Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010308
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010308.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2017 v konaní pred samosudcom
JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Q. V., stíhaného pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. V., nar. XX.XX.XXXX M. F., trvale bytom F., W.Á. XX/XX

j e v i n n ý ,

že

dňa 23.05.2015 o 21.30 hod. viedol ako vodič po požití alkoholických nápojov dodávkové motorové
vozidlo VOLKSWAGEN Multivan, evidenčné číslo F. XXX P. po miestnej komunikácii v Detve, po ulici

kpt. Nálepku, z ktorej odbočil na ulici J. Kráľa, prešiel s vozidlom na pravú krajnicu, kde narazil do
zadnej časti zaparkovaného dodávkového motorového vozidla Seat Inca, evidenčné číslo F. XXX P.,
ktoré zaparkoval Y. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. F., W.. Q. XXXX/XX, po zrážke s vozidlom nezastavil, ale
pokračoval v jazde, pričom na ulici Partizánska v Detve bol zastavený hliadkou OO PZ Detva, pričom
na ich výzvy na zastavenie nereagoval a s vozidlom VW Multivan pokračoval v jazde až do obce Zolná,

kde zastavil vozidlo a pri následnej kontrole sa odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol, hliadku
PZ požiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, ktorá mu bola odobratá po nehode v čase o
00.21 hod. v NsP Zvolen, následne vyšetrením krvi mu bolo namerané 1,30 g/kg alkoholu v krvi, spätným
prepočtom znalec stanovil koncentráciu etanolu v krvi v čase vedenia motorového vozidla 1,64 - 1,87
g/kg,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov, výkon ktorého sa
mu podľa §§ 49 ods. 1 písm.a a 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
18 / osemnásť / mesiacov.Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Q. V. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine, vypovedal zhodne ako v
prípravnom konaní na čl. 31, kde dňa 21.01.2016 uviedol, že v predmetný deň oslavoval rodinnú udalosť
doma a v ten deň opravoval aj kúrenie na vozidle VW Multivan, pri opravovaní vypil asi štyri pivá 12
stupňové, pollitrové. Pri oprave mu pomáhali Q. Š. a V. K. a približne okolo 17.00 hod. ho prišiel pozrieť
kamarát W. A., ktorý chcel, aby mu pooral a skultivoval záhradu malín malotraktorom. Na hlavnom
pojednávaní dňa 01.03.2017 svoju výpoveď doplnil v tom smere, že všetci štyria - on, Q. Š., V. K. a W.

A. išli do auta. Autom sa mali dopraviť do Banskej Bystrice a mali zaviezť W. A. do Banskej Bystrice,
keďže je z Banskej Bystrice. Išli od jeho záhrady na ul. J. Kráľa. Šoférom bol W. A., spolujazdec bol Q.
Š. a vzadu sedeli V. K. a on, pričom sedel za spolujazdcom. V. K. si potreboval kúpiť ešte cigarety. Išli asi
300 metrov od domu do pohostinstva v Detve, v starej časti Detvy. On si išiel kúpiť E. P. Y. B. V. K. vypili
po jednom pol litrovom pive.. W. A. ich čakal v aute. Vrátili sa do vozidla, nastúpili tak ako predtým. Ešte

potrebovali zohriať motor, preto urobili dve kolečká v Starej Detve. Keďže sa stále motor nezohrial, tak
si povedali, že pôjdu do Bystrice a nebudú teplotu skúšať. Išli smerom na Očovú, prešli Očovú a mali v
Zolnej odbočiť smerom doprava na Banskú Bystricu, ale z jemu neznámeho dôvodu tam neodbočili. Išli
popri nejakých bytovkách a potom nejakou poľnou cestou. W. A. opustil vozidlo, on tiež išiel z vozidla
von. Zašiel asi 30 metrov, kde bol na malej potrebe, pocítil ranu zozadu. Prebral sa s putami na rukách,

niekto ho bil, kopal, skákal po ňom. Videl, že ho obkľúčili policajti, boli asi dvaja. Jeden ho tam držal a
ťahali ho k autu. Chceli od neho vykonať dychovú skúšku, povedal, že nie je vodičom, že nemá dôvod.
Oni mu povedali, že sa musí podrobiť krvnej skúške. Obžalovaného veľmi boleli ruky, lebo mu silno stiahli
putá, doteraz nemá úplný cit zachovaný v ukazováku a v prostredníku na pravej ruke. Keď mu nedali
stále dole putá, súhlasil s tým, aby ho odviezli na krvnú skúšku. Povedali mu, že to musí urobiť, lebo

je držiteľ vozidla. Išiel len z toho dôvodu, že sa chcel zbaviť pút a odviezli ho do Detvy. Tam ho dali do
nejakej cely a chceli od neho, aby tam niečo podpísal a potom ho odviezli do nemocnice na odber krvi.
Vtedy sa tam objavila policajtka Č. a ona mu vlastne hovorila, že sa musí podrobiť odberu krvi. Ona ho
potom viezla aj na odber krvi aj s nejakým policajtom. Pokiaľ mal už dole putá, tak hovoril, že je ochotný
podrobiť sa aj dychovej skúške. Policajti mu oznámili, že to nemajú ako robiť, že nemajú so sebou prístroj

a že musí mať ten odber krvi. Stále sa pýtal, prečo tak musí urobiť, keď nebol vodičom. Doktor, ktorý
odoberal krv, sa pýtal Č., čo má napísať do lekárskej správy. Obžalovaný sa toho doktora pýtal, prečo
tam niečo nenapíše sám, ale prečo sa pýta policajtky. Preto to odmietol podpísať. Vôbec nevedel o tom,
že by malo dôjsť k nejakému nárazu do vozidla Seat Inca a to sa dozvedel až vtedy, keď bol v Zolnej,
lebo tam prišla nehodovka. Potom sa dozvedel, že mala údajne odpadnúť pri tom náraze jeho ŠPZ.

Keď bol pustený z polície, bol potom auto zobrať a zistil, že v prednej časti bolo vozidlo preliačené.
Pokiaľ sa prepravoval z Detvy do Zolnej, nevšimol si žiadne znaky, že by tam bola polícia. V aute mali
pustenú hudbu, jeho aj prekvapilo, prečo sa tam zjavili policajti. Obžalovaný nevie povedať, či W. A.
spôsobil zrážku s motorovým vozidlom. Na otázku prokurátora, či obžalovaný vie vysvetliť tú situáciu,
že ich troch na mieste chytili a W. A. nie, pretože nevie, kam W. A. išiel, lebo bola tma. Už na mieste

v Zolnej policajtom hovoril, že šoféroval vozidlo W. A.. O zrážke s majiteľom druhého vozidla hovoril
telefonicky aj sa ho na tie záležitosti pýtal. Potvrdil mu, že k nárazu došlo. Tieto skutočnosti oznámil
W. A. a tento mu povedal, aby to oznámil na poisťovni. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako uhrádzal škodu
pán A.. Od W. A. nevymáhal škodu na svojom vozidle, bola tam len okolo 50 eur. Žiadnym spôsobom
nezaregistroval dopravnú nehodu. O tom, že W. A. zomrel, sa dozvedel niekedy okolo novembra 2015

od jeho manželky. Na otázku obhajcu, čo konzumovali na obed obžalovaný odpovedal, že na obede boli
traja - teda on, V. K. a Q. Š.. Toto bolo len niekedy medzi 15.00 - 16.00 hod. a až následne po jedle
prišiel pán A.. Keby nebol došiel W. A., tak v podstate by inokedy skúšali auto. Nevie sa vyjadriť, ako
sa pán A. dopravil, hovoril, že ho zobral nejaký kolega.

Vo veci boli vypočutí zasahujúci policajti, ako aj celá posádka vozidla.

Svedkyňa D. Č. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 50 - 51, kde vypovedala, že
v predmetný deň bola veliteľom hliadky spoločne s W. Č., vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky a približne o 21.00 hod. spozorovali na ulici Partizánskej VW Multivan

modrej farby, nakoľko mali vedomosť, že vodič vozidla už v minulosti spôsobil dopravnú nehodu atiež spôsob jazdy vozidla sa im nezdal, keďže vodič jazdil zo strany na stranu, mali podozrenie, že
je pod vplyvom alkoholu a rozhodli sa ho zastaviť. Vozidlo prešlo poprel nich a vtedy si všimla, že
vodičom je obžalovaný, s ktorým už pred tým pri dopravnej nehode prišla služobne do styku. Mali

zapnuté výstražné znamenia a tiež nápis stop na služobnom vozidle. Nakoľko vodič nezastavoval, rádio
stanicou o situácii vyrozumela ďalšiu hliadka, ktorá sa pohybovala v Detve a požiadala ju o súčinnosť.
Následne obidve hliadky išli cez obce Kostolná, Hradná, Dúbravy, Očová až do obce Zolná. Počas
celej jazdy vodič jazdil zo strany na stranu a neumožňoval hliadke predbehnúť vozidlo a zablokovať ho.
Na hlavnom pojednávaní dodala, že auto určite od prvého momentu, ako ho zbadali až do momentu,

keď zašlo v Zolnej, nikde inde nezastavilo. Už pri prvom kontakte s vozidlom videla v odlesku svetla
od lampy, že šoféruje Q. V.. Pri akcii boli zadržané tri osoby, okrem obžalovaného ešte dvaja muži a
presný spôsob, akým obžalovaný opustil vozidlo nevidela, lebo bola trochu ďalej od vozidla, ale určite
vyskočil zo šoférovej strany. Už si nepamätá, kde boli, resp. kde sedeli tí ďalší muži. Ako obžalovaný z
auta vyskočil, tak až s odstupom času sa snažili tí dvaja z auta dostať a ona aj vypočúvala. Tvrdili vo
svojich výpovediach, že šoféroval pán V.. Nevie presne uviesť, akým spôsobom a v akej vzdialenosti bol

obžalovaný obmedzený na osobnej slobode, aby ďalej neutekal. Po tom, ako opustil obžalovaný auto,
tak oni po nejakých pár sekundách vystúpili z vozidla. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej
skúške, nakoľko javil známky požitia alkoholu a bolo z neho cítiť alkoholový zápach. Toto obžalovaný na
mieste odmietol. Dôvod už presne uviesť nevie, on sa sám žiadal na odber krvi, čo mu bolo automaticky
umožnené. Následne bol prevezený do nemocnice do Zvolena, svedkyňa bola prítomná pri odbere krvi.

Žiadanku vypísali s kolegom a výsledok prišiel až z laboratória. Určite doktor nejaké rubriky vyplnil,
pravdepodobne také, či javí známky požitia alkoholu, dátum a podpis. Doktor písal do toho protokolu.
Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že by ona diktovala doktorovi, čo má do protokolu napísať. V
aute sa nachádzali len tri osoby, viac ich tam nebolo. Obžalovaný si auto sám uzamkol, keď odchádzali z
miesta. Na otázku prokurátora, či jej obžalovaný hovoril, že vodičom motorového vozidla mal byť doktor

A., svedkyňa odpovedala, že to počuje prvý krát. Bolo tam veľa kolegov, ktorí určite počuli, čo povedal
obžalovaný. Určite sa tam takáto osoba nenachádzala. V ich vozidlo bol prístroj dräger, viac krát vyzvali
obžalovaného, aby sa podrobil dychovej skúške. Odmietol to. Či mali dräger iné hliadky, to uviesť nevie.
Ak si dobre pamätá, tak aj náustok zahodil, bol vulgárny, agresívny. Ani ostatní dvaja muži nehovorili
o prítomnosti inej osoby a ani inú osobu nevideli. Dopravno bezpečnostná akcia bola zameraná na

dodržiavanie pravidiel cestnej premávky a v poslednom období hlavne na požitie alkoholu a vedeniu
motorového vozidla po jeho požití. Akcie sa väčšinou vyhlasujú buď krajským riaditeľstvom alebo sa
môže jednať o celoslovenskú akciu, ale v predmetný deň akcia bola vyhlásená určite. Svedkyňa ďalej
dodala, že nemali nahlásené toto vozidlo dopredu. Vyplynulo to len z toho, čo videli, bola to ich iniciatíva.
Vedeli o tom, že mal obžalovaný v minulosti spôsobiť dopravnú nehodu, pri ktorej mal naraziť do plota a

z miesta ujsť, svedkyňa aj vykonávala nejaké úkony v tej veci. Aj vtedy ho naháňali a aj im niekde ušiel
na stavenisko, kde je teraz rýchlostná cesta R2. Vozidlo obžalovaného zastavilo 5 hliadok, resp. možno
aj 4, spredu mu v ceste nikto nezabránil. Pred nimi bola určite hliadka detvianska, pred ich vozidlom bolo
vozidlo pána V. a za nimi boli asi 2 autá. Nebola nejaká veľká vzdialenosť medzi vozidlom obžalovaného
v čase, keď z neho vyskočil a ich vozidlom, lebo ako zastavilo vozidlo obžalovaného, tak hneď za ním

zastavila jedna detvianska hliadka a hneď za nimi zastavili oni. Nespomína si, že by sa obžalovaný bol
sťažoval pri vyťažovaní na nejaké zdravotné problémy. Predpokladá, že obžalovaného videla z boku a
do tváre mu nevidela. Jediné, čo urobili, boli záznamy o podaní vysvetlenia s dvomi svedkami, ktorí boli
v aute a nevie sa vyjadriť, či s obžalovaným takýto záznam robili na mieste, lebo on všetko odmietal
podpísať.

Svedok W. Č. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 54-55, kde uviedol, že s kolegyňou Č. vykonávali
dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v obci Detva, na ulici Partizánskej, kde mali
v čase o 21.00 hod. kontrolný bod. Spozorovali dodávkové motorové vozidlo modrej farby a nakoľko
svedkyňa Č. mala vedomosť, že vodič už v minulosti spôsobil dopravnú nehodu a mali podozrenie,

že je pod vplyvom alkoholu, rozhodli sa ho zastaviť. Vodičom vozidla bol muž, ktorý mal fúzy a dlhšie
vlasy, svedkyňa Č. obžalovaného spoznala. V ostatnom vypovedal zhodne ako svedkyňa Č.. Dodal,
že pokiaľ vyťažili 2 osoby, ktoré tam boli okrem obžalovaného, obidve povedali, že šoféroval pán V..
Obžalovaný bol požiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške, toto odmietol. Vysvetlili mu, aký je ďalší
postup. Vtedy obžalovaný povedal, že on vozidlo neviedol a že je triezvy a že by chcel ísť na krv. Zo

Zolnej šli do nemocnice do Zvolena a tam sa podrobil odberu krvi. Následne ho eskortovali do Detvy, tam
ho vypočuli a to bolo všetko, lebo sa muselo čakať na výsledky krvi. Určite mali so sebou dräger, lebo
bola akcia. Určite mali všetky hliadky dräger. Svedok nevidel celý dej ako mal obžalovaný opustiť auto,
ale videl len toľko, že boli otvorené dvere na šoférovej strane a videl obžalovaného bežať. Vo vozidleuž nebola iná osoba. Nespomína si ani na to, že by nejaká osoba z vyťažených osôb spomínala, že by
mal byť ešte niekto iný v aute. Tie ďalšie dve osoby nepodrobili dychovej skúške, ale myslí, že boli pod
vplyvom alkoholu a aj tvrdili, že pili spolu všetci traja. Zákrok polície trval zhruba 20-30 minút. Pokiaľ

je akcia, môžu si vytypovať ktorékoľvek auto, čo môžu zastaviť a niekedy je to aj o náhode. Pokiaľ bol
vyťažovaný obžalovaný na mieste, nespomínal, že by mal nejaké zranenie alebo zdravotné problémy.
Vozidlo obžalovaného sledovali dve služobné autá. Podľa neho na mieste zákroku bolo možno okrem
nich ešte 4-5 hliadok, ale už si to presne nepamätá. Svedok bol zhruba 25-30 metrov od vozidla, ktoré
zastavovali. Za vozidlom zastavila druhá detvianska hliadka a oni až za ňou zastali. Prvá detvianska

hliadka sa rozbehla za obžalovaným a chytili ho. Bol to V. E. a W. K., iných členov hliadok nepoznal.

Vo veci bol vypočutý aj svedok J.. V. E., ktorý vypovedal zhodne ako v spise na čl. 62-63, kde uviedol,
že dňa 23.05.2015 o 21.20 hod. im volala na mobil svedkyňa Č., že prenasledujú vozidlo, ktoré sa
pokúšajú zastaviť. Malo sa jednať o vozidlo VW Multivan zelenej alebo modrej farby. Hliadku dobehli
niekde v priestore obce Kostolná, kde predbehli hliadku. Pri jazde mali zapnuté zvukové aj svetelné

výstražné znamenia ako aj nápis stop na vozidle. Keďže sa ani im nepodarilo vozidlo predbehnúť a
ohrozovalo aj protiidúce motorové vozidlá, požiadali o pomoc PMJ a OO PZ Zvolen. Dodal, že nemá
o tom vedomosť, že by mal obžalovaný pri zákroku utrpieť nejaké zranenie alebo že by sám hovoril
o nejakom zranení a zdravotných problémoch. Nevie, či mali dräger, ale druhá hliadka z Detvy určite
mala, lebo bola akcia. Okrem ich 2 hliadok tam mohli byť maximálne 3 hliadky. Dokopy pravdepodobne

5. Podľa neho asi približne 3-4 metre od vozidla sa podarilo obžalovanému znemožniť útek. Po tom ako
sa pripojili k prenasledovaniu vozidla, toto vozidlo nikde až do Zolnej nezastavilo. Vo vozidle multivan
boli celkovo 3 osoby aj s vodičom, všetko muži. Nevie sa vyjadriť, či tie ďalšie dve osoby boli vyzvané
na to, aby opustili vozidlo alebo vyšli samé. V každom prípade sa však tieto osoby mali vyjadriť, že spali.
Nevie sa vyjadriť, kde tieto osoby v aute mali sedieť. Na otázku prokurátora či tá osoba, ktorá vyšla

z vozidla, išla na malú potrebu alebo utekala, svedok odpovedal, že utekala. Môže vylúčiť, že by zo
strany šoféra vystúpil niekto iný ako obžalovaný. Vyťažované ostatné osoby uviedli, že vozidlo šoféroval
obžalovaný. Svedok videl priamo obžalovaného vyskakovať z auta, založil mu aj putá. Bol v služobnej
rovnošate a na tejto rovnošate mal aj menovku. Vie, že tam bol policajt A., čo je rómsky špecialista.
Po mene ostatných nepoznám. Nevie presne, koľko ľudí bolo pri spútaní obžalovaného, ale povedal

by, že štyria - on a kolega K. určite. Obžalovaného vyťažovala svedkyňa Č. a oni boli pri tom. Tie dve
ostatné osoby boli vyťažené na podanie vysvetlenia. Obžalovaného, po tom ako povedal, že sa podrobí
krvnej skúške, zobrali do nemocnice do Zvolena. Oni sa vrátili do Detvy späť spísať záznam o použití
donucovacích prostriedkov. Predpokladá, že spisovali nejaký úradný záznam za seba, aj keď nevedeli
obsadenie a osoby iných hliadok. Nepamätá si, kto stotožnil osoby a akým spôsobom. Tí ostatní dvaja

mali občianske preukazy.

Svedok V. K. vypovedal, že bol vo vozidle Volkswagen multivan F. XXX P. dňa 23.05.2015, súviselo
to s tým, že s obžalovaným vykonávali opravárenské práce. Robili to u obžalovaného na dvore. Išli
to odskúšať s tým, že sa auto prebehne po Detve. Bolo to už vo večerných hodinách a už bolo také

šero. Nevie presne, koľko bolo hodín. Šoféroval nejaký jemu neznámy človek, ktorý sa však poznal s
obžalovaným a bol z Bystrice. Svedok sedel za šoférom, obžalovaný sedel vedľa neho vpravo. V aute
bol ešte Q. Š., ktorý sedel na mieste spolujazdca. Chceli urobiť okruh po Detve s tým, že ten šofér
povedal, že sa chce odviezť do Bystrice. Nebol s tým problém. Po tom, ako sme urobili okruh po Detve,
šli smerom do Zolnej, tam zastali. Chvíľu čakali a z auta ich potom vytiahli policajti. Svedok nevedel, čo

sa stalo, ani to, prečo šoféra napadlo ísť do poľa. Nikde po ceste nezastavili, počas jazdy nikto nezmenil
miesto, na ktorom sedel na začiatku. Debatovali sa v aute a svedok počas jazdy nespal. Nevie, kto skôr,
ale auto opustili obžalovaný a aj ten šofér. Približne po 3-5 minútach prišli policajti a vytiahli ich dvoch,
teda jeho a svedka Š.. So Š. asi pol hodinu stáli opretí s rukami hore o auto. Na obžalovaného nevidel
a ani na šoféra. Potom prišla pani Č., dala im podpísať nejakú zápisnicu, ale nevie, čo sa tam presne

uvádzalo, keďže jemu spadli okuliare do blata, ako ich vyťahovali vonku. Svedkyňa Č. sa jeho a ani Š. nič
nepýtala, takisto ani ostatní príslušníci polície. Pokiaľ sa týka skutočnosti, ktoré sú uvedené v spise na
čl. 100, tak k tomu svedok uviedol, že svedkyňa Č. sa ho pýtala, či to takto môže napísať a s tým, že jej
povedal, že môže, že jej podpíše hocičo. Nevie sa presne vyjadriť, koľko bolo policajtov pri zásahu, ale
bolo ich veľa. Vzadu boli možno 4 policajné autá. Nepovedali im, prečo takto zakročili. Predtým nevedel,

čo sa vlastne deje a zistil to až vtedy, keď vystúpil vonku. Záznam sa podpisoval pri policajnom aute, toto
sa udialo až po tom, čo pol hodinu mali ruky hore na kapote auta. Svedkyňa Č. ho žiadnym spôsobom
nepoučila a ani nevedel, čo by mal uvádzať. Ona doniesla len papier a pýtala občiansky preukaz.Z výpovede svedka Q. Š. súd zistil, že svedok si okolnosť nástupu do motorového vozidlo Volkswagen
multivan F. XXX P. nepamätá, pretože bol pod vplyvom alkoholu, ani na priebeh jazdy. Prvé, čo si
pamätá, že ho ťahali z vozidla a že bol opretý o vozidlo. Ťahali ho zo sedadla spolujazdca. Pokiaľ sa

týka ostatných osôb, všimol si vľavo od neho rovnako postaveného s rukami o auto V. K.. Videl, že dvere
na mieste šoféra sú otvorené, ale obžalovaného nevidel. Povedal by, že tam boli dosť dlho, aj keď čas
nevie odhadnúť. Potom prišla svedkyňa Č., ktorá sa ho pýtala nejaké otázky, ale nevedel, kto by mal
byť šoférom, len si domýšľal, že možno pán V.. Pýtala sa ich, či vedia o tom, že rozbili nejaké auto.
Dala im podpísať aj nejaký rukou písaný papier s tým, že to majú podpísať. Svedok ten papier nečítal,

teda nevie, čo podpisoval a ani čo tam bolo napísané. Počas celého zákroku pána V. nevidel. Policajti
postupne opustili miesto, oni sa ešte dohadovali so svedkom K., čo ďalej, lebo nemali peniaze a ani
nevedel, kde vlastne sú. Svedkyni Č. hovorili, či by v aute nemohli prespať. Ona povedala, že to nie je
ich majetok. Zamkla auto a nechali ich tam. S obžalovaným prišiel do kontaktu na druhý deň. Povedal
mu, že ho zobrali na krv, že ho bolí ruka a nevie, kde je ten jeho kamarát. Pokiaľ opravovali auto a boli
sa aj najesť, tak nejaký muž bol u obžalovaného. Myslel si, že je to jeho kamarát, keďže mu tykal. Bavili

sa tam niečo s pozemkami, potom ho už nevidel. Na mieste samom boli svetelné podmienky slabšie,
keďže tam svietili len reflektory áut. Svedkyňa Č. ukázala miesto, kde má tú listinu podpísať a pýtala sa,
kde je šofér, na to odpovedať nevedel. Pokiaľ sa týka záznamu na čl. 98, nevie, či tam toto odznelo.

TakistobolvypočutýajsvedokY.Y.,majiteľvozidla,doktoréhobolonarazené.Svedokvypovedalzhodne

ako v spise na čl. 45, kde uviedol, že v čase asi o 20.30 hod. zaparkoval vozidlo Seat Inca na ulici J. Kráľa
pred domom zákazníčky a išiel vykonať opravu do kotolne domu. Po ukončení opravy asi o 21.05 hod.
až 21.10 hod. začul z vonku náraz a napadlo ho, že niekto narazil do jeho auta, vyšiel vonku, auto bolo
nárazom posunuté smerom dopredu, boli nejaké črepiny zo skla, úlomky plastov a tabuľka s evidenčným
číslom vozidla, ktoré do auta narazilo. Miestom prešla aj hliadka polície, ktorá prenasledovala toto

vozidlo. Jednalo sa o modré vozidlo VW multivan. Dodal, že ani jedno z áut nešlo nejakou veľkou
rýchlosťou, pričom tá dodávka išla takým spôsobom ako keby šofér auto túroval, to znamená, že šiel
na vysokých otáčkach, ale nešiel rýchlo. Vie, že videl na policajnom aute aj svetelné znamenie a aj
zvukové znamenie počul. Tá dodávka mala tmavo - modrú farbu, podľa motora poznal, že by to mal byť
volkswagen, ale nevedel, komu tá dodávka patrí. Približne do pol hodiny, ako oznámil udalosť, prišla

normálna hliadka a následne až prišli dopravní policajti, ale časovo to odhadnúť nevie. Značka auta
zostala na mieste a z toho sa vychádzalo. Potom mu policajti povedali, že sa má pozrieť do databázy
na internete, komu auto patrí. Svedok potom oznámil v pondelok škodovú udalosť, s obžalovaným sa
nikdy nestretol.

V rámci prípravného konania bolo vykonané aj znalecké dokazovanie na prepočet hladiny alkoholu v
čase skutku, výsledkom bol znalecký posudok z čl. 81 - 93, kde znalec Ing. Dana Gažová stanovila, že
za splnenia predpokladov na spätný prepočet koncentrácie etanolu mohol mať vodič v čase o 21.30 hod.
koncentráciu etanolu 1,64 - 1,87 g/kg, čo je stredne ťažký stupeň opitosti. Tento stav je však vylučujúci
spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

Vo veci boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa § 269 T r. poriadku :

- záznam o dopravnej nehode z čl. 69-70
- zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody + náčrtok + plánik + foto z čl. 71-80

- karta vozidiel z čl. 94-95
- správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z čl. 96-97
- záznam o výkone služby a realizovanej činnosti z čl. 117-119
- potvrdenie o registrácii z čl. 123-125
- správy a RT z čl. 126-130.

Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že v čase o 21.30 hod. dňa 23.05.2015 došlo k dopravnej
nehode na križovatke ulíc J. Kráľa a kpt. Nálepku tak, že vodič vozidla F. XXX P. nevenoval dostatočnú
pozornosť vedeniu vozidla, vyšiel na chodník, kde narazil do zaparkovaného motorového vozidla F. XXX

P.. Zároveň v čase o 22.10 hod. dňa 23.05. až 00.10 hod. dňa 24.05.2015 bola vykonaná aj ohliadka
miesta dopravnej nehody, je zadokumentovaná náčrtkom a 24 fotografiami, kde sa mimo iné na fotografii
č. 15 nachádza tabuľka s evidenčným číslom F. XXX P.. Z karty vozidla F. XXX P. vyplýva, že vlastníkom
a držiteľom vozidla VW multivan je obžalovaný a vlastníkom a držiteľom vozidla F. XXX P. B. J. jepoškodený. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že vodič sa odmietol k priestupku
vyjadriť a takisto odmietol správu aj podpísať.

Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že v predmetnom vozidle VW multivan F. XXX P. sa dňa 23.05.2015
vo večerných hodinách nachádzali obžalovaný, svedkovia K., Š. a podľa vyjadrení svedkov aj osoba
menom W. A.. Obžalovaný poprel spáchanie skutku s tým, že síce priznal požitie alkoholických nápojov
pred jazdou, ale uviedol, že motorové vozidlo mal po celý čas viezť práve osoba menom W. A., pričom
táto osoba mala po zastavení v obci Zolná z vozidla utiecť a obžalovaný mal ísť vykonať malú potrebu.

Táto skutočnosť je čiastočne potvrdzovaná svedkami Q. Š. a V. K., pričom však svedok Š. uvádzal, že
okolnosť nástupu do vozidla si nepamätal, keďže bol pod vplyvom alkoholu a ani na priebeh jazdy, len
to, že ho ťahali z vozidla. Pokiaľ sa svedkyňa Č. pýtala, že kto má byť šoférom, len si domýšľal, že
možno obžalovaný. Napriek týmto tvrdeniam je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne Č., ktorá
jednoznačne a stále rovnako vypovedala v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní o tom, že
vodičom vozidla bol s určitosťou obžalovaný Q. V., ktorého zahliadla na mieste vodiča, keď ich služobné

vozidlo míňalo dodávkové vozidlo. Vodiča poznala preto, že už v minulosti s ním prišla služobne do
kontaktu. V rovnakom zmysle vypovedal aj svedok W. Č., ktorý popísal osobu obžalovaného, aj keď ho
po mene nepoznal, ale tohto poznala svedkyňa Č.. Pokiaľ boli vypočutí ďalší zasahujúci policajti, všetci
potvrdili, že vozidlá hliadok mali zapnuté svetelné ako aj zvukové výstražné zariadenia ako aj nápis stop,
pričom vodič vozidla na všetky pokusy o zastavenie nereagoval, vozidlo zrýchľoval a išiel zo strany na

stranu,blokovalvozidláhliadok.Všetcisazhodlinatom,ževozidloodprvéhomomentuprenasledovania
nezastavilo a teda nikto do vozidla až do obce Zolná nevstúpil a ani nevystúpil. Navyše svedok J..
E. povedal, že vylučuje, že by zo strany šoféra niekto vystúpil iný ako obžalovaný. Ďalej dodal, že
vyťažovanéostatnéosobyuviedli,ževozidlomalšoférovaťobžalovaný.Znáslednéhokonaniajezrejmé,
že obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol a bol vulgárny a agresívny.

Následne uviedol, že chce ísť do nemocnice na odber krvi, čo mu umožnili a hliadka ho tam eskortovala.
Výsledok na alkohol v krvi bol pozitívny, hodnoty boli stanovené znaleckým posudkom znalkyne Ing.
Gažovej. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že jediným, kto mohol viesť motorové vozidlo VW
Multivan mohol byť a aj bol práve obžalovaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, keďže vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Obžalovaný Q. V. bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, avšak cudzozemským rozsudkom a preto súd
na túto okolnosť neprihliadol. V evidenčnej karte vodiča má tri záznamy, v registri priestupkov nemá
žiadny záznam a nebol ani riešený mestskou políciou v Detve.

Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Trestného zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi všeobecne nebezpečnými. U obžalovaného nebola zistená
žiadna poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť. V rámci trestnej sadzby 0-1 rok bol obžalovanému
ukladaný trest v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov, pričom

trestbolukladanývhornejpolovicitrestnejsadzbyvzhľadomnaokolnostiprípadu,ohrozenieprotiidúcich
vozidiel, nerešpektovanie výstražných znamení polície a spôsobenie škody na inom vozidle. Keďže k
spáchaniu skutku došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd ukladal aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní troch rokov, pričom výška trestu je rovnako limitovaná
okolnosťami prípadu tak ako už bolo uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).