Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205974
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8217205974.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/X, XXX XX Z. - P. Z., o zaplatenie 1.024,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/188/2017-232 zo dňa 25.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznáva
voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 9,7 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„ I. Povinnosť uloženú žalovanému prvým výrokom rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
21.06.2018 č.k. 5Csp/188/2017-161 ukladá splniť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 09.10.2017 domáhal,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu istinu 1.024,99 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy
1.024,99 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu
náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Dôvodom, pre ktorý bola žaloba podaná bolo nesplnenie
dohodnutých zmluvných podmienok žalovaným zo zmluvy č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere -
povolenom prečerpaní na účte.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za dôvodný len vo
vzťahu k sume istiny 1.024,99 eura, za nie dôvodný čo sa týka nároku na zaplatenie úroku 28 %
ročne zo sumy 1.024,99 eura od 19.07.2017 do zaplatenia nakoľko úrok nebol zmluvne dohodnutý. Z
uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú v časti prevyšujúcej sumu istiny 1.024,99 eura rozsudkom z
21.06.2018 č.k. 5Csp/188/2017-161 zamietol a sumu 1.024,99 eura uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
v mesačných splátkach. Dôvodom nového rozhodnutia prvoinštančného súdu vo veci bolo zrušenie

rozsudku z 21.06.2018 uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/157/2018-2016 z 12.02.2019 v
časti.
Pri právnom posúdení rozsudku z 25.06.2019 č.k. 5Csp/188/2017-232 súd prvej inštancie odkázal na
ustanovenia Obchodného zákonníka - § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, § 710, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1, na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, a na ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. - § 1 ods. 2, 4, 5, § 2, § 10 ods. 1, 2, 3.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
konštatujúc, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume1.024,99 eura s úrokom vo výške 28 % ročne od 19.07.2017 do zaplatenia, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie istiny v sume 1.024,99 eura a neúspech v časti požadovaného úroku. Pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci súd zohľadnil aj požadovaný úrok ku

dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca mal úspech v pomere 54,85 % (istina
1.024,99 eura) a neúspech v pomere 45,15 % (kapitalizovaný úrok ku dňu rozhodnutia vo výške 843,69
eura). Keďže každá zo strán sporu mala vo veci úspech zhruba v jednej polovici, súd prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 CSP nepriznal
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 5Csp/188/2017-232 zo dňa 25.06.2020 podal odvolanie
žalobca a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania,
s argumentom, že súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne keď pri
určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Uviedol, že ak sú úroky len príslušenstvom
pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada a to s poukazom na uznesenie

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.k.6Obo/243/2007z27.11.2008,pričompoukázalajnaniektoré
rozhodnutia odvolacích súdov. Mal za to, keďže žalovaná istina bola vo výške 1.024,99 eura a bola
žalobcovipriznanávcelomrozsahu,žesúdmalžalobcovipriznaťnáhradutrovkonaniaprotižalovanému
v rozsahu 100 %. Pokiaľ súd takto nepostupoval je tým daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z odvolania ako aj konanie rozhodnutiu súdu
prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k názoru, že odvolanie bolo dôvodným
v časti spochybňujúcej správnosť pomeru úspechu k neúspechu strán sporu.

5. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy zostatku istiny úveru 1.024,99 eura a jeho ceny,
ktorá mala byť podľa žalobcu pri nepovolenom čerpaní úveru 28 % ročne a žalobcom bola uplatnená
za obdobie od 19.07.2017 do zaplatenia.
O takto uplatnenom nároku prvoinštančný súd rozhodol rozhodnutiami č.k. 5Csp/188/2017-161 z

21.06.2018 a 5Csp/188/2017-232 z 25.06.2020. Súd prvej inštancie kvantifikoval sumu úroku 28 %
ročne zo sumy istiny 1.024,99 eura od 19.07.2017 do času než o tomto nároku 25.06.2020 rozhodol, na
čiastku 843,69 eura. Žalobca takto kapitalizovanú výšku úroku, 843,69 eura nespochybnil, jeho jediným
odvolacím argumentom bol argument o tom, že pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
má byť vzatá do úvahy iba suma istiny, ktorá bola priznaná v celej žalovanej výške. Odvolací súd sa s

touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje.

6.Obsahomprávanasúdnuochranujerationemateriaeajprávonarozhodnutieotrováchkonania,resp.
o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Európsky súd pre ľudské práva, Robins proti Spojenému
kráľovstvu z 23.09.1997).

7. Pri rozhodovaní o trovách konania je nevyhnutné rešpektovať princíp riadneho a spravodlivého
konania. Starostlivosť je požiadavkou odrážajúcou právo na spravodlivý proces (článok 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd) ako aj právo na rovnosť účastníkov (článok 37 ods. 3 Listiny), (Ústavný súd
Českej republiky, II. ÚS 3070/14 zo 17.01.2017.

8. Pokiaľ je predmetom civilného konania vedľa pohľadávky tiež jej príslušenstvo, je nutné pri
rozhodovaníonáhradetrovpodľamieryúspechuvoveciposúdiťmieruúspechuvcelomspore,t.j.nielen
ohľadne pohľadávky, ale tiež ohľadne jej príslušenstva (Najvyšší súd Českej republiky 23Cdo/2585/2015
z 03.12.2015 aj s odkazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 30.08.2010 sp.zn. I. ÚS

2717/08).

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Zákonnou požiadavkou žaloby je vymedzenie žalobnej žiadosti, toho, čo žalobca žalobou voči
žalovanému uplatňuje, t.j. petit žaloby. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej.

11. Žalobca petit žaloby vymedzil požiadavkou na zaplatenie sumy 1.024,99 eura a úroku 28 % ročne

z tejto sumy od 19.07.2017 do zaplatenia. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie sa tak domáhal
spolu čiastky 1.868,68 eura (1.024,99 eura + 843,69 eura). Úspešný bol vo vzťahu k sume 1.024,99
eura, neúspešný vo vzťahu k sume 843,69 eura, v percentuálnom vyjadrení bol jeho úspech 54,85
%, neúspech 45,15 %. Jeho úspech bol v rozsahu 9,70 % (54,85-45,15). Nie je možné konštatovať
rovnaký pomer úspechu k neúspechu, Civilný sporový poriadok zaokrúhľovanie v rozsahu približujúcom
sa desiatim percentám nestanovuje, čo znamená, že správnym bol právny názor súdu prvej inštancie,

že pre účely pomeru úspechu k neúspechu je potrebné vziať zreteľ na celý predmet konania, nielen
istinu žalovanej sumy ak je predmetom konania peňažný nárok. Nesprávnym bol ale záver o približne
rovnakom pomere úspechu k neúspechu, nevyplývajúci z Civilného sporového poriadku, preto odvolací
súdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuIII.onárokunanáhradutrovkonanianazáklade
§ 388 CSP zmenil tak, že o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255

ods. 2 CSP. O výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, vzhľadom na odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, že s predmetným rozhodnutím pokiaľ by z

neho malo vyplývať, že príslušenstvo pohľadávky je pre účely zistenia pomeru úspechu k neúspechu
rozhodujúce len vtedy keď je v žalobe vyčíslené, sa nestotožňuje, nielen preto, že z neho nevyplýva
to, z akého ustanovenia právneho predpisu má tento záver vyplývať, ak z analógie zákonov o súdnych
poplatkoch, je potrebné uviesť, že zákon o súdnych poplatkoch je právnym predpisom určujúcim pravidlá
pre kvantifikáciu súdneho poplatku, nie právnym predpisom vymedzujúcim predmet občianskeho

súdneho konania, ktorý je, ako už bolo uvedené, určený petitom žaloby, prípadne dispozitívnymi úkonmi
žalobcu. V tomto zmysle, ak zákon o súdnych poplatkoch upravuje, že pre účely vyrubenia súdneho
poplatku sa na príslušenstvo neprihliada, nemá to na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
žiadny vplyv.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní prevažujúci
úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, k odvolaniu sa nevyjadril, nebol preto
dôvod priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z článku 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu konania pred súdom. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku úspešnej strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie keď
procesne úspešnej strane žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.