Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206338
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812206338.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. na F. ul.
č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Rožňave na Hviezdoslavovej ul. č. 4 proti odporcovi C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. na F. ul. č.
XXX, za účasti maloletých detí C. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, M. Y., nar. XX.XX.XXXX
a G. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 256/2012-91
zo dňa 27.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého C.
sumou 70 Eur mesačne, na výživu maloletej Y. sumou 60 Eur mesačne, na výživu maloletej M. sumou
60 Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 50 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol že odporca je oprávnený stýkať sa
s maloletými deťmi na základe dohody rodičov neobmedzene a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd citoval ust. § 18, § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len Zákon o rodine) a uviedol, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, pretože manželia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2012 a rozvrat medzi nimi je vážny a znemožňujúci vytvárať
zdravé výchovné prostredie pre maloleté deti. Manželské spolužitie účastníkov bolo narušené hádkami,

ktoré vznikali v dôsledku požívania alkoholu odporcom a následného agresívneho správania z jeho
strany. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo
rozvrátené, neplní ani jednu zo svojich funkcii, pričom nie je predpoklad, aby účastníci konania obnovili
svoje spolužitie a žili v usporiadanom manželstve. Navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o
maloleté deti sama, preto rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých. Z týchto
dôvodov súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Pri rozhodovaní o výchove a výžive maloletých detí súd poukázal na ust. § 24 a § 25 ods. 1 Zákona o
rodine a uviedol, že navrhovateľka sa o maloleté deti riadne stará, preto ich súd zveril na čas po rozvode
do jej osobnej starostlivosti. Odporca s rozhodnutím o výchove vyjadril súhlas. Súd mal preukázané,
že navrhovateľka je po materskej dovolenke nezamestnaná a je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi.
Odporca je od 15.10.2012 zamestnaný a za mesiac október 2012 predstavoval jeho čistý príjem sumu

400,37 Eur. Podľa názoru súdu bude jeho príjem vyšší, nakoľko mzdu dostal len za dva odpracované
týždnevmesiaci.Priurčenívyživovacejpovinnostisúdprihliadolnavek,odôvodnenépotrebymaloletýchdetí, na finančné a zárobkové pomery účastníkov a tiež na skutočnosť, že účastníci nemajú iné
vyživovacie povinnosti. Styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil neobmedzene na
základe mimosúdnej dohody rodičov.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nemá v
konaní o rozvod manželstva žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania.

Uviedla, že ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje súdu priznať v odôvodnených
prípadoch právo na náhradu trov konania. Zastávala názor, že okolnosti prípadu a tiež pomery
účastníkov odôvodňujú priznať navrhovateľke právo na náhradu trov konania od odporcu. Poukázala na
skutočnosť, že odporca zapríčinil rozvrat manželstva tým, že sa správal agresívne, užíval alkoholické
nápoje, týral maloleté deti najmä maloletého C. a agresívne sa správal voči navrhovateľke aj v intímnej
oblasti. Odporca pracoval istý čas v Nemecku a tiež v Českej republike, avšak nedokázal si prácu udržať

a zavádzal súd o svojich príjmoch. Uviedla, že priznanie práva na náhradu trov konania odôvodňujú aj
pomery účastníkov. Navrhovateľka zabezpečovala riadnu starostlivosť o maloleté deti, pričom odporca
na výživu vôbec neprispieval. Navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a
odporcu zaviazať na náhradu trov konania vo výške 318,34 Eur. Súčasne si uplatnila trovy odvolacieho
konania, ktoré v odvolaní špecifikovala.

Odporca ani kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určení
výživného a styku neboli odvolaním napadnuté nadobudli právoplatnosť, a preto nemohli byť predmetom

preskúmania odvolacím súdom (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom výroku zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom,

Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Citované ust. § 144 O.s.p. predstavuje špeciálnu úpravu rozhodovania o trovách konania v konaní o

rozvod manželstva, o neplatnosť manželstva a o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Účastníci
konania o rozvod manželstva nemajú v zmysle toho ustanovenia zásadne právo na náhradu trov
konania. Pokiaľ to však okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov odôvodňujú, môže súd jednému z
účastníkov proti druhému účastníkovi náhradu trov konania priznať. Ak však súd rozhodne, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania, musí sa v odôvodnení rozhodnutia tiež vysporiadať s tým, prečo

nepostupoval podľa ust. § 144 vety druhej O.s.p..

V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania len citoval ust. § 144 O.s.p. a
uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania bez toho, aby posúdil, či sú splnené
zákonné podmienky na priznanie náhrady trov v konaní o rozvod manželstva podľa druhej vety ust. § 144

O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, pričom navrhovateľka výslovne žiadala náhradu trov
konania. Len všeobecné konštatovanie súdu o aplikácii ust. § 144 O.s.p. je pre rozhodnutie o náhrade
trov konania v tomto prípade absolútne nedostačujúce, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania na
jednotlivé okolnosti prípadu a pomery účastníkov konania a posúdiť, či tieto neodôvodňujú postuppodľa ust. § 144 vety druhej O.s.p., pričom je povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, ako to
vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie každého rozhodnutia bolo
presvedčivé. V zmysle uvedeného ustanovenia má odôvodnenie rozsudku obsahovať (okrem iného)

stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal súd preukázané a ktoré nie. Svoj výklad musí
súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o
rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
V rámci právneho posúdenia veci súd vyloží, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu
aplikoval, ako ich interpretoval, a ako preto rozhodol.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.