Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201839
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720201839.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Z. I.Q., G.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XXX, O., proti žalovanému:
Obvodná poľovnícka komora v Martine, so sídlom Svätoplukova 16, Martin, právne zastúpenému: JUDr.
Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom v Martin, Andreja Kmeťa 28, o žalobe na obnovu konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd o d m i e t a žalobu na obnovu konania.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 04.05.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal povolenia obnovy
konania pôvodne vedeného Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17C/1/2017 z dôvodov podľa § 397

písm. a/, b/ Civilného sporového poriadku. Zároveň sa domáhal, aby bolo konanie sp. zn. 17C/1/2017
postúpené miestne príslušnému správnemu súdu na konanie a rozhodnutie vo všetkých bodov
žalobného návrhu, alternatívne, aby bolo konanie v časti žalobného návrhu bod 1/ postúpené miestne
príslušnému správnemu súdu na konanie a rozhodnutie a v časti žalobného návrhu bod 2/ a 3/ ostalo
v kompetencii civilného súdu, pričom konanie sa preruší do doby rozhodnutia správneho súdu. Uviedol,
že žaloba je smerovaná proti rozhodnutiu prvostupňového súdu č. k. 17C/1/2017-91 a proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu č. k. 11Co/325/2018-146. Tieto rozhodnutia napáda v celom rozsahu. Žaloba je
podaná včas, nakoľko nový dôkaz je zo dňa 05.03.2020 a rozhodnutie prvostupňového súdu je zo dňa
06.07.2018 a odvolacieho súdu zo dňa 29.01.2020. V pôvodnom konaní sa domáhal spravodlivosti vo
veci nesprávneho vydania rozhodnutia zo dňa 17.11.2012 zn. 46/2012 zo strany žalovaného. Po podaní
žaloby súd uviedol, že konanie nepatrí do právomoci súdu, ale patrí do právomoci správneho súdu.
Rozsudkom žalobu zamietol. Podľa § 9 CSP by sa však malo jednať o bezodkladné zastavenie konania

a nie o zamietnutie žaloby. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, pričom odvolací
súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Sú tu skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré ako žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a dôkaz
môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Týmto dôkazom je list, Usmernenie ústrednej
hodnotiteľskej komisie Slovenskej poľovníckej komory Bratislava, ktorá je nadradeným orgánom pre
žalovaného. V Usmernení zo dňa 05.03.2020 sa konštatuje, že žalovaný pochybil vo svojom rozhodnutí

46/2012, nakoľko predmetnú trofej priniesol do Bratislavy a následne bola prevezená do Zvolena, kde
bola pomerená a posúdená dňa 24.02.2020 najvyššími predstaviteľmi ústrednej hodnotiteľskej komisie.
V závere usmernenia sa konštatuje, že ústredná hodnotiteľská komisia Slovenskej poľovníckej komory
v Bratislave navrhuje ako morálnu satisfakciu pre žalobcu, aby si žalovaný priznal svoje pochybenie a
zverejnil ho v katalógu trofejí za sezónu 2019/2020. Stále je tu aj možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa
počas konania nevykonali, a to výsluch svedkov, ktorých navrhoval. Títo svedkovia môžu potvrdiť šírenie

klamlivých informácií zo strany žalovaného. Existuje ešte jeden list č. 1453/2018 zo dňa 21.01.2018 od
Slovenskej poľovníckej komory Bratislava, kde sa v závere píše odporúčanie morálnej satisfakcie prežalobcu, pričom si hodnotiteľská komisia uzná svoju chybu. Súd pochybil v tom, že žalobu zamietol,
pričom sa malo jednať o zastavenie konania a nie o zamietnutie žaloby. Ak mal súd za to, že daný spor
nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci správneho súdu, tak bolo nevyhnutné konanie zastaviť a

vec postúpiť príslušnému súdu. Ak bude mať súd za to, že spor patrí do kompetencie správneho súdu,
tak by ju mal postúpiť príslušnému súdu.

2. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a s obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 17C/1/2017 zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Dňa 05.03.2020 Slovenská poľovnícka komora, Ústredná hodnotiteľská komisia, Štefánikova 10,
Bratislava vydala usmernenie sp. zn. Spk 427/2019, v ktorej sa uvádza, že predseda rozhodcovského
súdu JUDr. M. Q. prostredníctvom kancelárie Slovenskej poľovníckej komory v novembri 2019 predsedu
ústrednej hodnotiteľskej komisie upozornil na nemožnosť právneho riešenia zistenej nezrovnalosti vo
veku ohodnotenej trofeje jeleňa lesného a vyhotoveného znaleckého posudku Národného lesníckeho

centra Zvolen č. 49/2016 zo dňa 08.11.2016. Jeleňa ulovil žalobca dňa 24.09.2011. Žalovaný pri
vizuálnom posudzovaní znakov trofeje určil vek jeleňa na 3 roky a porovnaním s kritériami chovnosti
pre poľovnú oblasť J XII Veľká Fatra pre trojročné jelene zistil, že boli prekročené všetky ukazovateľa
chovných jeleňov v závislosti od veku, a preto rozhodla, že chovateľský zásah vykonaný Z. I. bol
vykonaný nesprávne. Následne obvodná disciplinárna komisia pri Obvodnej poľovníckej komore Martin

vydala rozhodnutie sp. zn. 46/2012 zo dňa 07.11.2012, ktorým uznala žalobcu vinného z porušenia § 65
ods. 3 písm. k/ Zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, čím mal spáchať disciplinárne previnenie podľa §
3 ods. 2 písm. q/ Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory a udelila mu peňažnú pokutu
150 €. Vyhláškou č. 489/2013 Z. z. účinnou od 01.01.2014 je umožnené vyhotoviť znalecký posudok,
ktorým sa vek určený vizuálnym spôsobom buď potvrdí alebo vyvráti, čo má za následok možnosť sa

proti rozhodnutiu odvolať. Žalobca si dal v roku 2016 vypracovať znalecký posudok, ktorým bol vek
jeleňa určený na 4 roky a nie 3 roky ako vizuálne posúdil žalovaný. Keďže rozhodnutie žalovaného je
právoplatné a nie je možné ho preskúmať a rozhodnúť o jeho zmene alebo ho zrušiť, navrhujú morálnu
satisfakciu pre žalobcu vo forme priznania si pochybenia obvodnej hodnotiteľskej komisie Martin a jej
zverejnenie v katalógu trofejí za sezónu 2019/2020.

4. Listom zo dňa 21.11.2018 Slovenská poľovnícka komora oznámila žalobcovi, že nebolo zistené, že
by sa žalobca odvolal alebo požiadal o preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Nemožno zrušiť alebo
zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
pôvodne rozhodnutie vychádzalo. Povinnosť brať do úvahy znalecký posudok, ktorým je určený vek

ulovenej trofejovej zveri platí až od 01.01.2014. Právne nie je možné zrušiť rozhodnutie disciplinárnej
komisie žalovaného, čo však nebráni tomu, aby sa dostalo morálnej satisfakcie formou odporúčania
uznania omylu členov hodnotiteľskej komisie pri stanovení veku jeleňa.

5. Podaním zo dňa 08.06.2020 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe na obnovu konania. Uviedol, že

žalobu považuje za neurčitú. Žalobca neuviedol pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností.
Žalobca nechal márne uplynúť objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, keď už v
mesiaci november 2018 disponoval listom Slovenskej poľovníckej komory. Žalobca podal svoju žalobu
oneskorene. Uplynutie objektívnej lehoty nespôsobuje predĺženie subjektívnej lehoty a odpustenie
zmeškania lehoty nie je prípustné. Žalobca si selektívne vyberá pri skutkovom a právnom posúdení

veci len to, čo sa mu javí prospešné pre neho samého. Žalobcovu nevôľu vyvolalo rozhodnutie
Obvodnej disciplinárnej komisie v Martine zo dňa 07.11.2012, sp. zn. 46/2012, proti ktorému však
žalobca podal riadny opravný prostriedok podaním zo dňa 23.11.2012, o ktorom rozhodoval správny
orgán druhého stupňa, Disciplinárna komisia Slovenskej poľovníckej komory zo dňa 25.06.2014,
ktorá žalobcom podané odvolanie zamietla ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s rozhodnutím

odvolacieho správneho orgánu mal proti nemu podať správnu žalobu v lehote 2 mesiacov od doručenia
rozhodnutia. Žalobca takúto žalobu nepodal. Žalobca podaním žaloby na obnovu konania nemôže
dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a výsluchy navrhovaných svedkov v súčasnej dobe nie sú
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Navrhol žalobu odmietnuť.

6. Podaním zo dňa 18.06.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že žaloba na
obnovu konania je odôvodnená listom zo dňa 05.03.2020, ktorá vraví o pochybení žalovaného. List zo
dňa 21.11.2018 pripojil ako doplnkový dôkazný materiál. Keďže žalobu podal dňa 04.05.2020, je podaná
v lehote 3 rokov. Účelom žaloby na obnovu konania je, aby súd na základe nového dôkazu konanieobnovil a spor postúpil správnemu súdu vo všetkých troch bodov petitu alebo alternatívne postúpil prvý
bod petitu pôvodnej žaloby ako to opísal v žalobe na obnovu konania. Sú splnené podmienky na obnovu
konania. Existujú listinné dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní nemohol použiť bez svojej viny. Je tu stále

možnosť vypočutia svedkov, ktorí v pôvodnom konaní neboli vypočutí.

7. Podaním zo dňa 20.07.2020 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na svojom pôvodnom
vyjadrení.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17C/1/2017 súd zistil, že Okresný súd Martin
rozsudkom zo dňa 06.07.2018, č. k. 17C/1/2017-91, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 29.01.2019, č. k. 11Co/325/2018-146, právoplatným dňa 12.02.2019, žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému povinnosti zrušiť rozhodnutie zo dňa 17.11.2012 v
konaní vedenom pod sp. zn. 46/2012 a vrátiť žalobcovi zaplatenú pokutu vo výške 150 € a trovy

disciplinárneho konania vo výške 30 € a uloženia povinnosti žalovanému na najbližšej členskej schôdzi
Poľovného združenia Kľak, Podhradie preniesť vyhlásenie v znení „vek jeleňa, ktorý Z. I. ulovil dňa
24.09.2011 v obvode Poľovného združenia Kľak Podhradie je na základe posudku vypracovaného Ing.
Tibor Patakym z Technickej univerzity vo Zvolene zo dňa 23.03.2016 a znaleckého posudku Národného
lesníckeho centra vo Zvolene zo dňa 04.11.2016 jednoznačne určený Mitchellovou metódou na štyri

roky. Rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Martin zo dňa 07.11.2012, ktorým rozhodla, že Z.
I. sa previnil oproti ust. § 65 ods. 3 písm. k/ Zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve tým, že dňa
24.09.2011 mal uloviť v obvode Poľovného združenia Kľak Podhradie trojročného chovného jeleňa,
čím mal spáchať disciplinárne previnenie podľa ust. § 3 ods. 2 písm. q/ Disciplinárneho poriadku
Slovenskej poľovníckej komory, na základe čoho mu bola uložená peňažná pokuta vo výške 150 € a

povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 30 € je nesprávne a za svoje pochybenie sa ospravedlňuje“.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca opakovane zotrval na žalobnom petite a nežiada
prieskum rozhodnutia v rámci správneho konania. V spise sa nachádza žalobcom predložený znalecký
posudok vypracovaný Národným lesníckym centrom č. 49/2016, z ktorého záveru vyplýva, že vek jeleňa
uloveného dňa 24.09.2011 bol určený na 4 roky. Posudok bol vyžiadaný dňa 05.10.2016. Vo vzťahu

k prvému petitu žaloby súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy
a je nepochybné, že nepatrí do kompetencie súdov rozhodovať o verejnoprávnych vzťahoch a nebolo
možné ani uložiť povinnosť žalovanému, aby zrušil svoje rozhodnutie a vrátil žalobcovi zaplatenú pokutu
a trovy konania. Takúto kompetenciu mala len Slovenská poľovnícka komora ako odvolací orgán, ktorá
však odvolanie zamietla ako nedôvodné. Ak chcel žalobca docieliť zrušenie rozhodnutia bolo potrebné,

aby sa žalobou obrátil na správny súd. Preto bola žaloba v časti prvého petitu zamietnutá. Vo vzťahu
k druhému petitu žaloby súd žalobu taktiež zamietol, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo vydané na
základe zákonom predpokladaných skutočností a vydanie takéhoto rozhodnutie nie je neoprávneným
zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že sa po jeho vydaní preukáže,
že nebolo vydané dôvodne. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu

ako otázku predbežnú. Rozhodnutie je nezákonné len vtedy, ak bolo príslušným rozhodnutím zrušené
ako nezákonné. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný ako pán sporu zodpovedá
za výber zvoleného prostriedku, ktorý použije na obranu svojich práv. Rozhodnúť o zrušení rozhodnutí
vydaných v správnom konaní môže súd len v osobitnom konaní podľa správneho súdneho poriadku.

Takúto žalobu žalobca v zákonom stanovenej lehote nepodal a výslovne uviedol, že podanou žalobou
sa takéhoto postupu nedomáha, ale žiada o ochranu svojich osobnostných práv v zmysle § 11 a
nasl. OZ. Rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Martin ako aj druhostupňového správneho orgánu
Slovenskej poľovníckej komory neboli zrušené zákonom predpokladaným postupom. Súd je týmito
rozhodnutiami viazaný. Rozhodovanie v zmysle právomoci príslušného správneho orgánu o právach

a povinnostiach fyzických osôb nemožno považovať za protiprávne konanie. Bolo by nehospodárne
a neúčelné vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov vzhľadom na uvedený záver, keďže tu chýba
neoprávnenosť, protiprávnosť uvedeného zásahu a čo i len nesplnenie tejto jednej podmienky vylučuje
zodpovednosť žalovaného za tvrdený zásah.

9. Podľa § 397 písm. a/, b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Proti právoplatnému rozsudku
je prípustná žaloba na obnovu konania, aka/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 400 CSP Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.
Podľa § 406 CSP V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby

preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
Podľa § 413 ods. 1 písm. a), e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
e) je zjavne nedôvodná.

10. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie. Má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Nové
skutočnosti sú spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je nimi možné preukázať právne
spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý túto žalobu podáva, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej

viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel.

11. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma,
či je obnova konania prípustná a žalobu v tejto fáze buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá
fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Súd uvádza, že

vo fáze označenej ako iudicium rescindens sa môžu riešiť iba právne otázky týkajúce sa prípustnosti
návrhu na obnovu konania. Po preskúmaní žaloby súd konštatuje, že táto bola podaná oprávnenou
osobou oneskorene a je aj zjavne nedôvodná. Obnovou konania napadnuté rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 12.02.2019 a žaloba na obnovu konania bola na súde podaná dňa 04.05.2020.
Objektívna lehota na podanie žaloby v trvaní troch rokov plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

Subjektívna lehota v trvaní troch mesiacov začína plynúť od okamihu, odkedy sa žalobca mohol
dozvedieť o dôvode obnovy konania, najskôr právoplatnosťou rozhodnutia. Skutočnosti, dôvody, o
ktoré opiera žalobu, žalobca preukázateľne nadobudol už v čase vypracovania znaleckého posudku
Národným lesníckym centrom č. 46/2016, z ktorého záverov vyplýva vek uloveného jeleňa na 4 roky.
Usmernenie Slovenskej poľovníckej komory, Ústredná hodnotiteľská komisia, Štefánikova 10, Bratislava

sp. zn. Spk 427/2019 zo dňa 05.03.2020, ktorým žalobca odôvodňuje podanie žaloby, je len akýmsi
zhrnutím už skôr známych skutočností, ktorými žalobca disponoval ešte v čase prebiehajúceho konania
sp. zn. 17C/1/2017 tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a s uvedenými
skutočnosťami sa už vysporiadal súd v pôvodnom konaní, t.j. boli už predmetom dokazovania. A aj
napriektýmtoskutočnostiamsúdžalobuzamietol.Žalobcasapodanoužaloboudomáhaobnovykonania

vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17C/1/2017 podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP, t.j., že sú tu
skutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a možno vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Na základe ust. § 397 písm. a) CSP je dôvodom prípustnosti
obnovy konania existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré nemohla strana oprávnená na
podanie žaloby bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom sa spravidla jedná o prípady, keď

strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Takýmito dôvodmi obnovy konania môžu byť
len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania a
tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie
veci. Žalobca v pôvodnom konaní opakovane uviedol, že sa nedomáha prieskumu v rámci správneho
konania, ale žiada o ochranu svojich osobnostných práv podľa § 11 a nasl. OZ. Návrhom na obnovu

konania sa žalobca nemôže domáhať iných nárokov ako tých, ktoré si uplatňoval v pôvodnom konaní.
Žalobca nepodal správnu žalobu. Povolením obnovy konania sa snaží napraviť nesprávne zvolený
prostriedok ochrany svojich práv. V pôvodnom konaní sa domáhal ochrany osobnostných práv, preto sa
po eventuálnom povolení obnovy konania nemôže domáhať postúpenia žaloby príslušnému správnemusúdu. Takýmto spôsobom by sa totiž cestou obnovy konania revízie právoplatne skončeného súdneho
konania mohla domáhať každá strana, ktorá si zvolila nevhodný postup na ochranu svojich práv. V
prípade dôvodov na obnovu konania podľa ust. § 397 písm. b) CSP ide o procesnú situáciu, keď

strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, riadne označila dôkaz, ktorý navrhla
vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať (napr.
nedostupnosť svedka, nepriaznivý zdravotný stav svedka, či strata alebo zničenie listiny a pod.). Výsluch
svedkov bolo možné vykonať už v čase pôvodného konania. Odmietnutie vykonania dôkazu súd riadne
zdôvodnil nehospodárnosťou a neúčelnosťou tohto dôkazu. Žalobcom uvádzané skutočnosti, o ktoré

oprel svoju žalobu na obnovu konania, už na prvý pohľad nemožno žiadnym spôsobom subsumovať
pod dôvody obnovy konania vymedzené v § 397 písm. a/, b/ CSP a ani pod ostatné ustanovené dôvody
prípustnosti obnovy konania. Ak by súd pripustil obnovu pôvodného konania, išlo by o neprípustnú
reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým by bol popretý význam a účel obnovy
konania. Žalobcovi nič nebránilo, aby využil správnu žalobu na ochranu svojich práv. Dôvody obnovy
konania nesúvisia s pôvodným konaním. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu na obnovu

konania odmietol ako oneskorene podanú a zjavne nedôvodnú.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.