Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201735
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1720201735.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci navrhovateľa: W. I., R..
XX.XX.XXXX, D. XX/A, C., proti povinnej: E. I., R.. XX.XX.XXXX, D. XX/A, C., zastúpená O. Q. I..W..V..,
K. X/A, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinnej proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok zo 14.10.2020 č.k. 9C/23/2020-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

Povinnej proti navrhovateľovi priznáva plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal povinnej vstupovať do rodinného domu v obci C.,

okres N. súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností ako parcelné
číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a do dvora a záhrady, ktoré k domu prislúchajú
a to parcelné číslo katastra nehnuteľností XXX/X, druh pozemku vinica o výmere 416 m2 a parcelné číslo
XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 169 m2, všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
pre obec C., katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že povinná mala zložitý
a konfliktný vzťah s dcérou E., ktorý vyústil do fyzického napadnutia maloletej povinnou. Po tomto
incidente sa maloletá Ema začala v izbe zamykať a dokonca spávala s nožom. Konfliktný vzťah s
povinnou vyústil do psychického ochorenia maloletej - mentálnej anorexie. Po rozvode navrhovateľa
s povinnou, sa povinná z domu odsťahovala, situácia v domácnosti sa pomaly upokojila a psychický
stav maloletej E. sa zlepšil. Po tom, čo povinná oznámila, že sa chce vrátiť bývať do rodinného domu

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa a povinnej, má obavu o zdravie
a integritu dcéry E., ktorá s návratom povinnej do spoločne domácnosti nesúhlasí.

3. Z listín predložených navrhovateľom mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo
navrhovateľa s povinnou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu N. z 22.10.2019 č.k. 12P
240/2018-10, právoplatným 11.12.2019 a že týmto rozsudkom boli maloleté deti narodené v manželstve

zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa, z listu vlastníctva katastra nehnuteľností vedeného pre
katastrálne územie C.É. č. XXXX, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v N., obci C.,
katastrálne územie C., parcely číslo XXX/X o výmere 416 m2, druh pozemku vinica, parcelné číslo
XXX/X o výmere 156 m2, druh pozemku záhrada, parcelné číslo XXX/X o výmere 169 m2, zastavané
plochy a nádvoria, rodinného domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele č. XXX/X, kde
titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva (V 51/2006 z 2.2.2006), že na podnet navrhovateľa bolo

3.9.2020 začaté trestné stíhanie voči povinnej pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Navrhovateľ
pred vyšetrovateľom opísal správanie sa povinnej k maloletej dcére E., ktoré spočívalo v tom, že povinnáneúmerným spôsobom zaťahovala dcéru do ich manželských konfliktov a vyžadovala, aby sa dcéra
stavala na jej stranu. Keď to táto odmietla, prestala jej variť, prať, voziť ju do školy, dňa 7.9.2018
maloletú fyzicky napadla, zhodila ju na zem, pričom pri páde si maloletá udrela hlavu. Na zemi ju povinná

šticovala a pohrýzla maloletú do ruky, kričala na ňu, že „keď ju porodila, tak ju môže aj zabiť“, následkom
čoho začala mať dcéra vážne psychické problémy, ktoré boli diagnostikované ako mentálna anorexia a
bulímia. Pred úradom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v N. sa maloletá E. vyjadrila, že
nesúhlasí s tým, aby sa povinná vrátila do spoločnej domácnosti, nakoľko by to psychicky neuniesla. Z
lekárskych správ súd zistil, že maloletá trpí mentálnou anorexiou a ľahkou depresiou.

4. Na základe ustanovení § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a
ods. 2 a § 327 CSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že v záujme ochrany zdravia maloletého
dieťaťa, ktorého záujmy považoval za prvoradé, musí povinná strpieť zákaz vstupu do nehnuteľnosti.
Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia pre obavu o zdravie a osobnú integritu
maloletej dcéry E., ktorá mala a má s povinnou zložitý vzťah, ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľa

vyústil do psychickej choroby maloletej. Vychádzal z toho, že povinná nie je vlastníčkou dotknutej
nehnuteľnosti, je bývalou manželkou navrhovateľa, s ktorým po rozvode nie sú majetkovo vyporiadaní.
Splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej
navrhovateľ spolu s maloletými deťmi žije, mal preukázané listinami predloženými navrhovateľom, z
ktorých vyvodil, že maloletá E. mala s matkou problematický vzťah a že maloletá v dôsledku tohto trpí

mentálnou anorexiou a bulímiou, ktorých úspešné zvládnutie vyžaduje dlhodobú liečbu a jej úspech
závislý aj od zdravého rodinného života. Právne účinky nariadeného opatrenia podľa súdu neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a to z dôvodu, že jej vlastnícke práva nebudú obmedzené.

5. Proti uzneseniu podala povinná odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z neprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal existenciu nároku a
neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Uložený zákaz vstupu do
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu významne zasahuje do jej vlastníckeho
práva. Uviedla že rešpektovala názor maloletej dcéry E. a po odsťahovaní sa z rodinného domu po

rozvode s navrhovateľom ju nekontaktovala a nestretávali sa. Poukázala na to, že aj keď bola maloletej
dcére diagnostikovaná porucha príjmu potravy, depresia a stres, psychiater neskúmal čo je jej dôvodom,
pretože navrhovateľ v roku 2019 predčasne ukončil hospitalizáciu dcéry a teda v návrhu nepreukázal,
že príčinou zlého zdravotného stavu dcéry je jej týranie. Uviedla, že odvtedy čo sa v októbri 2019
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, bola maloletá E. hospitalizovaná ešte v máji a júni 2020, teda jej

stav sa zhoršil v čase, keď bola vo výlučnej starostlivosti navrhovateľa, takže jej zdravotný stav nie je
dôsledkom ňou páchaného psychického teroru voči nej. K tvrdeniam navrhovateľa v trestnom oznámení
uviedla, že je nepochopiteľné, že by navrhovateľ čakal s podaním návrhu od roku 2011, teda vyše 9
rokov, ak vedel, že dcéru psychicky týra, a to v situácii, keď sa v roku 2018 dozvedel o incidente, kedy
sa mala vyhrážať dcére zabitím a kedy mu dcéra oznámila, že má samovražedné sklony a nezasiahol

už v momente, kedy sa túto závažnú informáciu dozvedel. Zdôraznila, že po rozvode s navrhovateľom
nechala dcére E. priestor, nevyhľadávala s ňou osobný kontakt a stretávali sa len vtedy, keď prišla do
domu po syna I.. Od augusta sa jej vzťah dcérou začal normalizovať.

6. K uloženému zákazu vstupu do rodinného domu poukázala na to, že nájom bytu, za ktorý jej

navrhovateľ platil nájomné, skončil a ona nemá inú možnosť bývania a preto sa chce do rodinného
domu vrátiť. Jej úmyslom nie je ubližovať deťom či navrhovateľovi. Namietala, že nariadené neodkladné
opatrenie ju obmedzuje spôsobom neprimeraným povahe veci, keď súd prvej inštancie poprel jej
vlastnícke právo k rodinnému domu; rodinný dom bol postavený spoločne počas manželstva a ani
navrhovateľ nepoprel, že by patril do ich nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Súdu prvej

inštancie vytkla, že sa nezaoberal skutočnosťou, že počas obdobia, kedy nebola v kontakte s maloletou
E. a táto bola výlučne v starostlivosti navrhovateľa, sa jej duševná porucha zhoršila nakoľko, že bola
hospitalizovaná.

7. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k
záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s ohľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu povinnej
bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia zákazu vstupu do predmetného rodinného domu, dvora a záhrady.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) a písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto

je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva

návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. Odvolací súd z tvrdení navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom aj
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

16. Odvolací súd posudzoval splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
najmä osvedčenie takých skutočností, ktoré by v danej veci odôvodňovali jeho potrebu. Navrhovateľ
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že povinná narušuje psychické zdravie
maloletej dcéry, ktorá bolo rozhodnutím súdu zverená do jeho starostlivosti a býva v rodinnom dome,
do ktorého žiada nariadiť povinnej zákaz vstupu. Na preukázanie tohto predložil v konaní zápisnice o

trestnom oznámení a o výsluchu svedka spísané Okresným W. N. I. C. N., odborom kriminálnej polície,
1. oddelením vyšetrovania dňa 20.7.2020 a 17.11.2020, lekárskymi správami o vyšetrení maloletej
E. z N. O. R. Ú. A. P. C. D. z 2.10.2019, 6.7.2020 a 4.8.2020 a žiadal, aby jej povinnosť bola
uložená podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Súd prvej inštancie síce o návrhu nerozhodol
podľa tohto ustanovenia CSP, ale skúmal podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa neho,

t.j. či povinná svojím konaním ohrozuje duševnú integritu maloletej dcéry, a preto aj keď rozhodol
podľa ustanovenia, ktoré upravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia všeobecnejšie, tento
nedostatok nemohol sám osebe spôsobiť nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre jeho nariadenie, a to jednak pravdepodobnosť

nároku, ktorý má byť neodkladným opatrením chránený, teda ohrozenie duševnej integrity maloletej E.,
ako aj naliehavosť jeho potreby. Navrhovateľ v podanom návrhu osvedčoval naliehavosť úpravy ktorej
sa domáhal tým, že 20.7.2020 podal trestné oznámenie pre incident, ku ktorému došlo dňa 7.9.2018
a preto, že povinná od roku 2011 zaťahovala maloletú dcéru do ich manželských problémov, prestalasa o ňu starať (variť jej, prať, voziť ju do školy) a návrh podal po tom, čo mu povinná oznámila, že sa
chce vrátiť do rodinného domu.

17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP,
aby bola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a tá podľa odvolacieho súdu preukázaná
nebola. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa povinná mala proti maloletej
dcére dopúšťať konania, ktoré malo ohrozovať jej duševnú integritu, podľa návrhu povinná riešila
problémy v manželstve zaťahovaním do nich dcéry a došlo k nemu ešte v roku 2018, pred rozvodom

účastníkov konania. Podľa odvolacieho súdu je už z tohto odôvodnenia návrhu zrejmé, že úprava
pomerov strán neodkladným opatrením nie je bezodkladná a naliehavá. Rozsudkom Okresného súdu
Pezinok z 22.10.2019 č.k. 12P/240/2018-110 bolo manželstvo sporových strán rozvedené (právoplatné
11.12.2019) a maloleté deti E. a I. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľovi (rozhodnutie v
tejto časti ešte nenadobudlo právoplatnosť). Podľa odôvodnenia tohto rozsudku dôvodom pre zverenie
detí do starostlivosti navrhovateľa bolo, že deti boli po dlhé obdobie vystavené stresu a napätiu, pričom

zohľadnil vôľu detí ostať bývať v rodinnom dome s otcom. Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia však
zdôraznil, že je v záujme maloletých detí, aby sa s matkou stretávali. Povinná sa po rozvode manželstva
z rodinného domu odsťahovala a žila v prenajatom byte. To, že sa do rodinného domu chce vráti podľa
navrhovateľa odôvodňuje jeho obavy o psychickú integritu a zdravie maloletej dcéry. Podľa odvolacieho
súdu z listín predložených navrhovateľom nevyplýva, že by povinná mala tak negatívny vplyv na

psychické zdravie maloletej E., že by ohrozovala jej duševnú integritu. Navrhovateľ v návrhu (aj v
podanom trestnom oznámení) uviedol, že problémom bolo zaťahovanie maloletej do ich manželských
problémov povinnou. Pokiaľ teda podľa navrhovateľa dôvodom nevhodného správania sa povinnej k
maloletej dcére boli manželské problémy, tie rozvodom manželstva pominuli. Odvolací súd prihliadol
aj na to, že povinná sa po rozvode z rodinného domu odsťahovala, aby sa situácia v rodine upokojila

a preto jej snahu vrátiť sa rodinného domu nepovažoval za konanie, ktoré by smerovalo k zhoršeniu
pomerov v rodine, ale za riešenie jej problému s bývaním a s doriešením majetkového vysporiadania
sa s navrhovateľom ako s bývalým manželom vo vzťahu k rodinnému domu, o ktorom aj napriek
zápisu v katastri nehnuteľností obaja zhodne tvrdili, že patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Obava navrhovateľa, že po návrate povinnej do predmetného rodinného domu sa zhorší zdravotný stav

maloletej dcéry podľa odvolacieho súdu preukázaná nebola. Z predložených lekárskych správ vyplýva,
že zdravotné problémy maloletej pretrvávali i v dobe, keď sa s matkou nestretávala a preto nemožno
vyvodiť, že zdravotné problémy maloletej spôsobovala výlučne povinná. Za daných okolností podľa
odvolacieho súdu nebolo preukázané konanie povinnej, ktoré by ohrozovalo duševné zdravie maloletej
dcéry a preto neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 325 ods. 1 CSP, za ktorých môže

súd nariadiť neodkladné opatrenie. Súd bral do úvahy aj vyjadrenie maloletej adresované oddeleniu
sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku z
23.9.2020, že nesúhlasí s návratom matky do spoločnej domácnosti, pretože by to psychicky neuniesla.
Keďže toto vyjadrenie maloletej neobsahovalo tvrdenia o tom, že sa povinná dopúšťa voči nej takého
konania, ktoré by jej spôsobovalo stres a aj iné psychické problémy, nemalo to význam pri posudzovaní

toho ako sa povinná správa.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu a dôvodov uvedených povinnou v odvolaní, dospel odvolací súd k záveru,
že neboli naplnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania
podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že

povinnej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov konania

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).