Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/99/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010375

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719010375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., a
prísediacich Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného Q. S. U. W.., pre
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na hlavnom

pojednávaní dňa 18. 12. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný 1/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom G., Q.. S. XXXX/X, t.č. ÚVTOS S.

obžalovaný 2/ Q. Q., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom O. O., W. XXXX/XX, t.č. Ú. S.,

obžalovaný 3/ X. I., nar. XX. XX. XXXX v K. O., trvale bytom J. V. O. XX, t.č. ÚVTOS S.,

uznávajú sa za vinných, preto že

dňa 17. 11. 2005 v čase okolo 19.30 h po vzájomnej predchádzajúcej dohode prišli osobným
motorovým vozidlom Opel, striebornej farby, bez bližšie zistených údajov pred videopožičovňu MAVA-
comp nachádzajúcu sa B. G. K. W. XX, kde z vozidla vystúpil Q. S. s X. I. a vošli dnu do videopožičovne
s kuklami na hlavách a pod hrozbou použitia bližšie nešpecifikovanej krátkej strelnej zbrane, ktorú držal
v ruke Q. S., prinútili majiteľa videopožičovne Q. B., nar. XX. XX. XXXX, aby im vydal peniaze, pričom Q.
S. začal prehľadávať plechovú škatuľu, ktorá sa nachádzala na pulte a následne X. I. pristúpil k Q. B.,

ktorého udrel rukou do oblasti tváre, na čo mu Q. B. vydal 265,55 Eur (8.000,- Sk), ktoré mal vo vrecku a
Q. S. zobral plechovú škatuľu, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 66,38 Eur (2.000,- Sk),
poštové poukážky, identifikačné karty DIČ, DPH, uzávierky a následne ušli do odstaveného osobného
motorového vozidla Opel, striebornej farby, v ktorom ich čakal a dával pozor Q. Q. a následne odišli
preč, čím spôsobili Q. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., G. X/A ako majiteľovi videopožičovne
MAVA-comp., G., K. W. XX, H.: XXXXXXXX škodu vo výške 331,94 (10.000,- Sk) a fyzickým útokom mu
nespôsobili zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie,

teda

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchali so zbraňou,

čím spáchalitrestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný 1/ Q. S.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42
ods. 1, § 41 ods.1, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/19/2007 zo dňa 10. 08. 2007, ktorým bol obžalovanému Q. S. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/19/2007 zo dňa 10. 08. 2007 ostávajú týmto
nezmenené.

obžalovaný 2/ Q. Q.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 42

ods. 1, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2006 zo dňa 07. 02. 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/39/2014 zo dňa 14. 05. 2014, ktorým bol obžalovanému Q. Q. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2006 zo dňa 07. 02. 2014, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/39/2014 zo dňa 14. 05. 2014 ostávajú týmto
nezmenené.

obžalovaný 3/ X. I.

Podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona, § 35 ods. 2, ods. 3, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona

č. 140/1961 Zb. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§39aods.2písm.b)Trestnéhozákonač.140/1961Zb.súdobžalovanéhonavýkontrestuodňatia
slobody zaraďuje do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/212/2009 zo dňa 15. 02. 2010, ktorým bol
obžalovanému X. I. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom naskúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/212/2009 zo dňa 15. 02. 2010
ostávajú týmto nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 24. 06. 2019 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/419/18/6611 obžalobu na Q. S.Č., Q. Q. U. X. I., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2

Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Obžalovaný 1/ Q. S., obžalovaný 2/ Q. Q.K. a obžalovaný 3/ X. I. na hlavnom pojednávaní po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili vyhlásenie o tom, že sú vinní. Po tomto
vyhlásení obžalovaní kladne odpovedali na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla

vyhlásenia obžalovaných prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal vyhlásenia obžalovaných a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní uznali vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: správy na obžalovaných (č.l. 101 - 104, 117 - 124, 125 - 141), odpisy
registra trestov obžalovaných (č.l. 160 - 168).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina všetkých troch obžalovaných bola vzhľadom na ich vyhlásenia na hlavnom pojednávaní
nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, súd preto nemal žiadnu
dôvodnú pochybnosť ohľadne viny obžalovaných, preto aj prijal vyhlásenia obžalovaných o ich vine, a

následne vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. kto proti inému použije násilie
alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody
na dva roky až desať rokov. Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha

taký čin so zbraňou.

Podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ak bol trestný čin spáchaný spoločným
konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama
(spolupáchatelia).

Obžalovaný 1/ Q. S., obžalovaný 2/ Q. Q. a obžalovaný 3/ X. I. tak svojím konaním naplnili všetky
obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb., pretože spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa

cudzej veci, čin spáchali so zbraňou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného 1/ Q. S. zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa §

36 písm. l), t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a podľa § 36
písm. n) Trestného zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd
zároveň zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac
trestnýchčinov,apodľa§37písm.m)Trestnéhozákona,t.j.žeužbolzatrestnýčinodsúdený.Vzhľadom
na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým

spôsobom neupravovala. Vzhľadom k tomu, že súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestnéhozákona, musel ukladať trest za trestný čin najprísnejšie trestný, a preto ho ukladal podľa § 188 ods. 2
Trestného zákona. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak u obžalovaného 1/ Q. S. predstavuje 7
rokov až 12 rokov.

U obžalovaného 2/ Q. Q. súd taktiež prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l), t.j.
že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zároveň prihliadol
aj na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných

činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým
spôsobom neupravovala. Vzhľadom k tomu, že súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného
zákona, musel ukladať trest za trestný čin najprísnejšie trestný, a preto ho aj v tomto prípade ukladal
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak aj u obžalovaného 2/
Q. Q. predstavuje 7 rokov až 12 rokov.

U obžalovaného 3/ X. I. súd ukladal trest podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a preto pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 31
ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., teda prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Zo správ na obžalovaného 1/ Q. S. vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu
registra trestov obžalovaného je zrejmé, že doposiaľ bol 8 krát súdne trestaný, naposledy mu bol
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/13/2016 zo dňa 28. 04. 2016 uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného 2/ Q. Q. je zrejmé, že sa v minulosti dopustil 10 priestupkov, a bol 10 krát
súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 zo dňa 16. 11.
2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/100/2016 zo dňa 12. 01. 2017 uložený
trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.

Zosprávnaobžalovaného3/X.I.vyplýva,ževminulostispáchal4priestupky.Obžalovanýbolvminulosti
10 krát súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/95/2016 zo dňa
16. 11. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/100/2016 zo dňa 12. 01. 2017
uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému 1/ Q. S. trest odňatia slobody
vo výmere 9 rokov. Súd ukladal trest ako súhrnný, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože
odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/19/2007

zo dňa 10. 08. 2007). Keďže v zmysle zákona súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom, súd navýšil pôvodne uložený trest o štyri mesiace. Uložený trest je potom podľa
názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej
prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne
zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. Súd taktiež v zmysle §

42 ods. 2 Trestného zákona zrušil aj výrok o treste z vyššie uvedeného rozsudku. Keďže obžalovaný
bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho
v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému 2/ Q. Q. súd potom uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Súd ukladal trest
ako súhrnný, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2006 zo dňa 07. 02. 2014, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/39/2014 zo dňa 14. 05. 2014). Keďže v zmysle zákona

súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, súd navýšil pôvodne uložený
trest o šesť mesiacov. Uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu
spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveňtakýtotrestpostihujelenobžalovaného.Súdtaktiežvzmysle§42ods.2Trestnéhozákonazrušilajvýrok
o treste z vyššie uvedeného rozsudku. Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona

pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému 3/ X. I. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov. Súd ukladal trest
ako súhrnný, v zmysle § 35 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože odsúdil obžalovaného za
trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho

trestnýčin(rozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.2T/212/2009zodňa15.02.2010).Keďže
v zmysle zákona súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, súd navýšil
pôvodneuloženýtrestošesťmesiacov.Uloženýtrestjepotompodľanázorusúdunanápravupáchateľa,
ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň
zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.
Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. Súd taktiež v zmysle § 35 ods. 3 Trestného zákona

č. 140/1961 Zb. zrušil aj výrok o treste z vyššie uvedeného rozsudku. Súd pri výmere trestu u všetkých
obžalovaných prihliadol na mieru ich účasti na trestnej činnosti, aj to, akou mierou jednotlivý obžalovaní
prispeli k objasneniu trestnej činnosti. Súd potom dospel k záveru, že u obžalovaného 3/ X. I. je potrebné
ukladať trest pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto súd v zmysle § 40 ods. 1,
ods. 5 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. mimoriadne znížil trest. V zmysle § 39a ods. 2 písm. b)

Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do II. nápravnovýchovnej
skupiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.