Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207557
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4212207557.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX H. Zast.: Jánsky & Partners, s.r.o. so sídlom Štúrova 13, Nitra proti žalovanej: H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX H. zast.: JUDr. Robert Schuchmann, advokát, so sídlom
Nám. M.R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 12.590,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7C/41/2012-226 zo dňa 27. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 256 ods. 1, § 396 ods. 3, § 396 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ako aj zisteným skutkovým stavom.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno sa viedlo konanie o

zaplatenie sumy 12.590,32 eura s príslušenstvom. Prvoinštančný súd uznesením č. k. 7C/41/2012-176
zo dňa 30.06.2017 konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade
trov konania podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k.
7Co/262/2018-216 zo dňa 28.02.2019 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách
konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Súdprvejinštancieopätovnýmpreskúmanímnárokustránsporunanáhradutrovkonaniavychádzajúc
z výsledku konania vo veci samej, akceptujúc názor odvolacieho súdu v ňom vyjadrený, o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca sa v
konaní domáhal zaplatenia sumy 12.590,32 eura s príslušenstvom z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty
a ako je zrejmé z podania zo dňa 20.06.2017 žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť,

nakoľko žalovaná odovzdala žalobcovi predmetné motorové vozidlá, čo predstavovalo žalovanú sumu.
Súd poukázal na to, že žalovaná v predmetnom spore nijako nespochybnila porušenie povinnosti
plynúcej jej z predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, pričom práve toto porušenie zmluvnej povinnosti
zakladalo žalobcovi nárok domáhať sa voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty. V súvislosti so
samotným späťvzatím žaloby žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dodatočne
splnila povinnosť na základe porušenia, ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty podanou žalobou,

hoci nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pretrvával, rozhodol sa vziať podanú žalobu späť. Na
základe uvedeného súd konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko nesporne došlo kporušenie zmluvnej povinnosti zabezpečovanej ,,žalovanou“ zmluvnou pokutou. Žalovaná procesné
zavinila späťvzatie žaloby, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala žalovaná odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila
tým, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval rozhodnutie odvolacieho súdu , ktorým bolo rozhodnutie
Okresného súdu Komárno zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení

KS Nitra uvádza, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní pokúsi najprv zistiť, ktorá zo strán procesne
zavinila zastavenie konania a následne ak bude mať za to, že v danej veci by mohli existovať dôvody
hodné osobitného zreteľa, dá stranám možnosť sa vyjadriť k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
Žalovaná ďalej uviedla, že žaloba o zaplatenie bola od počiatku nedôvodná, keďže žalobca sa domáhal
plnenia od žalovanej, hoci sám svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal v zmluve o budúcej kúpnej zmluve
nesplnil, a preto jeho právo na zmluvnú pokutu mu nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť. Tvrdenia žalobcu,

že žalovaná v priebehu konania nespochybňovala porušenie povinností vyplývajúce už z uvedenej
Zmluvy o budúcej zmluve, nezodpovedá realite.

5. V doplnení odvolania žalovaná uviedla, že jej konanie spočívajúce v tom, že v priebehu sporu
žalobcovi vydala osobné motorové vozidlo nemožno kvalifikovať ako splnenie toho, čoho sa žalobca

v tomto konaní domáhal. Skutočnosť, že žalobca vzal v priebehu konania svoju žalobu späť, je jeho
vlastným rozhodnutím. Žalovaná rozhodne zastavenie konania nezavinila. Poukázala na to, že na súde
bol žalobcom podaný návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny o 12 590,32 eura s
príslušenstvom, z ktorého vyplýva, že dňa 31.03.2006 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, ktorou sa žalovaná zaviazala, že ako budúca predávajúca odpredá žalobcovi osobné

motorové vozidlo VW Passat do 30 dní od času, kedy budú splatené všetky splátky podľa zmluvy
o úvere, pričom posledná splátka podľa úverovej zmluvy mala byť uhradená dňa 28.05.2009. Podľa
žaloby, ak žalovaná neuzavrie so žalobcom kúpnu zmluvu v stanovenej lehote, je povinná zaplatiť mu
zmluvnú pokutu 379,296 Sk teda 12.590,32 eura. Ďalej poukázala na to, že posledná splátka zo strany
budúceho kupujúceho, teda žalobcu mala byť podľa čl. III bod 3.2 Zmluvy o budúcej zmluve zaplatená do

28.05.2009. Podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na ktorú sa žalobca odvoláva, mohol sa domáhať
plnenia od žalovanej len za predpokladu, že by jej poskytol sám finančné prostriedky v mesačných
splátkach, ktoré mala platiť ona pre spoločnosť GE Money. Skutočnosť, že žalobca žalovanej nezaplatil
37 dohodnutých splátok, žalobca sám priznal na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu GE Money odstúpila
od úverovej zmluvy vozidlo bolo odňaté a to od žalobcu ako jeho užívateľa. Podľa názoru žalovanej

sa žalobca teda nemôže domáhať žiadneho plnenia, keďže sám si nesplnil podmienky uvedené v
zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca viac ako dva roky súd prvej inštancie zavádzal tvrdením, že
mieni uzatvoriť so žalovanou zmier, a napokon žalobu vzal späť z dôvodu, že pred viac ako dvoma
rokmi vozidlo obdržal. Z uvedeného teda vyplýva, že vydanie osobného motorového vozidla nemožno
kvalifikovať ako splnenie toho, čoho sa žalobca v konaní domáhal.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie strán sporu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť

a žalovanej priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12 590,32 eura
s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 30.06.2017, č. k. 7C/41/2012-176 sú konanie z dôvodu späťvzatia
žalobyzastavilažiadnejzostránnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Vočipredmetnémuuzneseniu

v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalobca odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k.
7Co/262/2018-216zodňa28.02.2019napadnutývýrokonárokunanáhradutrovkonaniazrušilavecmu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu
trov konania uznesením č. k. 7C/41/2012-226 zo dňa 27.03.2020 tak, že žalobca má právo na náhradu
trov konania prvoinštančného konania v rozsahu 100% trov konania a na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100% trov konania. Proti predmetnému uzneseniu podala žalovaná odvolanie.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá
mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada

nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich
vznik zavinil.
12. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom
je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie
dochádzakzastaveniukonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby.Aksapresprávaniežalovanéhovzalaspäť

žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol
výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

13. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nebolo vecne správne. Vzhľadom k zastaveniu konania musí súd pri rozhodovaní o trovách
konania postupovať podľa § 256 CSP ( trovy zastaveného konania) a vychádzať zo zásady procesnej
zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Žalobca vo svojom
späťvzatí žaloby uviedol, že podaný návrh berie spať z dôvodu, že od žalovanej obdržal osobné

motorové vozidlo značky VW Passat, ktoré predstavovalo dlžnú istinu v sume 12.590,32 eura. Súd prvej
inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bol toho názoru, že zo
strany žalovanej došlo k porušenie povinnosti plynúcej jej zo Zmluvy o budúcej zmluve, uzatvorenou
medzi ňou a žalobcom, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná procesne zavinila
zastavenie konania tým, že dodatočne si splnila svoju povinnosť. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom

súduprvejinštancie. Predmetomkonaniabolozaplatenieistinyvsume12.590,35euraspríslušenstvom
z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty uvedenej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca mal teda
v konaní preukazovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú žaloval. Je zrejmé, že žalobca
sa v tomto konaní nedomáhal vydania veci resp. motorového vozidla, čo má za následok, že v
prípade, ak žalovaná odovzdala žalobcovi dodatočne v priebehu konania osobné motorové vozidlo

( ktoré bolo predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), jeho právny nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty nezanikol. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby
bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovala
v zmysle žalobnej požiadavky, v tom prípade nie je možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné

zavinenie medzi jej správaním vo vzťahu k predmetu žaloby a zodpovednosť na zastavení konania
nesie žalobca. Skutočnosť, že žalovaná vydala žalobcovi motorové vozidlo, nemožno posudzovať ako
splnenie toho, čoho sa žalobca v konaní domáhal. Len okrajovo odvolací súd uvádza, že k odovzdaniu
predmetného motorového vozidla došlo dňa 24.06.2015, pričom k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu
došlo až podaním zo dňa 15.06.2017. Aj z uvedeného je zrejmé, že napriek odovzdaniu vozidla zo

strany žalovanej, konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty prebiehalo ďalšie dva roky. Ako už bolo uvedené
vyššie, odvolací súd je toho názoru, že žalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty po obdržaní
motorového vozidla od žalovanej nezanikol a v konaní bolo možné ďalej pokračovať. V tomto prípade je
preto nepochybné, že k späťvzatiu žaloby došlo vlastným rozhodnutím žalobcu, ktoré nebolo v príčinnej
súvislosti so správaním žalovanej.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

15. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
tohto odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom
konaní úspešná.16. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).