Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010055
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010055.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa

6.10.2020 v trestnej veci obžalovaného J. R., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, okres Veľký Krtíš

j e v i n n ý ,ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna J. R., nar. XX.XX.XXXX a
dcéryS.R.,nar.XX.XX.XXXXarozsudkomOkresnéhosúduPrievidzač.9P51/2017zodňa12.12.2017,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018, bol zaviazaný prispievať na výživu syna sumou vo
výške 80,- eur a na dcéru S. R. sumou vo výške 70,- eur mesačne do posledného dňa mesiaca
predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, do rúk matky S. R., nar. XX.XX.XXXX,
napriek tomu si vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil v Sklabine, okres Veľký Krtíš a všade tam,
kde sa zdržiaval, v období od 7.5.2019 do 6.10.2020 tým, že hoci je od 17.01.2017 do súčasnej
doby zamestnaný na pracovnú zmluvu, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil, zaplatil len
výživné vo výške 2147,06 eur, čím zostal poškodenej S. R. dlhovať na výživnom sumu vo výške 409,94

eur a uvedeného konania sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T
49/2019 zo dňa 23.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1,3 písmeno b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov,
t e d a :

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosti vyživovať
iného a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,3 písmeno c) Trestného zákona

a za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.05.2020, podľa § 252 ods.2 Tr. poriadku v
neprítomnosti obžalovaného sa oboznámil s výpoveďou obžalovaného J. R. (ďalej len obžalovaný) z

prípravného konania č.l. 6-10, dňa 6.10.2020 na hlavnom pojednávaní obžalovaného vypočul, vypočul
svedkyňu - poškodenú S. R., oboznámil sa z listinnými dôkazmi.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že je si plne vedomý, že rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č. 9P 51/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018, bol
zaviazaný prispievať na výživu syna J. R. sumou vo výške 80,- eur a na dcéru S. R. sumou vo výške 70,-

eur mesačne do posledného dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje,
do rúk matky S. R.. Rovnako i to, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T
49/2019 zo dňa 23.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy. Je zamestnaný od 06.06.2016 v obci Vinica vo firme EQUUS a.s., kde zarába asi 500 eur
mesačne. Nebol za dané obdobie PN, v práci nenahlásil vyživovaciu povinnosť, lebo od mája 2019

bola exekúcia na výživné. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Exekútor mu mesačne strháva výživné,
iné peniaze bývalej manželke neposiela. Nemá ani vozidlo, ani vodičský preukaz, mesačne na telefón
použije 20 eur, nefajčí, nepije. Býva u rodičov. Do práce dochádza autobusom, na cestovné použije
asi 100 eur mesačne. Z deťmi nie je v kontakte. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2020
potvrdil, že do výpovedi z prípravného konania nadobudol osobné motorové vozidlo Toyota Paseo,

naďalej mu je zamestnávateľom na výživné, na základe exekúcií strhávané, predložil aj potvrdenie od
účtovníčky z firmy kde pracuje. On si myslí, že by mal mať výživné uhradené, veď mu účtovníčka tvrdila,
že peniaze poukazuje.

Svedkyňa - poškodená S. R. vypovedala, že obžalovaný jej neposlal sám výživné, to je jej vyplácané

exekútorom, potvrdila sumy vyplatené v zmysle vyjadrenia exekútora. Obžalovaný nie je v kontakte s
deťmi. Ona uviedla, že vie o tom, že si mal kúpiť vozidlo. V dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti
obžalovaným však deti netrpeli núdzou.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi -trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T

49/2019 zo dňa 23.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písmeno b) Trestného zákona, rodným
listom č.l. 40,41, rozsudkom č.l. 37-39, z ktorého vyplýva vyživovacia povinnosť obžalovaného na
syna D. vo výške 80 eur a dcéru S. vo výške 70 eur mesačne k rukám matky mesačne vopred vždy
do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, výplatnými páskami č.l. 9-10, 34-36,

46-55, 96-104, 111, 115, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol v rozhodnom období
zamestnaný v spoločnosti EQUUS a.s., ktorému ako zamestnávateľovi svoju vyživovaciu povinnosť na
obe deti nenahlásil, zamestnávateľ však na podklade vykonávanej exekúcie 359 EX 273/19 realizoval
vyživovaciu povinnosť v zmysle exekučného príkazu zrážkami zo mzdy poukazovanými exekútorovi,
v zmysle oboznámených výplatných pások vykonával obžalovanému strhávanie zrážok zo mzdy v

príslušnýchsumáchod7/2019vovýške195,16eur,8/2019vovýške259,83eur,9/2019vovýške194,42
eur, 1/2020 vo výške 14,11 eur, 2/2020 vo výške 71,14 eur, 3/2020 vo výške 109,68 eur, 4/2020 vo
výške 144,41 eur, 5/2020 vo výške 259/26 eur, 6/2020 vo výške 235,61 eur, 7/2020 vo výške 261,10 eur,
vyjadreniami exekútorského úradu č.l. 30-33, 34-36, 30-33,54,55,84,91,119, z ktorých vyjadrení vyplýva,
že na výživné bola oprávnenej v rozhodnom období zaslaná spolu suma 2147,06 eur. Oboznámil sa

i s listinným dôkazom zabezpečeným súdom v rámci vykonávaného hlavného pojednávania č.l. 107,
z ktorého vyplýva, že obžalovaný je od 15.05.2020 vlastníkom osobného motorového vozidla Toyota
Paseo.

Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, no predovšetkým na výpoveď poškodenej, ako i

oboznámené listinné dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období
dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T 49/2019, právoplatný dňa 15.05.2019, pretože hoci bol riadne zamestnaný
a z tohto zamestnania mal dostatočný príjem, svojmu zamestnávateľovi svoju vyživovaciu povinnosť

riadne a včas nenahlásil, zo zamestnania mal príjem, výživné sám nezasielal, bol vlastníkom osobnéhomotorovéhovozidla,stanovenévýživnéboloobžalovanémuibastrhávanévykonávanouexekúciu,nonie
v plnej sume riadne a včas a na výživnom tak ostal dlhovať, napriek uhradenej sume vo výške 2147,06
eur, sumu 409,94 eur. Týmto jeho konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo a súhrnne tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej,
naplnila zákonné znaky skutkových podstát prečinov zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3
písmeno c) Trestného zákona.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov
potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem

spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí ako by bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku
jedenkrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 59 pre totožnú trestnú činnosť už vyššie uvedeným

trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 49/2019 zo dňa 23.04.2019, právoplatným dňa
15.05.2019, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.1,3 písmeno b) Trestného zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Obžalovaný
pred spáchaním danej trestnej činnosti nebol postihnutý priestupkovým orgánom - správa z ústrednej

evidencie priestupkov č.l. 57-57. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje - správa o povesti
č.l. 56.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho

následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
u obžalovaného však nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona,
pretože mu nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37písm. m ) Trestného zákona - že už bol za
trestný čin odsúdený, pretože je nesporné, že pri ukladaní trestu súd musel prihliadnuť a prihliadol na
ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona a to skutočnosť, že nemohol obžalovanému ukladať trest

odňatia slobody s podmienečným odkladom, pretože spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 2T 49/2019 ako i skutočnosť, že toto odsúdenie je znakom
skutkovej vety, teda u obžalovaného pri ukladaní trestu použil ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona,
zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej
povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a

pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým
prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia
slobodynaspodnejhranicitrestnejsadzbyzapoužitia§38ods.2Trestnéhozákona,tedatrestvtrvaní14
mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona

zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd dospel k názoru, že je potrebné
už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného trestom nepodmienečným, pretože je nesporné, že
ide o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila totožnej trestnej činnosti, ide o páchateľa, ktorý nemal snahu
aspoň dodatočne svoju vyživovaciu povinnosť si splniť, postoj obžalovaného. Súd pre uloženie iného
alternatívneho trestu u obžalovaného nemal splnené zákonné podmienky. Potom je súd názoru, že trest

uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej
prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný a preto takýto trest obžalovanému uložil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.