Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120334555
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:6120334555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej

veci žalobcu : W. G., X..H..E.., G.: XXXXXXXX, Q. XXX/A, XXX XX W. - A. P. , zast.: JUDr. Oskar
Chnápko, advokát, IČO: 5018201, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica , proti žalovanému: G. F. A..
XX.X.XXXX, M. XX, XXX XX N. O., o zaplatenie 330,9 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 207,07 Eur
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 51,65 Eur od 1.9.2017 do zaplatenia
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,57 Eur od 6.10.2017 do zaplatenia
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 79,53 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia

úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 17,97 Eur od 1.12.2017 do zaplatenia
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 32,35 Eur od 30.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 25,16%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 01.07.2020 žalobu v upomínacom konaní na E. X. W. W. a žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 330,90 eur, úroku z omeškania 5%ročne z jednotlivých dlžných súm a z
toho zmluvnej pokuty v sume 123,83 eur, ako aj na náhradu trov konania. Z obsahu žaloby vyplýva, že
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2019 postúpil X.S.,Y..X..nažalobcupohľadávkuvoči

žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku,
na základe ktorej poskytoval aktivovaný program služieb a žalovaná sa zaviazala pravidelne splácať
cenu za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Postupca vystavil žalovanej faktúry, z ktorých si
žalobca v tomto konaní uplatnil 330,90 eur. Súčasťou žalovanej sumy je aj zmluvná pokuta vo výške
123,83 eur, ktorá bola vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých
z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Žalobca uviedol, že dohodnutá zmluvná
pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia

dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s)
Občianskeho zákonníka. Žalovaná suma 330,90 eur teda pozostáva z poplatkov za poskytnuté služby
vo výške 207,07 eur a zo zmluvnej pokuty 123,83 eur. Mimo týchto súm si žalobca uplatnil aj úrok z
omeškania z jednotlivých dlžných splátok a náhradu trov konania.2. Okresný súd W. W. v upomínacom konaní vydal dňa 24.07.2020 pod sp.zn. XUp/XXXX/XXXX
platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný súd

Banská Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v
konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p..

3. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.,
a preto dňa 27.11.2020 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami
pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti X. S., Y..X.., osobitnými podmienkami pre
poskytovanie dátových služieb, cenníkmi, faktúrami, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou k úhrade dlhu, výpisom z obchodného registra

žalobcu a právneho predchodcu žalobcu, a zistil nasledujúci skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť X. S., Y..X.., W. XX, W., a žalovaný uzavreli dňa 18.05.2017
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal
poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu X.

M. R. A.. Toho istého dňa strany sporu uzatvorili aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorého právny predchodca žalobcu zabezpečil žalovanej predaj mobilného telefónu za kúpnu
cenu 10,- euro s tým, že neakciová cena tohto telefónu by bola 100,-eur. Žalovaná sa zaviazala k
viazanosti na obdobie 24 mesiacov, zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) .

6. Podľa bodu 3 Dodatku, Záväzok viazanosti: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v
tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): zotrvá v zmluvnom vzťahu
s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto
Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“. Porušením záväzku viazanosti preto je:

a.) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie
počas dojednanej doby viazanosti; b.) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného
v tomto Dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c.) nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby Účastníkom do 45dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na

odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).Zmluvná pokuta: Podnik a Účastník
sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje
aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
vzhľadomnabenefity,ktoréPodnikposkytolÚčastníkovinazákladetohtoDodatku.Benefitmisarozumie

súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka,
ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou
cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MZ poskytnutý. Benefity poskytnuté
Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. Tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom
pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1,

ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre
výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti

podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet).Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad, ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná
pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Bližšie podmienky zmluvy
boli upravené vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., v Osobitných podmienkach pre poskytovanie dátových služieb a v Cenníkoch.7. Jednotlivými faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť X. S., Y..X..,
vyfakturoval žalovanej mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby vo výške 207,07 eur. Zároveň

žalovanej bola vyfakturovaná aj zmluvná pokuta, Y. S. C. Č.. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 29.06.2018,
vo výške 123,83 eur.

8. Prípisom zo dňa 19.09.2019 právny predchodca žalobcu X. S. a.s. oznámil žalovanej, že pohľadávku
vo výške 330,9 eur, t.j. istina + zmluvná pokuta, postúpil na žalobcu.

9. Výzvou k úhrade dlhu zo dňa 15.05.2020 žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu vyzval žalovanú na úhradu celkovej sumy vo výške 349,96 eur.

10. Na základe takéhoto oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že
podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa
§ 15 ods. 2,b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania
alokalizačnýmúdajomvrátaneobmedzenípriposkytovaníslužiebtiesňovéhovolania,2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými

predpismi,3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti
alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky
zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy
vplývať na kvalitu služieb,5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na
tieto služby,6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.)

možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa§
59 ods. 2,d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie
o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade

nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,i.)
druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v
prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je

povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb,) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia
spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

19. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Ako vyplýva z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o
elektronických komunikáciách. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za

spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou- nepodnikateľom (čo vyplýva z jej označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).Súd
teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu

aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo.

23. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je
v prospech spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
vspotrebiteľskýchzmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

24. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom,
od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jehozmluvnýchpovinnostíatátojevnepomerekjehoplneniu,jeneplatná.Nepochybnezmluvauzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR
č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou.

25. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 207,07 eur, keďže právny predchodca žalobcu dodal
žalovanej služby a žalovaná napriek povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby túto v uvedenej výške

neuhradila, keď žalovaná ako účastníčka mal povinnosť zaplatiť cenu služieb, a to v prospech žalobcu,
na ktorého bola táto pohľadávka postúpená zmluvou. Táto suma bola žalobcovi priznaná z jednotlivých
faktúr takto:- z faktúry Č.. Q. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, X. T. XX.XX.XXXX X. XX,XX B.;- N. C.
Č.. Q. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, X. T. XX.XX.XXXX X. XX,XX B.,- N. C. Č.. Q. XXXXXXXXXX
N. T. XX.XX.XXXX, X. T. XX.XX.XXXX X. XX,XX B.,- N. C. Č.. Q. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX,

X. T. XX.XX.XXXX X. XX,XX B.,- N. C. Č.. Q. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX, X. T.Ň. XX.XX.XXXX
X. XX,XX B..

26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojich záväzkov
vyplývajúcich z jednotlivých dlžných splátok, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z týchto
súm. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania,

ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., a to podľa dátumu
splatnosti jednotlivých neuhradených faktúr.

28. V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 123,83 eur. K tomu, aby mohol byť
priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Súd poukazuje na

skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len
účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe
platnej dohody o zmluvnej pokute, a to až porušením zmluvnej povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty
nemožno subsumovať pod ust. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktoréhopodnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify. Súd súčasne poukazuje
aj na možnú neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorá bola viackrát judikovaná (Rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z

XX.X. XXXX Č.. O..XCo XXX/XXXX, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. XXC/
XXX/XXX, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16.augusta 2010č. k. XXC/XXX/XXXX, ale aj priamo
vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/204/2012
zo dňa 01.07.2013, ktorým súd vo výroku rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi
dodávateľom S.-P. X., Y..X.., H.. X. S., a.s., je neplatná.

29. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného,
ktoré by malo za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených
podmienok. Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať,
že sa nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. s) Obč. zák., podľa

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

30. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove,
a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: Je potrebné k tomu dodať, že
žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca

menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo
by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránila druhý
nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá

poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu
dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým
z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné
dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca,
však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, a súd jeho tvrdenia

považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje
služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená, a spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemohol ovplyvniť.

31. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v

dodatku, konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaná
zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so
žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas

dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas
dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

32. V zmysle § 44 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné
podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

33. Podľa § 44 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách účastník môže vypovedať zmluvu
o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez
udania dôvodu.34. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú
priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok
voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou
výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím

zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných
práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného,
dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom
žalobcu, a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko
žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj
ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej

pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani
za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Súd poukazuje na právny názor
vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,cit.: „V danom prípade ako

to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská
zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť

zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

35. Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 123,83 eur .

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie 330,90 eur. Zo žalovanej sumy súd žalobe žalobcu
vyhovel v časti o zaplatenie 207,07 eur (62,58 % žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane

úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 123,83 eur (37,42 %
žalovanej sumy) bol žalobca neúspešný a žalovaná úspešná. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom
dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania, a trov
rozsahu 25,16 % z celkových trov konania. O ich výške súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)