňa 28.11.2013 Ing. Jurajom Ďurišom,
PhD., úradne overený dňa 9.12.2013 pod číslom 2117/2013 Ing. Rudolfom Szombathom tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania ako aj o trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia pôvodne v 1. - 5. rade sa podaným návrhom zo dňa 15.12.2009 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhali určenia, že do pozostalosti po nebohom P. W., nar. X.XX.XXXX, zomrelom
dňa X.XX.XXXX patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. P., zapísaná v prídelovej listine zo dňa
15.5.1958 ako parc.č. XXXX/X a to lúka vo výmere 6420m2 c v celosti tak ako bude táto vyznačená
v geometrickom pláne vyhotovenom v rámci dokazovania. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú právnymi
nástupcami po P. W., zomr. X.XX.XXXX, ktorý nadobudol titulom prídelu nehnuteľný majetok parc.č.

XXXX/X - lúku o výmere 6420 m2. Na predmetný pozemok sú založené viaceré vlastnícke doklady - LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Ich právny predchodca vstúpil do užívania nehnuteľného majetku
až do 70 - tych rokov, kedy došlo k zlúčeniu pozemkov do družstevného užívania. Prídelová listina jevlastníckym dokladom, majetok bol odňatý inými osobami. K nehnuteľnému majetku existuje duplicitné
vlastníctvo.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 12.9.2011 rozsudkom č.k. 12 C 264/2009-299 tak, že návrh
zamietol a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co 2/2012-347 zo dňa 8.11.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že absentuje dostatok skutkových a právnych záverov
o tom, či predmetná nehnuteľnosť prešla v rozhodnom období na Československý štát titulom zápisnice
o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci P. zo dňa 15.8.1959, že došlo u prídelcu k strate
vlastníckeho práva, že došlo k vzdaniu sa prídelu, či zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku
v obci P. zo dňa 15.8.1959 je správny akt vydaný vecne príslušným správnym orgánom v zmysle v

tom čase platných predpisov, na základe akého reštitučného predpisu mali navrhovatelia postavenie
oprávnených osôb v reštitučnom konaní.

Právnyzástupcanavrhovateľovnapojednávaníuviedol,žesúdvtomtokonanínemáprávopreskúmavať
platnosť prídelovej listiny, mimo správneho súdnictva. Čo sa týka vydržania, odporcovia si započítavajú

dobu právneho predchodcu, týka sa to odporcov v 1. a 2. rade, ale Rímskokatolícka cirkev si nechala
pozemky reštituovať, na čo nemala právo. Nebola dobromyseľná, preto nemohlo dôjsť k vydržaniu.
Z identifikácie parciel vyplýva, že pôvodná parcela bola rozčlenená do uvedených parciel, ktoré sú v
súčasnosti vo vlastníctve odporcov. Vychádza sa z právnej domnienky platnosti prídelovej listiny. Čo
sa týka vydržania a dobromyseľnosti, nepostačuje len subjektívne presvedčenie, musí ísť o objektívne

okolnosti. Znaleckým posudkom je preukázané v akej výmere je duplicita vlastníctva. Právo je na strane
navrhovateľov. Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/198/2008, ktoré hovorí o prechode
majetku na JRD, že to boli prechody násilné, ktoré nemali za následok stratu vlastníckeho práva.
Vlastníkmi zostali navrhovatelia. Geometrickým plánom je obnovený pôvodný pozemno-knižný stav v
čase prídelu. Zameraná bola duplicitná výmera. Štát nakladal s nehnuteľnosťami bez právneho dôvodu,

nakladal s majetkom, ktorý nikdy nevlastnil. Pôvodní vlastníci vlastnícke právo nikdy nestratili. Čo sa
týka vydržania nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Iné rozhodnutia NS hovoria o tom, že
samotné poznámky nemajú zásadný právny význam. Prídelová listina bola vydaná v čase keď bol
zrušený intabulačný princíp stredným občianskym zákonníkom. Zápisy v pozemkovej knihe mali len
evidenčný charakter, nie právotvorný. Prídelová listina je vlastnícky doklad, vyplýva to z jej obsahu.

Rovnako z jej obsahu vyplýva, že nie je potrebné prídelovú listinu evidovať v pozemkovej knihe.
Čo sa týka vydržania odporcom v 3. rade, nie je rozhodujúca len vydržacia doba, ale kumulatívne
musia byť splnené všetky podmienky vydržania, poukazoval na dobromyseľnosť. Odporca v 3. rade sa
nemôže dovolávať tohto, že bol objektívne dobromyseľný, subjektívna dobromyseľnosť nestačí, vedel,
že pozemky môžu byť predmetom vlastníckych nárokov. Čo sa týka reštitučných nárokov, známe je

rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že neuplatnením reštitučných nárokov právo nezaniká
a môže byť uplatnené v rámci všeobecných občiansko - právnych predpisov. Štát bol subjektom, ktorý
prídelové listiny vydával, preto nemôže byť dobromyseľný. Záborové poznámky mali len informatívny
charakter, neboli právotvorné. Prídelové listiny nebolo potrebné zapisovať, bolo úplne bežné, že ich
vydanie príslušným orgánom sa neprejavovalo v pozemkových knihách. Prídelová listina - výmer je

vlastníckym dokladom. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, ten je daný existenciou prídelových
listín vydaných na právnych predchodcov navrhovateľov. Právni predchodcovia navrhovateľov boli
dobromyseľní.

Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že sú tu okolnosti, ktoré sú sporné,

napr. totožnosť prídelcu, totožnosť pozemku. Na podanej žalobe nemajú naliehavý právny záujem.
Uplynula 10-ročná premlčacia lehota. Prídelová listina je vydaná v r. 1958, výpis z účtu je z r. 1957. je na
navrhovateľoch, aby preukázali nástupníctvo pozemkov, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva. Súd má právo skúmať prídelovú listinu, či ide o akt nulitný, či bola vydaná príslušným orgánom,
že ONV nemohol vydávať prídelové listiny. Právnym predchodcu odporcov v 1., 2. rade bola cirkev.

Navrhovatelia tvrdia, že cirkev pozemky reštituovala, čo však nepreukázali. V r. 1996 cirkev podala
záznam do katastra, ku ktorému bola priložená PKV XXX, pozemky sa zapísali. Navrhovatelia však
nepreukázali,žeparcelyvPKVXXXsúsúčasťoupozemku,kuktorémusadomáhajúurčeniavlastníctva.
Napr. parc. č. XXXX/X je zakreslená trikrát na inom mieste. Navrhovatelia nepreukázali, že P. W. je tenich právny predchodca, ktorý údajne býval T. X. Cirkev nemala žiadnu možnosť domnievať sa, že by z jej
strany išlo o protiprávny čin, pretože nikde nebola zmienka o prídelovej listine. Nemohli mať vedomosť o
tom, že by zaberali majetok fyzických osôb. Čo sa týka objektívnej dobromyseľnosti odporcov v 1. a 2.

rade, poukazoval na to, že nehnuteľnosti boli zapísané na listoch vlastníctva, odporcovia nehnuteľnosti
užívali 12 rokov, rovnako dlho neboli v užívaní rušení.

Právna zástupkyňa odporcu v 3. rade na pojednávaní uviedla, že prídelová listina sa odvoláva na
zákon č. 142/47. Orgán, ktorý mohol vydať prídelovú listinu, bolo Povereníctvo pôdohospodárstva.

Predmetnú prídelovú listinu vydal ONV v Nitre. Súd by mal vyriešiť otázku, či to bol oprávnený orgán
na vydanie prídelovej listiny. Ďalej spochybňovala naliehavý právny záujem navrhovateľov. Po toľkých
rokoch navrhovatelia tvrdia, že ich práva sú ohrozené, že sú v právnej neistote. Naopak, v tejto
situácii je odporca v 3. rade, jeho právo je ohrozené, on je v právnej neistote, tým, že nehnuteľnosti
má zapísané a trvalo ich využíva od r. 1969. Odporca v 3. rade nadobudol vlastníctvo vydržaním.
Založený bol 7.1.2003, z časti prechádzajúceho majetku š.p. Západoslovenské vodárne a kanalizácie,

ktoré vznikli v r. 1990 na základe zákona o štátnom podniku. Poukazovala na rozpory vo výpovediach
navrhovateľov, ktorí ako účastníci konania vypovedali, že nehnuteľnosti užívali do r. 1945. Rozpor je
však v tom, že podľa prídelovej listiny mali nehnuteľnosti pridelené v máji 1958 a v r. 1959 boli odňaté
štátnym majetkom. Nepreukázali, že boli vnesené do družstva. Súd môže skúmať, či prídelovú listinu
vydal oprávnený orgán, či je na nej podpis, pečiatka. Neskúma jej obsahové náležitosti. Odporca v 3.

rade nadobudol nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Ministerstva privatizácie z majetku zrušeného
štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie. Štátny podnik nadobudol nehnuteľnosti
dávno predtým, takže tu došlo k vydržaniu. Poukazovala na § 10 ods. 6 zákona o privatizácii č.
92/1991. Rozhodnutie nepodlieha preskúmavaniu súdom. Odporca v 3. rade je oprávnený vlastník,
nadobudol nehnuteľnosti z Fondu národného majetku. Poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu

IV.ÚS 294/2012. Na pozemno-knižnej vložke XXX bol veľký pohyb ohľadne pozemkov. Odporca v 3.
rade vznikol na základe rozhodnutia zakladateľa Fondu národného majetku zo dňa 2.12.2002, v súlade s
rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku č. 801. Vložil majetok zrušeného
štátneho podniku podľa privatizačného projektu. 7.1.2003 bol zapísaný do obchodného registra. Fond
národného majetku nadobudol vlastníctvo s poukazom na zák. č. 91/1992 o privatizácii, poukazovala

na § 28, 29 ods. 7 tohto zákona, ktorý ukladá lehotu jedného roka na vyplatenie si reštitučného nároku
voči FNM, ktorá navrhovateľom uplynula dňom 28.2.2003. Odporca v 3. rade nerušene užíval pozemky
od svojho vzniku od 2.12.2002 odo dňa založenia a odo dňa zápisu do obchodného registra, čo bolo
7.1.2003 s poukazom na § 134 ods. 1 zák. č. 509/1991 s účinnosťou od 1.1.1992 sa môže právnická
osoba stať subjektom vydržania. Odporca v 3. rade bol oprávnený držiteľ od 2.12.2002 do 26.1.2010

kedy mu bola doručená žaloba, pričom si čo sa týka držby započítal dobu oprávnenej držby FNM od
28.3.2002, čo bolo rozhodnutie ministerstva, kedy nadobudol fond majetok do vlastníctva do 2.12.2002
a započítal si aj dobu držby štátnym podnikom od 26.1.2001 do zrušenia š.p. 28.3.2002. Počas celej
tejto doby nerušene užívali nehnuteľnosti až do dňa doručenia žaloby.

Znalec Ing. Juraj Ďuriš, PhD na pojednávaní trvala na vypracovanom znaleckom posudku a
geometrickom pláne, jedná sa o duálne vlastníctvo. Novovytvorené parcely sú parcely uvedené v
poznámke vo výkaze výmer, jedná sa o parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX.
Sú to novovytvorené parcely, ktoré sú stotožnené s prídelom. Pôvodná parcela uvedená v prídelovej
listine nebola zapísaná v pozemkovej knihe. Situácia bola zameraná tak ako je to v skutočnosti.

Zameraný bol skutočný stav, robí sa to tak že sa vykoná zameranie v teréne, k dispozícii je geometrický
plán, prídelové listiny. Je k dispozícii digitálna mapa určeného operátu. Použil najmodernejšiu techniku.
Meračskú aj zobrazovaciu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a

to návrhom, úmrtným listom Q. W., P. W., osvedčením o dedičstve 22D 838/2005, identifikáciou parciel,
prídelovou listinou zo dňa 15.5.1958, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, výpisom z obchodného
registra odporcu v 2. rade, 3. rade, vyjadreniami odporcu v 3. rade, vyjadrením navrhovateľov,
rozsudkomOSNitra10C42/2003,rozsudkomKSNitra,kúpnouzmluvousozriadenímvecnéhobremena
zo dňa 6.11.2007, kúpnou zmluvou zo dňa 26.1.2005, spismi Správy katastra Nitra, výkazom plôch,

vyvlastňovacím súpisom, geometrickým plánom, hospodárskou zmluvou, rozšírením vodného zdroja,
geometrickým plánom z 30.5.1995, hospodárskou zmluvou, výpisom PKV XXX, kópiou z katastrálnej
mapy, rozsudkom NS SR 4CDo 130/2007, návrhom na zápis vlastníctva podaný Biskupským úradom v
Nitre, stanoviskom navrhovateľov zo dňa 27.6.2011, záverečnými návrhmi, uznesením ÚS SR zn. 3ÚS178/06, rozsudkom, odvolaním navrhovateľov, vyjadrením k odvolaniu, úmrtným listom navrhovateľa v
5. rade, oznámením okruhu dedičov, uznesením OS Ružomberok 2D/166/2011, uznesením KS Nitra
8Co/2/2012, znaleckým posudkom Ing. Ďuriša č. 2/2013, rozsudkom NS SR sp. zn. 5Cdo/198/2008,

uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010, uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu, vyjadrením
odporcu v 3. rade, výpisom z obchodného registra odporcu v 3. rade, vyjadrením odporcov v 1. a 2.
rade, rozsudkom NS SR 4Cdo/130/2007, nálezom ÚS SR sp. zn. IV.US 294/2012, uznesením KS v
Nitre 7Co/75/2013, vyjadrením znalca a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovatelia v 1. - 5. rade sú právnymi nástupcami po P. W., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom A.
- T., S. XX/XX, zomrelom dňa X.XX.XXXX, vyplýva to z Osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Jany
Janoškovej sp.zn. 22D 838/2005, Dnot 274/2005 a to navrhovateľ v 5. rade v podiele ? - ica a
navrhovatelia v 1. - 4. rade každý v podiele 1/8 - ina.

V priebehu konania navrhovateľ v 5. rade Q. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX prebehlo po ňom dedičské

konanie, z uznesenia Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2D 166/2011 zo dňa 28.6.2012 vyplýva, že
právnymi nástupcami po ňom sú navrhovatelia v 1. - 4. rade.

Dňa 1.5.1958 bola Okresným národným výborom v Nitre vydaná prídelová listina B.č. 122/1958 pre P.
W., bytom P. č.d. X, čo je v prídelovej listine preškrtnuté a opravené je bydlisko T. a bola mu pridelená

nehnuteľnosť v kat. úz. P., parc.č. XXXX/X - lúka o výmere 6420 m2, ktorej bývalým vlastníkom bola
Nitrianska sídelná kapitula za prídelovú cenu 1.286.-Kčs. Z výpisu z účtu Štátnej sporiteľne v Bratislave
zo dňa 19.1.1957 vyplýva, že P. W. zaplatil celkovo sumu 194.-Kčs a nedoplatok zostal vo výške 1.092.-
Kčs.

V prídelovej listine bolo napísané upozornenie: Táto prídelová listina je vkladovou listinou v zmysle §
11 zákona č. 90/1947 Zb. Podľa predpisu nového občianskeho zákonníka netreba pre nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe.

Zo zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci P. zo dňa 15.8.1959 súd zistil, že P. W.,

T. č.d.X parc.č. XXXX/X roľu o výmere 64 árov a 29 m2 odovzdal novému nadobúdateľovi Štátnemu
majetku, n.p. Nitra - Chrenová. Zo zápisnice vyplýva, že ONV v Nitre prideľuje a odovzdáva podľa
predpisov o pozemkových reformách dňom 15.8.1959 novému nadobúdateľovi pôdny majetok.

Zidentifikácieparcielvyplýva,ževsúčasnostisúpredmetnénehnuteľnostizapísanéna viacerýchlistoch

vlastníctva a to LV č. XXXX - ako parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX, LV č. XXXX - ako parc.č. XXXX/
XX, LV č. XXXX - ako parc.č. XXXX/X, XXXX/X.

Znaleckým posudku č. 2/2013 zo dňa 09.12.2013 Ing. Juraja Ďuriša, PhD., znalca z odboru geodézia a
kartografia, odvetvie geodézia boli nehnuteľnosti zamerané ako novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako

ostatná plocha vo výmere 336 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere
4183 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 82 m2, novovytvorená
parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 491 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/XXX ako
ostatná plocha vo výmere 1328 m2, ktoré vznikli z pôvodnej parcely zapísanej v Pkv č. XXX v časti " A"
majetková podstata č.d. XXXX/XX z pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X.

S poukazom na znalecký posudok a geometrický plán navrhovatelia doručili súdu dňa 3.10.2014 návrh,
aby súd pripustil zmenu petitu, ktorým žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohom P. W., nar.
XX.XX.XXXX,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,naposledybytomS.XXX/X,A.-T.podľadedičskéhokonania
22D838/2005, Dnot 274/2005, patrí nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v kat. území P., tak ako je

označený v Znaleckom posudku č. 2/2013 zo dňa 09.12.2013 Ing. Juraja Ďuriša, PhD., znalca z odboru
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, a to:
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 336 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 4183 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 82 m2

- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 491 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XXX ako ostatná plocha vo výmere 1328 m2.Súd pripustil zmenu petitu návrhu uznesením č.k.12C/264/2009-497 zo dňa 9.10.2014 právoplatne dňa
7.11.2014.

Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. P. vyplýva, že odporca v 1. rade je okrem iného zapísaný ako vlastník
parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 31820 m2 a parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
9178 m2.

Predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom v 2. rade ako

predávajúcim dňa 6.11.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nitra dňa 17.12.2007 pod V
8483/07.

Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. P. vyplýva, že odporca v 2. rade je okrem iného zapísaný ako vlastník
parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3695 m2 a parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 54235
m2.

Predmetné nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s
Rímskokatolíckou cirkvou Sídelnou kapitulou Nitra ako predávajúcim dňa 26.1.2005, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Nitra dňa 7.4.2005 pod V 2033/05.

Predmetné nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s
Rímskokatolíckou cirkvou Sídelnou kapitulou Nitra ako predávajúcim dňa 4.4.2008, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Nitra dňa 29.5.2008 pod V 2794/08.

Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. P. vyplýva, že odporca v 3. rade je okrem iného zapísaný ako vlastník

parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 191 m2. Ako titul nadobudnutia je v liste vlastníctva uvedené
Z 22417/95, Zakladateľská listina V 7804/02-23/03. parc.č. XXXX/XX o výmere 191 m2 je od roku 1969
súčasťouoplotenéhoareáluvodnéhozdrojastudneS-19,kat.úz.P.akovlastníctvoČsl.Štátuasúčasťv
tom čase parc.č. XXXX/X, do transformácie v roku 2003 bola zapísaná na LV č. XXXX, od transformácie
v roku 2003 je evidovaná na LV č. XXXX. Vyplýva to z geometrického plánu s výkazom plôch zo dňa

18.11.1968, hospodárskej zmluvy zo dňa 1.7.1969, 1.11.1989, PKV č. XXX, kde bola zapísaná parc.č.
XXXX, XXXX/X.

Podľa § 80 ods. 1 písm.c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak ja na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 O.z. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP ).

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods.1 O.z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo

pre seba.

Podľa § 130 ods.1 O.z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. O.z., do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy,
ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý
je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami

odstrániť. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná, pretože reštitučné
nároky navrhovateľov neboli vyriešené, preto majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože
ich právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré nadobudol ich právny predchodca prídelovou listinou. Reštitučný zákon č.229/1991 Zb.,
je lex specialis k Občianskemu zákonníku, márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa právo

navrhovateľov prekludovalo a nie je možné ho priznať, je možné následne postupovať v zmysel
ustanoveníObčianskehozákonníka,tátootázka bolariešenávoviacerýchrozhodnutiach(NSSR 5Cdo
36/1999, 5Cdo 47/2011, nález Ústavného súdu II.ÚS č. 249/2011, č.16/2012) podľa ktorých lex specialis
neruší platnosť (záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je
zistené (napr. v súdnom konaní), že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich
nemožno naň uplatniť; aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až

sekundárna.

Pokiaľ ide o prídelovú listinu, jedná sa o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k
prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky

podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009,). V danej veci bola vydaná prídelová
listina P. W., bytom T. č.d.X a to ONV v Nitre, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a
tento orgán prídelovú listinu vydal v medziach jeho právomoci. Prídelová listina spĺňa všetky zákonom
požadované náležitosti - je v nej vedené, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého

sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti, parcelné číslo,
výmeru, podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal a podmienky, za ktorých sa pridelenie
uskutočňuje. Aj keď bolo v prídelovej listine prečiarknuté bydlisko prídelcu obec P. a rukou bolo napísané
T., uvedené skutočnosti nemôžu spôsobovať neplatnosť prídelovej listiny aj s poukazom na to, že napr.
aj na doklad o nedoplatku je uvádzaný P. W., T. č.d X. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu,

ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo
prídelcu preukázať, aj keď v konaní nebolo zisťované, či bývalý ONV tento správny akt doručoval a
kedy uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný (ničotný). Takým
by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však tento prípad

nezahŕňa.Uvedený názorzaujalNSSRvrozhodnutiach5Cdo110/2000,2Cdo337/2006,4Sž34/1997.

Právny predchodca navrhovateľov sa stal na základe prídelovej listiny vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Zápisnica o prídele o odovzdaní pôdneho majetku v obci P. zo dňa 15.8.1958 Štátnemu
majetku n.p. Nitra - Chrenová nemala za následok stratu vlastníctva prídelcu, pretože zápisnica z 15.87.

1959, spísaná na MNV P., je bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba
Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril
so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945
Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V tých časoch
bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa

prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust.
§ 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že
sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo
a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o
právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného

domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a
z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k
určitej veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. V
spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnym predchodcom navrhovateľov
v písomnej forme, obsahom ktorého by bol jeho výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom. Za takýto dôkaz nie je možné považovať zápisnicu z 15.8. 1958,
spísanú na MNV P.. Preukazuje vstup právneho predchodcu navrhovateľov do držby nehnuteľností,
ktoré mu mali byť zápisnične odobrané.Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947
Sb. O revízii prvej pozemkovej reformy a z toho vyplýva, že vlastníctvo pôvodnému pozemno-knižnému
vlastníkovi - Nitrianska sídelná kapitula bolo odňaté a prešlo na štát, uvedený právny názor vyslovil aj

Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí sp.zn. 25 Co 43/2012 zo dňa 5.12.2012. Podľa zápisu v
pozemno-knižnej vložke č. XXX, pod p.č. XX všetky nehnuteľnosti zapísané na A strane pozemno-
knižnej vložky sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za
použitia, okrem iného, aj zák. č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový
(zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka

zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, pokiaľ nezahrňuje všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané
a spolu, ak sa týka všetkých nehnuteľností v pozemno-knižnej vložke zapísaných ako poznámka
vyvlastnenia.Akniesúpredmetomzamýšľanéhoprevzatia"všetkynehnuteľnostizapísanévPKvložke",
má sa za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z pozemno-knižnej vložky a teda na
pozemno-knižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaných nehnuteľnostiam. Ak sú teda
predmetom zamýšľaného prevzatia "všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie

sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy pozemkový
majetok získaný pre účely prídelov je podľa tohto zákona určený spolu s ostatným zabraným majetkom,
pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona)
ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v cit. ustanovení špecifikovaným. Z uvedeného je
zrejmé, že majetok zabraný podľa zák. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre

účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn vložke č. XXX
boli predmetom prídelu a parc. č.XXXX/X bola pridelená P. W.. Z ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. vyplýva,
že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele, zámene alebo scudzení prevzatých nehnuteľností
do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad práva vlastníckeho pre štát a
súdy prevedú na návrh pozemkového úradu právo vlastnícke priamo na nadobúdateľa pozemkovým

úradom ním označeného. Zákon č. 142/47 Sb. v ust. § 17 odkazoval na procesný postup konania podľa
zák. č. 215/1919 Sb., Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát
nevyžadoval,stačilotedapriamekonanieštátu.Inakpovedané,akbolaprevzatánehnuteľnosťpridelená
do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené,
vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do

pozemno-knižnej vložky, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák.
č. 142/1947 Sb., nebolo možné po 01. 01. 1951 - po zániku účinku intabulácie (právotvorných účinkov
zápisovdopozemkovejknihyprevkladvlastníckehopráva) považovaťvpozemkovejkniheevidovaného
vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný aj prechod aj prevod vlastníctva mimo tohto
zápisu. Súd sa nestotožnil s argumentom odporcov v 1. a 2. rade, že v konaní nebolo preukázané,

že by predmetné nehnuteľnosti boli predmetom akéhokoľvek revízneho rozhodnutia. Právny zástupca
odporcov v 1. a 2. rade poukazoval na to, že sporné parcely boli vyňaté zo záboru a zamýšľaného
prevzatia štátom, jedná sa však o rozhodnutie Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 4.3.1926 a
nevzťahuje sa následne do budúcnosti a neviaže sa na zápis zo dňa 8.8.1948, kedy došlo ku prevzatiu
nehnuteľností štátom na základe zákona č. 142/47 Sb.

Keďže Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dôsledku revízie,
nemohla sa domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované, nie je možné uvažovať o tom, že by
pri svojom nesprávnom výklade zákona č. 142/1947 Sb. mohla zostať v presvedčení, rovnako ani jej
nástupca - Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, že vlastnícke právo jej nebolo odňaté a od

toho odvíjať jej prípadnú dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Následne potom ani odporcovia v 1. a 2.
rade sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení z 10. 02. 2010, sp. zn. I.ÚS 50/10 vyslovil právny názor, podľa
ktorého platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne)svojevlastníckeprávoknehnuteľnosti,totoprávonikdynenadobudolatedahoaninemohol

ďalej platne previesť. V tomto smere judikoval aj NS SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 právnym názorom,
že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa.
Nadobudnutie vlastníckeho práva od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva je nadobúdacím titulom,
od ktorého môže odvíjať svoju dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnosti patria. Podmienkou vydržania

je aj nepretržitá držba veci po dobu 10. rokov. Odporca v 1. rade nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 6.11. 2007 od odporcu v 2. rade, odporca v 2. rade nehnuteľnosti nadobudol
od Rímskokatolíckej cirkvi Sídelnej kapituly Nitra kúpnymi zmluvami uzatvorenými dňa 7.5.2005 a
4.4.2008, návrh bol súdu doručený dňa 15.12.2009, teda pred uplynutím vydržacej lehoty odporcomv 1. a 2. rade, pričom vydržaciu dobu s poukazom na vyššie uvedené argumenty, keďže nemohol
byť dobromyseľným držiteľom, si započítať nemôžu. Keďže štát prídelovou listinou pridelil predmetné
nehnuteľnosti právnemu predchodcovi navrhovateľov v roku 1958, nemohol štát ten istý pozemok

dať do správy ku dňu 1.7.1969 právnemu predchodcovi odporcu v 3. rade Západoslovenské vodárne
a kanalizácie Bratislava, š.p. tak ako to vyplýva z vyvlastňovacieho súpisu zo dňa 18.11.1968 a
Hospodárskej zmluvy zo dňa 1.7.1969 o prevode vlastníctva národného majetku, kde odovzdávajúcou
organizáciou bol Čsl. štát - Okresný národný výbor, odbor finančný v Nitre a preberajúcou organizáciou
bol Čsl. štát - Západoslovenské vodárne a kanalizácie Bratislava, zastúpené okresným závodom v Nitre.

Jednalo sa o pozemok parc. č. XXXX/X v kat. úz. P.. Preto nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam odporcom v 3. rade pre nesplnenú podmienku dobromyseľnosti, pričom pri
vydržaní musia byť všetky podmienky splnené súčasne. To, že navrhovatelia nepodali návrh skôr, ale
až v roku 2009, súd nemôže brať do úvahy ako argument na zamietnutie návrhu, nakoľko vlastnícke
právo sa nepremlčuje s poukazom na § 100 ods. 2 OZ.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že do dedičstva po právnom predchodcovi
navrhovateľov nebohom P. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom S.
XXX/X,A.-T.patrínehnuteľnýmajetoknachádzajúcisavkat.územíP.,takakojeoznačenývZnaleckom
posudku č. 2/2013 zo dňa 09.12.2013 Ing. Juraja Ďuriša, PhD., znalca z odboru geodézia a kartografia,

odvetvie geodézia, a to:
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 336 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 4183 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 82 m2
- novovytvorená parcela č. XXXX/XX ako ostatná plocha vo výmere 491 m2

- novovytvorená parcela č. XXXX/XXX ako ostatná plocha vo výmere 1328 m2,
pričom geometrický plán č. 12C/264/2009-2/2013 vyhotovený dňa 28.11.2013 Ing. Jurajom Ďurišom,
PhD., úradne overený dňa 9.12.2013 pod číslom 2117/2013 Ing. Rudolfom Szombathom tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania ako aj
o trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci
samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.