Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219203095.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu:

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava IČO: 00 603
481 proti žalovanej: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX A., zastúpená: V.. M. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX A. o zaplatenie 3.001,23 € s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2019 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.001,23
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia

ako aj náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku v A., K..Ú.. T.,
zapísaného LV č. X parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 147 m2. Predmetný
pozemok žalovaná oplotila a bez zmluvného vzťahu ho užíva. Listom žalobcu zo dňa 05.03.2018 bola
žalovaná upozornená, že užíva pozemok hlavného mesta bez právneho dôvodu, ako aj na záujem
žalobcu usporiadať právny vzťah k majetku formou nájomnej zmluvy. Následne bola žalovaná listom

žalobcu zo dňa 18.05.2018 vyzvaná na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.058,- Eur od 0l.
06. 2016 do 31. 05. 2018. Výška úhrady za užívanie oploteného pozemku bez právneho dôvodu o
výmere 147 m2 vo výške 7,- Eur/ m2 /rok, ročná úhrada predstavuje sumu 1.029,-Eur. Žalovaná bola
vyššie uvedeným listom upozornená na povinnosť uhrádzať mesačné platby za užívanie oploteného
pozemku vo vlastníctve žalobcu vo výške 85,75 Eur najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca počnúc od 01.06.2018. Listom zo dňa 09.10.2018 bola žalovaná opätovne vyzvaná na úhradu
dlžnéhobezdôvodnéhoobohateniaspoluvovýške2.315,25Eurzaobdobieod01.06.2016-31.08.2018,

vo výške 85,75 Eur mesačne. Žalobca pri výpočte úhrady za jednotlivé obdobia použil cenu za m2
a rok za ktorú prenajímal v príslušnom období obdobné pozemky. Žalobca pri výpočtoch vychádzal
z Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorými sa ustanovujú ceny
prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V zmysle rozhodnutia č. XX/XXXX primátora
hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za
vecné bremeno (účinnosť od 01.01.2016) verejnosti v danej lokalite vo výške 7,- Eur/m2/rok/rok. (7,-
Eur x 147 m2 = 1 029- Eur/rok). Nakoľko žalovaná za užívanie pozemku za obdobie od 01.06.2016

- 30.04.2019 neplatila, uplatňuje si žalobca v tomto konaní sumu vo výške 3.001,23 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie uvedeného pozemku bez právneho dôvodu (ide o sumu, ktorú by
žalovaná zaplatila v prípade existencie nájomného vzťahu) za obdobie: 01.06.2016 - 31.05.2018 v sume
2.058,- Eur a za obdobie od 01.06.2018 - 30. 04. 2019 (11 mesiacov x 85, 75 Eur) vo výške 943,25 Eur.3.Žalovanásakpodanejžalobevyjadrilapísomnepodanímdoručenýmsúdudňa14.08.2019.Žalobcom
uplatnený nárok ako nedôvodný v celom rozsahu odmietla. V podanom vyjadrení zdôraznila, že so

žalobcomnemalanikdyžiadnyprávnyvzťahapredmetnýpozemokneužívaanikdyneužívala.Oplotenie
pozemku žalovaná nevybudovala, toto zrejme urobil predchádzajúci stavebník, od ktorého ona stavbu
kúpila. Podľa žalovanej žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že predmetný
pozemok užíva práve žalovaná. Od roku 2010 žalovaná býva v T. a adresa W. XX je adresa na ktorej má
hlásený pobyt. Na podporu svojich tvrdení zaslala súdu vyjadrenia k listom žalobcu, ktorými žalobcovi

vrátila neoprávnene vystavené faktúry a odmietla tvrdenia o tom, že predmetný pozemok vo vlastníctve
žalobcu užíva.

4. Žalobca sa v rámci dupliky k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu,

splnomocneného zástupcu žalovanej, oboznámil sa s obsahom listín predložených stranami sporu
(Výzva na usporiadanie právneho vzťahu k pozemku užívaného bez právneho dôvodu zo dňa
18.05.2018 adresovaná žalovanej, Užívanie pozemku pare. č. XXXX/XX, k. ú. T. - predžalobná výzva
zo dňa 09.10.2018, Oznámenie vo veci užívania pozemku bez právneho dôvodu zo dňa 05.03.2018,
Fotodokumentácia z č.l. XX-XX, Rozhodnutie č. XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno
zo dňa 16.12.2015, fotodokumentácia z č.l. XX-XX, Čiastočný výpis z LV č. X,Čiastočný výpis z LV č.
XXXX, Listy žalovanej adresované žalobcovi, ktorými vrátili žalobcovi faktúry z č.l. XX -XX, List žalovanej
označený ako Žiadosť o odkúpenie resp. dlhodobý prenájom mestského pozemku zo dňa 26.05.2016)
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z Listu vlastníctva č.X vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
katastrálne územie Ružinov vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere
147m2, ostatné plochy.

7. Z Listu vlastníctva č. 1589 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,
katastrálne územie Ružinov je zrejmé, že žalovaná je vlastníčkou pozemku parc.č. XXXX/X o výmere
91 m2, zastavené plochy a nádvoria v podiele 1/1.

8. Poverená zástupkyňa žalobcu v prednese pred súdom zotrvala na všetkých tvrdeniach uvádzaných

v podanej žalobe a ako ďalší dôkaz na podporu svojich tvrdení predložila súdu list žalovanej zo dňa
26.05.2016, ktorým žiadala žalobcu o odkúpenie resp. dlhodobý nájom predmetného pozemku.

9. Splnomocnený zástupca žalovanej v prednese pred súdom namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej. Zdôraznil, že žalovaná nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, pričom

tvrdenia žalobcu o neoprávnenom užívaní pozemku žalobkyňou opätovne odmietol. K žalobcom
predloženej fotodokumentácii, ktorou žalobca preukazoval užívanie pozemku žalovanou uviedol, že ide
o fotografie susedných pozemkov a nie parcely, ktorej sa týka žaloba. Žalobca má odvodzovať užívanie
pozemku žalovanou tým, že pozemok je udržiavaný. Tento stav nezodpovedná skutočnosti nakoľko na
predmetnom pozemku sa v súčasnosti nachádza smetisko. Zástupca žalovanej potvrdil, že v čase keď

na pozemku žalovaná bývala odstraňovala z pozemku smeti, náletové rastliny z čoho je zrejmé, že robila
to čo má robiť vlastník pozemku. Žalobca ako vlastník sa celé roky o pozemok nestaral, nežiadal ho
sprístupniť a ani užívať. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11.Podľa§451ods.1)Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2) OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech vydaný z nepoctivých zdrojov.13. Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

14. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia

vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej

sa nikto nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané
ako záväzok (§ 489 Obč. zák.), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové
hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Obč. zák.)

alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Obč. zák.). V rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo
k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt),

ku ktorému došlo spôsobom ktorý právny poriadok neuznáva.

17. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu. Ide o
prípady, kedy jeden z účastníkov získal majetkové hodnoty (došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového
stavu, resp. zníženiu jeho pasív) plnením, ku ktorému v čase jeho poskytnutia neexistoval žiaden

právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo zákona či
právna skutočnosť a pod.. Ide teda o prípady, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval.
Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu potom
zodpovedá peňažným čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných
vecí, spravidla formou nájmu.

18. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu o neoprávnenom užívaní
pozemku v jeho vlastníctve žalovanou . Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tým, že pozemok
v jeho vlastníctve, ktorý je zároveň pozemkom v bezprostrednej blízkosti žalovanej je udržiavaný
a z toho dôvodil, že ho užíva žalovaná. Na podporu svojho tvrdenia predložil súdu list žalovanej

adresovaný žalobcovi, označený ako Žiadosť o odkúpenie resp. dlhodobý nájom mestského pozemku.
Splnomocnený zástupca žalovanej tvrdenia žalobcu o užívaní predmetného pozemku odmietol.
Zdôraznil, že v čase keď žalovaná bývala na W. L. Č..XX z predmetného pozemku odstraňovala
náletové rastliny a odpad, čo však nie je možné považovať za riadne užívanie nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu. Podľa názoru súdu zo žalobcom predložených dôkazov nie je možné ustáliť, že

by žalovaná reálne pozemok v jeho vlastníctve užívala čím by získala nejaký majetkový prospech
a teda sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Poverená zástupkyňa žalobcu v prednese pred
súdom uviedla, že žalobca vychádza pri podanej žalobe z toho, že nakoľko ide o susediace pozemky
v bezprostrednej blízkosti nehnuteľnosti žalovanej, žalobca predpokladá, že ich užíva žalovaná. Súd
uvedené predpoklady žalobcu nepovažoval za postačujúce pre vyhovenie žalobe. Navyše žalobca v

konaní súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by svoje predpoklady aj reálne preukázal čím v konaní
nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Jediný dôkaz a to žiadosť žalovanej o odkúpenie resp.
dlhodobý nájom s dátumom 26.05.2016 považoval súd za nedostatočný. Okrajovo súd poznamenáva,
že žalobca ničím súdu nepreukázal ani tvrdenia o tom, že oplotenie pozemku vo vlastníctve žalobcu
urobila žalovaná ako aj to , že by mu žalovaná bránila vo vstupe na pozemok v jeho vlastníctve. Všetky

faktúry vystavené žalobcom žalovaná riadne vrátila ako neoprávnene vystavené, pričom opakovane
upozorňovala žalobcu ako vlastníka pozemku, že sa na pozemku zhromažďuje odpad a rozmnožujú sa
na ňom potkany.19.Vkonanítedanemalsúdpreukázanétvrdeniažalobcu,žebysažalovanásvojímsprávanímdopustila
bezdôvodného obohatenia resp. že by mala žalobcovi poskytnúť majetkový prospech zodpovedajúci
tomu, o čo sa jej majetkový stav zväčšil a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Podľa

názoru súdu je potrebné pri posudzovaní dôvodnosti daného nároku potrebné prihliadať aj na podstatu
(spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť, čo v danej veci
nebolo ničím preukázané. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich
pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania
vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie

dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali vo veci plný úspech, a preto

im prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z
trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.