Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212228870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4212228870.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený verita, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, proti povinnej: D. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX, W., o vymoženie pohľadávky v sume 1.494,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 5Er/2125/2012-24 zo dňa 30. apríla 2013,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej,

Exekútorský úrad Bratislava, Astrová 2/A, zo dňa 06.12.2012 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp.zn. 5Er/2125/2012 (EX 962/12) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 24.11.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., § 2

písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov konštatujúc, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa
04.12.2012 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej vykonania exekúcie na vymoženie
svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
vedený pod sp.zn. IBC12100482 zo dňa 27.01.2012. Súd prvej inštancie preskúmal Úverovú zmluvu č.
3834011208 zo dňa 23.05.2008, ako aj predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru Poštovej
banky, a. s., kde v článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia v bode 11.2 je uvedené: " Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, budú riešené dohodou.
V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo

Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov“.
Zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, nakoľko takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Mal za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal

na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o

individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná -spotrebiteľ, bola zvlášť upozornená, ktoré
by bolo s povinnou zvlášť dojednané, bola by s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila
by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu prvej inštancie,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v

tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred
svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ak v
určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol
spor prerokovať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je
vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Zároveň zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný

titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,

účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný titul musí s týmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd
viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 OSP, v zmysle
ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda

platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. Navyše oprávnený ako právny nástupca
Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom
Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom

jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že v rámci preskúmania exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná

podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Uviedol, že úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, nejde
o žiadny nebankový subjekt. Poukázal na to, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách zakotvoval povinnosť
bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods.

1, 2 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 30.04.2013, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 04.12.2012,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, a to Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp.zn. IBC12100482 zo dňa 27.01.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.07.2012 a vykonateľnosť dňa 17.07.2012. O vydanie tohto rozsudku požiadal
oprávnený na základe zmluvy o úvere č. 3834011208 zo dňa 23.05.2008 uzavretej medzi spoločnosťou
Poštová banka (právny predchodca oprávneného) ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, v zmysle

ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Poštová banka. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 06.12.2012, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.12.2012, požiadal
súd prvej inštancie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 13.03.2013 súd prvej inštancie
vyzval právneho zástupcu oprávneného a doloženie zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola súdu
doručená dňa 23.04.2013. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením zo dňa
30.04.2013, č.k. 5Er/2125/2012-24, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017

sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03.

2017: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

9. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31.

03. 2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

10. Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

11. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak dospeje
k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia
zamietne.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Ak súd pri
odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods.2 CSP, dochádza nielen k

tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k
tomu,žezákladnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymspôsobom.Odôvodnenierozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto
smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

15. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal potrebné dokazovanie a jeho právny záver

o dojednaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, vychádza zo skutkových záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Uvedené má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v prvom rade
poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že
preskúmal Úverovú zmluvu č. 3834011208 zo dňa 23.05.2008, ako aj predložené všeobecné podmienky

poskytnutia úveru Poštovej banky, a. s., kde v článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia v
bode 11.2 je uvedené: " Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy
o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov
rozhodcovskádoložkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,nazákladektorejdochádza
k mimosúdnemu riešeniu sporov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie s

predmetnou rozhodcovskou doložkou, ktorá mala tvoriť súčasť všeobecných obchodných podmienok
zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zaoberal, keďže
všeobecné obchodné podmienky, tvoriace súčasť zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2008 v spise absentujú.
Súd mal existenciu rozhodcovskej doložky preukázanú len zo zmluvy o úvere, bod 2.7 a Obchodných
podmienok pre úver [verzia 1/2008], článok 11.2. Tieto však neobsahovali jej znenie, odkazovali na

jej znenie nachádzajúce sa vo Všeobecných obchodných podmienkach. Súd prvej inštancie však
oprávneného na ich predloženie nevyzval.

16. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1, 2 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve oprávneného na doloženie všeobecných
obchodných podmienok, tvoriace súčasť zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2008. Povinnosťou súdu
prvej inštancie bude následne posúdiť, či právomoc rozhodcovského súdu v danom prípade bola
založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v týchto všeobecných obchodných podmienkach, keďžesám oprávnený považuje právomoc rozhodcovského súdu založenú rozhodcovskou doložkou, ktorá
mala tvoriť súčasť Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere. Následne sa súd prvej
inštancie bude opätovne zaoberať vecou, posúdi všetky okolnosti danej veci, ako aj opätovne posúdi,

či dojednanie rozhodcovskej doložky v danom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom sa bude zaoberať aj dôvodmi uvedenými
oprávneným v odvolaní.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).