Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010445
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220010445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
N. Q., pre prečin zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní
okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Komárne, proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 05.11.2020 sp. zn. 2T/74/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

N. Q., nar. XX. októbra XXXX v B.,
trvale bytom I., U. XXX,
t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS v Nitre od 30.5.2020,

u k l a d á:
podľa§155odsek1Trestnéhozákonasprihliadnutímnapoľahčujúceokolnostiuvedenév§36písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona, s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek
1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného N. Q. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 30. mája 2020 v čase okolo XX.XX hodine v B. na ulici Q. na chodníku pred vchodom do obytného
domu s číslom XX fyzicky zaútočil na tam idúci manželský pár, poškodených C. K., narodeného XX.
októbra XXXX a Y. K., narodenú XX. októbra XXXX, a to spôsobom, že poškodeného C. K. opakovane

bil päsťou do tváre, kopal ho do rebier, sotil ho na zem, následne keď poškodený spadol a udrel si hlavu
o asfaltový chodník, obžalovaný ho opakovane kopal do hlavy, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého
stupňa, zlomeninu 8. a 10. rebra vľavo bez posunutia úlomkov v zadnej podpazušnej čiare, impressívnu
zlomeninu prednej a vonkajšej steny pravej tvárovej dutiny so zakrvácaním vpravo s dobou liečeniaa práceneschopnosti v trvaní 62 dní, a poškodenú Y. K. obvinený kopal do chrbta a ťahal ju po zemi
za vlasy, čím jej spôsobil pomliaždenie hrudníka vľavo v čiare lopatky, pomliaždenie ľavého kolena so
zakrvácaním do tzv. praepatellárnej burzy a odreninu v oblasti jabĺčka vľavo s dobou liečenia XX dní.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené
v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa

§ 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu F. zdravotnej poisťovni
a.s., so sídlom Q. - U., Panónska cesta 2, vo výške X.XXX,XX eur.
Uvedený rozsudok, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol okresný prokurátor v Komárne
(ďalej len prokurátor).
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odvolanie smerovalo proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.

a obžalovanému tak mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
S takýmto uloženým trestom vyslovil nesúhlas. Pokiaľ išlo o súdom I. stupňa zmienené skutočnosti, že
obžalovaný úprimne oľutoval skutok, ktorý spáchal, pred vyhlásením rozsudku dobrovoľne nahradil časť
spôsobenej škody a že obžalovaný sám vychovával svojho maloletého syna, podľa názoru prokurátora
tieto nespĺňajú kritérium mimoriadnosti a svojim významom sa ani nepribližujú závažnosti konania

obžalovaného, vrátane ním spôsobeného následku. Poukázal na spôsob spáchania skutku, na to, že
si za bieleho dňa na ulici celkom náhodne vytipoval fyzicky neporovnateľne slabšie osoby, tieto bez
akéhokoľvek dôvodu a varovania brutálne napadol spôsobom, ktorý by podľa znalca chirurga viedol, v
prípade ak by nezasiahli okoloidúci, k usmrteniu jedného z poškodených. Zákonom stanovenú trestnú
sadzbu 4 roky až 10 rokov potom nebolo možné považovať za neprimerane prísnu.

Ohľadom poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k/ Tr. zák. považoval prokurátor za potrebné
uviesť, že obžalovaný z celkovej spôsobenej škody 3.349,12 eur doposiaľ uhradiť 500 eur, teda približne
15%. Uhradenie takejto výšky z celkovej spôsobenej škody nebolo možné považovať za mimoriadnu,
bežne sa vyskytujúcu okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu zníženia dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného tak vyjadril nesúhlas s uznaním poľahčujúcej

okolnosti uvedenej v § 36 písm. k/ Tr. zák. Vo vzťahu ku skutočnosti, že obžalovanému bol v civilnom
konaní zverený do osobnej starostlivosti jeho maloletý syn, prokurátor uviedol, že ani túto skutočnosť
nie je možné považovať za okolnosť, predpokladanú v § 39 ods. 1 Tr. zák., práve naopak, tým,
že sa obžalovaný sám nezodpovedne vystavil trestnoprávnym následkom svojho konania, vyvolal aj
nevyhnutnosť zmeny rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti o jeho syna. Napokon za mimoriadnu

okolnosť odôvodňujúcu uloženie trestu pod hranicu 4 rokov, nebolo možné považovať ani priznanie
sa obžalovaného ku skutku a ani to, že obžalovaný spláca úvery. Obžalovaný sa ku skutku priznal
až v poslednej možnej chvíli, keď urobil vyhlásenie na hlavnom pojednávaní. Dovtedy svoje konanie
ospravedlňoval vymyslenými scenármi o tom, že poškodení ho mali napadnúť ako prví. V závere
podaného odvolania prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.

1 písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol sám tak,
že obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere zodpovedajúcej
ustanoveniu § 155 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr.
zák. a priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., za použitia postupu podľa § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák.

K podanému odvolaniu prokurátora zaslali písomné vyjadrenie poškodení. Vo svojom vyjadrení vyjadrili
súhlas s názorom uvádzaným prokurátorom v podanom odvolaní, pričom poukázali, že sú starší
manželský pár, ktorých obžalovaným v podnapitom stave fyzicky napadol a zbil, pričom nebral ohľad
ani na to, že bil staršiu ženu, ktorá sa nevedela brániť a invalidného dôchodcu, ktorý má umelé bedrové
kĺby. Potvrdili, že im obžalovaný zaslal 150 eur, čo považovali za smiešnu sumu, nakoľko lekárskymi

posudkami mali potvrdené bolestné vo výške viac ako 8.000 eur, ktoré si budú žiadať uhradiť.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla vyhovieť písomným
dôvodom odvolania a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., za použitia
ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. vo výmere 6 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného JUDr. D. Q. uviedol, že k podanému odvolaniu prokurátora sa písomne
nevyjadrili, pretože to, čo bolo povedané na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa považovali za
dostatočné a nevedeli uviesť ďalšie dôvody. Obhajca uviedol, že sa to stalo len z dôvodu, že obžalovanýbol pod vplyvom alkoholu. Svoje výpovede menil z toho dôvodu, že v čase spáchania skutku bol pod
vplyvom alkoholu tak, že si svoje konanie nepamätal. Pamätal si len, že bol predtým on sám napadnutý,
ale nepamätal si kým. Rozsudok súdu I. stupňa považoval za zákonný a správny a trest uložený

obžalovanému za postačujúci. Odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné a z toho dôvodu ho
navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že to, čo urobil, je neospravedlnené,
vyslovil, že ľutuje svoje konanie celý čas, ako bol vo väzbe a vyslovil, že je tak odlúčený od svojho syna
ako aj od rodiny. Uviedol, že je pripravený odpykať si trest, ktorý mu bude uložený, avšak poukázal na

svoju rodinnú situáciu, o tom, že o celú domácnosť sa teraz stará jeho otec a v prípade, že to „neutiahne“,
prídu o dom a dostanú sa na ulicu. Vyslovil ochotu odškodniť poškodených, pričom poukázal na to,
že viedol riadny život, mal dve roboty a staral sa o syna. Opakovane vyslovil ospravedlnenie za svoje
konanie. Ohľadom trestu, ktorého uloženie navrhol prokurátor, tento považoval za príliš vysoký.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Je potrebné uviesť, že obžalovaný pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie o vine a súd I. stupňa toto
jeho vyhlásenie prijal. Z uvedeného dôvodu súd I. stupňa nevykonával dokazovanie ohľadom viny, ale
len ohľadom dôkazov, potrebných pre rozhodnutie o treste a náhrade škody. Odvolací súd preskúmal

správnosť tohto postupu a zistil, že súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 257 Tr. por.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku, alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v
tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/
a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že

nepopieraspáchanieskutkuuvedenéhovobžalobe,jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák. S týmto sa odvolací súd nestotožnil, rovnako ako prokurátor,
pretože obžalovaný nesplnil kritériá možnosti prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.

k/ Tr. zák., teda že sa pričinil na odstránení škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu. V danom prípade si poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. Q., uplatnila škodu v sume X.XXX,XX eur. Zo spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný
poškodenej spoločnosti prostredníctvom bankového prevodu uhradil sumu vo výške 200 eur. Následne,
ako vyplynulo z listinných dôkazov - poštových poukážok poškodeným (o ktorých nároku na náhradu

škody súd I. stupňa správne nerozhodoval, pretože si ho uplatnili síce riadne, avšak nie včas), poukázal
sumu 2x150 eur. Správne uviedol prokurátor, že na poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v § 36 písm. k/ Tr.
zák. nie je možné prihliadnuť, s čím sa aj odvolací súd plne stotožnil. Z celkovej výšky spôsobenej škody,
t.j. 3.349,12 eur obžalovaný uhradil len zlomok sumy vo výške 500 eur. V prípade obžalovaného však
odvolací súd zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a to poľahčujúcej okolnosti uvedenej v §

36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa priznal k spáchanej trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutoval a
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal súdu a to tým, že vzhľadom na
vyhlásenieobžalovanéhoovine,súdI.stupňanahlavnompojednávanínemuselvykonávaťdokazovanie
ohľadom viny, ale len vykonávať dôkazy, týkajúce sa ukladaného trestu a uplatnenej náhrade škody.
Aj odvolací súd, tak ako súd I. stupňa, v prípade obžalovaného zistil existenciu dvoch priťažujúcich

okolností uvedených v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. Obžalovaný svojim konaní naplnil zákonné znaky
troch trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na rovnomerný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, tak bolo potrebné ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému v zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Najprísnejším vzhľadom na výšku trestnej sadzby bol zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a tak bolo potrebné ukladanie trestu v zákonom stanovenej trestnej

sadzbe v rozmedzí 4 roky až 10 rokov. Súd I. stupňa v prípade obžalovaného siahol po ustanovení § 39
ods. 1 Tr. zák., teda tzv. zmierňovacie ustanovenie, ktorým trest odňatia slobody obžalovanému ukladal
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu s poukazom na jeho osobu, načerpané úvery, maloletého syna,
ktorý mu bol zverený do výchovy a o ktorého sa momentálne starajú jeho rodičia, ako aj s poukazom na
zaplatenie uplatnených nárokov na náhradu škody vo výške 500 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu

však obžalovaný nespĺňa kritériá, na základe ktorých by bolo možné postupovať pri ukladaní trestu v
zmysle uvedeného ustanovenia. Na to, aby bolo možné mimoriadne znížiť trest pod zákonom stanovenú
trestnú sadzbu je potrebné zistiť mimoriadne okolnosti prípadu, alebo mimoriadne pomery páchateľa
a to také, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že použitie trestnej sadzby ustanovenejTrestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
by postačoval aj trest kratšieho trvania. V prípade obžalovaného nie je možné prihliadať na mimoriadne
okolnosti prípadu a to vzhľadom na charakter trestnej činnosti a spôsob jej spáchania. Podľa názoru

odvolacieho súdu však nie je možné prihliadnuť v tomto prípade ani na pomery páchateľa, pretože
v prípade obžalovaného nie je možné konštatovať, že by jeho osobné a rodinné problémy mohli byť
považované za také, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že uloženie trestu obžalovanému v zákonom
stanovenej trestnej sadzbe by bolo neprimerane prísne. Obžalovanému bol zverený maloletý syn do
výchovy a opatery a práve táto skutočnosť ho mala viesť k tomu, aby sa nedopustil akejkoľvek trestnej

činnosti. Taktiež ani skutočnosť, že obžalovaný má tri úvery, nie je takou skutočnosťou, na základe ktorej
by bolo možné konštatovať, že v jeho prípade je potrebné použitie tzv. zmierňovacieho ustanovenia.
Čo sa týka úhrady spôsobenej škody v celkovej výške 500 eur, tu je potrebné uviesť, že vzhľadom
na celkovú výšku spôsobenej škody je obžalovaným uhradená škoda v nepatrnom rozsahu. Odvolací
súd teda konštatoval, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. V tomto sa

odvolací súd plne stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora uvádzanými v písomnom odôvodnení
odvolania. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného bude primerané uloženie trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Na výkon tohto trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa ukladaného trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
pochybil aj v tom, že hoci ukladal trest odňatia slobody obžalovanému za tri trestné činy, neukladal tak
trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby aj
toto pochybenie bolo možné napraviť, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a rozhodol
vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.