Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/75/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215202883.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: F. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. Q., S. rad XXX/XX, ku dňu 11.10.2018 podnikajúci pod obchodným menom
ImrichNémeth,smiestompodnikaniaZemianskaOlča,Mlynskýrad113/14,IČO:35047364,zastúpený:
Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, P. Pazmáňa 2367/17A, IČO: 36
866 296, proti žalovanému: 1. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S., bytom H. XXX/XX, 2. A. I., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, o zaplatenie 5 837,46 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13C/154/2015-63 zo dňa 15. januára
2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/154/2015-113 zo dňa 28. mája 2020, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému v 1. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Zhora uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v časti vedenej voči žalovanému v
2. rade a stranám sporu náhradu trov v zastavenej časti konania nepriznal.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 63 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou súdu 03.03.2015 voči obom
žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5 837,46 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný
rozkaz, proti ktorému každý zo žalovaných podal odpor. S poukazom na § 174 ods. 2 OSP podaním
odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
1.4. Dňa 27.10.2015 žalovaný v 1. rade doručil súdu oznámenie o úmrtí žalovaného v 2. rade. Súd prvej
inštancie z uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 12D/350/2015-371 Dnot. 471/2015 z 07.09.2018
vo veci dedičstva po nebohom žalovanom v 2. rade, zomrelom 04.10.2015, zistil, že konanie o dedičstve
bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.09.2018. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj
keď v danom prípade ide o majetkový spor, pri absencii dedičov žalovaného v 2. rade s poukazom na §
63 ods. 1, 2 CSP konanie v časti vedenej voči žalovanému v 2. rade zastavil, a preto po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia sa zmení procesné postavenie žalovaného v 1. rade na jediného
žalovaného.
1.5. O náhrade trov k zastavenej časti konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď úmrtie žalovaného
v 2. rade v priebehu konania o zaplatenie 5 837,46 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie považoval
za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepriznal stranám náhradu trov konania.2. V zákonnej lehote napadol uznesenie odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia rozhodnutia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil nesprávnymi
skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením v otázke, že poručiteľ dedičov nezanechal.
2.2. Poukázal na osvedčenie o dedičstve, č. k. 12D/350/2015-371, podľa ktorého poručiteľ mal troch
zákonných dedičov, manželku - D. I. a dve deti- K. I., a Z.. D. I.. Manželka poručiteľa a syn vyhlásili,
že dedičstvo odmietajú , ktoré konanie je možné hodnotiť ako účelové, s cieľom nezodpovedať za
dlhy poručiteľa. Dcéra poručiteľa JUDr. D. I. dedičstvo neodmietla. Zo zápisnice vypláva, že mal byť
zistený iba nepatrný majetok poručiteľa, ktorého hodnota však nebola určená znaleckými posudkami,
ale dohodou dedičov s cieľom znížiť hodnotu dedičstva na minimálnu hodnotu, aby dedičstvo sa javilo
ako predĺžené. Zo zápisnice tiež vyplýva, že dedičstvo „nepatrnej“ hodnoty malo byť vydané manželke
poručiteľa - D. I.. Podľa žalobcu preto nie je správny záver súdu, že poručiteľ (žalovaný v 2. rade)
nezanechal dedičov, ale jeho dedičmi sú D. I. a JUDr. D. I..
2.3. Poukázal na ust. § 470 Obč. zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky
hodnoty dedičstva. Podľa žalobcu určenie hodnoty dedičstva nemôže byť ustálené dohodou dedičov o
hodnote dedičstva; tá ktorá nemôže byť záväzná pre veriteľov poručiteľa, ktorí nie sú účastníkmi konania
o dedičstve. Hodnoty dedičstva, aby mohla ovplyvniť postavenie tretej osoby, akou je veriteľ poručiteľa,
musí byť určená nepochybne a exaktne (napr. znaleckým skúmaním), najmä ak je snahou dedičov
vyhnúť sa dedeniu dlhov poručiteľa.
2.4. Ďalej uviedol, že hodnota obchodného podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti HANGA s.r.o. v
nominálnej hodnote 5.000 eur nemôže byť určená hodnotou 500 eur a nebolo preukázané predĺženie
spoločnosti alebo vyhlásenie konkurzu. Rovnako spoločnosť LARGUS, s .r. o , ktorá má byť likvidácii
od roku 2016, doposiaľ nemá zverejnenú likvidačnú uzávierku, pričom inštitút likvidácie znamená, že
spoločnosť má majetok na uspokojenie veriteľov.
2.5. Na záver uviedol, že súd prvej inštancie mal vydať uznesenie podľa § 63 ods. 2 CSP a v spore
pokračovať s dedičom žalovaného v 2. rade, D. I., nar.: XX. XX. XXXX.
3. JUDr. D. I. , dcéra nebohého, vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že majetok nepatrnej hodnoty
bol vydaný D. I. (nar. XXXX), manželke nebohého a poukázala na § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľovou smrťou.
V konkrétnom prípade nebolo prejedané dedičstvo a nebol ani určený okruh dedičov vo výroku
uznesenia o zastavení dedičského konania. Ona sama dedičstvo výslovne neodmietla, hoci v situácii,
kedy dochádza k zastaveniu dedičského konania pre neexistenciu majetku poručiteľa, resp. existencie
len nepatrný majetok nemá význam dedičov o ich dedičskom práve upovedomovať, ani poučovať o
možnosti odmietnuť dedičstvo. Nakoľko ani manželka nebohého D. I., ktorá sa postarala o pohreb
poručiteľa a ktorej bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty a ani ona - dcéra nebohého, ktorá svoje
dedičské právo vzhľadom na zastavenie dedičského konania nenadobudla, žalovaného v 2. rade v
prebiehajúcom súdnom konaní nemôžu nahradiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (prihliadajúc i na prípadné, ale
nezistené vady konania pred súdom prvej inštancie majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),
a dospel odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§470ods.2prvejvetyCSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky ztohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 175h ods. 2 OSP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu,
kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
8. Podľa § ods. 3 citovaného ustanovenia, proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
9. Súd zastaví konanie podľa § 175h ods. 2 OSP, aj po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný
poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb. Vydanie majetku nepatrnej hodnoty nie je viazané
na dediča. Osoba, ktorej bol tento majetok vydaný, nie je univerzálnym sukcesorom poručiteľa a
nezodpovedá za jeho dlhy.
10. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 5 837,46 Eur s príslušenstvom proti žalovaným v 1. a 2. rade. Súd prvej inštancie dňa 01.06.2015
vydal platobný rozkaz č. k. 13C/154/2015-21, ktorý obaja žalovaní napadli odporom, čoho dôsledkom
bolo zrušenie platobného rozsahu v celom rozsahu. Dňa 27.10.2015 žalovaní v 1. rade oznámil súdu
prvej inštancie úmrtie žalovaného v 2. rade.
11. Z uznesenia zo dňa 07.09.2018 č. k. 12D/350/2015-371 zistil, že Okresný súd Komárno vo veci
dedičstva po neb. A. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XX, zomr. XX.XX.XXXX (žalovaný
v 2. rade) vydal majetok nepatrnej hodnoty D. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ktorá sa
postarala o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve podľa § 175h ods. 2 OSP zastavil. Z odôvodnenia
dedičského rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ závet ani listinu o vydedení nezanechal. Ako dedičia zo
zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy manželka D. I., nar. XX.XX.XXXX a deti JUDr. D. I.,
nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX. K. I. a D. I. nar. XX.XX.XXXX vyhlásili, že dedičstvo v celom
rozsahu, bez výhrad a bezpodmienečne odmietajú. Jediným dedičom zo zákona bola JUDr. D. I., nar.
XX.XX.XXXX. Poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty 550 Eur a dlhy poručiteľa boli ustálené
vo výške 138 802 Eur. O pohreb sa postarala manželka poručiteľa D. I., nar. XX.XX.XXXX a vynaložila
finančné prostriedky vo výške 820,33 Eur, preto jej bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty.
12. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie vydať uznesenie podľa § 63 ods. 2 CSP a v spore
pokračovať s dedičom žalovaného v 2. rade, s D. I., nar.: XX. XX. XXXX, ktorej bol vydaný majetok
v hodnote 550 eur.
13. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Podľa 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
15. Z hľadiska právneho posúdenia veci je podstatná otázka, či mal neb. žalovaný dedičov a či mal súd
pokračovať v konaní s jeho manželkou, ako tvrdí žalobca. Nebohý žalovaný v 2. mal v čase smrti troch
potencionálnych dedičov - manželku a dve deti.
16. Dedičské právo je majetkovým právom, nakoľko majetkový obsah dedenia vyjadruje základnú
spoločenskú funkciu a význam dedičského práva tak v objektívnom ak aj v subjektívnom zmysle
slova. Subjektívne dedičské právo je majetkové právo absolútnej povahy, ktorý pôsobí proti všetkým.
Subjektom dedičského práva je dedič.
17. Dedič je osoba :
a) ktorej v dôsledku smrti (objektívnej právnej skutočnosti ) patrí právny dôvod, t.j. dedičský titul (zákon
alebo záver) - potencionálny dedič,
b) ktorá využije alebo nevyužije svoje právo odmietnuť dedičstvo - putatívny či domnelý dedič,
c) ktorá neodmietla dedičstvo a v rámci vypriadania dedičstva aj zdedí majetok - stane sa skutočným
dedičom.
18. Podľa § 470 ods. 1 Obč. zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
19. Podľa § 463 ods. 1 Obč. zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať
ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
19.2. V cit. ustanovení zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria
ibaaktíva(existujúcimajetokapohľadávky)poručiteľa,aleajjehodlhy.Dedeniebymalobyťnaprospech
dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška
nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čonadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo,
ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie,
než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má
iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. K to dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené
rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je
zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.
Dedič je právnym nástupcom poručiteľa a povolaný dedič sa nemusí v dôsledku dedičskej postupnosti
nechať vmanipulovať do postavenia svojho predchodcu o ktoré nestojí a zákon dedičovi umožňuje, aby
vlastným prejavom vôle dedičstvo odmietol. Dedič má právo na dedičstvo, ale nie povinnosť ho prijať.
Odmietnutie dedičstva je jednostranný osobný adresný právny úkon, ktorý dedič vyhlasuje, že sa nechce
sať dedičom.
20. Na to, aby bolo možné prijať záver, že súd mal pokračovať v konaní s dedičmi, resp. s manželkou
nebohého žalovaného v 2. rade, musia byť splnené všetky tri podmienky, uvedené v odseku 17 písm.
a), b), c), - existencia právneho dôvodu dedenia, nevyužitie práva dediča odmietnuť dedičstvo a
nadobudnutie majetku poručiteľa.
21. Zo spisu vyplýva, že manželka a syn nebohého dedičstvo odmietli, čo znamená, že využili svoje
zákonné právo dediča vyplývajúce z ust. § 463ods. 1 Obč. zákonníka, preto námietky odvolateľa k
dôvodom, prípadne pohnútkam, ktoré ich k odmietnutiu dedičstva viedli, nie sú právne významné.
Odmietnutie dedičstva zamenená, že tzv. potencionálny dedič nenadobudne žiadny majetok po
poručiteľovi, preto takúto osobu nemožno považovať za dediča.
22. V uznesení vydanom vo veci dedičstva súd konštatuje, že jedinou dedičkou (do úvahy pripadajúcou,
pozn. odvolacieho súdu) bola dcéra nebohého JUDr. D. I.. Ona ale žiadny majetok po neb. otcovi v
dedičskom konaní nenadobudla. Nebohý zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a ten bol vydaný jeho
manželke, keďže sa postarala o pohreb a konanie bolo zastavené. Výdavky spojené s pohrebom sú tzv.
pasíva dedičstva a osoba, ktorá takéto výdavky vynaložila je osobou, ktorá má z tohto titulu pohľadávku
voči dedičstvu. Na úhradu jej nákladov sú použité veci, ktoré patria do dedičstva. Preto nie je dôvodné
tvrdenie odvolateľa, že sa stala dedičkou s poukazom na vydaný majetok v hodnote 550 eur. Manželka
nebohého žalovaného v 2. rade sa nestala dedičkou, po poručiteľovi nenadobudla žiadny majetok;
vo vzťahu k sume 550 bola v postavení veriteľa (nie dediča ) .
23. Žalobca v odvolaní žiada pokračovať v konaní s manželkou nebohého, D. I.. Odvolací súd
posudzujúc odvolacie dôvody žalobcu v kontexte ním vymedzeného odvolacieho petitu dospel k záveru,
že odvolacie dôvody žalobcu o nízkej hodnote obchodného podielu spoločnosti HANGA s..r.o., o
nepreukázaní predĺženia spoločnosti a zverejnenie údajov o likvidácii spoločnosti LARGUS s.r.o. nie
sú právne významné.
24. Je tomu tak z dôvodu, že manželka nebohého poručiteľa využila právo odmietnuť dedičstvo, teda
využijúc toto právo dala výslovne najavo, že nemá záujem dediť, preto sa ani nestala dedičom po
neb. manželovi. Takto prejavenú vôľu nemôže zmeniť ani v prípade zistenia, že poručiteľ zanechal
iný majetok.
25. V danej veci jediná, do úvahy pripadajúca dedička - dcéra nebohého, nezdedila žiadny majetok, t.j.
žiadnu hodnotu z majetku, preto v tomto prípade v súvislosti s ňou, ako jedinou potencionálnou dedičkou
nemožno uvažovať o vyššej hodnote majetku. Táto argumentácia by mohla byť právne významná len
ak by aj reálne zdedila majetkové hodnoty. Významné by mohlo byť tvrdenie a preukázanie existencie
iného, ako v dedičskom konaní už zisteného/prejednaného majetku poručiteľa. V tom prípade by
dedič, t.j. osoba, ktorá splnila všetky podmienky dediča, bola dedičom aj novoobjaveného majetku
poručiteľa, čo ale žalobca nepreukázal a ani netvrdil.
26. Keďže dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty
a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok,
z povahy veci je zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať s právnym nástupcom žalovaného v 2. rade,
preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie, ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v tomto štádiu konania hoci procesne úspešnému žalovanému v 1.
rade nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatňoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.