Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206913
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616206913.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. O., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XX V. P., D., N.S., C. XXXX, Austrália, občan Austrálie a Slovenskej republiky,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom so sídlom Y., P. XX proti žalovanej: JUDr. P.
O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom

so sídlom J. Q., X. Q. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
žalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.11C/169/2016-193zodňa30.01.2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. X. ako rekreačná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele
registra KNC č. 3453/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX
kat. úz. J. Q. ako záhrady o výmere 1874 m2 parcela registra KNC č. 1857/1 a zastavané plochy a
nádvoria o výmere 583 m2 parcela registra KNC č. 1857/2. Po zrušení spoluvlastníctva do výlučného
vlastníctva žalobcu súd prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. J. X. ako rekreačná

chata súpisné číslo XXXX a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX v kat. úz. J. Q. predstavujúce domom zastavanú plochu a záhradu. Zároveň súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu vo výške 28 467,-
eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež žalobcovi priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka,
pričom konštatoval, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rešpektoval veľkosť podielov a účelné

využitie vecí. Nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. J. Q. priliehajúce k rodinnému domu vo výlučnom
vlastníctve žalovanej prikázal tejto do výlučného vlastníctva, nakoľko v tom videl účelné využitie vecí.
S takýmto postupom spočiatku žalovaná súhlasila, neskôr však, keď v zmysle znaleckého posudku
bola stanovená vyššia cena nehnuteľností, navrhla jej reálnu deľbu. S týmto sa však súd nestotožnil,
nakoľko vzťahy medzi účastníkmi sú rozvrátené a striktný nesúhlas žalobcu, aby došlo k reálnej deľbe
a takémuto spôsobu vysporiadania s tým, že by sa stal vlastníkom nehnuteľností v susedstve žalovanej

ako jeho sestry je pre neho neprijateľný. Pri rekreačnej chate súd zohľadnil skutočnosť, že v minulosti
došlo k dohode v dedičskom konaní, na základe ktorej žalobca prenechal niektoré veci z dedičstva
žalovanej, táto sa riadnym spôsobom o chatu, ktorá ostala v spoluvlastníctve, nestarala a umožnila, aby
táto chátrala. Poslednú investíciu vo výške približne 5 000,- eur financoval žalobca. Súd sa nestotožnil
s tvrdením žalovanej, že v minulosti navrhol žalobca predaj tejto chaty, uviedol, že uveril žalobcovi,
že má záujem nehnuteľnosť užívať, zrekonštruovať, čím by podľa názoru súdu došlo k spravodlivému

usporiadaniu majetku po rodičoch strán sporu.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Podľa
jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľka uviedla, že pokiaľ ide o spôsob
vyporiadania, nie je súd viazaný podanou žalobou a v prvom rade by sa mal riadiť ust. § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité. V súdenej veci boli predmetom
vyporiadania aj pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. J. Q., pričom jedna nehnuteľnosť, na ktorej stojí

rodinný dom, má výmeru 583 m2 a druhá nehnuteľnosť - záhrada má výmeru 1874 m2. Táto je
reálne deliteľná, keď vzhľadom na veľkosť pozemku, jeho druh, polohu a veľkosť spoluvlastníckych
podielov je možná jeho reálna deľba s prihliadnutím aj na účelné využitie tohto pozemku. Žalovaná
takýto spôsob vyporiadania reálnou deľbou navrhovala a v tomto smere navrhla vykonať dôkazy, a to
ohliadku na mieste samom, prípadne znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti reálnej deľby, avšak
súd bez vykonania potrebných dôkazov konštatoval, že nehnuteľnosť z technického hľadiska je reálne

deliteľná, avšak ide o záhradu, ktorá susedí s rodinným domom žalovanej a tvorí s ním jeden funkčný
celok. Dom žalovanej je však postavený na pozemku CKN 1857/2 o výmere 583 m2 a už aj samotná
výmera tohto pozemku je dostatočná na užívanie rodinného domu žalovanej. Uvedený záver súdu však
nekorešponduje ani so znaleckým posudkom č. 97/2017 vypracovaný Ing. Žákorovskou, ktorá pri určení
ceny parcely č. CKN 1857/1 vychádzala z ceny stavebných pozemkov. Ak potom tento pozemok bol

oceňovanýakostavebnýpozemok,taknepochybnesamusíjednaťovec,ktorátvorísamostatnýfunkčný
celok vzhľadom na výmeru, ako aj jej polohu v centre mesta, a to už či ako záhrady alebo stavebného
pozemku. Súd pri názore o nemožnosti reálnej deľby prihliadal však najmä na zlé vzťahy medzi stranami
sporu, pričom konštatoval, že by naďalej dochádzalo k sporom. Podľa názoru odvolateľky konflikt medzi
stranami však vyplýva práve z nevysporiadaných spoluvlastníckych vzťahov a aj to nie v súvislosti so

spoluvlastníctvom predmetnej záhrady, ale rekreačnej chaty v J. X.. Súd tiež dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, keď vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý uvádzal, že pod prípadnou prístupovou
cestou na parcelu CKN 1857/1 je umiestnená kanalizačná šachta k rodinnému domu. Táto šachta
je umiestnená na parcele CKN 1857/2. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu v J. X., tu súd bral do úvahy
skutočnosť, že ide o nehnuteľnosť po rodičoch strán sporu a žalovaná ako spoluvlastníčka, ktorá mala

reálnu možnosť obhospodarovať chatu, nevykonávala 7 rokov žiadne opatrenia na zamedzenie jej
chátrania. Rovnakú výčitku však súd neadresoval aj žalobcovi ako rovnocennému spoluvlastníkovi,
pretože tento samozrejme vzhľadom na vzdialenosť jeho pobytu od nehnuteľnosti ju nemá možnosť
fakticky obhospodarovať. Je výlučnou zásluhou žalovanej, že strany sporu sa dnes ešte majú o čo súdiť,
pretože táto sa o spornú rekreačnú chatu starala a udržiavala ju po smrti otca od roku 1989, platila

dane, poplatok za smeti, vynakladala investície na vodovodnú prípojku, šachtu a celkovú údržbu chaty.
Pokiaľ by tak nerobila, dnes by už chata nestála. Súd žalobcovi uveril, že tento nemieni chatu predať,
napriek tomu, že ešte v roku 2013 navrhoval jej spoločný predaj. Žalovaná o takejto možnosti nikdy
neuvažovala, pretože nehnuteľnosť po rodičoch chce zachovať aj pre ďalšie generácie. Vzhľadom na
uvedené dôvody žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, kde by súd vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie
alternatív, akým spôsobom je najvhodnejšie sporný pozemok reálne rozdeliť a pri rozhodovaní o chate
by prihliadal na jej účelné využitie a reálne možnosti strán sporu sa o chatu starať.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s rozsudkom

súdu prvej inštancie súhlasí, tento považuje za správny a tiež sa bez výhrad stotožňuje s jeho
odôvodnením. Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne procesné, ani skutkové dôvody, ktoré by mali
spochybniť závery rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie je len súhrnom tvrdení žalovanej, s ktorými
sa súd vysporiadal dôsledne, pričom tieto sa v prevažnej miere nezakladajú na pravdivom vyjadrení
žalovanej a sú zavádzajúce. Iný názor súdu, než má žalovaná strana, neznamená, že jeho rozhodnutie

nie je správne a spravodlivé. Samotné odvolanie je nedostatočné, nakoľko žalovaná je nespokojná s
rozsudkom, avšak nemá žiadne argumenty, dôkazy, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom rozsudok
ovplyvniť. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Odvolací, resp. dovolací súd by
úvahy súdu mohol spochybniť len v prípade, že by boli zjavne neprimerané. Podľa jeho názoru dôvod
pre novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP nie je naplnený, a teda prostriedky procesného

útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
použiť. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd mal
rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. J. Q. (pozemok zastavané plochy a nádvoria, záhrada) a kat. úz. J. X. (rekreačná chata). V

konaní nebola sporná skutočnosť, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom zrušenia a vyporiadania,
ako aj výška podielov spoluvlastníkov. Na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. J. Q. sú v spoluvlastníctve
účastníkov dve parcely, a to KNC č. 1857/1 o výmere 1874 m2 - záhrada a č. 1857/2 o výmere
583 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na parcele 1857/2 je na liste vlastníctva č. 4657 evidovaná
stavba, a to rodinný dom a garáž. Tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predmetom zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva má byť aj rekreačná chata č. súp. XXXX stojaca na parcele KNC č.

3453/2 v kat. úz. J. X. zapísanej na LV č. XXXX. Pozemok pod chatou nepatrí do spoluvlastníctva
účastníkov konania. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým záverom. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom,
t. j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Preto ani
súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim
rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len
v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť

spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou
schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci
v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.
Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a
tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má

mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie
potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Takýto technický podklad na zmenu
týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
Pri reálnom rozdelení pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov sa nevylučuje, aby v prípadoch
hodných osobitného zreteľa sa reálne rozdelenie pri plošnom delení uskutočnilo inak, než v presnom

pomere k spoluvlastníckym podielom. Len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší
spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. §
142 ods. 1 OZ sa stanovujú dve kritériá, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadať, a to veľkosť podielov a
účelné využitie veci. V tomto prípade ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou (súd prihliadne

k účelnému využitiu veci). Hľadisko účelného využitia sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr.
to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, kto má možnosť vec
lepšie fakticky užívať a podobne). Dôvody, na základe ktorých súd rozhodol o zrušení spoluvlastníctva
vecí o ich vyporiadaní, nezodpovedajú vyššie uvedeným princípom.

6. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, je zrejmé, že nehnuteľnosť
parc. č. 1857/1 v kat. úz. J. Q. je reálne deliteľná a deľbou môže byť odčlenená časť, ktorá môže
tvoriť samostatnú parcelu s osobitným účelom využitia. Vyplynulo to aj zo znaleckého posudku, kde
pozemok bol hodnotený ako stavebný (pozemok nezaťažený stavbou, ktorá by znižovala jeho hodnotu a

použiteľný pre výstavbu nehnuteľnosti). Pokiaľ sa záhrada nachádza v intraviláne mesta a aj znalcom je
hodnotenáakostavebnýpozemok,jezrejmé,žeporeálnomrozdeleníavytvorenísamostatnejparcelyje
táto schopná plniť kritérium samostatnej veci. Zo samotného odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva,
že prihliadal aj na delenie nehnuteľností v minulosti, resp. rozsah dedenia, pričom je treba uviesť, žev tomto prípade sú jasne definovaní spoluvlastníci nehnuteľností a kritériá, na ktoré má súd pri zrušení
a vyporiadaní prihliadať. Nemožno riešiť v minulosti vykonané delenie, resp. prihliadať na výsledky
dedičského konania a zdôvodňovať rozhodnutie ako „spravodlivé usporiadanie majetku po rodičoch“. V

tomto konaní sa riešia vzťahy medzi stranami sporu a vychádza sa najmä z veľkosti podielov a účelného
využitia veci pri vyporiadavaní spoluvlastníctva. Samotné dôvody odôvodnenia sú rozporné, keď na
jednej strane súd tvrdí, že reálna deľba neprichádza do úvahy, na druhej strane poukazuje na to, že
ak by chcel žalobca získať finančné prostriedky, napr. predajom chaty, mohol by prijať reálnu deľbu
pozemkov v kat. úz. J. Q. a následne nadobudnutý pozemok predať. To potom poukazuje na skutočnosť,

že minimálne nehnuteľnosť parc. č. 1857/1 - záhrada o výmere 1874 m2 je reálne deliteľná. Pokiaľ teda
súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 142 ods. 1, v zmysle ktorého rozhodoval o veci,
resp. vyslovil záver o nedeliteľnosti vyporiadavaných nehnuteľností, pričom tento nie je reálne ničím
podložený, naopak sám súd pripúšťa, že pozemok je reálne deliteľný, pri rozhodovaní nepostupoval
správne. Taktiež závery o spravodlivom usporiadaní majetku po rodičoch nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Tiež je nepochybné, že žalobca po smrti otca účastníkov od roku 1989 sa o nehnuteľnosť

- rekreačnú chatu osobne nijakým spôsobom nestaral, nezabezpečoval jej údržbu, neplatil dane, odvoz
smetíapodobne.Súdvtomtoprípadetiežmalprihliadaťnareálnumožnosťspoluvlastníkovporozdelení
nehnuteľnosť užívať. Keďže žalobca pracuje a žije v Austrálii, záver o tom, že má nehnuteľnosť možnosť
lepšie funkčne užívať, je tiež v rozpore s realitou. Pri rozhodovaní súd prihliada na skutkový stav,
ktorý je zrejmý v čase rozhodovania, nie na stav predpokladaný (tvrdenie žalobcu, že chatu mieni do

budúcnariadneužívať).Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,akoajsohľadomnaprávaúčastníkov
na súdnu ochranu (právo účastníka v rámci spravodlivého procesu je i to, aby sa jeho vec, ak to
zákon pripúšťa prejednala v dvojinštančnom konaní), neostávalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý
rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. V ďalšom bude vecou súdu prvej inštancie zistiť skutkový stav v súlade s ustanoveniami § 142 ods. 1
OZ, zvoliť postup pri zrušení a vyporiadaní tak, ako to stanovuje obsah tohto ustanovenia (reálna deľba,
prikázanie veci za náhradu s prihliadnutím na veľkosť podielu a účelné využitie veci), prípadne vykonať
navrhované dôkazy požadované stranami sporu.

8. V zmysle § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci.

9. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).