Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2005

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Cbi/36/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200153
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: a sudca

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2005:6021200153.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Danicou Kočičkovou v obchodno-právnej veci

navrhovateľa: P. R., M. Č. XX, XXX XX. L. proti odporkyni: JUDr. Z. K., K. X,. B. B., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu L. V. K., s. r. o., O. XX,. V. K., IČO: XXXXXXXX,. zastúpenej advokátom JUDr. P. P. so
sídlom K. X,. B. B. o návrhu navrhovateľa na určenie pravosti pohľadávky navrhovateľa takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa v sume 313.492,-Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od
1. 6. 97 až do 14. 7. 2000 je čo do pravosti nesporná.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V žalobe zo dňa 7. 2. 2001 navrhol navrhovateľ, aby súd vo svojom rozhodnutí určil, že pohľadávka

navrhovateľa vo výške 313.492,-Sk je čo do pravosti nesporná.
Na pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2005 navrhovateľ vo svojom ústnom prednese prednesenom do
zápisnice o pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd určil, že pohľadávka navrhovateľa v sume
335.800,-Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 6. 1997 do 14. 7. 2000 je čo do pravosti
nesporná.
Navrhovateľ v žalobe, ktorú podal na základe Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 23. 1.2001, v
ktorom mu Krajský súd v Banskej Bystrici oznámil, že správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku

navrhovateľa čiastočne vo výške 313.492,-Sk čo do pravosti poprel, uviedol, že podáva žalobu voči
správcovi konkurznej podstaty úpadcu JUDr. P. P., ktorý na prieskumnom pojednávaní konanom dňa
23. 11. 2000 poprel navrhovateľovu pohľadávku vo výške 313.492,-Sk čo do pravosti, pretože so
stanoviskom správcu konkurznej podstaty úpadcu nesúhlasí a trvá na pravosti pohľadávky v pôvodne
uplatnenej výške.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1998 Z. z., ktorý súd
na daný prípad podľa ustanovenia § 70 b/ ods. 1 zákona č. 238/2000 Z. z. a ustanovenia § 79 ods.

1 veta prvá O. s. p. aplikoval ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o
vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu
zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia
zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1998 Z. z. vyhlásenie
konkurzu má tieto účinky: a/ oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne
úkonyúpadcu,týkajúcesatohtomajetku,súvočikonkurznýmveriteľomneúčinné.Osoba,ktoráuzavrela

s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1998 Z. z. veritelia
dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď
sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov, to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorípodali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva,
skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti,
ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28)

s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.
Podľa ustanovenia §21 ods.1zákona č.328/1991Zb. vznenízákonač.12/1998 Z.z.napreskúmanie
prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a
správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 12/1998 Z. z. pohľadávka

sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky
úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do
pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu
musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej
dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní

a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak
nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O
poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd konštatoval, že prihláškou
konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 si prihlásil navrhovateľ v konkurznom konaní úpadcu L. V. K.
s. r. o. v konkurze so sídlom vo V. K. pohľadávku v celkovej výške 368.692,-Sk.

Podľa údajov uvedených navrhovateľom v prihláške konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000
pohľadávka navrhovateľa v uvedenej výške predstavovala nárok na náhradu mzdy vo výške 349.600,-
Sk, ďalej nárok na 17,6 % úrok z omeškania od 1. 6. 1997 do vyhlásenia konkurzu a nárok na trovy
konania vzniknuté navrhovateľovi v konaní pred Okresným súdom vo Veľkom Krtíši č. k. 3 C 354/97 vo
výške 19.092,-Sk.

Nazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazovsúdďalejkonštatoval,žeokremprihlášky
konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000 podal navrhovateľ v konkurznom konaní úpadcu L. V. K. s. r.
o., v konkurze so sídlom vo V. K. aj prihlášku konkurzného veriteľa zo dňa 14. 9. 2000, z obsahu ktorej
vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená touto prihláškou konkurzného veriteľa v nevyčíslenej
podobe predstavovala nároky navrhovateľa vyplývajúce z pracovného pomeru za rok 1997.

Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2000, kde bola predmetom preskúmania len
pohľadávka navrhovateľa prihlásená prihláškou konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9. 2000, správca
konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku navrhovateľa čiastočne, tak ako bolo vyššie konštatované, vo
výške 313.492,-Sk čo do pravosti poprel.
Podľa údajov uvedených v Zápisnici z prieskumného pojednávania konaného dňa 23. 11. 2000

dôvodom čiastočného popretia pohľadávky navrhovateľa bola skutočnosť, že Okresný súd vo Veľkom
Krtíši, ktorý ako vecne a miestne príslušný súd rozhodoval o nároku navrhovateľa na náhradu ušlej mzdy
a o nároku na určenie, že pracovný pomer navrhovateľa trvá naďalej, priznal navrhovateľovi náhradu
ušlej mzdy len vo výške 55.200,-Sk za obdobie od 1. 6. 1997 do 30. 11. 1997; nárok za ďalšie obdobie
navrhovateľovi nepriznal a rovnako navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z omeškania.

Uvedenú argumentáciu zopakoval správca konkurznej podstaty úpadcu, neskôr právny zástupca
správkyne konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Z. K., ktorá bola uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 25 - 24 K 499/99-394 zo dňa 26. 3. 2004 ustanovená do funkcie správkyne konkurznej
podstaty úpadcu potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici tým istým uznesením zbavil JUDr. P. P.
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu L. V. K., s. r. o. v konkurze, so sídlom vo V. K. vo svojom

ústnom prednese prednesenom do Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2005, kde poukázal na
odôvodnenie rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši 3C 354/97-198 zo dňa 11. 10. 1999, z ktorého
obsahu vyplýva, prečo Okresný súd vo Veľkom Krtíši nepriznal navrhovateľovi náhradu na ušlú mzdu
za obdobie po uplynutí šiestich mesiacov, tak ako je to upravené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka
práce v znení platnom ku dňu posudzovania nároku navrhovateľa.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd konštatoval, že navrhovateľ s
dôvodmi popretia pohľadávky, ktoré prezentoval správca konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom
pojednávaní úpadcu konanom dňa 23. 11. 2000 a tiež v priebehu incidenčného konania nesúhlasil a
bránilsatým,žeodôvodnenierozsudkuOkresnéhosúduvoVeľkomKrtíši3C354/97,ktorýnenadobudolešte právoplatnosť, je z jeho pohľadu neobjektívne, pretože navrhovateľ žije v okrese Veľký Krtíš, kde
je veľmi málo pracovných príležitostí, pričom tvrdenie, že by sa nesnažil zohnať si prácu sa nezakladá
na pravde.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dôvody
čiastočného popretia pohľadávky navrhovateľa správcom konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom
pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2000 nie sú právne relevantné, pretože rozsudok Okresného súdu
vo Veľkom Krtíši č. k. 3 C 354/97-198 zo dňa 11. 10. 1999, o ktorého výrok a odôvodnenie oprel svoje
stanovisko prednesené do zápisnice z prieskumného pojednávania nenadobudol ku dnešnému dňu

právoplatnosť a preto nemožno verdikt Okresného súdu vo Veľkom Krtíši vo veci č. k. 3 C 354/97-198
pri posudzovaní výšky náhrady mzdy považovať za právne záväzný.
Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce platného v čase posudzovania nároku navrhovateľa,
ktorý upravuje nárok na ušlú mzdu v prípade, že výpoveď daná zamestnancovi zamestnávateľom je
neplatná, sa ponechá stanovenie výšky náhrady mzdy za obdobie presahujúce 6 mesiacov na úvahe
súdu s tým, že z obsahu citovaného ustanovenia Zákonníka práce vyplýva, že ak celkový čas, za

ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 6 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdu
zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec
bol medzi tým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu
za do práce nezapojil.

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce dáva súdu možnosť nie záväznú
povinnosť prihliadnuť na žiadosť zamestnávateľa nepriznať zamestnancovi náhradu ušlej mzdy za
obdobie presahujúce dobu 6 mesiacov s tým, že pri posudzovaní žiadosti zamestnávateľa sa berie
vždy do úvahy to, či bol zamestnanec medzi tým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký
zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil, s tým, že pri posudzovaní nároku na

náhradu mzdy v dôsledku neplatnosti výpovede danej zamestnancovi zamestnávateľom berie súd vždy
do úvahy, či po neplatnej výpovedi nedošlo medzi účastníkmi pracovného pomeru k platnému skončeniu
pracovného pomeru napr. dohodou; náhrada mzdy patrí totiž zamestnancovi najdlhšie do neskoršieho
platného skončenia pracovného skončenia pomeru.
Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd ďalej dospel k záveru, že správca

konkurznej podstaty úpadcu, neskôr novoustanovená správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr.
Z. K. pracovný pomer s navrhovateľom napriek jeho žiadosti ku dňu vyhlásenia rozhodnutia platným
spôsobom neukončila.
Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd tiež dospel k záveru, že navrhovateľ
nebol za obdobie, za ktoré žiada náhradu ušlej mzdy podľa Prihlášky konkurzného veriteľa zo dňa 13.

9. 2000 nikde zamestnaný, čo odôvodnil tým, že okres Veľký Krtíš a tiež L., kde žije majú nedostatok
pracovných príležitostí, ďalej tým, že sa sám ako rozvedený staral v tom čase o dve maloleté deti a
napriek tomu, že bol evidovaný na Úrade práce vo Veľkom Krtíši ani úrad práce mu žiadne zamestnanie
v tom čase nesprostredkoval; pričom odporca, na ktorom bolo v tomto rozsahu dôkazné bremeno, to
znamená dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľ sa nesnažil v dotknutom čase zamestnať túto

skutočnosť právne relevantným spôsobom nepreukázal.
Z uvedeného vyplýva, že na strane zamestnávateľa nevznikli dôvody na opodstatnenú žiadosť
na nepriznanie náhrady mzdy presahujúcej obdobie 6 mesiacov, preto súd žalobe v časti nároku
navrhovateľa zodpovedajúcemu nároku uplatnenému Prihláškou konkurzného veriteľa zo dňa 13. 9.
2000 vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol, pretože podľa ustanovenia § 20 ZKV sa konkurzní

veritelia potom, čo si uplatnili pohľadávku prihláškou konkurzného veriteľa a táto bola na prieskumnom
pojednávaní v rozsahu uplatnenom prihláškou konkurzného veriteľa (najneskôr však do konania
prieskumného pojednávania) preskúmavaná, ďalej rozširovať, pričom konštatoval, že argumentácia
odporcu spočívajúca v tvrdení, že pohľadávku navrhovateľa na prieskumnom pojednávaní akceptoval
len v takom rozsahu v akom ju akceptoval, pretože Okresný súd vo Veľkom Krtíši priznal navrhovateľovi

náhradu mzdy len do výšky 55.200,-Sk a nárok na úrok z omeškania mu vôbec nepriznal, nemá právnu
relevanciu, pretože rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 3 C 354/97-198 zo dňa 11. 10. 1999
nenadobudol právoplatnosť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 150 O. s. p. tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, pričom konštatoval, že okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorú pre rozhodnutie

o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 O. s. p. vyžaduje Občiansky súdny poriadok je v
danom prípade skutočnosť, že na majetok úpadcu L. V. K. s. r. o. v konkurze so sídlom vo V. K.
vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici konkurz a trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti svedeným konkurzu a konaní s ním súvisiacich sú podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV vylúčené
z uspokojenia v konkurznom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na NS SR v Bratislave
do 30 dní od doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu.