Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508214914
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7508214914.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: U. F., O.. XX. X. XXXX, V. X. U.
XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti
žalovanejObciMokrance,sosídlomvMokranciach,zastúpenejJUDr.DarinouHorváthovou,advokátkou
so sídlom v Moldave nad Bodvou, Hlavná 8, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9C/183/2008-331 z 5. 10. 2016

r o z h o d o l :

I .P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 73.135,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy
58.695,- eur od 4. 12. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Nepriznáva stranám právo na náhradu trov konania.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť štátu na trovách konania sumu 86,24 eura platbou Okresnému súdu
Košice - okolie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.768.830,- Sk (58.714,39 eur) s 8,5 % úrokom z omeškania
od 4. 12. 2008 do zaplatenia.

3. Žalobca odôvodňoval žalobu tým, že dňa 5. 3. 2007 v odpoludňajších hodinách v školskej družine na
školskom dvore Základnej školy v obci U., bol zasiahnutý dreveným šípom do ľavého oka, ktorý vystrelil
jeho spolužiak Y. M.. V dôsledku toho utrpel perforačné poranenie rohovky a skléry s prolapsom dúhovky
a dňa 6. 7. 2006 prestal na ľavé oko celkom vidieť. Bol teda zranený následkom nedbanlivostného
konania spolužiaka Y. M.. Mal za to, že žalovaná je zodpovedá za vzniknutú škodu, lebo zamestnankyňa
- vychovávateľka v družine B. U. zanedbala náležitý dohľad nad zverenými žiakmi. Nárok na náhradu

škody spočíva v bolestnom v sume 318.310,- Sk a v sťažení spoločenského uplatnenia v sume
1.450.520,- Sk. Žalobca požaduje aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %
v sume 725.260,- Sk.4. Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Mala za to, že z výsledkov doterajšieho
dokazovania jednoznačne vyplýva, že poverená zamestnankyňa - vychovávateľka B. U. nezanedbala
náležitý dohľad nad zverenými deťmi. Poukázala na to, že žalobca, škodca, ale aj ich zákonní

zástupcovia, boli poučení v zmysle vnútorného poriadku školy, ako aj v zmysle vyhlášky č. 143/1981
o primeranosti a vhodnosti správania sa v škole počas vyučovania a po vyučovaní. Nezanedbala teda
svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov ako aj vnútroorganizačných noriem. Poukazovala
na to, že z listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí, výpovedí účastníkov strán sporu vyplýva, že
hlavnou príčinou vzniku škody na zdraví je maloletý Y. M., ktorý z luku strieľal, a žalobca, ktorý vošiel do

dráhy strely, a preto v prípade posudzovania zodpovednosti za škodu nenesie zodpovednosť z dôvodu,
že neboli naplnené všetky znaky zakladajúce jej zodpovednosť, nakoľko chýba protiprávny úkon ako
jeden zo znakov zodpovednosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Ďalej vyslovila aj nesúhlas s uplatnenou výškou náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia a v tejto súvislosti namietala aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50
%. V konaní uplatnila námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom vo vzťahu k nej majúc za to,

že subjektívna premlčacia doba uplatneného bolestného uplynula dňom 24. 1. 2010 a na náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia uplynula dňom 14. 4. 2010, keďže jej súd doručil uznesenie
o jej pristúpení do konania dňa 9. 6. 2010, t. j. po uplynutí premlčacej doby.

5.SúdprvejinštancievoveciďalejkonalvintenciáchzrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvKošiciach

č.k. 3Co/2058/2015-298 zo 14. 4. 2016, ktorým súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
9C/183/2008-265 z 24. 9. 2014, keďže vychádzal z dôvodnosti odvolania žalobcu v celom rozsahu a
z čiastočnej dôvodnosti odvolania žalovanej. Preto nemohol súd prvej inštancie v bode 1. konštatovať
ním tvrdené skutočnosti.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 422 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 5 ods. 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci je
nesporné, že žalovaná je zriaďovateľom Základnej školy v U., ktorej súčasťou je aj školská družina a ich
základnou povinnosťou je vykonávať dohľad nad žiakmi, a preto sa môže zbaviť zodpovednosti, len ak
preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala, čo v konaní preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že dohľad nad žiakmi v školskej družine dňa 5. 3. 2007 vykonávala poverená
zamestnankyňa B. U., ktorá stratila kontrolu, resp. dohľad nad žiakmi, čím zanedbala náležitý dohľad
nad žiakmi, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zdravia žalobcu a preto konštatoval zodpovednosť
žalovanej za spôsobenú škodu žalobcovi v zmysle § 422 OZ.

7. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd prvej inštancie konštatoval jej nedôvodnosť, nakoľko
žalobca sa o vzniku bolestného dozvedel dňom 24. 1. 2008, ako to uviedla samotná žalovaná a o
vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia dňom 14. 4. 2008, kedy boli vypracované lekárske posudky,
a žalobca podaním doručeným súdu dňa 6. 5. 2009 podal návrh na pristúpenie žalovanej do konania,
ktorá sa stranou sporu stala dňom právoplatnosti uznesenia zo dňa 20. 5. 2009 č.k. 9C/183/2008-45.

Vzhľadom na účinky procesného úkonu, keďže návrh žalobcu na pristúpenie do konania na strane
žalovanej bol doručený súdu prvej inštancie dňa 6. 5. 2009, súd prvej inštancie konštatoval, že je bez
právneho významu tvrdenie žalovanej, kedy jej bolo doručené uznesenie o pristúpení vstupu strany
sporu do konania.

8. Ohľadom základov nároku vychádzal súd z bodového ohodnotenia bolestného vo výške 790 bodov a
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.600 bodov a v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.,
ako aj z Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14. 5. 2008, určil výšku náhrady za bolestné v
sume 10.563,- eur (790 x 13,37) a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 48.132,- eur
(3.600 x 13,37 eur), t.j. spolu vo výške 58.695,- eur.

9. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu zaviazal súd prvej inštancie zaplatiť
žalovanej žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 4. 12. 2008 do zaplatenia zo
základného počtu bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
58.695,- eur.

10. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie priznal žalobcovi zvýšenú náhradu za
sťaženiespoločenskéhouplatneniao30%,tedavsume14.440,-eur,keďževychádzalzpercentuálnehopoklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určenú v Rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo
dňa 3. 11. 2005.

11. Týmto rozhodnutím bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok počnúc od 16. 6. 2015, čím došlo
u neho k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Nakoľko žalobca požadoval 50 % zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia, v rozsahu 20
% zvýšenia uplatneného nároku súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách štátu odôvodnil v zmysle ust. § 259 CSP.

13. Výrok o trovách strán sporu odôvodnil v zmysle ust. § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval okolnosť, že žalovaná nie je podnikateľským subjektom a samotné nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi mu nespôsobí majetkovú ujmu vzhľadom na úspech v spore.

14. Proti výroku rozsudku. ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj voči výroku o náhrade
trov konania podal odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženia spoločenského
uplatnenia ešte v sume 9.626,- eur, a že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj 100 %-nú náhradu trov konania pred odvolacím

súdom, do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo sa týka nepriznania zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50
%, s odkazom na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Mal za to, že súd musí

na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného a musí vyhodnotiť
rozsah jeho zdravotného poškodenia z aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na to, ako je poškodený v dôsledku
trvalého poškodenia zdravia obmedzený v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v akom rozsahu
je invalidný), s prihliadnutím na celé množstvo dôvodov vzťahujúcim sa k jeho obmedzeniam a strate

možnosti z uplatnenia sa v rôznych oblastiach života, ako aj k tomu, čo pre mladého človeka strata
zraku týkajúca sa jedného oka znamená. Podotkol, že aj keď príslušný orgán rozhodujúci o priznaní
invalidného dôchodku žalobcovi určil mieru poklesu vykonávať jeho zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %,
ale súd v danej veci musí prihliadať aj na iné okolnosti, ktoré možno definovať ako osobitné skutočnosti
odôvodňujúce postup podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzajúc z toho, že žalobca už

v detskom veku prišiel o zrak v jednom oku. Uviedol, že zrak ako jeden z ľudských zmyslov, patrí
medzi najvýznamnejší z hľadiska praktického života človeka a možnosti jeho uplatnenia v pracovnej
oblasti, ako aj v mnohých iných oblastiach ľudského života. Keďže oči sú párovým orgánom, stratou
zraku jedného oka sa výrazne skresľujú vizuálne schopnosti človeka a žalobca má preto veľké problémy
pri odhade vzdialenosti, výšky prípadnej prekážky, či umiestnenia predmetu pre chyby v priestorovom

videní. Je obmedzený vo viacerých oblastiach, na ktoré bližšie poukazoval žalobca v bode 4 podaného
odvolania, a preto 30 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia už v detskom veku
je neprimerane nízkou náhradou, a to s poukazom na to, že ide o náhradu poskytnutú jednorázovo.
Priznanie 30 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu je nedostatočne odôvodnené, s
neprihliadnutím na celý rad podstatných skutočností. Aj keď 50 % zvýšenie predstavuje najzávažnejšie

prípady, nemôže obstáť argument, že od prípadu žalobcu existujú ešte závažnejšie prípady úplného
vylúčenia zo spoločenského života. Žalobca aj keď stratil len jedno oko, ide o orgán, ktorý je významný
pre riadne fungovanie človeka v živote v mimoriadne dôležitých činnostiach a preto je v prípade
poškodeniazrakuužalobcunutnéuvažovaťsmaximálnoumierouzvýšenianáhradyakozákonpripúšťa.

15. Napádal taktiež výrok rozsudku o náhrade trov konania a nezákonnú aplikáciu v danej veci ust. §
257 CSP, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo by mala byť
výnimočnou skutočnosťou, že žalovaná nie je podnikateľským subjektom, a preto je toto odôvodnenie
súdu nepreskúmateľné, arbitrárne a bez akéhokoľvek logického, ale i právneho základu, je nelogické a
navyše rozporné, keďže nekonštatuje žiadne výnimočné dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, a to aj

vzhľadom na to, že žalovaná strana priznanie oprávneného nároku žalobcu nenamietala.

16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovala na vecnú správnosť napadnutého rozsudku
s tým, že sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku. Považovala zvýšeniesťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % za neprimerané a v rozsahu 30 % zvýšenia za dostatočné,
odzrkadľujúc nepriaznivé dôsledky obmedzenia žalobcu vo sfére, či už osobného, rodinného života,
športového, kultúrneho a spoločenského využitia. Mala za to, že u žalobcu sa nejedná o tak závažné

následky poškodenia zdravia, ktoré by zodpovedali 50 % zvýšeniu základného odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, keďže žalobca následkom poškodenia zdravia nie je vyradený zo života,
nedošlo k úplnému vylúčeniu či obmedzeniu jeho účasti na osobnom, rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote alebo priamo k znemožneniu akéhokoľvek výkonu či voľby
povolania, voľbe životného partnera, aj keď v dôsledku zhoršenia zdravia sú jeho dovtedajšie možnosti

znížené, t.j. zúžené. Celkom ale nezanikli a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom
by bolo odôvodnené až 50 % zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Čo s týka výroku o náhrade trov konania, je na strane žalovanej značne ohrozený jej rozpočet,
preto súd správne o náhrade trov konania rozhodol. Na základe rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná
žalobcovi vyplatí celkovú sumu vo výške 113.443,99 eur. Navrhovala, aby rozsudok súdu prvej inštancie

odvolací súd v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

18. Žalobca vo vyjadrení žalovanej poukazoval na to, že argumentácia žalovanej je v rozpore so
zákonnými princípmi občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Poukazoval na to, že žalovaná
bola v čase vzniku škodovej udalosti poistená pre prípad vzniklej zodpovednosti za škodu, a preto

poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Bratislava, na základe poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, za žalovanú plnila žalobcovi dňa 15. 2. 2017 sumu 33.160,73 eur, viď priložené
oznámenie o plnení, a preto nie je dôvodné vyjadrenie žalovanej k rozhodnutiu súdu v zmysle § 257 CSP.

19. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.
07. 2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatneného

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné voči výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok II.), čo nemožno
konštatovať vo výroku III. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. 08. 2017, o 12.05 hod.,

v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 31. 07. 2017, na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle us. § 219 ods. 1,
3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku s údu prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca v podanom odvolaní uvádza odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vo veci
nie je naplnený, čo sa týka zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti.

25. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávne právne posúdenie veci, čo sa týka
rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.26. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu čo sa týka nepriznania 50 % zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia uvádza, že správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 30 %, vychádzajúc tak ako to správne konštatoval, z

percentuálneho poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určenú v rozhodnutí sociálnej
poisťovne vo výške 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aj keď uznanie invalidity je len
jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (viď uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/212/2010) a súd prvej inštancie neuviedol ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na čo dôvodne poukazoval aj žalobca v podanom
odvolaní, je v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie aj tak správne, nakoľko ďalšie žalobcom
napádané skutočnosti nemajú dopad na ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
ešte o 20 %, t.j. spolu 50 %, (viď v tomto smere ustálenú rozhodovaciu prax súdov napr. uznesenie
NS SR č.k. 5Cdo/212/2010, ako aj ďalšie rozhodnutia), nakoľko 50 % mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch hodných osobitného

zreteľa, kedy by bol žalobca poškodený úplne, prípadne v značnom rozsahu vylúčený z akýchkoľvek
sfér života, čo ale z obsahu spisu u žalobcu nevyplýva, aj keď nemožno opomenúť, že sa tak v
budúcnosti môže u žalobcu stať, čo môže mať za následok ďalšie zvýšenie tejto náhrady, v prípade
podania žaloby zo strany žalobcu. Treba zdôrazniť, že žalobca v konaní vo veci samej, ani v podanom
odvolaní, konkrétnymi dôkazmi nepreukázal ním uplatnené ďalšie navýšenie nároku.

27. Odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť výroku o trovách konania, s odkazom na nenaplnenie
predpokladov riadneho odôvodnenia tohto odvolaním žalobcu napadnutého výroku rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP vo výroku o trovách konania nie je náležite
odôvodnená.Pretovtomtosmerejedôvodneuplatnenáodvolacianámietkažalobcu,keďžedôvod,ktorý

súduviedolvodôvodnenínapadnutéhovýrokuonepriznanínáhradytrovkonania,t.j.,žezadôvodhodný
osobitného zreteľa, pre ktorý súd nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania je okolnosť, že
žalovaná nie je podnikateľským subjektom a samotné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi mu
nespôsobí majetkovú ujmu vzhľadom na jeho úspech sporu, sám osebe neobstojí, nakoľko ust. § 257
CSP vychádza aj z ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré ale musia byť v rozhodnutí súdu

jasne a určito odôvodnené, v zmysle zákonných predpokladov dôvodiacich aplikáciu ust. § 257 CSP.

28. Odvolací súd apeluje na to, že nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo
do 1.7.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 v zmysle ust. § 257 CSP.
Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď

v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať

z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,

vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie
okolnosti.

29. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany

sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

30. Keďže v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho

rozhodovania, t.j. § 257 CSP nezaoberal dôsledne, t.j. konkrétne, v znení napádaných dôvodov zo
strany žalobcu, bude povinnosťou súdu v ďalšom konaní skúmať existenciu konkrétnych okolností pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru,že nejde o výnimočný prípad, z hľadiska konkrétne namietaných skutočností, rozhodne súd o nároku na
náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP (viď dôvodovú správu CSP).

31. Treba podotknúť, že samotná skutočnosť priznania oslobodenia od súdnych poplatkov nie je
dôvodom naplnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 257 CSP (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31.3.2010, sp.zn. 1MObdoV/19/2008).

32. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn.

6M Cdo/5/2011 v tom znení, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (od 1. 7. 2016 § 257 CSP) neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby
ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, nezískal
náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v
konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým, predovšetkým vzhľadom
na existenciu okolností súvisiaci so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu

sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.

33. Odvolací súd s odkazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu SR preto poukazuje na tú
skutočnosť, že súd prvej inštancie musí v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne uviesť
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, ďalej konkrétne uviesť správanie sa strán sporu v

priebehu konania, ako aj okolností uplatnenia nároku a podobne, s odkazom na ďalšie napádané
skutočnosti.

34. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. (od. 1. 7. 2016 § 257 CSP) treba prihliadať

v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba
vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie
tohto ustanovenia sú ale taktiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov (strán sporu) v priebehu konania a podobne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3M Cdo/5/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/269/2007, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/5/2006), pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v konkrétnych okolnostiach
prejednávaného prípadu, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku na súde, spôsobe jeho
uplatnenia ako aj dopadu rozhodnutia na strany sporu v kontexte uplatneného nároku vo veci.

35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti (§ 387 ods. 1 CSP) ako vecne správny a zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania v zmysle § 391 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V zmysle § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu jej
zrušenia postupovať v intenciách odvolacieho súdu, s poukazom na hore uvádzané dôvody a citované
rozhodnutia NS SR.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods.

3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).