Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222811
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117222811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7,
Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Ul.
Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: T. P., Z.. X.X.XXXX, B. Z. XXX, o zaplatenie 312,50 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 90,19 eur zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 312,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 49,81 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 19.4.2018, vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 90,19 eur v časti
neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie
zastavil. Žalobca v ďalšom konaní žiadal priznať už len sumu vo výške 222,31 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49,81 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident
Financial, s.r.o., uzavreli dňa 13.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanej bezúčelový úver vo výške 500
eur. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy a žalovaná prevzatie
peňažných prostriedkov potvrdila podpisom na zmluve. Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento úver

splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 20.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 7.12.2014.
Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 172,50 eur,
ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne so zmluvou žalovaná uzavrela Zmluvu
o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala záväzok spoločnosti za
poplatok poskytovanie služby spočívajúcej vo výbere splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom
obchodného zástupcu veriteľa, a to na žalovanou určenom mieste. Za túto službu sa žalovaná zaviazala

uhradiť sumu 257,50 eur, ktorá bola úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt
a čas obchodného zástupcu. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 930 eur
(istina vo výške 500 eur, úrok a administratívny poplatok 172,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok
úveru 257,50 eur). Celkovú čiastku 930 eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach vcelkovom počte 60 splátok vo výške 15,50 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 617,50
eur a teda uhradila len 39 splátok, pričom na 40. splátku uhradila len 13 eur. Presné dátumy a výšky
splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový úver na

obdobie 60 týždňov počnúc dňom podpísania zmluvy t.j. 13.10.2013 a konečná splatnosť nastala dňa
7.12.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu
16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená
listom zo dňa 16.12.2016. Poslednú upomienku pred podaním žaloby žalobca odoslal žalovanej dňa
5.10.2017. Žalobca si uplatňuje istinu vo výške 49,81 eur, neuhradenú odmenu zo zmluvy o zabezpečení

splátok vo výške 90,19 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške
172,50 eur a úroky z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere t.j. zo sumy 49,81 eur od
17.12.2016.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 22.2.2018, k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná

o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany

sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
13.10.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 500 eur. Žalovaná sa zaviazala

poskytnutú sumu úveru veriteľovi vrátiť spolu s úrokom vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru vo
výške 72 eur a spolu s administratívnym poplatkom vo výške 100,50 eur. Celková čiastka, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť, bola uvedená vo výške 672,50 eur. RPMN bola uvedená vo výške 70,38 % a
priemerná RPMN bola uvedená vo výške 46,06 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť veriteľovi dlžnú sumu
v 60. týždenných splátkach od prvej po predposlednú splátku vo výške 11,21 eur a pri poslednej splátke

vo výške 11,11 eur. Termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako
siedmydeň60.týždňapodniuzavretiazmluvy.Dňa13.10.2013bolamedzizmluvnýmistranamiuzavretá
tiež Zmluva o zabezpečení splátok úveru, z ktorej si žalobca nárok spočiatku aj uplatnil, pred začatím
konania vo veci však žalobu v tejto časti zobral späť. Žalovaná uhradila veriteľovi celkom sumu 617,50
eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 v spojení s prílohou vyplýva, že ňou bola

pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpená na spoločnosť žalobcu.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa§52ods.4Občianskehozákonníka,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splateniespotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa

a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

25. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné

posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a
zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená spôsobom „siedmy deň 60 týždňa po dni

uzavretia Zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9
ods.2písm.f)ZoSÚbolo,abyspotrebiteľužpripodpisezmluvybolinformovanýotom,dokedyjepovinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“

a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď zmluva konkrétne neobsahuje údaje týkajúce sa príjmov,
výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver
s prihliadnutím na výšku a príjem žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa. Žalobca tak pri uzatváraní zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu.

27. Absenciapodstatnýchobsahovýchnáležitostizmluvyoúvereahrubéporušeniepovinnostižalobcu,
ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver

sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa § 37 ods. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny
predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie
zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je
možné, vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne

závislouzmluvou,ponúkanousúbežnesozmluvouoúvere,očomsvedčísamotnáformuláciadomáceho
servisu spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru
na základe zmluvy o úvere, spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánikzmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový
kalendár o úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy
o úvere uzavretej medzi stranami sporu.

31. Podľa názoru súdu je absurdné, aby dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru (257,50 eur), pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach
pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi

týždenne 60 splátok po 4,29 eur okrem splátky úveru. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení
splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však
viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa
názoru súdu, dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich
vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom
ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie

odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru, ukladá
veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky,
prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil
žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa
zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené

vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.

32. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje
viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej
výške 172,50 eur zvyšuje o ďalších 257,50 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči

tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k
výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu, skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver na ktorý je viazaná,
a to o viac ako 50%, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom,
podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení

splátok úveru, sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou
(cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má
výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Zo všetkých týchto
dôvodovsúdpovažovalzmluvuozabezpečenísplátokúveruzaneplatnú,nakoľkobolauzavretávýrazne
v neprospech spotrebiteľa.

33. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a
bez poplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú. Žalobcovi preto vznikol nárok na
vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovanej vznikla povinnosť
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaná nerozporovala tvrdenia

žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila.
Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd s poukazom na
vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver vo výške 500 eur a žalovaná doposiaľ zaplatila predchodcovi žalobcu sumu vo výške
617,50 eur. Vychádzajúc z tohto, dospel súd k záveru, že žalovaná už splatila právnemu predchodcovi

žalobcu finančné prostriedky v celej ním poskytnutej výške 500 eur, dokonca čiastočne aj vo vyššej
sume, čím si splnila povinnosť voči veriteľovi. Predmetom žaloby po čiastočnom späťvzatí bola už len
suma vo výške 49,18 eur ako istina zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a suma 172,50 eur z titulu
nákladov spojených s úverom zo zmluvy. Nakoľko súd dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru,
že na istinu 49,18 eur žalobca nemá nárok, nakoľko istina bola žalovanou už splatená, a na zaplatenie

sumy 172,50 eur žalobcovi nárok z dôvodu bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy ani nevznikol, bolo
potrebné, aby súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

34. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

35. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.36. Podľa§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

37. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 90,19 eur zastavil v dôsledku účinného späťvzatia žaloby
v tejto časti žalobcom, keď nepotreboval súhlas žalovanej s poukazom k tomu, že k späťvzatiu žaloby
došlo skôr, ako začalo pojednávanie vo veci samej.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď nárok žalobcu vo výške 222,31 eur s príslušenstvom bol zamietnutý, takže v tejto
časti bola úspešná žalovaná a má tak nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, rovnako tak aj v

častiozaplateniesumy90,19eur,nakoľkožalobcaspäťvzatímžalobyvtejtočastizprocesnéhohľadiska
zavinil zastavenie konania. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 0 % a hrubý úspech žalovanej 100
%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 100 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej
voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania,
nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal, o čom

rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).