Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010572
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318010572.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 v Prešove
v trestnej veci obžalovaného M. H. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/98/2018
zo dňa 22.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 3 písm. c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec v r a c
i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/98/2018 z 22.05.2019 bol obžalovaný M. H. uznaný
za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase 09.10.2014 v pobočke N. U. akciová spoločnosť v K. X na N. J. XXX,
požiadal o spotrebiteľský úver vo výške 300.000,- korún českých (kurz dňa 09.10.2014 - 1 euro = 27,47
korún českých), to je 10.921,- eur žiadosťou TA 140031566, k žiadosti priložil falošné potvrdenie o
výške príjmu zamestnanca na tlačive N. U. a.s. a taktiež falošné výpisy z účtu H. G. na svoje meno, na
základečohomubolschválenýspotrebiteľskýúvervplnejvýškeahneďdňa09.10.2014mubolifinančné

prostriedky v sume 300.000,- korún českých (10.921,- eur) prevedené na účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v pobočke N. a.s. na jeho meno, čím spôsobil N. U. a.s. F so sídlom J. K. XXXX/XX,
XXXXX K., škodu vo výške najmenej 10.921,- eur,

za čo mu bol uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38
ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu bol

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola
určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov.

Zároveň prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému N. U., a. s., v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške
10.921,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor proti výroku o treste odvolanie ihneď po jeho vyhlásení.
Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že uložený podmienečný trest považuje
za nezákonný v prvom rade preto, že nebol uložený s probačným dohľadom. Navyše považuje uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody za neprimerane mierne a v rozpore so zásadami ukladania
trestov, keďže obžalovaný bol doposiaľ 9 krát odsúdený a trestný čin spáchal ani nie po roku od

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na ochranu spoločnosti pred páchateľmitrestných činov, individuálnu a generálnu prevenciu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
vo výroku o treste a aby sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd preskúmaním spisu zistil dôvody na postup podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, keďže súd
rozhodol v nezákonnom zložení.

Prokurátor okresnej prokuratúry podal obžalobu v predmetnej veci dňa 20.08.2018, pričom vec bola

pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Ivanovi Roháčovi, ktorý následne určil termín hlavného
pojednávania na deň 18.10.2018, kde prísediacimi sudcami boli určení Ján Zubaľ a Jaroslav Horňák.
Následne súd konal v tomto zložení senátu i na hlavnom pojednávaní 18.10.2018, na ktorom súd odročil
hlavné pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaného na neurčito.

Po vydaní príkazu na zatknutie obžalovaného dňa 14.12.2018, bol tento dňa 22.05.2019 o 09:00 hod.

predvedený pred predsedu senátu a po vypočutí obžalovaného bol prepustený toho istého dňa o 09:30
hod..

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22.05.2019 vyplýva, že predseda senátu otvoril hlavné
pojednávanie o 09:30 hod. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich

Jána Zubaľa a Vladimíra Majerčina, pričom z obsahu spisu, vrátane zápisnice o hlavnom pojednávaní
nevyplýva, aby existoval zákonný dôvod na zmenu člena senátu v osobe prísediaceho Jaroslava
Horňáka na prísediaceho Vladimíra Majerčina.

V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 73/2014

Trestný poriadok definíciu pojmu „zákonný sudca“ expressis verbis neobsahuje. V rámci základných
zásad trestného procesu v § 2 ods. 7 Tr. poriadku však deklaruje právo každého, aby jeho trestná
vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Za porušenie
požiadavky nestrannosti súdu sa považuje aj nerešpektovanie princípu, že nikto nemôže byť odňatý
svojmu zákonnému sudcovi. Uvedený princíp je ústavným princípom zakotveným v prvej vete čl. 48 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky slovami „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. Z uvedeného
ďalejvyplýva,želegálnadefiníciazákonnéhosudcujesúčasťouprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
a je konkretizovaná v § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) slovami „Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na
príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v

prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte“. Účelom základného práva na zákonného sudcu
priznaného podľa citovaných ustanovení ústavy a zákona je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho
právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby
v rámci súdnej moci poskytol túto ochranu zákonný sudca alebo zákonný senát. Slovo „určený“ (resp.

určení) použité v dikcii § 3 ods. 3 zákona o súdoch znamená „vopred rozhodnúť o niečom alebo niekom“.
Pridelenie veci konkrétnemu sudcovi sa určí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom, kým členovia senátu sú určení výberom zo
zoznamu prísediacich, ktorý je prílohou rozvrhu práce. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozvrh práce
súdu má kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného sudcu, keďže vo všeobecnej rovine

zákonným sudcom môže byť ktorýkoľvek sudca, ktorý sa podľa zákona má, resp. môže stať zákonným
sudcom v danej veci, ale podmienkou je, aby bol určený v súlade nielen so zákonom, ale aj v súlade s
rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa pre vec určuje konkrétny zákonný sudca.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o súdoch súdnictvo vykonávajú sudcovia v trestnoprávnych veciach spolu so

sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva
majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia, okrem oprávnenia predsedať senátu.

Podľa § 3 ods. 1 vety druhej zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca rozhoduje v

senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní
senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť len sudca. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia zákona o sudcoch sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní. Uvedené skutočnostivyplývajú aj z § 11 ods. 1 a § 14 zákona o sudcoch. Podľa § 147 ods. 1 vety druhej zákona o sudcoch
ustanovenia tohto zákona o ochrane sudcov sa primerane vzťahujú aj na ochranu prísediacich.

Podľa vyššie rozpísaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prísediaceho možno v
konaní nahradiť, ak pôvodne určený prísediaci nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Na tento účel
predseda senátu určí iného prísediaceho rovnako ako pri zastupovaní prísediaceho (podľa bodu II.);
ustanovenia Trestného poriadku o zmene zloženia senátu (§ 277 ods. 5 ) tým nie sú dotknuté.

Z rozvrhu práce Okresného súdu Humenné pre rok 2018 v znení dodatku č. 6 účinného od 18.09.2018,
osobitne prílohy III. K/ Zoznam prísediacich vyplýva, že prvotný senát bol zložený zákonným spôsobom
zo zoznamu tam uvedených prísediacich.

Z rozvrhu práce Okresného súdu Humenné pre rok 2019 v znení dodatku č. 6 účinného od 11.04.2019,
osobitne prílohy III. K/ Zoznam prísediacich vyplýva, že v zozname prísediacich už nie je prísediaci

Jaroslav Horňák.

Z oboch znení rozvrhov práce osobitne prílohy III. K/ Zoznam prísediacich vyplývajú povinnosti
predsedu senátu v otázke zastupovania prísediacich, kedy v prípade náhlej prekážky výkonu funkcie
prísediaceho, pri úkone, ktorý neznesie odklad, do času, kým prekážka pominie, predseda senátu

rozhodne o jeho zastúpení a to prísediacim, ktorý je podľa rozvrhu práce uvedený v zozname
prísediacich konajúceho predsedu senátu. O dôvode prekážky vyhotoví predseda senátu v spise
záznam. Rovnako predseda senátu postupuje aj v prípade nahradenia prísediacich v prípadoch, ak
pôvodne určený prísediaci trvalo nemôže vo veci konať a rozhodnúť a je potrebné ho nahradiť iným
prísediacim.

Z predloženého spisového materiálu však ani jedna z uvedených situácií nevyplýva.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sudcoch sú prísediaci volení na obdobie štyroch rokov. Funkcia
prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné

na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.

Berúc do úvahy vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že okresný súd rozhodoval v nezákonnom
zložení, keďže zo spisového materiálu nevyplýva, aby pre zmenu v zložení senátu existovali v danom
čase zákonné dôvody.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a opätovne o nej rozhodol.

Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že bude úlohou prvostupňového súdu pri opätovnom

prejednaní veci postupovať v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku bez podmieňovania vyjadrenia
súhlasu so skrátením lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie u obžalovaného, či vyhlásením viny
obžalovaného, hrozbou väzobného stíhania.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.