Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Podhorcová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4416209714.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľky: E.. D. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. W., D. XX, zastúpenej JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky,
Radničná 4, proti odporcovi: M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., D. XX, t. č. F. W., U. XX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 30. júla

2020, č. k. 9C/212/2016-711, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil na návrh navrhovateľky neodkladné opatrenie,
podľa ktorého uložil odporcovi, aby sa na vzdialenosť 20-tich metrov nepribližoval k osobe navrhovateľky

a nariadil aj neodkladné opatrenie, podľa ktorého uložil odporcovi, aby nevstupoval do nehnuteľnosti
vedenej u Okresného úradu F. W., katastrálny odbor v katastrálnom území F. W. na LV č. XXXX stavby
(rodinného domu) súpisného čísla XXX, na pozemku C KN s parcelným číslom XXXX, druh pozemku
zastavanáplocha anádvorieovýmereXXXm2apozemkuregistraCKNsparc.č.XXXX,druhpozemku
záhrada o výmere XXX m2. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu a pripojených priestupkových
spisov Okresného úradu F. W., odbor všeobecnej vnútornej správy, ako aj z výpisu z Ústrednej evidencie

priestupkov MV SR súd zistil, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu
jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, spočívajúcej v
tom, že odporca sa voči nej dopúšťa psychického a niekedy aj fyzického násilia. Vo veciach domáceho
násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z
tvrdení navrhovateľky, záznamov polície, priestupkových konaní, pričom stanovisko odporcu je v týchto
prípadoch zásadne protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti

tvrdeniu.Zpriestupkovýchspisovapriestupkovýchkonaní,ktorébolivedenédoposiaľvočiodporcovi,na
podnet navrhovateľky, a ku ktorým došlo už po vydaní viacerých uznesení súdu prvej inštancie, ktorými
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd zistil, že odporca sa pri viacerých
priestupkoch mal navrhovateľke vyhrážať, že jej fyzicky ublíži, vulgárne jej nadával, hádzal do nej
kamene, striekal na ňu slzotvorný sprej, počas hádky ju mal fyzicky napadnúť tak, že ju mal udrieť
do brady, kopnúť do oblasti stehna a opĺzlo jej nadávať s tým, že iba v jednom prípade bol odporca

uznaný vinným zo spáchania priestupku, a to podľa rozhodnutia zo dňa 06.12.2019 č. AP-662/19-2,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2020 v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu F., odbor
opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí zo dňa 19.02.2020, ktorý zamietol odvolanie odporcu
a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu F. W. o priestupku s tým, že mu bola uložená pokuta vo výške
20,- eur a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- eur, keď dňa 12.08.2019 v čase okolo 21.00
hod v meste F. W., D. XX, pred rodinným domom, cez bránu smerom dohora navrhovateľke nastriekal

slzotvorný sprej.2. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúc z vyššie citovaných
listinných dôkazov v rámci doplnenia dokazovania v súlade s uznesením odvolacieho súdu zo dňa
12.06.2020 sp. zn. 6Co/65/2020, ako aj skutočnosťou, že súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu, v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu, lebo odporca naďalej svoje správanie nezmenil, ani po rozhodnutí
súdu prvej inštancie vo veci samej (sp. zn. 9C/212/2016-530 zo dňa 21.10.2019, o ktorom ešte nie je
právoplatne rozhodnuté) a ohrozuje osobnú integritu a najmä duševnú integritu navrhovateľky tým, že
nečakane hocikedy vstúpi a príde do rodinného domu na D. XX, F. W. a vyhráža sa jej buď slovne alebo

inými útokmi a vulgarizmami a z týchto dôvodov súd mal za to, že navrhovateľka preukázala dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, lebo žije v strachu z nevyspytateľného správania odporcu, ktoré
vníma ako neustálu hrozbu zo strany odporcu. Táto hrozba zo strany odporcu bola aj naplnená,
čo vyústilo do rozhodnutia o priestupku voči odporcovi, podľa priestupkového rozhodnutia sp. zn.
AP-662/19-2 zo dňa 06.12.2019.

3. Odporca sa v konaní na nariadenie neodkladného opatrenia nebránil žiadnymi dôkazmi, nepreukázal
žiadne listinné dôkazy, vyjadroval sa k odvolaniu navrhovateľky vo veci samej a poukázal na právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci, keď súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 13.07.2017 pod sp. zn. 9C/212/2016-258 a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.11.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2017

sp. zn. 25Co/334/2017-296. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej rozsudkom dňa 21.10.2019 sp. zn. 9C/212/2016-530, keď žalobu žalobkyne zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a po právnej stránke svoj
rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia §§ 142 odsek 1, 146 odsek 2, 705a a 853 odsek 1
Občianskeho zákonníka, pričom viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu v predchádzajúcom uznesení

o nariadení neodkladného opatrenia, rozhodoval aj v súlade s týmto právnym názorom a po zistení
ďalších skutočností a dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila o priestupku, za ktorý bol odporca
právoplatne uznaný vinným Okresným úradom Nové Zámky, odborom všeobecnej vnútornej správy č. k.
AP-662/19-2, nebolo ešte v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne rozhodnuté a je potrebné
prisvedčiť tomu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má mať len dočasný charakter, obmedzuje sa

len na dosiahnutie neodkladných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom (vo veci samej).
Navrhovateľka preukázala bezodkladnú potrebu upraviť pomery pre bezprostredne hroziacu obavu a
strach zo správania odporcu, a preto súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“) a priznal ich navrhovateľke v rozsahu 100 % voči odporcovi, lebo bola v konaní úspešná a
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek
2 CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a

zamietnutia návrhu. Uviedol, že dňa 19.12.2016 bol vykázaný z nehnuteľnosti, o ktorú v tomto konaní
ide. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacích súdov, v ktorých
boli návrhy navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietané. Poukázal na nespočetné
množstvo písomných vyjadrení, argumentácií, vysvetlení a dôkazov, a preto je už zbytočné naviac sa
opätovne vyjadrovať. Navrhovateľke sa nevyhrážal, nenadával jej, nenapádal ju a ani ju neohrozoval na

živote. Navrhovateľka nemá žiaden dôvod sa pred ním zabarikádovať a schovávať. Privolávanie hliadky
policajného zboru v roku 2019 ku skutočnostiam (tzv. atakom z jeho strany), ktoré sa nestali, umelo
simuluje rôzne situácie, aby tak zhromažďovala dôkazy, ktoré majú slúžiť v jej prospech. Dňa 09.07.2019
privolaná hliadka policajného zboru nepreukázala, že došlo ku konfliktu, ktorý by bol on vyvolal. Dňa
19.07.2019 nebol na adrese F. W., D. XX, pretože mal zdravotné problémy. Dňa 12.08.2019 bol obvinený

zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu. K tomuto udáva, že nemá kľúče od vchodovej
brány, stál na ulici od domu vo vzdialenosti 4 metre. Práve navrhovateľka ho obliala vedrom vody a
on ako reakciu zvýšil hlas, vytiahol slzotvorný sprej a striekal ním dohora. Tento nemohol zasiahnuť
navrhovateľku. Práve navrhovateľka mu vulgárne nadávala. Sama navrhovateľka vytvára a v minulosti
vytvárala obdobné situácie, ktorými sa snažila odporcu očierniť a obviniť. Nespôsobil navrhovateľke

žiadnu ujmu na zdraví, konal iba na základe nevhodného správania navrhovateľky. Sám nepovažoval
za potrebné podať podnet na políciu a ani v minulosti nikdy na navrhovateľku nepodával žiadne podnety,
či oznámenia. Práve navrhovateľka mu nadáva, provokuje a vyhľadáva možnosti, aby odporcovi nebolo
umožnené obývať nehnuteľnosť.6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté uznesenie s poukazom
na § 387 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie odporcu vychádza z rôznych dezinterpretácií

a nepravdivých tvrdení a nie je dôvodné. K preukázaniu potencionálne hroziaceho násilia zo strany
odporcu voči nej došlo tým, že v rámci priestupkového konania vedeného na OÚ Nové Zámky č.
sp. AP-773/13 a č. sp. AP 662/19-2 bolo rozhodnuté o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu
spáchaného odporcom na nej. Ona odporcu neprovokuje, nevyhľadáva možnosti ho provokovať a
tvrdenia odporcu o opaku je nezmyselné. Odporcu sa obáva, nesnaží sa o žiaden kontakt s ním a

dlhodobo s ním nekomunikuje. Odporca je nevyspytateľný a vzťahy medzi stranami sú problematické
a zlé. Nariadené neodkladné opatrenie je spôsobilé ju chrániť pred násilím zo strany odporcu, či už ide
o jej život, telesnú a duševnú integritu.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

8. V preskúmavanej veci ide o návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. e), a h) CSP, podľa ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala uloženia

zákazu vstupu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ako i zákazu približovať sa k jej osobe.
Návrh odôvodnila tým, že odporca sa jej neustále vyhráža, že ju zabije, vykopne z domu, v ktorom
býva, v dôsledku čoho žije v neustálych obavách o svoj život. K posledným atakom a násiliu došlo
dňa 09.07.2019, 19.07.2019 a 12.08.2019, teda po poslednom rozhodnutí o nariadení neodkladného
opatrenia vedeného pod sp. zn. 5C/32/2019. Násilie preukazovala záznamom zo služby policajnej

hliadky zo dňa 09.07.2019 a 12.08.2019, čestným vyhlásením svedka E. O. zo dňa 19.07.2019 a
12.08.2019 a správami o priestupkoch. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zastavil pre res iudicatae majúc za to, že vo veci už bolo rozhodnuté uznesením
zo dňa 22.09.2016 č. k. 9C/212/2016-77, zo dňa 13.07.2017 č. k. 9C/212/2016-258 v spojení s
uznesením odvolacieho súdu zo dňa 16.11.2017, č. k. 25Co/334/2017-296, ktorým bolo potvrdené

uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Súd prvej inštancie
rozhodol uznesením zo dňa 13.06.2019 č. k. 5C/32/2019-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 22.07.2019 č. k. 6Co/129/2019-57, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý bol zamietnutý, potvrdil. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné opätovne rozhodovať o
tom istom návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď už bolo o ňom rozhodnuté

dvakrát a dvakrát bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľky
zamietnutý a odvolacím súdom potvrdený. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom prvoinštančného
súdu nestotožnil, pretože navrhovateľka ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala
konanie odporcu v iných dňoch, a to 09.07.2019, 19.07.2019 a 12.08.2019, ktoré konflikty vznikli až po
rozhodnutiach súdov. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci (§ 329 ods. 3 CSP). Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.

9. Keďže sa jedná o vec, ktorá už bola zrušená odvolacím súdom a odvolací súd už vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí rozobral teoreticko - právne aspekty nariadenia neodkladného opatrenia,
uvádza, že na týchto v plnom rozsahu zotrváva, na ne poukazuje a opakovať ich už nebude.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

11. V preskúmavanom prípade sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z
dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP. V zmysle ust.
§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP, účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia

alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno
osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom
chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa
predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby.Rozhodujúcijefaktickýstavužívaniaobydliazaúčelombývania.Prenariadenieneodkladnéhoopatrenia
je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k
dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade

legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné
bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Nesprávne súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
konštatoval, že odporca sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebránil žiadnymi dôkazmi
a nepreukázal žiadne listinné dôkazy. Odvolací súd konštatuje, že povinnosťou odporcu nebolo takéto

konanie, pretože dôkazné bremeno je jednoznačne na strane navrhovateľky. Súčasne je nevyhnutné
hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a pod. Ďalej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. V zmysle tohto
citovaného zákonného ustanovenia ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak

existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej

alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením,
čestnýmvyhlásenímtretejosoby(vpozíciisvedkaincidentu)písomnou,elektronickoualebotelefonickou
komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/) ako menej
závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním
by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí

navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že navrhovateľka relevantným spôsobom
neosvedčila dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Po preskúmaní obsahu spisu, tvrdení
účastníkov, listinných dôkazov a právnej argumentácie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia, odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

neriadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere zo zisteného skutkového stavu
veci nevyvodil správne právne závery. Odvolací súd zvýrazňuje, že niet sporu o tom, že navrhovateľka
nepreukázala zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zmyslom
neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana
tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné

opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však
nemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilaochranuoprávnenýchzáujmovdruhejstrany,
teda toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Aj na vydanie neodkladného opatrenia sú
kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, či preukázanie ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia a teda existencia
bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov zo strany odporcu, prípadne tretej osoby, smerujúce
k užívaniu predmetných nehnuteľností. Splnenie tohto predpokladu navrhovateľka nepreukázala a
ani neosvedčila. Nepreukázala žiadnu intenzitu fyzického násilia a ani podozrenie z tohto násilia.

Listinné dôkazy, ktoré sa v spise nachádzajú svedčia o veľmi zlých vzťahoch medzi súrodencami,
avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhovateľka požaduje, nie sú postačujúce.
Je potrebné prihliadnuť i na listinné dôkazy, ktoré predložil odporca, týkajúce sa zdravotného stavu
navrhovateľky.Nariadiťneodkladnéopatrenietohtotypusúdomjemožné ibazasituácie,ženavrhovateľ
unesie dôkazné bremeno svojich tvrdení a jednoznačným spôsobom preukáže spôsobenie fyzického či

psychického násilia voči nemu. V opačnom prípade ide iba o domnelé, resp. nie jednoznačné násilie.
Iba vo výnimočných prípadoch je možné právo odporcu obmedzovať. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od
dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,

ako je to
pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosťniesúcelkomnepochybné.Dočasnouúpravouurobenouvoformeneodkladnéhoopatreniasa
preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená

to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia

z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch
podľa § 325 ods. 2 CSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia tohto ustanovenia je veľmi aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v

dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa
nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako

úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti
osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, a podobne. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú

život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.
Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,
ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému

tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je
nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým
znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o
telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným
zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol

viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi,
zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto
v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže
najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Navrhovateľka síce v konaní predložila
súdu viaceré listinné dôkazy, niektoré aj staršieho dáta, neaktuálne, a tie ktoré boli z roku 2019

nesvedčili o hrozbe voči jej osobe. Je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ako súrodencami,
sú ťažké, komplikované, vedú medzi sebou súdne spory, čo však ešte ale neznamená, že existujú
dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka tak ako to bolo vyššie
rozvedené, neosvedčila, že je nutná a nevyhnutná dočasná oprava pomerov, a to či už vo forme uloženia
odporcovi zákaz vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, alebo vo forme zákazu odporcovi priblížiť sa

k navrhovateľke.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, a aj keď bol odporca v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania mu
nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.