Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202631
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819202631.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom advokátom so sídlom Mýtna
48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L. H., O. XXX/
X, zastúpená Advokátskou kanceláriou SLAMKA Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského

1735/29, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 7.115,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza 30. septembra 2019, č.k. 5Csp/50/2019-87 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie
7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, na pribratie do konania, z a m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.824,93,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 02.12.2016 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,72%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7.115,66 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým,

že so žalovanou uzavrel jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. dňa
4.12.2015 zmluvu o pôžičke č. 5026030 / (evidenčné číslo zmluvy/prid. autorizačný kód), na základe
ktorej žalovanej poskytol pôžičku 6.692,09 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v 96 pravidelných
mesačných splátkach po 144,29 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13.851,84 eur. Do
podania žaloby však žalovaná uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 867,16 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky

riadne a včas, listom zo dňa 28.9.2016 bola vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, žalobca (jeho právny
predchodca) dňa 19.11.2016 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 26.11.2016.
Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila. Na vec aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1
ods.2, § 2 písm. g/, § 9 ods. 2 písm. j, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s., so žalovanou uzavrel dňa 4.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý účelový spotrebiteľský úver vo výške 6.692,09 eur. Žalovaná
sa zaviazala dlžnú sumu splácať v 96. mesačných splátkach po 140,22 eur (bez poistenia) s tým, že
prvá splátka bola splatná dňa 20.1.2016 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková

sadzba je v zmluve uvedená ako fixná vo výške 21,94%, RPMN vo výške 21,94%, priemerná hodnota
RPMN vo výške 10,08%. Celková čiastka je v zmluve uvedená v sume 13.461,12 eur, celkové nákladyspotrebiteľa v sume 6.769,03 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený 12/2023. Výška odplaty je v
zmluve uvedená 21,94%, najvyššia prípustná výška odplaty 21,94%. V zmluve je dohodnuté aj poistenie
vo výške 4,07 eur mesačne, sadzba poistenia 2,90% a mesačná splátka vrátane poistenia je uvedená

vo výške 144,29 eur. V čl. IV „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie
je povinné)“ je vyznačená voľba základného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej
a trvalej invalidity a smrti. V zmluve v čl. VI bod 11.4 si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak žalovaná bude v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo
čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených

v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaná
právnemu predchodcovi žalobcu uhradila len 4 splátky po 144,29 eur a 2 splátky po 145,- eur, t.j. celkom
uhradila sumu 867,16 eur, ďalšie splátky už neuhradila. Právny predchodca žalobcu preto listom zo
dňa 28.9.2016 vyzval žalovanú, aby uhradila nedoplatok na splátkach v sume 431,45 eur a zároveň
ju upozornil, že ak do 5.11.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2016, bude žalobca
oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná výzvu prevzala dňa 5.10.2016, dlžnú sumu však v uvedenej lehote

neuhradila, preto žalobca vyhlásil dňa 19.11.2016 mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo vyplýva aj z
prehľadu splátok a úhrad a zosplatnenie úveru bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 26.11.2016. V
konaní si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 7.115,66 eur, ktorá predstavuje
súčet sumy predpísaných splátok do zosplatnenia vo výške 1.442,90 eur a sumy po zosplatnení vo
výške 6.539,92 eur po odpočítaní vykonaných úhrad žalovanou vo výške 867,16 eur.

3. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodnálensčasti.Bolonepochybnepreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka,
pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Žalovaná v
konaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu nesplnenia podmienok
pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V danej veci však

právny predchodca žalobcu nebol bankovým subjektom, ale nebankovou obchodnou spoločnosťou,
na ktorú sa citované zákonné ustanovenie nevzťahuje. Okrem toho v tomto prípade ani nedošlo
k postúpeniu pohľadávky, ale na žalobcu prešla pohľadávka voči žalovanej v dôsledku právneho
nástupníctva, nakoľko došlo k zániku právneho predchodcu žalobcu, čo bolo preukázané notárskou
zápisnicou sp.zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou. Žalobca teda v

konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal. Zmluva o úvere spadá pod ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd skúmal, či táto zmluva má všetky náležitosti, ktoré
citovaný zákon ukladá v § 9 ods. 1, 2. Bolo zistené, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanouneobsahujeúdajoodplatepodľaosobitnýchpredpisov(§9ods.2písm.j)zákonač.
129/2010 Z.z.), nakoľko v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplata pri poskytnutí

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročne percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Za 3. štvrťrok 2015 bola
priemerná RPMN vo výške 10,8%, dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 20,16%. V zmluve je odplata
uvedená vo výške 21,94%, teda presahujúca najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa vyššie citovaného
ustanovenia. V zmluve je teda odplata uvedená v rozpore ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z., teda akoby ani nebola uvedená. Súd pri preskúmavaní náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. tiež zistil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje správny
údaj RPMN, RPMN je uvedená vo výške 21,94%, pri jej výpočte však žalobca nezahrnul do nákladov
splátky poistenia. Takýto postup nebol správny, nakoľko podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať

aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej
veci súd dospel k záveru, že dojednanie poistenia bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere napriek
tomu, že v zmluve sa uvádza, že poistenie povinné nie je, nakoľko v konaní bolo zo strany žalovanej
(prostredníctvom jej právneho zástupcu) tvrdené, že jej nebola daná možnosť odmietnuť poistenie,
nikto s ňou o tom nejednal. Zmluva je pritom formulovaná tak, že v súvislosti s poistením sú dané na

výber iba 2 varianty poistenia, nie je tam uvedená možnosť odmietnutia poistenia. Text zmluvy v čl. IV
predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode uvedeného. Je pritom zrejmé, že ide
o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaná nemala
možnosť do tohto textu zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo teda potrebné náklady na poistenie započítaťdo celkových nákladov spotrebiteľa (takýto názor vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 17Co/1003/2015). Žalobca tak neurobil, preto výška RPMN v zmluve je uvedená v nesprávnej
výške v neprospech spotrebiteľa (v prípade zahrnutia poistného do výpočtu výšky RPMN by RPMN bola

vyššia). V súvislosti s nedostatkami obligatórnych náležitostí zmluvy je potrebné úver posudzovať podľa
§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaná
uvádzala ako nedostatok zmluvy to, že v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, súd sa
s jej názorom nestotožňuje. V zmluve je zreteľne uvedené, že každá splátka úveru je splatná k 20.
dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti je uvedený 12//2023. Z týchto údajov je potom jednoduché

vyvodiť konkrétny termín konečnej splatnosti úveru. Na základe vyššie uvedených skutočností absencia
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v bode 13 a 14 tohto odôvodnenia
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nezakladá absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy
a súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by zmluva bola neplatným právnym úkonom. V dôsledku toho
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie toho, čo bolo žalovanej poskytnuté, t.j. istiny 6.692,09 eur, nie na
úroky a poplatky. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi (jeho právnemu

predchodcovi) len sumu 867,16 eur, zostáva teda uhradiť ešte sumu 5.824,93 eur. Keďže žalovaná túto
sumu neuhradila riadne a včas, dostala sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru. Keďže žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil až od 2.12.2016, súd mu priznal
tento nárok od uvedeného dátumu. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.. Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že žalovaná je momentálne v zložitej
finančnej situácii, rodina je zadlžená. Za danej situácie by žalovaná podľa jeho názoru možno bola
schopnádlhsplácaťpo50,-eurmesačne.Sprihliadnutímnavýškudlžnejsumyjesplátkavtakejtovýške
neprimerane nízka a vzhľadom na nepriaznivú situáciu žalovanej nie je záruka, že by žalovaná tieto
splátky bola schopná riadne uhrádzať. Súd preto žalovanej nepovolil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach. V

prevyšujúcej časti súd považoval žalobu z dôvodov uvedených vyššie a nedôvodnú, a preto ju zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní si žalobca uplatňoval nárok
na zaplatenie sumy 7.115,66 eur, priznaná mu bola suma 5.824,93 eur. Úspech žalobcu v konaní tak
predstavuje 81,86%, žalovaná mala úspech v rozsahu 18,14%. Celkový úspech v konaní mal teda
žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 63,72%. V tomto rozsahu žalobcovi vznikol v konaní

nároknanáhradutrovkonaniaavtomtorozsahumusúdnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejaj
priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti
tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s
ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a to v celom rozsahu, z
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ , f/, h/ CSP. Namietala, že súd vychádzal z neúplne
zistenéhoskutkovéhostavuveciaznesprávnehoprávnehoposúdenia.Záverysúduprvejinštancie,žev
zmluve absentuje údaj o odplate podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, je správny. Za 3.štvrťrok 2015 bola priemerná RPMN vo výške 10,8%, dvojnásobok hodnoty

predstavuje 20,16%, pričom v zmluve je uvedená vo výške 21,94%, teda presahuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty. Takto uvedená odplata v zmluve je v rozpore s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. . Z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver bezúročný a
bez poplatkov, čo nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Súd prvej inštancie však neprihliadol
na inštitút civilnoprávnej úžery . V zmluve je uvedená RPMN 21,94% ročne a ročná percentuálna miera

nákladov v rozhodnom období 10,8% , je zrejmé, že odplata je viac ako dvojnásobne vyššia ako v
bankách za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Dohodnutá úroková sadzba
uvedená v zmluve predstavuje podstatnú zložku právneho úkonu a táto je v rozpore s dobrými mravmi
Neplatnosť podstatnej zložky právneho úkonu sa vzťahuje na neplatnosť celého právneho úkonu a
preto považuje spotrebiteľskú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon / viď rozsudok Okresného

súdu Piešťany zo dňa 14.02.2018, sp.zn. 7C/53/2015, Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/3/2011/. Pri
počte splátok 96, výške splátky s poistením 144,29,- eur a sume poskytnutého úveru 6.692,09,- eur
by mala žalovaná zaplatiť celkovo sumu 13.851,84,- eur. Cena úveru je tak vo výške 7.082,81,- eur.
Takýto úver je neprimeraný, hrubo priečiaci sa dobrým mravom. Rakúska právna úprava považuje za
neplatný právny úkon , ak niekto využije ľahkomyselnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť,

keď sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého
majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere /§ 879 ABGB ods. 2 č. 4/. Poukázal
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka , neplatnosť právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Úroky z úveru ako aj RPMN , akopodstatnéznaky,súvrozporesdobrýmimravmi aniejemožnéichoddeliťodzvyšnejčasti,jepredmetná
zmluva o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná ako celok. Súčasne v podanom odvolaní
žalovaná vzniesla námietku premlčania. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv. objektívnej
premlčacej dobe , teda za tri roky. Keďže subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia je dvojročná, žaloba bola žalobcom podaná 21.06.2019, bola podaná po uplynutí premlčacej
lehoty, ktorá sa odvíja od poskytnutého plnenia 04.12.2015. Nárok žalobcu sa premlčal 04.12.2017.

Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ a mal znalosť právnych predpisov upravujúcich
poskytovanie úverov a mal konať s odbornou starostlivosťou. Uplynula aj objektívna 3- ročná premlčacia
doba. Do dňa, kedy sa žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčal z dôvodu
uplynutia 2- ročnej subjektívnej doby, t.j. do 04.12.2017, uhradila žalovaná žalobcovi 5 splátok , čo
predstavuje sumu 867,16,- eur. Zvyšok istiny je tak premlčaný . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne, aby

odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie . Vo vzťahu k otázke poistenie uviedol, že voľba poistenia bola

ponechaná v réžii žalovanej. Uvedená okolnosť vyplýva aj z predmetnej zmluvy, kde je uvedené, že
poistenie nie je povinné. Pokiaľ by žalovaná nesúhlasila s výškou poistenia a jeho začlenením do výšky
mesačnej splátky, táto skutočnosť by sa odrazila na jej vykonávaných čiastkových úhradách, ktoré by
boli vykonávané bez hodnoty mesačného poistenia. Žalovaná v otázke poistenia neprodukovala také
dôkazy,ktorébypotvrdzovalijejtvrdeniaotom,žepoistenieúverujejbolonanútené. Súhlasilsozávermi

súduprvejinštancie,keďneprimeranáodplatamázanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosť.Dohodu
o úrokoch je tak možné odčleniť od samotného záväzku. V danom prípade neboli naplnené predpoklady
absolútnej neplatnosti právneho úkonu , preto nemohlo dôjsť ani k premlčaniu uplatneného nároku. Súd
prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dostupnými dôkazmi zohľadnil všetky prezentované skutkové
a právne tvrdenia strán sporu. S poukazom na vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní

ako i ust. § 366 písm. d/ CSP , žalovaná mohla tieto uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie .
Žalovaná v priebehu prvostupňového konania uvádzala iné dôvody, pre ktoré súd považoval žalobu za
nedôvodnú. Súd prvej inštancie v rámci ustálenia skutkového a právneho stavu riadne zhodnotil sporné
a nesporné skutočnosti v konaní a na ich základe vydal rozsudok. V zmysle ust. § 291 ods. 3 CSP, ak
je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ust. § 296 sa nepoužije. V nadväznosti na to ust. § 296 prvá veta

uvádza, že spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti , dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdila žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie , ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP.

7. Vzhľadomnato,žepočasodvolaciehokonaniadošlokpostúpeniupredmetnejpohľadávkyzožalobcu
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831

154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 30.112017, čo bolo odvolaciemu súdu oznámené dňa 13.01.2020. Súčasne bola daná aj žiadosť
o zmenu strany sporu, keď namiesto pôvodného žalobcu mala vstúpiť do konania spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 80 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto, alebo na miesto žalovaných vstúpil ten, na koho boli tieto práva, alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

9. V zmysle uvedeného odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu podľa § 80 ods. 2 CSP, lebo bolo
preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu práv, o ktorých sa v konaní jedná, pričom Intrum
Slovakia s.r.o. vyslovil súhlas so vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu. Odvolací súd
uznesením zo dňa 08.07.2020, č. k. 6Co/155/2019-134 rozhodol, že pripúšťa , aby do konania na miestodoterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, vstúpila spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Z § 80 ods. 1 a 2 CSP je
jednoznačne zrejmé, že navrhnúť súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil ten, na koho boli

práva prevedené alebo na koho prešli, je oprávnený iba žalobca. Bez takéhoto návrhu žalobcu pripustiť
zmenu v osobe žalobcu nemožno, a to ani v prípade, ak sa iná osoba stala hmotnoprávnym veriteľom
žalovaného (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 23.05.2018, sp. zn. II. ÚS/263/2018).

10. Dňa 28.04.2020 doručil subjekt občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania návrh na pribratie do konania
na podporu žalovaného s odôvodnením, že združenie pomáha a podporuje všetkých spotrebiteľov.
Poukázal na ust. § 95 ods. 1 , § 157 ods. 2 CSP ako aj čl. 6 ods.1, 2 a čl. 16 ods. 1 základných princípov
CSP . Súčasne žiadal súd o súčinnosť pri zistení stanoviska žalovanej, na ochranu ktorej ako spotrebiteľ
prejavil vôľu do konania vstúpiť v tom zmysle, či súhlasí s jeho pribratím do konania v postavení takéhoto
osobitného subjektu.

11. Podľa § 95 ods. 1, 2 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky

úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

12. Inštitút pribratia osobitného subjektu do konania v zmysle § 95 CSP predstavuje nový ochranný prvok
v civilnom procese v prospech strán, na ochranu ktorých sú tieto osobitné subjekty určené. O pribratí
do konania podľa § 95 rozhoduje s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Súd

prípadnému návrhu strany alebo osobitného subjektu vyhovieť nemusí, ak to nepovažuje za potrebné,
alebo naopak, aj bez návrhu môže osobitný subjekt pribrať do konania so súhlasom strany, na ochranu
práv ktorej má vystupovať. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je
potreba ochrany práv strany. O pribratí osobitného subjektu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému
nie je prípustné odvolanie, keďže ide o uznesenie o vedení konania. Pribratie je fakultatívne, súd nie je

povinný osobitný subjekt do konania pribrať.

13. Odvolací súd po preskúmaní predmetného návrhu dospel, k záveru, že návrh nebol podložený
súhlasom žalovanej v zmysle § 95 ods. 1 CSP, keď súhlas žalovanej nie je povinný zabezpečiť súd tak,
ako to žiadalo združenie. Súčasne je dôvodné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná je v konaní

právne zastúpená, preto vstup osobitného subjektu do konania už nenapĺňa zmysel a účel sledovaný
citovaným ustanovením.

14. Odvolací súd následne preskúmal vec po vecnej stránke , v rozsahu podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1,2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie /§ 391 ods. 1 CSP/. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP .

15. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere , pričom záväzkový vzťah
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd skúmal v súlade s
§ 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch všetky náležitosti. Uzavrel, že zmluva
neobsahuje údaj o odplate /§ 9 ods. 2 písm. j/ z. č. 129/2010 Z. z./, keď v zmluve je uvedená

odplata vo výške 21,94%, teda presahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty , keď za 3. štvrťrok 2015
bola priemerná RPMN vo výške 10,8%, dvojnásobok predstavuje 20,16%. Zmluva neobsahuje správny
údaj RPMN, keď do jej výpočtu žalobca nezahrnul splátky poistenia . Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/
z.č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Súčasne posúdil, že v zmluve je správne uvedený
termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 12/2023 ako i výška mesačnej splátky, počet splátok a

termín splatnosti jednotlivých mesačných splátok úveru. Uzavrel, že absencia obligatórnych náležitostí
nezakladá absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a nezistil aj iné dôvody, pre ktoré by zmluva bola
neplatným právnym úkonom.16. Ťažisko odvolacích námietok žalovanej spočíval v tvrdení, že nie sú správne závery súdu prvej
inštancie o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,ktoré majú za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ktorá skutočnosť nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Žalovaná poukázala na nekalá správanie žalobcu, ktoré je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým
mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súčasne vzniesla námietku premlčania.

17. Skôr, ako odvolací súd posúdil danú vec po vecnej stránke, skúmal žalovanou vznesenú námietku
premlčania.

18.Podľa ust. § 291 ods. 1 a 3 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať
právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len
jedného takto zvoleného zástupcu. Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa
nepoužije.

19. Podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

20. V danom prípade je žalovaná zastúpená advokátom, teda disponuje kvalifikovanou právnou
pomocou a prostriedky procesnej obrany mala použiť najneskôr do vyhlásenia dokazovania za

skončené.

21. Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa§107odsek1Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

23. Podľa § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za3roky,ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za10rokov, keď
k nemu došlo.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok, ktorý
má spotrebiteľský charakter, súd prvej inštancie mal v súlade s ust. § 54a Občianskeho zákonníka

prihliadať na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala,
i keď až v odvolacom konaní. I keď je odvolaciemu súdu z úradnej činnosti známe, že prebieha na
Ústavnom súde konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, je
dôvodné v tomto štádiu konania, za situácie, že doposiaľ citované zákonné ustanovenie je platné a
účinné, aby súd aplikoval ust.§ 54a Občianskeho zákonníka.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto vysporiadať sa s premlčaním poukazom na ust. §
54a Občianskeho zákonníka a túto vyhodnotiť v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.29. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. Podľa ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

31. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ právny vzťah založený
Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský
charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený. Súčasne správne posudzoval
obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. a ustálil, že v

zmluve je odplata uvedená vo výške 21,94%, teda presahuje najvyššie prípustnú výšku odplaty a je v
rozpore s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/19995 Z.z.. Rovnako posúdil RPMN, keď skonštatoval,
že pri výpočte RPMN nezahrnul do nákladov poistenie.

33. Odvolací súd nepovažoval predmetnú zmluvu za neplatnú v súlade s ust. § 39 Občianskeho

zákonníka pre rozpor so zákonom. Zmluvu je potrebné posudzovať podľa obsahu a absencia
obligatórnych náležitostí tak, ako ich vyššie uviedol súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súdstotožňuje,nespôsobujeneplatnosťpredmetnejzmluvyoúvere,pretoodvolacianámietkažalovanej
poukazom na neplatnosť zmluvy nie je dôvodná.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b),c/ a § 391 ods. 1 CSP.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vyvodiť z vykonaného dokazovania skutkové
zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie v zmysle
podanej žaloby žalobcu, najmä z pohľadu aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka a opätovne
vo veci rozhodne. Pred novým rozhodnutím vo veci sa súd vysporiada so všetkými námietkami
produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje

rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods.
2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).