Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/177/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218209531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7218209531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky (matky) E.
E. nar. XX.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu v P. na Q. J. č. XX t.č. bývajúcej v P. na R. ulici č.
XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Adriánou Kmecovou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na
Moldavskej ceste č. 6 proti manželovi (otcovi) O.. E. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v P. na Q. J. č.
XX zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kuzmom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na
Floriánskej ulici č. 16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom: E. E. nar. XX.XX.XXXX a C. E. nar. XX.X.XXXX zastúpeným

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19P/220/2018-386 zo 17.1.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 19P 220/2018-386 zo dňa 17.1.2020 výrokom I. rozviedol
manželstvo účastníkov konania, výrokom II. schválil dohodu rodičov, ktorou zveril mal. C. do osobnej
starostlivosti matky a mal. E. do osobnej starostlivosti otca, upravil styk otca s mal. C. a matky s mal.
E., výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu mal. C. sumou 190 Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, výrokom IV. zaviazal

matku prispievať na výživu mal. E. sumou 130 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti výrokom III. a IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, podľa
ktorej súdom určené výživné otca na mal. C. v sume 190 Eur je neprimerane nízke nielen s ohľadom
na odôvodnené potreby mal., ale i s ohľadom na možnosti a majetkové pomery otca. Podľa jej názoru

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd
prvej inštancie vychádzal pri oboch rodičoch z princípu potencionality a dospel k záveru, že priemerná
mzda otca mal. detí sa môže pohybovať na úrovni 1.500 Eur mesačne. Otec sám deklaroval svoj príjem
v priemernej sume od 500 do 1.200 Eur mesačne. Okrem toho má pravidelný príjem z čiastočného
invalidného dôchodku 180 Eur mesačne. Poukázala na to, že otec svoje priemerné mesačné výdavky
vyčíslil na sumu 1.387,82 Eur, z čoho je zrejmé, že pokiaľ je schopný ich uspokojovať v uvedenej
výške, musí tomu logicky zodpovedať aj jeho príjem. Taktiež je potrebné podľa jej mienky prihliadať na

skutočnosť, že nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Zdôraznila,
že podľa internetového portálu www.profesia.sk príjmy na porovnateľnej pracovnej pozícii otca dosahujú
hranicu okolo 1.800 Eur a viac. Poznamenala, že vyšší životný štandard počas manželstva mal otec
zabezpečovať z odškodného vo výške 50.000 Eur, ktoré mu bolo vyplatené poisťovňou Kooperativav dôsledku úrazu chrbtice, čo preukázal výpisom z účtu o prijatí peňazí. Počas dokazovania však
relevantným spôsobom nepreukázal, že tieto finančné prostriedky postupne míňal na uspokojovanie
potrieb rodiny. Uviedla, že ak by aj súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 1.500 Eur

mesačne, k nemu treba pripočítať čiastočný invalidný dôchodok 180 Eur, čiže jeho priemerný mesačný
príjem by predstavoval 1.680 Eur. Ňou navrhované výživné v sume 270 Eur by bolo primerané a
pokrývalo by všetky odôvodnené potreby mal. C., pričom by mu zabezpečilo, aby nebol rozdiel medzi
životnou úrovňou mal. a otca. Z toho dôvodu navrhla, aby odvolací súd výrok III. rozsudku zmenil tak,
že otca zaviaže prispievať na výživu mal. C. sumou 270 Eur mesačne. K výroku IV. rozsudku matka

uviedla, že aj v tomto prípade súd pri určení povinnosti prispievať na výživu mal. C. vychádzal z jej
potencionálneho príjmu 1.000 Eur mesačne. Uvedená suma je podľa jej názoru nadhodnotená. Podľa
dostupných štatistík internetového portálu www.profesia.sk sa priemerný hrubý mesačný plat na pozícii
kozmetičky pohybuje na úrovni 580 až 1.100 Eur, čo je v čistom približne 475 až 840 Eur, čo je v priemere
658 Eur. Výška príjmov sa líši jednoznačne aj podľa regiónov a kúpyschopnosti obyvateľstva, ktorá je
napríklad v Košickom kraji nižšia ako na území Bratislavského kraja. Potencionalita jej príjmov je podľa

nej, vzhľadom na rôzny charakter ich profesií, vo všeobecnosti v priemere o 50 % nižšia ako u otca.
Svoje výdavky vrátane výdavkov na mal. C. vyčíslila na sumu 650 Eur mesačne. Jej priemerný mesačný
príjem nepokrýva všetky nevyhnutné výdavky, ktoré potrebuje mesačne vynaložiť, preto jej finančne
vypomáhajú rodičia, a to aj tým spôsobom, že môže u nich s mal. bývať, čo je pre ňu veľká pomoc.
Priznanie výživného na mal. E. v sume 130 Eur mesačne je vzhľadom na jej aktuálnu životnú úroveň

neprimerane vysoké aj s ohľadom na to, že pri určení vyživovacej povinnosti súdom prvej inštancie je
otec povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 190 Eur, ona je povinná prispievať na výživu mal. E.
sumou 130 Eur, reálne tak na výživu mal. C. matke z výživného od otca zostane iba 60 Eur. Takýmto
spôsobomsaešteviacznižuježivotnáúroveňmladšiehodieťaťanaúkorstaršiehodieťaťa.Zuvedeného
dôvodu navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku tak, aby výživné na mal. E. primerane znížil.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že všeobecným kritériom pre
určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby oprávneného, pričom matka nepreukázala potreby
mal. C. v požadovanej výške výživného. Poukázal na to, že najskôr žiadala priznať výživné na mal.
C. v sume 170 Eur a následne ho neadekvátne zvýšila o 100 Eur bez preukázania jeho navýšenia.

Umelé navyšovanie výživného na mal. C. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a bolo by v konečnom
dôsledku na ťarchu plnenia potrieb vo vzťahu k mal. E.. Uviedol, že svoje mesačné výdavky matka
vyčíslila na sumu 650 Eur, potom jej dokladovaný príjem vo výške 140 Eur mesačne vyvoláva otázniky
ohľadne skutočne dosahovaného príjmu. Predložené výpisy z banky taktiež nepoukazujú na mínusové
zostatky,ktorébybolomožnéreálneočakávaťsprihliadnutímnaprezentovanévýdavkyapríjmy.Vrámci

súdneho konania predložil dôkaz, že sa matka prezentuje na sociálnej sieti robením mihalníc. Príjem z
tejto činnosti však matka popiera. Jej argumentácia, že činnosť nevykonáva z domu z toho dôvodu, že
býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou, ktorým to prekážalo, len umocňuje pravdivosť jeho
tvrdenia, že matka túto činnosť z domu vykonávala a má možnosť naďalej vykonávať. Zdôraznil, že
správanie matky objektívne nenasvedčuje jej finančným ťažkostiam vyjadreným v odvolaní podanom len

o 8 dní na to, ako bola spolu s mal. deťmi v termíne od 5.3.2020 do 8.3.2020 na dovolenke v Tatrách, kde
boli ubytovaní v hoteli. Práve z konania matky možno mať za to, že jej finančné pomery sú lepšie, ako
prezentuje. Sama potvrdzuje, že má finančné prostriedky navyše, keďže deti berie na rôzne výlety, čo ju
priemerne stojí 30 Eur. Platí poistné na deti vo výške 50 Eur mesačne, čo vo všeobecnosti nepredstavuje
nevyhnutný výdavok. Potvrdil, že v roku 2014 mu bolo v dôsledku poistného plnenia vyplatených 50.000

Eur. Táto suma bola v priebehu rokov použitá na bežné výdavky a dorovnanie rodinného rozpočtu,
keďže bol po nehode v roku 2011 opakovane viackrát dlhodobo PN, čo tiež umocnilo potrebu čerpať
finančné prostriedky z poistného plnenia. V tom čase matka nepracovala a to až do jej odchodu zo
spoločnej domácnosti v roku 2018. On sa snažil rodine nič neodopierať, čo mu nemôže byť na ťarchu.
Matka nepoprela, že mal vážnu nezavinenú autonehodu, v dôsledku ktorej bol práceneschopný zhruba

4 až 5 rokov. Taktiež potvrdila, že boli na dovolenke v Dubaji za 6.000 Eur čo v konečnom dôsledku
osvedčuje jeho tvrdenie, že suma 50.000 Eur bola postupne spotrebovaná v prospech rodiny. Dal
do pozornosti, že v čase vyjadrenia sa k odvolaniu matky (jún 2020) bol dlhodobo PN v dôsledku
pretrvávajúcich ťažkostí poškodenia chrbtice z autonehody v roku 2011. Za posledné mesiace sa dostal
do finančných ťažkostí, k poklesu príjmu a takmer úplnej strate pracovných zákaziek. Finančne mu

pomáhajúrodičia,pričomzvažovalmožnosťukončeniapodnikateľskejčinnostiazrušeniaživnosti.Svoje
tvrdenie preukázal potvrdením Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti od 7.11.2019 do
23.4.2020. Poukázal aj na to, že matka pri porovnávaní potencionality príjmov u nej vychádzala z čistej
mzdy a u neho z hrubej mzdy, čím sa umelo navýšil jeho príjem. Znížiť výživné zo strany matky na mal.E. považuje za nespravodlivé a v rozpore so záujmami mal. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok III.
rozsudku a určené výživné na mal. C. primerane znížil a určené výživné na mal. E. primerane zvýšil.

4. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že zvýšenie výživného na mal.
C. navrhla z dôvodu jeho nástupu do materskej školy, čím vzrástli jeho odôvodnené potreby, ktoré
budú s vekom dieťaťa ďalej rásť. Ďalej uviedla, že je nepochybné, že potencionalita príjmov u otca
a možnosť jeho ďalšieho profesionálneho rastu je nepomerne vyššia ako u nej. Zdôraznila, že počas
trvania manželstva otcovi, ako aj deťom zabezpečovala kompletný servis, všetky domáce práce, starala

sa o rodinu ako najlepšie vedela. Nikdy nespochybňovala zdravotný stav otca, avšak poukázala aj
na svoju finančnú situáciu, pretože od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k podstatnej zmene
pomerov na jej strane, lebo v máji 2020 prišla kvôli pandémii COVID-19 o prácu. Zamestnávateľka s
ňou rozviazala pracovný pomer. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rozviazanie pracovného pomeru preukázala dohodou o skončení práce mimopracovného pomeru -
dohody o pracovnej činnosti dňom 10.5.2020. Uviedla, že platiť výživné na mal. E. vo výške určenej

súdom by bolo pre ňu v súčasnej dobe likvidačné.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
písomných a ústnych vyjadreniach v predmetnom konaní, za prioritný považuje záujem mal. detí.

6. Výrok rozsudku I. o rozvode manželstva, výrok II. o schválení dohody rodičov
ozverenímaloletýchdetídoosobnejstarostlivostirodičovaoúpravestyku,akoajvýrokV.onáhradetrov
konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú
podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie

rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje.

12. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie
týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami

určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať
predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú
šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a
schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujúmožnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky
sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného
zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové

schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu
skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky,
resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery,

nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný
zákon v SR však nezakotvuje povinnosť rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu
životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na
zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy
zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovne svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno

očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

13. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka v priebehu odvolacieho

konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o
výživnom pre mal. C.. Náklady na mal. C. vyčíslila na sumu 155 Eur mesačne, špeciálne náklady
neboli preukázané. Súd prvej inštancie pri stanovení výživného zo strany otca vychádzal z jeho
potencionálneho príjmu cca 1.500 Eur, pričom musel zohľadniť jeho nevyhnutné mesačné náklady
v sume 735 Eur, ako aj osobnú starostlivosť o mal. E.. Napriek tvrdeniu matky o nadštandardnej

životnej úrovni otca matka túto skutočnosť nepreukázala a ani súd ju v rámci dokazovania nezistil. Tu
odvolací súd poznamenáva, že v rámci dokazovania v konaní vo veciach starostlivosti súdu o mal. nemá
kompetenciu zisťovať finančné toky v podnikateľskej činnosti otca. Takéto kontrolné kompetencie majú
iné štátne orgány. Naproti tomu otec žiadal z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, dlhodobej
práceneschopnosti,akoajzdôvodupoklesupríjmuatakmerúplnejstratepracovnýchzákaziekzdôvodu

koronavírusu primerane znížiť výživné na mal. C.. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie a z vyššie uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec vzhľadom
na svoj vek, doterajšie pracovné skúsenosti a ním vyčíslené náklady je schopný zabezpečiť si finančné
prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký
štandard umožnil aj mal. C., a to čiastočne aj nad rozsah jeho matkou vyčíslených nevyhnutných potrieb.

14. Aj pri určení vyživovacej povinnosti matky voči mal. E. súd prvej inštancie správne vychádzal z
potencionality jej príjmu, keďže nepreukázala existenciu žiadnych prekážok, ktoré jej bránili riadne
sa zamestnať, eventuálne vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú ambíciu opakovane deklarovala. Aj
keď v rámci odvolacieho konania dokladovala, že s ňou bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti,

Zákon o rodine vyslovene zakotvuje v ustanovení § 62 ods. 1 povinnosť rodiča živiť svoje dieťa. Z
toho dôvodu nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej, ak rodič nepracuje, nie je schopný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Z tohto dôvodu je namieste použitie
princípu potencionality príjmu. Otec vyčíslil nevyhnutné mesačné náklady na mal. E. v sume 251 Eur,
špeciálne náklady na neho nepreukázal. Aj v tomto prípade odvolací súd vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie a vyššie uvedených úvah je toho presvedčenia, že matka
vzhľadom na svoj vek, doterajšie pracovné skúsenosti a ňou vyčíslené náklady je schopná zabezpečiť
si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, preto od nej možno spravodlivo žiadať, aby
rovnaký štandard umožnila aj svojmu mal. synovi E. formou výživného v sume 130 Eur mesačne, čo je
približne len polovica jeho mesačných nákladov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie

pri zisťovaní možností, schopností a majetkových pomerov matky nevychádzal z jej príjmu zo zmluvy o
pracovnej činnosti, ale z potencionálneho príjmu, ktorý by mohla dosahovať, ak by riadne využívala svoje
pracovné schopnosti s poukazom na jej deklarované životné náklady, ktoré zjavne nemôže uspokojiť z
uvedeného príjmu.

15. Odvolací súd apeluje na rodičov, že je v záujme mal. detí, aby rodičia spolu rozume a s rešpektom
k sebe i k mal. deťom komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, aby budovali
vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru. Ďalej dodáva, že v prípade určenia výživného pre mal. dieťa
musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov mal. dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň
potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj. Pri skúmaní potrieb mal. dieťaťa je potrebné vziať
doúvahynielenpotrebyobvykléapravidelnesavyskytujúce,aleajpotrebynepravidelnéalebonáhodné.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387

ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).