Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221152
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1214221152.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zast.:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., Teplická 147, 921 22 Piešťany proti žalovanému: Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.147,12 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 752,10 EUR s 8,15 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 18.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na 30 %-nú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa08.09.2014domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.147,12 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 08.08.2011 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.100,- EUR zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný

sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 72 mesačných splátkach po 34,79
EUR. Žalovaný bol dňa 29.10.2012 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní odo
dňa odoslania výzvy. Dlžná suma pozostávala z istiny 1.039,33 EUR, úrokov 96,79 EUR, poistenia Bill
protection 9,80 EUR a poplatku za možnosť zmeny splátkového kalendára 1,20 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prejednal spor v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný neúčasť neospravedlnil ani z dôležitých
dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.08.2011, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.10.2012,
prehľadom úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli zmluvu o úveru zo dňa 08.08.2011, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.100,- EUR. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 72
mesačných splátkach po 34,79 EUR. Žalovaný žalobcovi vrátil prostriedky v sume 347,90 EUR.7. Žalobca listom zo dňa 29.10.2012 vyzval žalovaného k splateniu celej dlžnej sumy v lehote 15 dní
odo dňa odoslania výzvy.

8. Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, je dodávateľ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.18. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd má za preukázané, že strany sporu dňa 08.08.2011 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola vyhotovená ako formulár určený pre vyšší počet spotrebiteľov. Žalobca vykonáva

podnikateľskú činnosť v predmete poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu.
Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
a preto je žalovaného potrebné považovať za spotrebiteľa. Uzatvorením predmetnej zmluvy vznikol
medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na právny

vzťah medzi sporovými stranami bolo potrebné aplikovať aj normy spotrebiteľského práva obsiahnuté
v Občianskom zákonníku.

23. Po preskúmaní písomného vyhotovenia zmluvy súd zistil, že v rozpore s ustanovením § 9 ods.
2 písm. f) neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť

úveru musí byť stanovená presným časovým údajom (deň, mesiac, rok). Tento údaj nemožno nahrádzať
údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti. Údaj o konečnej splatnosti úveru vymedzený v
predloženej zmluve ako „72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ súd
považoval za nedostatočný, pričom nebol v súlade s účelom zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom (§ 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Zákonom stanovené členenie a označenie jednotlivých zložiek úveru nie
je svojvoľné. Predstavuje prehľadné vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v
ponuke a zároveň aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať aj nároky, ktoré mu

neprislúchajú. Zo zmluvy tak malo byť žalovanému zrejmé, aká časť jednotlivých splátok sa bude
zarátavať na istinu a aká na úroky, prípadne iné poplatky. Zároveň zo zmluvy jednoznačne nevyplývajú
ani termíny jednotlivých splátok. Prvá splátka mala byť splatná „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej

a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Súd takéto vymedzenie termínov splátok
považuje za neurčité. Zmluva žalovanému neposkytuje informáciu, čo sa považuje za „poskytnutie
úveru“, t.j. či samotné uzavretie zmluvy, resp. poukázanie finančných prostriedkov žalovanému. Zmluva
malaobsahovaťnezameniteľnéapresnéurčenietermínusplátok,čovšakvpredloženejúverovejzmluve

absentuje.

25. V úverovej zmluve sa rovnako neuvádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorou
sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.). Znamená

to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť konkrétnu výšku RPMN vychádzajúc
z jednotlivých nákladov týkajúcich sa daného spotrebiteľského úveru. Účelom povinného uvedenia
RPMN daného úveru a súčasne priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej
ku dňu podpisu zmluvy je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ichporovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok
úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie. RPMN vymedzená v predloženej zmluve „od 32,4 po 33,8%“ je
neurčitá a nespĺňa požiadavky kladené príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca v predtlačenom formulári zmluvy uviedol, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia
úveru, pričom klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu žalobca oznámi po poskytnutí úveru.
Podľa názoru súdu žalobca bol povinný uviesť všetky predpísané náležitosti už v čase predloženia
návrhu na uzavretie zmluvy, pričom žalovaný ako spotrebiteľ mal mať možnosť sa na základe údaju o
RPMN slobodne rozhodnúť, či so žalobcom zmluvu uzavrie. Postup, kedy žalobca v podstate nanútil

žalovanému uzavrieť zmluvu bez presného údaju o RPMN použijúc formuláciu „klient súhlasí s tým,
že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru“ bez toho, aby mal žalovaný
reálnu možnosť toto zmluvné dojednanie ovplyvniť, súd považuje za obchádzanie účelu zákona o
spotrebiteľských úveroch.

26. Absencia predpísaných náležitostí má v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení za

následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 1.100,- EUR, pričom povinnosťou žalovaného bolo vrátiť len prostriedky, ktoré
mu boli reálne poskytnuté. Podľa predloženého prehľadu úhrad žalovaný plnil v prospech žalobcu
sumou 347,90 EUR (5 x 69,58 EUR). Z uvedeného dôvodu súd považoval žalobu za dôvodnú v časti
o zaplatenie 752,10 EUR (1.100,- EUR - 347,90 EUR). Vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu nedôvodný,

a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

27. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu listom zo dňa
29.10.2012, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 02.11.2012. Žalobca poskytol žalovanému termín

na zaplatenie 15 dní. Posledným dňom na plnenie tak bol 17.11.2012. Žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúci deň, t.j. dňa 18.11.2012. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
z priznanej sumy 752,10 EUR od 18.11.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti nárok na úroky z
omeškania zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný v
časti sumy 395,02 EUR, úspech mal v časti 752,10 EUR. Aby čiastočný úspech založil nárok na
čiastočnúnáhradutrovkonania,jepotrebné,abybolprevažujúciúspech,t.j.abypoporovnaníprocesnej

úspešnostiobochsporovýchstránzostalaeštesumaopodstatňujúcazáveroprevažnomúspechujednej
zo strán sporu. Neúspech žalobcu predstavoval cca 35% a úspech potom predstavoval cca 65%. Nárok
na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe nasledovného výpočtu. Úspech strany
sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniká nárok na
náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie

alebo bránenie práva. Možnosť nepriznania práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán prichádza do
úvahy, ak ich úspech, resp. neúspech v spore je v zásade rovnaký. Podľa výsledku konania prevažoval
úspech žalobcu, a preto mu prináleží pomerná náhrada trov konania vo výške 30% (65% - 35%). O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.