Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10Pc/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:1216218391.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: P..Y.. L. G. I., A..

XX.XX.XXXX, W. X.P. XXX/XX, W. P.Š., štátny občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária
Kurucová, s.r.o., IČO 36 271 268, so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica a manžela: P..Y.. X. G., Y..,
A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/XX, W. - F. W., štátny občan, právne zastúpený: Mgr. Alexandra Rapiová,
advokátka, Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, o určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje povinnosť P..Y.. X. G., Y.. platiť výživné navrhovateľke P..Y.. L. G. I. sumou 200,-€ mesačne,
vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 22.11.2016.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 22.11.2016 do 30.09.2017 vo výške 2.053,36 € povoľuje
súd P..Y.. X. G. zaplatiť v splátkach po 80,-€ mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa22.11.2016bolOkresnémusúduBratislavaIIdoručenýnávrh,ktorýmsanavrhovateľkadomáhala

určenia výživného na manželku vo výške 500,-€ s účinnosťou od 21.11.2016 a vo výške 800,-€ s
účinnosťou od 24.12.2016. Okresný súd Bratislava II vec postúpil dňa 25.01.2017 tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. V návrhu uviedla, že účastníci konania uzavreli manželstvo v roku 2014, z manželstva
pochádzajú 2 deti, P.. X. X., A.. XX.XX.XXXX Y. P.. A. L., A.. XX.XX.XXXX. S manželom žili v spoločnej
domácnosti len krátko u rodičov navrhovateľky, manžel býval častejšie v W. a od februára 2016 už
spolu nežijú. Od začiatku manželstva manžel neprispieval na domácnosť ani na výživu detí. Výživné
na deti začal platiť od júna 2016 v malých čiastkach. Navrhovateľka bola na materskej dovolenke s

príjmom 29,-€ denne, od 23.12.2016 na rodičovskej dovolenke s príspevkom vo výške 200,-€ mesačne
a rodinné prídavky. Manžel pracuje ako F. Q. C. N. X. W. s príjmom 500,-€ mesačne. Okrem toho je
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Y. I., X..H..E.. Q. W., z ktorej má príjem 2.000,-€ mesačne.
Okrem toho manžel vlastní 2 súkromné vozidlá a 1 firemné a je vlastníkom 4-izbového bytu Q. W..
Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal manžela na výživné 500,-€ od 22.11.2016 a vo výške
800,-€ od 23.12.2016, nakoľko od tohto dátumu je bude vyplácaný rodičovský príspevok v nižšej výške.
Pri výpočte vychádzala z príjmu manžela 2.500,-€ mesačne, od ktorého odpočítala výživné na 2 mal.

deti v sume 150,-€ a zo svojho príjmu 888,-€, resp. 226,-€ mesačne. Ďalej uviedla, že manžel nad rámec
výživného na deti neprispieva na navrhovateľke žiadnou sumou.2. Manžel s návrhom nesúhlasil, pričom namietal najmä výšku svojho príjmu. Uviedol, že u
zamestnávateľa Q. C. poberá mzdu v priemernej výške 541,34 € mesačne. Ďalej uviedol, že spoločnosť
Y. I., X..H..E.. vykázala v roku 2014 stratu vo výške 3.421,17 € s povinnosťou úhrady daňovej licencie

vo výške 960,-€ a v roku 2015 vo výške 5.337,23 € s povinnosťou úhrady daňovej licencie vo výške
960,-€. Manžel ďalej namietal tvrdenia navrhovateľky, že jej prispieva nad rámec výživného na deti, keď
uviedol, že z jeho účtu odchádzajú výdavky na rodinu vo výške 232,-€ mesačne.

3. Na pojednávaní dňa 22.06.2017 súd pripustil zmenu navrhovaného výroku tak, že manžel je

povinný prispievať navrhovateľke sumou 500,-€ mesačne od 22.11.2016 do 23.12.2016 a sumou 800,-
€ mesačne s účinnosťou od 24.12.2016 vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Manžel je
povinný zaplatiť navrhovateľke plnú náhradu trov konania.

4. Účastníci a ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili
a žiadali o odročenie pojednávania. Nakoľko účastníci nenavrhli ďalšie dokazovanie a súd vyhlásil

dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela, správami Sociálnej
poisťovne, Úradu práce, soc. vecí a rodiny, správou o výške mzdy manžela výpisom z účtu S. W., Y..X..,
T. F. Y. I., X..H..E.., ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

6. Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX Q. F. Š.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2016.

7. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.

Manžel od mája 2015 navštevoval domácnosť Q. W. P. raz do mesiaca, od januára 2016 v tejto
domácnosti neprespal. Účastníci spoločne nehospodárili. Navrhovateľka uviedla, že manžel jej prispieva
na výživné mal. detí sumou 200,-€ mesačne. Ďalej uviedla, že s deťmi žijú v domácnosti jej rodičov,
ktorým prispieva sumou 100,-€ mesačne. Taktiež si zobrala úver vo výške 6.000,-€, z ktorého zaplatila
1.600,-€ pôrod na súkromnej klinike, 1.718,-€ za výbavičku, 1.436,17 € vybavenie izby z mojich rodičov,

990,-€ nájomné za garsonku Q. W.; zostatok na úvere je 2.996,98 €. Tento úver splácal manžel až do
mája 2016. Tiež uviedla, že deťom platí poistku a ukladá finančné prostriedky v celkovej výške 80,-€.
Od novembra jej mesačný príjem pozostáva z dávok v materstve vo výške 203,-€ a prídavkov na deti
vo výške 47,-€.

8. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že jeho príjem na C. sa v priebehu rokov výrazne nemenil.
Spoločnosť Y. I., X..H..E.. vykázala v rokoch 2014 a 2015 stratu, v roku 2016 zisk vo výške 5.381,-€,
tento si nevyplatil. Spoločnosť nezrušil, nakoľko ju využíva na príležitostné práce, je na ňu vedené auto
a okrem neho v nej pracuje už len navrhovateľka, toho času na rodičovskej dovolenke. Vo vlastníctve
spoločnosti je aj zvuková technika vo hodnote cca 7.000,-€, ktorú príležitostne prenajíma za 1% hodnoty.

V roku 2017 vykonal prostredníctvom spoločnosti I., X..H..E.. pre S. U. Y. P. dve práce, za ktoré si
vyúčtoval 750,-€ a 1.500,-€. V roku 2016 vrátil kamarátovi sumu 3.500,-€ za úver, ktorý mu tento poskytol
v roku 2015 na prestavbu bytu. Svojej matka, 80-ročnej dôchodkyni, prispieva príležitostnými nákupmi.
Jej dôchodok je vo výške 250,-€ mesačne. Uviedol, že je vlastníkom osobného vozidla F. W., rok výroby
2000, Vozidlo S. D. G. XXX je napísané na spoločnosť Y. I., s.r.o. a vozidlo S. I. je vo vlastníctve jeho

matky. Ďalej uviedol, že vlastní byt Q. W.. Taktiež je podielovým spoluvlastníkom záhradnej chatky
v podiele 1/2; druhú polovicu vlastní jeho matka. Má zriadené účty v SLSP, a.s. a Tatra banke, a.s.,
účet vo VÚB, a.s. zrušil, účty v M-banke a Zber-banke nevyužíva. S navrhovateľkou nežijú v spoločnej
domácnosti od januára 2016, finančne spolu nehospodária od uzavretia manželstva.

9. Zo správ S. U., P., H. mal súd preukázané, že manžel v rokoch 2016 a 2017 nevykonal žiadne práce
a S. mu nevyplatili za uvedené obdobie žiadne sumy.

10. Zo správy spoločnosti I. P., X..H..E.. mal súd preukázané, že táto spoločnosť vyplatila spoločnosti Y.
I., X..H..E.. v roku 2016 sumu 16.290,-€ bez DPH a v roku 2017 sumu 3.475,-€ bez DPH.

11. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá
rodičovských príspevok vo výške 203,20 € mesačne a prídavky na deti vo výške 47,04 € mesačne.12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej ako „Zákona o rodine“),
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

14. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná
na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na
vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pri úprave
vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi,
ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Uvedené vyplýva zo
záväzku zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné

kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb v manželstve, resp. zo základných
zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, ako aj zo
základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi manželmi (manželia sú si v manželstve rovní v
právach a povinnostiach). Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti

medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných
potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového
hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad
obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného
hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

15. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to
odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s

manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať
si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Z princípu rovnosti

manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že
ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

16. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej
povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

17. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy
vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia,
bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade"
rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej

oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba
namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých
povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto
výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného

vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov
napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu,
stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia
budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na
uvedené osobitosti. Zákon súdu súčasne ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o

domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady
oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa.18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že návrh je čiastočne dôvodný. Medzi
životnou úrovňou manželov je nevyváženosť a manžel si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, mesačne poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20

€ a prídavky na 2 deti vo výške 47,04 €, pričom sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o tieto deti, na
ktoré jej manžel prispieva sumou cca 200,-€ mesačne. Súd mal preukázané, že navrhovateľka žije s
deťmi v domácnosti svojich rodičov, ktorým na domácnosť prispieva sumou 100,-€ mesačne. Na druhej
strane manžel žije v domácnosti sám, okrem manželky a detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ
ide o jeho majetkové pomery, súd mal preukázané, že je zamestnaný ako Q. F. s čistým mesačným

príjmom 541,-€. Okrem toho je spoločníkom spoločnosti, v ktorej pracuje len on sám a ktorá v roku
2016 vykázala zisk vo výške 5.381,-€. Súd mal preukázané, že spoločnosti boli za rok 2016 preplatené
faktúry vo výške 16.290,-€ a za rok 2017, ku dňu rozhodnutia, vo výške 3.475,-€. Pri vyplatení zisku
spoločnosti vo výške cca 5.000,-€, by priemerný príjem manžela za rok 2016 bol vo výške 958,-€
mesačne (vrátane príjmu z pedagogickej činnosti). Súd zobral do úvahy skutočnosť, že u manželovej
obchodnej spoločnosti ide o nepravidelný príjem, ale napriek tomu je nespochybniteľné, že spoločnosť

vykazuje obchodnú činnosť a za poskytnuté služby sú jej vyplácané finančné prostriedky, ktoré z
väčšej časti patria manželovi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil manželovi výživné
na navrhovateľku, pričom pri určení jeho výšky vychádzal aj z osobitostí vyplývajúcich z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa oboch manželov. U navrhovateľky súd prihliadol
najmä na jej mesačný príjem, osobnú starostlivosť o deti ako aj starostlivosť o ich domácnosť. U manžela

súd zohľadnil najmä výšku jeho pravidelného príjmu pedagóga a nepravidelnosť jeho príjmu z obchodnej
činnosti, charakter tejto činnosti, ako aj výšku životných nákladov, ktoré sú v meste objektívne vyššie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil manželovi výživné na manželku - navrhovateľku vo výške
200,-€ mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

19. Pri takto určenom výživnom vznikol manželovi za obdobie od 22.11.2016 do 30.09.2017 nedoplatok
vo výške 2.053,36 € (10x 200,-€ + 8x 6,67 €), ktorý súd povolil manželovi zaplatiť v splátkach tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní do dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Senica v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.