Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216210087
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216210087.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7,
Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiří Šmída, advokát, so sídlom v Bratislave,
Svornosti 43, proti žalovanej: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., J. XX, o zaplatenie 11.784,24 eura

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. septembra
2017 č. k. 7Csp/1/2016-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že podanú žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 154, § 182, § 215 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 3, § 290,
§ 295, § 181 ods. 3, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 37, § 39, § 52 ods. 2, § 53
ods. 5 a § 54 ods. 1, 2, § 585 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca vo svojom podaní, ktoré
označil ako Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 11.784,24 eura s príslušenstvom zo
dňa 30. 06. 2016, ktoré doručil súdu dňa 04. 07. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 11.784,24 eura s

príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu boli v právnom
vzťahu na základe uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21. 06. 2011, Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, na základe uvedenej zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté
poskytnutie úveru v sume 9.000 eur za nasledovných podmienok, a to celkového počtu mesačných
splátok 120 v sume: prvá splátka 42,74 eura, potom 153,45 eura pri dohodnutej úrokovej sadzbe 15,9%
p. a., RPMN 18,6%, kedy dátum prvej splátky sa dohodol ku dňu 15. 07. 2011 a termín konečnej

splatnosti ku dňu 15. 06. 2021. Súd žalobu z tzv. dohody o urovnaní zamietol, a to na tom základe,
že počas konania z písomne vyhotovenej zmluvy sa nedalo ustáliť, kedy zmluva nadobudla platnosť
a účinnosť, nakoľko v zmluve uvedený dátum 30. 12. 2014 nemohol byť, a ani nebol dňom podpisu
tejto zmluvy zo strany žalovanej, nakoľko podľa udania povereného zástupcu uvedený dátum bol dňom
vyhotovenia zmluvy, nie však podpisu žalovanej, keď je potrebné poznamenať, že táto mala byť platná
a účinná dňom podpísania, tu je nezrovnalosť v tom, že v tejto zmluve je uvedené, že bola uzatvorená

dňa 30. 12. 2014 ako vo vzťahu k zást. žalobcu, uvedený dátum bol uvedený vo vzťahu k podpisu
žalovanej, čo však je vylúčené, nakoľko zmluva sa podpisovala jednak v L., a následne v G.. Ďalej
podľa súdu je potrebné poznamenať, že z charakteru dohody o urovnaní tzv. urovnávaný záväzok zo
zákona zaniká, a ako to uviedol zástupca žalobcu, malo ísť o legislatívno-technickú predvídateľnosť, a
preto do časti D, bodu 2 uviedli, že v prípade neplatnosti niektorej časti dohody vlastne platí pôvodný
záväzok v časti splatnosti, ako je zrejmé z textu časti D bodu 2, kde v závere je uvedené: „Dlžník v

takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch
a lehotách pôvodných tak, akoby táto dohoda nebola uzatvorená.“ Za danej situácie je zrejmé, že akzáväzok na základe tejto dohody mal zaniknúť, je vylúčené sa vrátiť k podstatnej časti už zaniknutého
záväzku, od ktorej už dokonca aj spoločnosť SLSP, a. s. odstúpila. Napokon, podľa súdu nie je možné
žalobe vyhovieť ani na tom základe, že na základe Dohody o urovnaní spoločnosť KRUK žalovanej

žiadne finančné prostriedky neposkytla, malo ísť len o riešenie starších záväzkov touto formou, preto
súd nemohol priznať ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd tak žalobu zamietol na tom
základe, podľa § 37 v spojení s § 39, ako aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia
je potrebné vykladať v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a

nemôže dôjsť k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa a platí, že v pochybnostiam o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň súd poukázal na §
53 ods. 5 o tom, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd
mal za to, že týmto právnym úkonom zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu jednoznačne dochádza jednak
k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 2, a preto súd mal za to,
že uzatvorená dohoda jednoznačne svojím účelom obchádza ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách, a preto je táto zmluva absolútne neplatná. Podľa súdu z charakteru inštitútu
dohody o urovnaní je daná zákonná možnosť úpravy v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým aj
výhody si vyriešiť sporné práva, ktoré môžu byť dokonca premlčané, avšak z dikcie zmluvy musí byť
daná a zachovaná rovnosť strán, ktorá sa prejaví vo vyváženosti obsahu dojednaného právneho úkonu
dohody, kedy na jednej strane osoba povinná uzná, čo do dôvodu svoju povinnosť uhradiť vyčíslený

nárok (ktorý môže byť aj premlčaný), ale na druhej strane sa rovnosť strán dohody a tým aj vyváženosť
právneho úkonu dohody o urovnaní prejaví v zabezpečení kompromisu, za cenu vzájomných ústupkov,
kedy sa povinná strana zaviaže uhradiť nižšiu sumu, ako bol vyčíslený sporný nárok, a to nie tak, ako je
tomu v prejednávanom prípade, že sa zaviaže uhradiť nárok vo vyššom rozsahu a to o bez mála 24%,
a preto podľa súdu takýto právny dôvod nemohol byť výrazom skutočnej vôle minimálne zo žalovanej

strany, uzatvoriť právny úkon dohody o urovnaní za účelom riešenia sporných právnych vzťahov (podľa
častiBbodu1,2)medziúčastníkmikonania.Nazákladeuvedenýchjetemervylúčenásnahažalovanejo
jeho úpravu takýmito „vzájomnými ústupkami“, keď žalovaná nižšiu sumu 12.587,75 eura považovala za
spornú a bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia v rámci „urovnania záväzku vzájomnými ústupkami“
však v tom istom čase uznala vyššiu sumu 15.234,38 eura, ktorá predstavuje navýšenie bezmála o 21%.

Takéto konanie v žiadnom prípade zrejme nie je urovnaním vzťahov medzi účastníkmi konania, a nieto
ešte ústupkami. Avšak, v prejednávanom prípade je ďalej podľa súdu nepochybné, že podpis takejto
dohody právneho úkonu sa nepochybne prieči dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
a preto je absolútne neplatný, keď podľa citovanej dohody nižšia suma mala byť medzi účastníkmi
konania sporná. Ďalej súd poznamenal, že v prejednávanom prípade si zasluhuje osobitnú pozornosť

časť C - Urovnanie, kde bolo dohodnuté, že doterajší záväzok žalovanej zaniká a nahrádza sa novým
záväzkom vo výške 12.587,75 eura spolu s úrokovou sadzbou z dlžnej čiastky, ale opätovne z úveru,
ani nie z pôžičky, ako to bolo dohodnuté a ďalej opäť sa žalobca vracia k úročeniu úveru, čo zrejme
po zániku pôvodného záväzku už nemožno. Rovnako, podľa súdu, je zaujímavá časť D - Záverečné
ustanovenia, bod 2, podľa ktorého uzatvorením citovanej Dohody o urovnaní sa dohodli pre prípad, že

by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, je dlžník v takom prípade povinný plniť svoj záväzok
uvedený v B 1, a to v termínoch a v lehotách pôvodných, čo podľa súdu je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka a jednoznačne sa prieči dobrým mravom, a preto mal súd za to, že takýto právny úkon v
prejednávanom prípade je absolútne neplatný. Ďalej súd podanú žalobu zamietol aj na tom základe,
že súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch

procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje
princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP, ako aj § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa

ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, žaloba žalobcu bola riadne doručená žalovanej strane, táto nevyužila svoje právo a k
podanej žalobe sa nevyjadrila, preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto napadnutého rozhodnutia.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 11.784,24 eura s príslušenstvom, ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol, procesne úspešnej strane sporu - žalovanej nepriznal nárok

na náhradu trov konania podľa § 257 CSP, nakoľko žalovanej v súvislosti s týmto konaním nevznikli
žiadne trovy konania a ani žalovaná sama si neuplatnila žiadne trovy konania pre prípad úspechu.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, namietajúc, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaná podpísala

dohodu o urovnaní slobodne, dobrovoľne a vážne. Dohoda bola uzatvorená na žiadosť žalovanej,
nakoľko táto prostredníctvom telefónu žiadala riešiť svoj dlh mimosúdnou cestou a zároveň rozložiť dlh
na splátky. S ohľadom na to, že žalovaná čiastočne nesúhlasila s výškou dlhu v časti úrokov a zároveň
sa chcela vyhnúť súdnemu konaniu a hradiť dlh v splátkach, dohoda o urovnaní sa javila ako najlepšie
možné riešenie. Je tak toho názoru, že dohoda nemôže byť považovaná za nekalú a klamlivú obchodnú

praktiku,noideoúkon,ktorýbolurobenývýlučnevprospechspotrebiteľazaúčelomodvráteniasúdneho
konania, no dlh bol rozložený na splátky vo výške, ktorá odpovedala finančnej situácii žalovanej. Aj keby
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dohodu o urovnaní posúdil za neplatnú,
je toho názoru, že súd prvej inštancie mal posúdiť vec priamo zo zmluvy o úvere, ktorá bola spolu so
žalobou predložená. V prípade, že odvolací súd bude názoru, že dohoda o urovnaní nie je neplatným
právnym úkonom, žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 11.784,24 eura spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 11.784,24 eura od 18. 05. 2016 do zaplatenia.
Pre prípad, že odvolací súd bude názoru, že dohoda o urovnaní nie je platným právnym úkonom, žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 11.784,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 8.870 eur od 18. 05. 2016 do zaplatenia.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané žalovanou nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia §

389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej

požiadavkami (I. ÚS 50/04).

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý

znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 04. 07. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 12.084,24 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27. 04. 2015 do zaplatenia, ako i sa domáhal náhrady trov
konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 21. 06. 2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu,
spoločnosťSlovenskásporiteľňaa.s.,BratislavasožalovanouZmluvuoúvereč.213287594,nazáklade
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 9.000 eur. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť formou
121 mesačných splátok, výška splátky 42,74 eura do 30. 06. 2011 a od 15. 07. 2011 výška splátky

istiny 153,45 eura. Úrok bol dohodnutý vo výške 15,90% ročne, celkové náklady spojené s úverom
predstavovali uhradiť 9.625,22 eura, a to do 15. 06. 2021. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala
uhradiť tak predstavovala 18.625,22 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaná úver neuhradila, tak ako sa
zmluvne zaviazala, veriteľ úver dňa 03. 10. 2014 zosplatnil. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila dodňa postúpenia pohľadávky čiastku 1.619,06 eura. Predmetná pohľadávka, vrátane jej príslušenstva,
bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014, istina činila 8.870
eur a príslušenstvo 3.717,70 eura. Dňa 30. 12. 2014 uzatvorili žalobca a žalovaná Dohodu o urovnaní.

Predmetom urovnania bolo odstránenie spornosti a pochybností ohľadom úrokov z dlhu. V zmysle
dohody sa pôvodný záväzok vo výške 12.587,75 eura nahradil novým záväzkom vo výške 12.084,24
eura. Žalovaná sa tak zaviazala uhradiť čiastku 12.084,24 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 5%
ročne, celkovo sa tak žalovaná zaviazala uhradiť 15.234,38 eura, a to formou 118 mesačných splátok.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhradila dlh, tak ako sa zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške

splátok, celý dlh sa stal splatným dňa 27. 04. 2015. Žalobca sa svojho nároku na plnenie voči žalovanej
domáhal vo forme podanej žaloby súdnou cestou. Podaním zo dňa 21. 07. 2016 (doručeným súdu prvej
inštancie dňa 27. 07. 2016, ešte pred doručením žaloby žalovanej) žalobca upravil predmet konania tak,
že sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 11.784,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 11.784,24 eura od 18. 05. 2016 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania.

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené
právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku žalobcu odôvodnil s poukazom na ním
vyhodnotenú neplatnosť Dohody o urovnaní zo dňa 30. 12. 2014, ako i uviedol to, že keďže žalovanej
na základe tejto dohody žalobca žiadne finančné prostriedky neposkytol, malo ísť len o riešenie starších

záväzkov touto formou, preto nemohol priznať žalobcovi ani plnenie titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Takéto konštatovanie súdu o neplatnosti uzavretej dohody o urovnaní však neposkytuje
odpoveď na otázku, z akého dôvodu za situácie, že tento právny úkon považoval súd prvej inštancie
za neplatný, neposúdil nárok žalobcu na plnenie v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 21.
06. 2011, keď za stavu, že by dohoda o urovnaní bola neplatnou, nedošlo tak platne k nahradeniu

pôvodného záväzku z úveru novým záväzkom a bolo tak opodstatnené zaoberať sa nárokom žalobcu z
titulu uzavretej zmluvy o úvere, tak ako uviedol dôvodne i žalobca v podanom odvolaní. Žalobca opieral
opodstatnenosť svojho nároku na plnenie v podanej žalobe primárne poukazom na uzavretý úverový
vzťah, z ktorého vznikol žalovanej záväzok a následne uviedol, že sporné otázky boli medzi stranami
sporu riešené uzavretím dohody o urovnaní. S poukazom na uvedené, keď z rozhodnutia súdu prvej

inštancie nie je zrejmé, prečo pri konštatovaní neplatnosti dohody o urovnaní nárok žalobcu neposúdil
v kontexte uzatvorenej zmluvy o úvere, je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za
nepreskúmateľné, v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie,
keďsúčasnerozhodnutieneposkytujeodpoveďnavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a

nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom
sporovom konaní. Uvedené skutočnosti potom viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Bez ohľadu na vyššie uvedenú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v
tejto právnej veci, je namieste uviesť to, že konštatovanie súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o
urovnaní je dôvodné považovať za správne.

12. Urovnanie je v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka dohoda účastníkov záväzkového

právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností
tým, že vzájomné práva znova upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom. Dochádza tak k
zániku doterajšieho záväzku jeho nahradením novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnanie
sa v právnej praxi označuje tiež ako pokonávka. Zmyslom urovnania je odstrániť medzi účastníkmi
záväzkového právneho vzťahu spornosť skutkovú, či právnu a predísť tak prípadnému súdnemu sporu.

Urovnaním môže dôjsť k usporiadaniu akýchkoľvek sporných a pochybných práv a povinností, ktorými
účastníci pokonávky môžu disponovať. Predmetom urovnania nemusia byť iba práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvných vzťahov. Môžu to byť aj premlčané práva. Účelom urovnania je odstránenie
doterajšej právnej neistoty. Táto neistota môže spočívať napr. v tom, že je sporné, či nastali všetkyskutočnosti potrebné k vzniku práva, alebo naopak, či nenastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho zánik
alebo sa môže vzťahovať aj na iné sporné skutočnosti, napr. na výšku pohľadávky a pod.

13. Nakoľko vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka žalobcu, je vzťahom spotrebiteľským, správne súd
prvej inštancie podrobil vec súdnej kontrole z hľadiska poskytnutej ochrany spotrebiteľovi ako slabšej
strane sporu. Z podaného odvolania žalobcu je zrejmé, že motiváciou žalovanej na uzatvorenie dohody
o urovnaní bolo riešenie veci mimosúdne a rozloženie jej dlhu na splátky, keď tento nebola schopná,
vzhľadom na jeho výšku, uhradiť naraz. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že táto je uzatvorená

na predtlačenom formulárovom vzore bez možnosti, aby do nej mohol spotrebiteľ zasiahnuť.

14. Vzhľadom na samotné vyjadrenie žalobcu tak v konaní nebolo sporné, že žalovaná mala záujem o
splácanie dlhu v splátkach. Táto skutočnosť bola premietnutá i do dohody o urovnaní, keďže súčasťou
dohody v časti „C“ je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na 118 mesačných
splátok. Priemerný spotrebiteľ, ktorý mal záujem na určení splátkového kalendára, mohol krok veriteľa

(umožnenie splniť dlh v splátkach, zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť
jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil, že urovnaním pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa
novým a pri tomto novom dlhu plynie aj nová premlčacia doba. V časti C dohody o urovnaní je v ods. 2
(písané ako súčasť textu bez zvýraznenia) uvedené, že dlžník týmto svojím záväzkom uznáva dlh, čo
do dôvodu a výšky, a zaviazal sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v časti C.

15. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o urovnaní, ktorú
žalovaná podpísala, súd, vzhľadom na vyššie uvedené, hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane
dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je

logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak
sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah dohody o urovnaní možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný
prejav vôle žalovanej uznať dlh a nešlo iba o jej vôľu vyriešiť vec mimosúdne uzavretím dohody o
splátkach so žalobcom. Podpisom takejto formulárovej dohody v zásade žalovaná ako spotrebiteľ

zhoršila svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Navyše, je potrebné uviesť i to, že takto uzavretá dohoda, z hľadiska určenia výšky dlžnej čiastky
v zmysle časti C, je nejasným a nezrozumiteľným právnym úkonom. V časti „B“ dohody je uvedené, že
celková výška dlhu zo zmluvy ku dňu uzavretia dohody o urovnaní je 12.587,75 eura, ktorá pozostáva

z istiny 8.870,05 eura, z úroku a úroku z omeškania vo výške 3.662,76 eura a zo zmluvnej pokuty,
poplatkov a inkasných nákladov vo výške 54,94 eura. V bode 3 časti ,,B“ je ďalej uvedené, že výška
záväzku klienta voči veriteľovi je z titulu zmluvy sporná a z tohto dôvodu účastníci uzatvárajú dohodu
o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako sú
špecifikované v časti ,,A“ a to spôsobom uvedeným v časti ,,C“ tejto dohody. V časti „C“ dohody je

nový záväzok určený sumou 12.084,24 eura s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru,
celková dlžná čiastka tak činí 15.234,38 eura. Z takejto identifikácie pohľadávky žalobcu však nie je
vôbec zrejmé, prečo celková výška pohľadávky predstavuje sumu 15.234,38 eura a ako sa tak nový
záväzok žalovanej v zmysle dohody o urovnaní 12.084,24 eura navýšil až na sumu 15.234,38 eura.
Preto možno konštatovať, že takto vymedzená pohľadávka žalobcu je nedostatočne identifikovaná a

neurčitá, čo má rovnako za následok neplatnosť dohody o urovnaní v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bude tak úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnenú
pohľadávku žalobcu, vychádzajúc z úverového vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou na základe Zmluvy o úvere zo dňa 21. 06. 2011 a vo veci opätovne rozhodnúť a
nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP náležite odôvodniť. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).