Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204479
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:8719204479.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: M. N., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: O. XXX/X, XXX XX B., štátny občan SR, zast.: JUDr. Mária Dideková, advokát, so sídlom:
Zdravotnícka 2, XXX 01 B., IČO: 52 866 742, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom:
Ul. V. XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, o zaplatenie 1.000,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch
dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania

žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2019 domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
žalovanému 1.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.000,-Eur od
10.09.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe inzerátu prejavil záujem o kúpu bytu, ktorý
predával žalovaný v obci U.. Za týmto účelom uzavreli dňa 21.08.2019 zmluvu o prevode vlastníctva

bytu. Na základe bodu 7.1. písm. a) uvedenej zmluvy, zaplatil žalobca žalovanému sumu 1.000,-Eur, a
to prevodom na účet dňa 22.08.2019. Následne medzi stranami došlo k jednaniam o obsahu zmluvných
podmienok v dôsledku čoho došlo k podpisu dvoch dodatkov, a to zo dňa 22.08.2019 a
zo dňa 23.08.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil ustanovenie čl. 8.5. zmluvy, žalobca
od zmluvy odstúpil listom zo dňa 04.09.2019, ktorý prevzal žalovaný dňa 06.09.2019, čím došlo k zániku
zmluvného vzťahu. V odstúpení zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby mu vrátil dlžnú sumu v lehote
do 3 dní od doručenia odstúpenia, teda do 09.09.2019. Od 10.09.2019 je žalovaný

v omeškaní s úhradou žalovanej sumy.

3.Na základe uvedeného vydal Okresný súd B. Platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX-
XX zo dňa 19.12.2019, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-Eur, 5,00 % zo sumy 1.000,-Eur od 10.09.2019 do zaplatenia
alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Zároveň zaviazal žalovaného
v tej istej lehote k úhrade trov konania vo výške 30,-Eur pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku

za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,42 Eur. (č.l. 24)

4.Žalovaný voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor zo dňa 19.01.2020, doručený
Okresnému súdu B. dňa 21.01.2020, ktorý odôvodnil nasledovne: žalobca vo svojej výzve zo dňa04.09.2019 uvádza, že v rozpore s článkom 8.5. písmeno d) kúpnej zmluvy
vedome zamlčal ťarchu - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania na predávanú
nehnuteľnosť. Toto jeho tvrdenie sa podľa názoru žalovaného nezakladá na pravde nakoľko o tejto

skutočnosti informoval kupujúceho - žalobcu ústne pri obhliadke bytu. Informoval o tom aj realitnú
kanceláriuV.,ktorávypracovávalakúpnuzmluvusodkazomnalistvlastníctva,kdebolaťarchauvedená.
Táto skutočnosť a spôsob odbremenenia nehnuteľnosti sú uvedené v čestnom prehlásení - dodatku k
zmluvezodňa 21.08.2019,ktorýjenanotárskomúradespoluspôvodnoukúpnouzmluvouzošitýaktorý
žalobca na znak súhlasu aj podpísal. Túto skutočnosť pre neho z neznámych dôvodov žalobca ignoruje

a taktiež aj jeho právny zástupca. Vo svojom odpore ďalej uvádza, že žalobca nemá právo na vrátenie
prvej časti kúpnej ceny, pretože v dohodnutom termíne nezaplatil druhú časť kúpnej ceny. Následkom
toho v súlade s ustanovením článku 7.1. písmeno b) kúpnej zmluvy, v ktorom je vyslovene dohodnuté,
že ak kupujúci nezaplatí dohodnutú druhú časť kúpnej ceny v danom termíne, prvá časť kúpnej ceny
zostáva predávajúcemu. Tvrdenie žalobcu a argumentácia jeho právneho zástupcu poukazujúc na
§ 457 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť pre tento prípad, nakoľko tento sa vzťahuje len na

neoprávnené obohatenie. Toto je však irelevantné, nakoľko prvá časť kúpnej ceny pripadla jemu ako
predávajúcemu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy v bode 7.1. písmenom b/. Podľa uvedeného
bodu, sa kúpna zmluva nezaplatením druhej časti kúpnej ceny stáva neplatnou a prvá časť kúpnej ceny
zostáva predávajúcemu. Týmto sa tento bod stal vykonateľným a kúpna zmluva sa stala neplatnou k
30.08.2019 z dôvodu, že kupujúci nezaplatil druhú časť kúpnej ceny na účet predávajúceho v tomto

termíne. Výzva a jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu
bola napísaná 04.09.2019, t.j. až po 30.08.2019. Žalovaný má za to, že ukončenú a
neplatnú kúpnu zmluvu nemôže kupujúci vypovedať jednostranne po tom, čo sa stala neplatnou jeho
vinou, navyše takým spôsobom kde zavádza, že mu vedome zamlčal ťarchu - záložné právo na danú
nehnuteľnosť v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania čo je podľa jeho názoru klamstvo a žalobca

si toho musí byť veľmi dobre vedomý. Taktiež žalovaný vo svojom odpore namietol miestu príslušnosť
súdu vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v obci U., čo patrí do príslušnosti Okresného
súdu Lučenec. Preto vyjadril svoje neporozumenie toho, že žaloba bola podaná na Okresný súd B.. Vo
svojom odpore ešte doplnil, že stačilo načas uhradiť druhú časť kúpnej ceny žalobcom a byt mohol byť
v jeho vlastníctve. Žalovaný poukazuje na to, že neboli žiadne prekážky na jeho strane, ktoré by bránili

splateniu jeho záväzku, nežiadal o žiadnu zmenu termínu platby druhej časti kúpnej ceny. Tvrdil, že má
peniaze v hotovosti, preto je toho názoru, že z jeho strany išlo o číre špekulácie. Podľa jeho názoru
žalobca nemal a nemá žiadny dôvod sťažovať sa na jeho prístup, metódy a postupy a ani ho žalovať.
Z uvedených dôvodov považuje žalobu za absolútne nedôvodnú. (č.l. 26 spisu)

5.Žalobca sa prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu vyjadril k odporu, ktorý bol
doručený tunajšiemu súdu dňa 27.04.2020, v ktorom uviedol nasledovné: zmluvu o prevode
vlastníctva bytu pripravovala kancelária V., s ktorou bol v právnom vzťahu žalovaný a zmluva nebola
pripravenátak,abyzohľadnilašpecifikáprevodubytusozáložnýmprávom,pretožetextsamotnejzmluvy
s tým nepočíta. Žalobca v žalobe netvrdí, že žalovaný ho nevyrozumel o tom, že na byte je záložné

právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, keďže toto bolo uvedené aj na liste vlastníctva.
Nejedná sa o spornú a ani o právne významnú skutočnosť. Pokiaľ žalovaný poukazuje na dodatok a
čestné prehlásenie z 21.08.2019 k tomu uvádza, že tento dodatok špecifikuje
povinnosť žalovaného vyplatiť úver od Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca ďalej konštatuje, že
samotná skutočnosť, že žalovaný urobil v bode 8.5. zmluvy nepravdivé prehlásenia o

neexistencii zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu, hoci opak
bol preukázaný listom vlastníctva nespôsobuje neplatnosť uvedeného prehlásenia len spôsobuje vznik
práva od tejto zmluvy zo dňa 21.08.2019 odstúpiť podľa bodu 9.3. kúpnej zmluvy. Žalovaný po podpise
zmluvy požiadal žalobcu, aby zo zmluvy vylúčili použitie bodov 9.5. a 9.6. zmluvy. Žalobca právne
neznalý v čase keď mal zaplatenú zálohu 1000,-Eur a pred zaplatením zvyšku kúpnej ceny vyhovel

tejto požiadavke žalovaného. Jednalo sa práve o body, ktoré v prípade zániku zmluvy upravili postup jej
účastníkov pri vrátení vzájomných plnení. Z konania žalovaného je zrejmé, že už v tom čase chcel zrušiť
kúpnu zmluvu so žalobcom a ponechať si zaplatenú časť kúpnej ceny, preto chcel vylúčiť ustanovenia
bodov 9.5. a 9.6. zmluvy, čo žalobca v tom čase pri podpise dodatkov ešte netušil. Následne, keď mal
doplatiť kúpnu cenu, došlo zo strany žalovaného k návrhu na uzavretie kompletne novej zmluvy, aby vraj

nemali zmluvu s toľkými dodatkami. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza:
„Na záver uvádzam, že kupujúcemu - žalobcovi stačilo načas uhradiť druhú časť kúpnej ceny a byt mohol
byt' jeho. On neuviedol žiadne prekážky na jeho strane, ktoré by bránili splateniu jeho záväzku - druhej
časti kúpnej ceny, nežiadal o žiadnu zmenu termínu platby, tvrdil, že má peniaze v hotovosti, preto simyslel, že z jeho strany išlo o číre špekulácie. Ak by tomu tak nebolo, zaplatil by druhú časť kúpnej ceny
podľa kúpnej zmluvy a mohol byt už dávno užívať ako právoplatný majiteľ. On k obchodu pristupoval s
najčistejšími úmyslami a z jeho strany prebehlo všetko korektne podľa ústnych dohôd a kúpnej zmluvy.“

K tomuto žalobca konštatuje, že žalovaný mal po tom ako už bola podpísaná zmluva k textu zmluvy
výhrady, žalobca ich mal tiež a bol zneistený výhradami a požiadavkami žalovaného. Dňa 27.08.2019
dostal od žalovaného mailovou poštou návrh na zmenu niektorých odsekov zmluvy, kde práve jeden
pojednáva o zmene úhrady druhej časti kúpnej ceny. Upozornil ho na to aj SMS správou. Ešte v ten deň
žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu a navrhol mu, aby sa spísala nová zmluva, aby nemali zmluvu

s kopec dodatkami. Súhlasili obaja. Keďže žalobca bol už v tom čase v domnení, že bude vyhotovená
nová zmluva dal skontrolovať svoj návrh a dňa 28.08.2019 ho mailom odoslal žalovanému, pričom trval
na tom, aby bol do zmluvy zakomponovaný. Dňa 29.08.2019 žalobca mailom potvrdil tú skutočnosť, že
žalovaný bol ten kto navrhol, aby sa vypracovala nová zmluva. Keďže boli tak dohodnutí, nepovažoval
starú zmluvu za platnú a účinnú. Podľa návrhu žalovaného žalobca vypracoval za seba novú zmluvu
tak ako tvrdil, že v nej bude všetko zakomponované a 30.08.2019 ju mailom doručil žalovanému. Ďalej

z SMS komunikácie medzi ním a žalovaným má za preukázané, že žalovaný sa chcel
aj stretnúť, s čím žalobca samozrejme súhlasil, ale k stretnutiu nedošlo, nakoľko žalovaný napísal: „Pán
N., zajtra nemusíte chodiť. Poriešime budúci týždeň, dobru noc a užite si víkend :-) T.“. Dňa 01.09.2019
žalovaný SMS správou informoval žalobcu o tom, že mu nasledujúci deň zasiela poštou stanovisko k
zmluve. Ide o stanovisko zo dňa 02.09.2019, ktoré je súčasťou jeho odporu. Nakoniec žalovaný

potvrdzuje v liste zo dňa 02.09.2019, že jednal so žalobcom o novej zmluve, ako to uvádza
žalobca. Žalobca má za to, že žalovaný od neho vylákal sumu 1000,-Eur a počas zmluvných jednaní
sa snažil upraviť zmluvné podmienky tak, aby mu ich nemusel vrátiť a zároveň ho zavádzal v tom, že
idú uzavrieť novú zmluvu, a tak žalobca mal za to, že nie je v omeškaní s platením druhej časti kúpnej
ceny. Žalobca považuje konanie žalovaného za nečestné a rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný

v odpore poukazuje na to, že žalovanú sumu si ponechal podľa zmluvného dojednania bodu 7.1 písm.
b) zmluvy tak má za to, že jeho právny názor je nesprávny. V uvedenom bode je dojednané: „V prípade,
ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019 zmluva
sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu.“. Jedná sa teda o rozväzovaciu
podmienku zmluvy, ktorá zaniká nezaplatením druhej časti kúpnej ceny. V posudzovanom prípade ide

o nezaplatenie druhej časti kúpnej ceny k 30.08.2019. V zmysle dohodnutej rozväzovacej podmienky
došlo aj k zrušeniu zmluvy k 30.08.2019, teda nedošlo k zrušeniu zmluvy jednostranným právnym
úkonom žalobcu ani žalovaného, ale naplnením rozväzovacej podmienky. Zaniknutím zmluvy zanikajú
aj práva a povinnosti z nej, teda práva a povinnosti z nej už neexistujú, a preto na jej základe si žalovaný
nemôže nič ponechať - ani prvú časť kúpnej ceny. Zmluva totiž zanikla, podľa ich názoru ako celok.

Druhou časťou dohody v poslednej vete v bode 7.1. písm. b/ zmluvy, je dohoda o
zmene bežného právneho režimu vrátenia vzájomných plnení, ktorý platí v prípade zrušenej zmluvy
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda, ktorá mení režim § 457 je
neplatná,pretožesajednáokogentnéustanovenieObčianskehozákonníka,ktoréniejemožnédohodou
účastníkov zmeniť. Uvedenou dohodou by sa totiž žalobca vopred vzdával práv, ktoré mu vzniknú až v

budúcnosti - právo na vrátenie zálohy poskytnutej na základe zmluvy, ktorá je v budúcnosti
zrušená.Takátodohodajeneplatnáajpodľa§574ods.2Občianskehozákonníkapodľaktoréhodohoda,
ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Podľa názoru žalobcu
z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá právny nárok ponechať si žalovanú sumu 1000,-Eur,
ktorú mu žalobca zaplatil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2019, a ktorá bola zrušená dňa

30.08.2019. (č.l. 46-47)

6.Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že ho vedome žalobca zaviedol aj s jeho právnym zástupcom,
aby získali nespravodlivú výhodu v podobe vydania platobného rozkazu čo v podstate v stanovisku na
jeho odpor právny zástupca priznáva. Ťarcha v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania bola v zmluve

a taktiež bola aj na liste vlastníctva. O tomto bol informovaný žalobca aj ústne pri obhliadke bytu. Pri
obhliadke bytu sa žalobca choval neštandardne, podľa názoru žalovaného obhliadka trvala cca. minútu,
nezaujímal ho stav toalety, kúpeľne, špajze v byte, pivnica. Tieto priestory si ani neprezrel. V podstate len
nakukol do každej izby a prehlásil, že byt berie. Zvyšok času, ktorý u neho strávil riešili predaj bytu. Jeho
bývalá spolužiačka a kamarátka, ktorá mu dala k dispozícii kúpnu zmluvu, na ktorú v júli 2019 kúpil byt vo

E. a ktorej základ mal neskôr slúžiť ako vzor novej zmluvy ho pri súkromnom telefonáte, ktorý s ňou mal
v procese riešenia zmlúv a zmluvných podmienok upozornila, že takto sa normálny kupujúci nechová čo
začalo byť dôvodom jeho zvýšenej ostražitosti. Spolužiačka je osoba, ktorá pomáha známym s predajom
a kúpou nehnuteľností a poskytla mu zmluvu, na ktorú bez problémov kúpil garsónku vo E.. Podľa jehonázoru,žalobcuzaujímalolento,čivbytetečievoda,čijetamelektrinameďalebohliník.Tietootázkymu
položil až pri odchode. Považoval to za veľmi zvláštne pretože mu hovoril, že byt kupuje pre svoju chorú
mamu, ktorá býva v podnájme a potrebuje vlastné bývanie a starostlivosť. Realitnej expertke, s ktorou sa

radil pripadalo zvláštne, že kupuje chorej mame, o ktorú sa treba starať byt v U.i aj keď on je z B.u, kde sú
v okolí takisto byty v podobnej cenovej hladine ako jeho. Na otázku žalovaného, či má žalobca peniaze
v hotovosti, tento odpovedal raz áno a raz tak, že má schválený úver. Potom zase povedal, že pracoval
v zahraničí, aby splatil starý úver a teraz dostal nový. Vtedy si povedal, že nech je to ako chce uvidí, či
zaplatí. Z dôvodu, aby nedoplatil na potenciálneho špekulanta, do zmluvy zakomponoval zálohu 1000,-

Eur. Rezervačnú zmluvu odmietol, takisto ju odmietla aj realitná kancelária V., vraj to treba čím skôr
zrealizovať a rezervačná zmluva stráca význam. Zvýšenú ostražitosť v ňom vyvolali aj body 9.5. a 9.6.
pôvodnej zmluvy, ktoré realitná expertka označila za vysoko rizikové. Podľa jeho názoru, žalobca vyvíjal
na neho tlak, všetko chcel mať okamžite hotové. Ako uvádza, nedal mu dýchať. Preto aj neuvážene
podpísal zmluvu, ktorej pri podpise celkom dobre nerozumel, mal pochybnosti a musel sa spoliehať len
na výklady formulácií v nej, ktoré mu nedávali celkom jasný zmysel zo strany realitnej kancelárie V..

Ochranu kupujúceho v zmysle tvrdení žalobcu a realitnej kancelárie o bode 9.5. naviac zabezpečujú
iné články pôvodnej zmluvy, predovšetkým článok VIII, bod 8.5. Preto ich vnímal ako zbytočné. Realitná
kancelária sa po podpise zmluvy, podľa jeho názoru začala chovať neštandardne, prestala komunikovať
na viac ako 14 dní. V deň podpisu zmluvy mu telefonicky oznámila, že zmluvu kontrolovalo
viacero právnikov a tá je v poriadku. Následne nebrala telefóny, neodpovedala na jeho

SMS správy. Predtým sa hlásili cca. do jednej hodiny. Nakoniec mu odpovedali len mailom, a to až
dňa 06.09.2019. S ich odpoveďou sa nestotožnil. Dňa 06.09.2019 mu však neodpovedal ich
právnik, ale Ing. J. O., pričom on ohľadom právnych otázok očakával odpoveď právnika.
Je pravdou, že zmluvu vypracovala realitná kancelária a nie žalobca, ale to nevylučuje, že túto právnik
žalobcu nemohol ovplyvniť, lebo realitná kancelária mu telefonicky povedala, že zmluvu urobili tak, aby

v nej bola zvýšená ochrana kupujúceho, a toto museli do zmluvy zakomponovať. Navyše ho inštruovali
tak, že ťarchu v prospech ŠFRB do zmluvy nedajú, aby to riešil čestným prehlásením mimo zmluvy.
Do zmluvy ale dali klauzulu, že nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnou
ťarchou okrem tiarch, uvedených v zmluve. Toto bolo podľa jeho názoru nekorektné zavádzanie, ktoré
sa neskôr žalobca snažil využiť vo svoj prospech tým, že podvodne tvrdil, že ťarcha v prospech ŠFRB v

zmluve nie je a on mu ju zamlčal. Vďaka svojej prezieravosti ako uvádza, a právnemu povedomiu sa mu
však nepodarilo ho oklamať, lebo ťarchu zakomponoval do zmluvy formou dodatku. Tvrdenia právneho
zástupcu žalobcu, že inicioval dodatky až po zaplatení 1.000,-Eur a tým žalobcu zneistil je podľa jeho
názoru nepravdivé. Dodatky inicioval podvečer 21.08.2019, v deň podpísania zmluvy. Ráno 22.08.2019
ich poslal poštou, čo oznámil žalobcovi formou SMS. Následne on, oboznámený so znením dodatkov už

podvečer dňa 21.08.2019, kedy mu ich do telefónu prečítal, dňa 23.08.2019 tieto aj podpísal. Žalovaný
nevidí na tom nič nekorektného lebo na otázku žalobca podvečer dňa 21.08.2019, čo podľa neho majú
tie formulácie znamenať, bola jeho sebaistá odpoveď, že sú tam na jeho ochranu. Na to namietal, že
takú ochranu, ktorej nerozumie nepotrebuje naopak podľa úsudku žalovaného sú pre neho rizikové.
Na to žalobca súhlasil s ich vypustením zo zmluvy. To, že boli podpísané až deň po zaplatení zálohy

1000,-Eur zo strany žalobcu je len technická záležitosť, ústne boli dohodnuté v deň podpisu zmluvy
pred podpisom dodatkov zo strany žalobcu. Na druhý deň mu jeho známa realitná maklérka telefonicky
povedala, že urobil dobre lebo bod 9.5. umožňoval kupujúcemu vstup tretej osoby do zmluvného vzťahu
k predávanej nehnuteľnosti, čo mohlo celú vec značne skomplikovať a nemuselo by to dopadnúť pre
neho dobre. Stačilo podľa jeho názoru podľa zmluvy do dňa 28.08.2019 zaplatiť druhú časť kúpnej ceny

a celá vec so zmluvou mohla byť uzavretá. Nasledovalo by vyplatenie zostatku úveru, vklad na kataster
a prevod vlastníctva bytu. Žalobca nezaplatil v termíne podľa platnej zmluvy druhú časť kúpnej ceny,
ktorú mal uhradiť teda do 28.08.2019, ktorá mala byť 29.08.2019 na jeho účte. Spochybňuje, že žalobca
disponoval touto sumou. Podľa jeho názoru si musel byť vedomý rizika, ktoré mu vyplynulo z uzatvorenej
zmluvy, a to prepadnutie 1.000,-Eur v jeho prospech, ak nezaplatí načas druhú časť kúpnej ceny.

Namiesto toho mu najprv tvrdil, že zmluva je neplatná z dôvodu zamlčania ťarchy v prospech Štátneho
fondu rozvoja bývania, teda vedome ho klamal čo ho priviedlo k záveru, že nie je čestným človekom.
Dodatok navrhovaný žalobcom po prečítaní žalovaný odmietol, pretože text bol ťažko zrozumiteľný a
zbytočný. Dňa 29.08.2019, v deň kedy mal mať peniaze od žalobcu kompletne na účte mu navrhol úplne
novú zmluvu pretože v deň kedy mal mať peniaze na účte vedel, že mu ich žalobca nezaplatí a peniaze

mu neprídu. Urobil to ako prejav dobrej vôle zo snahy vyjsť mu v ústrety, aj keď už nárok na vrátenie
1000,-Euržalobcovizanikolvjehoprospechnazákladepodmienokplatnejzmluvy,ktorúobajapodpísali.
Argumentáciu žalobcu a jeho právneho zástupcu, že začal až po zaplatení zálohy a plynutia lehoty na
zaplatenie druhej časti kúpnej ceny proces komplikovať a naťahovať kategoricky odmieta a pokladá juza zavádzajúcu a irelevantnú. Opak je totiž pravdou. Keď sa chcel so žalobcom cez víkend
z 31.08. na 01.09. 2019 stretnúť a celú vec znovu prediskutovať, ale po prečítaní ním navrhnutej
zmluvy, ktorú mu poslal ako novú kde žalobca doplnil údaje a upravil ju, rezignoval. Podľa neho bola

zmluva ťažko zrozumiteľná, platobné podmienky mu nepripadali jednoznačné. Nesúhlasil s tým,
aby žalobca platil doplatok kúpnej ceny pri vklade na kataster v hotovosti. Podľa jeho názoru, toto pri
vyšších sumách nie je štandardom, ani to nepovažuje za bezpečné. V argumentácii bodu
9.3. pôvodnej zmluvy jeho právny zástupca zavádza svojou argumentáciou, že on neuviedol pravdivé
údaje, byt nezaložil, nescudzil, ani s ním nijako nekorektne nenaložil, pokiaľ zmluva platila. Žalobca

nezaplatil podľa zmluvy a zmluva sa tým pádom stala neplatnou z jeho viny podľa platobných podmienok
v zmluve, s ktorými on súhlasil, ale ich nedodržal. Byt žalovaný predal až v decembri 2019. Do tejto
doby od napísania zavádzajúceho a neplatného odstúpenia od zmluvy 04.09.2019
žalobca so žalovaným nekomunikoval, nijako ho nekontaktoval a žiadny opätovný záujem o kúpu bytu
neprejavil. Podľa jeho názoru inú zmluvu mal právo odmietnuť, žiadna iná podpísaná platná právna
zmluva neexistuje. Dôrazne odmieta, že by si vec pripravoval, nepoctivo vylákal peniaze od žalobcu.

Považuje to za osočovanie. V októbri 2019 nastupoval na štúdium na vysokej škole v Z. Z. a mal v
tom čase už kúpenú garsónku vo E.. Preto ďalší byt, v ktorom nikto nebýval bol pre neho zbytočný a z
ekonomického hľadiska nerentabilný. (č.l. 57-60 spisu)

7.V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.08.2019 sporného bodu č. 7.1. písm. a), Článku VII. s

názvom „Cena nehnuteľnosti a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku) je uvedené: Prvú časť kúpnej
ceny vo výške 1.000,-Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na
bankový účet predávajúceho vedený v M. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na
bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak
nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva

predávajúcemu.
- v písm. b) bodu č. 7.1. Článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,-
Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho
predávajúceho, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude
pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej

ceny ostáva predávajúcemu.
V Článku IX. predmetnej zmluvy označenom ako „Odstúpenie od zmluvy a doručovanie“, in concreto
bod 9.1. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do 28.08.2019 nebude
v plnej výške zaplatená kúpna cena a v bode 9.5.: V prípade, ak bude táto zmluva zrušená alebo zanikne
iným spôsobom ako splnením je predávajúci povinný prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu

vrátiť, a to do 30 dní odo dňa zániku tejto zmluvy. V prípade, ak pred zánikom tejto zmluvy kupujúci alebo
predávajúci na žiadosť kupujúceho uzavrel k nehnuteľnosti alebo jej časti záložnú zmluvu alebo zriadil
k nehnuteľnostiam akékoľvek právo tretej osoby (ďalej len právo tretej osoby) je predávajúci povinný
vrátiť prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu do 30 dní potom ako bude takéto právo tretej osoby zrušené
a zaniknuté. Zánik a výmaz práva tretej osoby z katastra nehnuteľností je povinný zabezpečiť kupujúci

na svoje náklady do 15 dní odo dňa jeho zániku. (č.l. 3-7 spisu)

8.Z čestného prehlásenia - Dodatok k zmluve o predaji nehnuteľnosti na LV č. XXX v obci U., katastrálne
územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. zo dňa 21.08.2019, vlastnoručne
podpísaného predávajúcim (žalovaným) a kupujúcim (žalobcom) má súd za preukázané, že predávajúci

prehlasuje, že do dňa 15.09.2019 v súlade s internými predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania
požiadal o predčasné splatenie úveru a vyčíslenie zostatku hodnoty úveru. Následne po doručení
hodnoty sumy zostatku úveru zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania tento do 5 pracovných dní
uhradí Štátnemu fondu rozvoja bývania zo svojho účtu za podmienky, že kupujúci uhradil 100 % kúpnej
ceny podľa zmluvy zo svojho účtu na účet predávajúceho. Po zrušení záložného práva zo strany

Štátneho fondu rozvoja bývania je kupujúci oprávnený podať návrh na vklad prevodu vlastníckeho práva
a nehnuteľnosť uvedenú v zmluve na kupujúceho. Ak predávajúci neuhradí plnú sumu zostatku úveru
Štátnemu fondu rozvoja bývania do 5 pracovných dní od doručenia vyčíslenia zostatku, kupujúci má
právo do 3 pracovných dní na vrátenie 100 % kúpnej ceny. (č.l. 7 z opaku spisu)

9.Z Dodatku zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. Článku IX. Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom
odbore Okresného úradu B. medzi predávajúcim a kupujúcim má súd za to, že predávajúci a kupujúci
sa dohodli, že odseky 9.5. a 9.6. Článku IX. sa z pôvodnej zmluvy vypúšťajú. (č.l. 9 spisu)10.Z Dodatku o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. článku IX. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č.
XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. zo dňa

23.05.2019 uzavretej medzi zmluvnými stranami predávajúcim a kupujúcim má súd za preukázané
prehlásenie kupujúceho (žalobcu), že medzi podpisom zmluvy a dodatku k zmluve o vypustení odsekov
9.5. a 9.6. článku IX. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX si neuplatní žiadne právo na
základe týchto odsekov z pôvodnej zmluvy a ak ho uplatnil, tak sa ho zrieka v plnom rozsahu ako keby
ho nikdy neuplatnil. (č.l. 10 spisu)

11.Žalobca ako kupujúci adresoval žalovanému ako predávajúcemu „Odstúpenie od zmluvy o prevode
vlastníctva bytu“ zo dňa 04.09.2019, ktoré odôvodnil tým, že v zmysle článku 9.3. Zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu zo dňa 21.08.2019 odstupuje od zmluvy s poukazom na skutočnosť, že predávajúci
porušil ustanovenie článku 8.5. písm. d) zmluvy keď vedome uviedol nepravdivé tvrdenie, že k
predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy pričom z príslušného listu vlastníctva vyplýva ťarcha

na nehnuteľnosti - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Odstúpením sa zmluva
v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka zrušuje od začiatku a zmluvné strany sú si povinné
navzájom vrátiť poskytnuté plnenie. Na základe uvedeného žiadal do troch dní od doručenia odstúpenia
od zmluvy vrátiť časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur podľa článku 7.1. písm. a) zmluvy
zaplatenú ním 22.08.2019. V prípade nevrátenia tejto sumy v uvedenej lehote žalovaným, bude mať za

následok podanie žaloby na príslušný súd, v súvislosti s ktorým vzniknú ďalšie náklady, trovy konania.
V prípade nevrátenia tejto sumy zároveň bude riešiť predmetnú záležitosť aj prostredníctvom orgánov
činných v trestnom konaní a podaním trestného oznámenia pre trestný čin podvodu. V súvislosti s
podaním žalovaného zo dňa 02.09.2019 nesúhlasí, pokiaľ týmto mienil odstúpiť od zmluvy predmetné
odstúpenie nie je realizované v zmysle ustanovení zmluvy považuje ho za neplatné pre rozpor so

zmluvou. (č.l. 11 spisu)

12.Z potvrdenia o uskutočnení prevodu prostredníctvom W.., pobočka zahraničnej banky, B. XX, Z. má
súd za preukázané, že žalobca poukázal prvú časť kúpnej ceny dňa 22.08.2019 na účet žalovaného
vedenom v M. M., a.s. vo výške 1.000,- Eur (č.l. 12 spisu)

13.Z listiny označenej ako „Ukončenie procesu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu.“
adresovanej žalovaným žalobcovi zo dňa 02.09.2019, žalovaný na základe ním uvedených skutočností
nižšie sa rozhodol ukončiť ako uvádza akýkoľvek postup v procese uzatvorenia
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu s odôvodnením, že zmluva, ktorú dostal od realitnej kancelárie V.

bola urobená jednostranne, výhodne pre žalobcu a nevýhodne pre neho samotného. Článok 9, odsek
9.5 a 9.6 boli nejasne formulované, ťažko zrozumiteľné. Nedokázala ich na prvé prečítanie interpretovať
ani skúsená notárka. Realitným expertom bolo zistené, že podľa odseku 9.5. mohla do zmluvného
vzťahu vstúpiť akákoľvek tretia osoba a on ako predávajúci by musel na základe úkonov čisto z
vôle žalobcu a bez svojho vedomia vrátiť peniaze utŕžené za predmet zmluvy. Realitná maklérka ho

ubezpečovala, že mu nehrozí žiadne riziko a doslova použila termín, že to v zmluvy treba „zacykliť“
a kontrolovalo to viacero právnikov, je to v poriadku, aby boli ochránené jeho práva. Na základe
možnosti zneužitia v jeho neprospech okamžite večer po podpise zmluvy žiadal tieto odseky zo zmluvy
vypustiť. Realitná kancelária V. s ním nekomunikuje, neberie mu telefóny, neodpovedá na SMS správy
so žiadosťou o kontaktovanie, aby si vec vyjasnili. Návrh novej zmluvy, ktorý mu poslal žalobca mení

štandardné vyhlásenie správcu o tom, že byt nie je zaťažený žiadnym dlhom voči správcovi a ostatným
majiteľom bytového domu na vyhlásenie predávajúceho, že sa zaväzuje doplatiť akékoľvek nedoplatky
voči spoločnosti spravujúcej jeho byt. Nerozumie dôvodu meniť štandardné vyhlásenie správcu na ním
časovo neobmedzený záväzok, vníma to ako potenciálne riziko a odmieta takú formuláciu. V návrhu
novej zmluvy na dôvažok žalobca žiada, aby dodal potvrdenie o veku stavby od správcu bytového domu,

ktoré považuje za samoúčelné, nie v zmluve potrebné a nenachádza v tom žiadnu logiku ani racionálnu
opodstatnenosť. Z uvedených dôvodov ukončuje akúkoľvek ďalšiu činnosť ohľadom uzatvorenia zmluvy.
V závere uvádza, že zmluva, ktorú uzatvorili sa tak či tak bez ohľadu na hore uvedené
skutočnosti na základe Článku VII., konkrétne bodu 7.1. a v zmysle dodatku k zmluve o vypustení
odsekov 9.5. a 9.6. stáva neplatnou a jemu zostáva prvá časť kúpnej ceny, pretože v dohodnutom

termíne neuhradil druhú časť kúpnej ceny žalobca. Predmetnú listinu podal žalovaný na pošte v B.i dňa
02.09.2019 ako doporučený list 1. triedy. (č.l. 27 spisu)14.Z mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 27.08.2019 má súd za preukázané, že
v prílohe žalobca zasiela žalovanému návrh na zmenu odsekov a hlavne zmenu úhrady druhej časti
kúpnej ceny čo je podľa neho istejšie pre obe strany, aby predišli zbytočným nepríjemnostiam. Žiada ho

o vyjadrenie sa k tomu, overené by to malo byť na druhý deň. (č.l. 48 spisu)

15.Z mailu zo dňa 28.08.2019 žalobcu adresovanej žalovanému je evidentné, že zasiela v prílohe
dodatok, na ktorom trvá, aby bol zakomponovaný do novej zmluvy, čiže všetky odseky a ako uvádza
jednoducho ich nahradia. Je to právne skontrolované, nie sú tam žiadne háčiky, nedorozumenia. (č.l.

49 spisu)

16.Ďalším mailom adresovanom žalovanému zo dňa 30.08.2019 žalobcom, tento prejavil svoj súhlas
pravdepodobne so zmluvou, ktorú žalovaný môže dať overiť a zviazať. Poprosil ho, aby zabezpečil aj
ďalšiu prílohu, t.j. potvrdenie o veku stavby keď už bude na mestskom úrade. Náklady s overovaním
zmluvy mu uhradí. (č.l. 50 spisu)

17.Z mailu žalovaného zo dňa 29.08.2019 adresovaného žalobcovi má súd za preukázané, že žalovaný
poslal žalobcovi na preštudovanie návrh novej zmluvy, ktorá sa prispôsobila na ich podmienky. Podľa
jeho názoru je jasná, transparentná, neobsahuje žiadne ťažko zrozumiteľné formulácie ako už uviedol,
veľa bratislavských realitných kancelárií ju používa ako štandard. Na jej základe by spísali novú zmluvu,

ktorú by doplnili o špecifiká, podmienky platieb, údaje o záložných právach a ťarchách, osobné údaje,
všetko by bolo v zmluve bez zbytočných dodatkov a špekulatívnych formulácií o vrátení peňazí za
nepochopiteľných, resp. nevýhodných podmienok. (č.l. 51 spisu)

18.Vo vyjadrení k Zmluve o prevode vlastníckeho práva spoločnosťou F., so sídlom: N. XX, Z.

adresovaného žalovanému zo dňa 22.05.2020 je uvedené, že náležitosti v zmluve o prevode vlastníctva
bytu č. XX na štvrtom poschodí bytového domu v U.i, vchod č. 2, súpisné číslo XXX, zapísaný na
LV č. XXX na Okresnom úrade B., katastrálny odbor vykazoval jasné známky možnosti manipulácie
s predávajúcim. Z výpisu listu vlastníctva bolo jasne zrejmé, že na byte je záložné právo v prospech
ŠFRB na byt č. XX v 1/1 podľa V 1139/2016 zo dňa 02.01.2017, kedy pri predaji je nevyhnuté jeho

vysporiadanie a následne zabezpečenie výmazu záložného práva. Zo zmluvy navrhnutej realitnou
kanceláriou V. o prevode a o uvedenej ťarche nie je ani zmienky, ani zmluva neuvádza podmienky
vyplatenia úveru ŠFRB. V Článku IX. bod 9.5. sa zaväzuje vrátiť predávajúci celú kúpnu cenu i v
čase pred zánikom zmluvy kedy mohol aj kupujúci zriadiť záložné právo, prípadne nájomné právo
k nehnuteľnosti. V článku IX. bod 9.6. kupujúci má nárok na vrátenie kúpnej ceny aj po povolení

vkladu vlastníckeho práva. Pre predávajúceho tento nevyhovujúci stav znemožňuje bezpečný podpis
zmluvy o prevode, resp. ho donútil dodatkom tieto body zo zmluvy vypustiť. Zmluva vykazuje viaceré
náležitosti, ktoré ju spochybňujú a vykazujú vady, ktoré zneistili a zavádzali predávajúceho preto je
správne stanovisko žalovaného, že zo zmluvy o prevode v danom podaní spochybnil, resp. ošetril
dodatkom o vypustení dodatkov bodov 9.5. a 9.6. a formou dodatku do zmluvy zakomponoval informáciu

o spôsobe zrušenia a výmazu záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. (č.l. 61
spisu)

19.Z mailovej komunikácie žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 27.08.2019 vyplýva, že žalovaný
sa k návrhu zmluvy nevyjadrí. Podľa jeho názoru je to opäť napísané hrozne komplikovane a chce to

žalobca strašne rýchlo, teraz sa k tomu totiž iba dostal a nemá chuť riešiť tieto, ako uviedol matematické
rébusy a podľa jeho názoru sa takto zmluvy nerobia. Zatiaľ zostáva pri zmluve akú momentálne uzavreli.
Dňa 27.08.2019 následne žalobca kontaktoval prostredníctvom mailu žalovaného kde mu oznámil, že
mu zasiela návrh na zmenu odsekov a hlavne zmenu úhrady druhej časti kúpnej ceny. Je to takto
istejšie, podľa jeho názoru, pre obe zmluvné strany, aby predišli zbytočným nepríjemnostiam. Žiadal ho

o vyjadrenie sa k tomu. (č.l. 62)

20.Zmluva o prevode vlastníctva bytu - Dodatok o vypustení odsekov s náhradou za nové odseky, a to
odsek 6.2. za odsek 6.2.2. Článku VI., odsek 7.1 písm. b) za odsek 7.1. písm. b1), z Článku VII., odsek
8.1. za odsek 8.1.1, z Článku VIII., odsek 8.2. za odsek 8.2.2, z Článku VIII., odsek 9, 9.1 za odsek 9.1.1.

z Článku IX. o vypustení čestného prehlásenia zo strany predávajúceho keďže odsek 7.1. písm.
b) je nahradený odsekom 7.1.b1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX v obci U., katastrálne
územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. uzavretej medzi predávajúcim a
kupujúcim, t.j. medzi žalobcom a žalovaným, ktorá obsahuje prehlásenie, že zmluvnéstrany bez námietok súhlasia so znením nových odsekov, in concreto 6.2.2., ktorý znie: „Kupujúci podľa
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že bez výhrad pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov,

pristúpenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Všetky náklady
spojené s užívaním bytu znáša kupujúci odo dňa prevzatia bytu do užívania, teda od nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Bod 7.1. písm. b1): „Druhé časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v
dvoch splátkach, a to nasledovne:

- prvú splátku bude predstavovať vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru (čo tvorí záložné právo podľa
ods. 8.1.1 z článku 8) na predmetnú nehnuteľnosť z odseku 1.1 článku L zo strany Štátneho fondu
rozvoja bývania, ktorý predloží predávajúci kupujúcemu a následne kupujúci tento vyčíslený zostatok
úveru uhradí do troch pracovných dní na účet Štátnemu fondu rozvoja bývania, pod ktorým je daný úver
vedený. Predávajúci sa zaväzuje, že bez akéhokoľvek odkladu vyčíslený zostatok a potrebné náležitosti
(č. účtu, variabilný symbol a pod.) predloží kupujúcemu.

- druhú splátku bude predstavovať rozdiel medzi prvou splátkou tohto odseku a druhej časti kúpnej
ceny tohto odseku, ktorá bude poukázaná v hotovosti kupujúcim pri návrhu na vklad tejto zmluvy na
katastrálny úrad bezodkladne do rúk predávajúcemu.
Predávajúci požiada o predčasné splatenie a vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru v súlade s internými
predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania najneskôr do 15.09.2019. Akékoľvek poplatky sprevádzané s

predčasným splatením úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania znáša predávajúci. Ak vyčíslený zostatok
hodnoty úveru bude predstavovať vyššiu hodnotu ako je druhá časť kúpnej ceny, táto zmluva zaniká a
predávajúci je povinný prvú časť kúpnej ceny vrátiť kupujúcemu.
Bod 8.1.1.: Predávajúci ručí za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť nehnuteľností a zároveň
prehlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená ,ale je na nehnuteľnosť

zriadené záložné právo pre pohľadávku Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Z. 37,
IČO: XX 749 542, č. O. z 02.01.2017, pod BXX, na byt č. XX v 1/1-ine, vchod 2, 4 p., v bytovom dome
súpisnéčísloXXX,naparceleč.XXXX/X,naCKNparcelač.XXXX/Xanapodielnaspoločnýchčastiach
a zariadeniach a k pozemku v 64/2559-inách - 1/2017.
Bod 8.2.2.: Predávajúci prehlasuje, že byt vyprace (vysťahuje sa) najneskôr do podania vkladu tejto

zmluvy o prevode vlastníctva bytu na katastrálny úrad za podmienky, že obdržal celú kúpnu cenu podľa
ustanovení tejto zmluvy.
Bod 9.1.1.: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do podania vkladu tejto zmluvy o
prevode vlastníctva bytu na katastrálny úrad neobdržal celú kúpnu cenu podľa ustanovení tejto zmluvy.
Súd konštatuje, že predmetný návrh novej Kúpnej zmluvy doložený do spisu nie je sporovými stranami

podpísaný. (č.l. 64-66 spisu)

22.V ďalšom návrhu zmluvy, in concreto Článku VI. označenom ako Cena predmetu zmluvy, je
navrhnuté nasledovné, že predávajúci predáva nehnuteľnosť v článku 1 kúpnej zmluvy za dohodnutú
kúpnu cenu v sume - neuvedené a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť túto cenu predávajúcemu podľa

ustanovení kúpnej zmluvy nasledovne: Prvú časť kúpnej ceny vo výške - neuvedené Eur uhradí
predávajúcemu kupujúci bezhotovostne na číslo účtu a druhú časť kúpnej ceny vo výške - neuvedené
uhradí predávajúcemu kupujúci bezhotovostne na účet číslo. Bod 2, v prípade, že dohodnutá kúpna
cena nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas a spôsobom dohodnutým v tomto článku tejto kúpnej
zmluvy má predávajúci právo na odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy vrátene všetkých poskytnutých

plnení a nárokov na náhradu škody. Odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy podľa tohto ustanovenia je
neúčinné v prípade, ak bude kupujúcemu doručené po pripísaní dohodnutej kúpnej ceny na bankový
účet určený predávajúcim.(č.l. 71)

23.V zmluve o prevode vlastníctva bytu navrhnutej žalobcom, Článok 6, cena predmetu zmluvy je

nasledovne upravená:
Bod 1 - Predávajúci predáva nehnuteľnosti uvedené v článku 1 zmluvy kupujúcemu za dohodnutú cenu
v sume 16.500,-Eur, z toho 1.000,-Eur cena za zariadenie bytu, nábytok a 15.500,-Eur je cena za
nehnuteľnosť a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť túto kúpnu cenu predávajúcemu podľa ustanovení kúpnej
zmluvy nasledovne:

a) práva časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto
zmluvy, a to bezhotovostne na bankový účet predávajúceho vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade,
ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch pracovných dníod podpisu tejto zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v
stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu.
b) druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v dvoch splátkach, a

to nasledovne:
-prvá splátka bude predstavovať vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru (poskytnutý predávajúcemu
Štátnym fondom rozvoja bývania zabezpečená záložným právom podľa odseku 1 písm. e), z článku
V. na predmetnú nehnuteľnosť v odseku 1.1. článku I.) zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania,
ktorý predloží predávajúci kupujúcemu a následne kupujúci sa zaväzuje tento vyčíslený zostatok úveru

predstavujúci prvú splátku uhradiť do troch pracovných dní na účet Štátneho fondu rozvoja bývania, pod
ktorým je daný úver vedený. Predávajúci sa zaväzuje, že bez akéhokoľvek odkladu vyčíslený zostatok
a potrebné náležitosti predloží kupujúcemu.
-druhá splátka bude predstavovať rozdiel medzi prvou splátkou tohto odseku a druhej časti kúpnej ceny
uvedenej v tomto odseku, ktorá bude poukázaná v hotovosti kupujúcim v deň podania návrhu na vklad
tejto zmluvy na katastrálny úrad do rúk predávajúceho. (č,l. 78 spisu)

24.Zvýpisu M.M.,a.s.másúdzapreukázané,žežalobcažalovanémuuhradilbezhotovostnýmvkladom
prvú časť kúpnej ceny v sume 1.000,-Eur s vyznačeným dátumom splatnosti 23.08.2019. (č.l. 81 spisu)
Z výpisu zo M. sporiteľne, a.s. má súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil refundáciu nákladov
s overovaním podpisov na prehlásení v sume 10,-Eur, s vyznačeným dátumom

splatnosti 02.09.2019. (č.l. 82 spisu)

25.Z mailovej komunikácie medzi V. a žalovaným zo dňa 06.09.2019 je evidentné, že pracovník
predmetnej realitnej kancelárie konštatoval, že vypracovali férovú zmluvu pre obidve strany. To, že
tejto zmluve, resp. jej časti nepochopila notárka je len jej problém a tento argument považujú za

irelevantný. Ako vysvetlenie bodu 9.5. a 9.6. čo sa týka ich úloh a koho chránia. K bodu 9.5., ak by
došlo k zrušeniu zmluvy, tento bod ošetruje to, že ak bola na nehnuteľnosť podpísaná iná zmluva -
záložná, nájomná, tá musí byť zrušená a až potom je povinný predávajúci vrátiť prostriedky kupujúcemu,
ktorý nehnuteľnosť zaťažil. Slúži teda na ochranu predávajúceho. Ak by došlo k zrušeniu zmluvy už po
zápise nového vlastníka do katastra, žalovaný je povinný vrátiť prostriedky až po tom ako bude opäť

figurovať ako vlastník na LV bez akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti. Slúži teda opäť na ochranu
predávajúceho. Čo sa týka záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania podľa dohody
mala byť zmluva podaná do katastra až po tom ako toto záložné právo bude vymazané. Nie preto,
podľa názoru pracovníka realitnej kancelárie dôvod žiadny, aby ustanovenia bolo v zmluve keď v čase
jej podania už malo byť neexistujúce. Spôsobilo by to len potenciálne problémy pri konaní a rozhodovaní

katastra o povolení alebo prerušení konania. (č.l. 83 spisu)

26.Z komunikácie medzi sporovými stranami prostredníctvom sms správ za obdobie od 19.08.2019 do
06.09.2019, má súd za preukázané, že dňa 22.08.2019 žalobca odoslal zmluvu v počte 2x, s tým že
zrealizuje prevod prvej časti kúpnej ceny, čo žalovaný zobral na vedomie svojou odpoveďou v totožný

deň, zároveň žalovaný urgoval žalobcu ohľadne doručenia dodatku a prehlásenia k zmluve.
Dňa 23.08.2019 žalovaný urgoval žalobcu ohľadne doručenia dodatku a prehlásenia k zmluve, ktorý ho
ubezpečil, že predmetné listiny mu odoslal.
Dňa 24.08.2019 žalobca ubezpečoval žalovaného, že vyššie uvedené dokumenty pošle, pričom
zdôraznil, že z neho žalovaný nemusí mať strach, všetko prebehne iba tak ako sa dohodli. V pondelok

odošle všetko a jeden exemplár si nechá. Potvrdenia o overení žalovanému odoslal predošlý deň spolu
s dodatkami.
Dňa 27.08.2019 žalobca doručil sms správu žalovanému, ktorou mu dal na vedomie, že dodatok mu
mailom doručil.
Dňa 28.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že po porade s právnikom niektoré veci v dodatku

nemôžu byť tak, ako ich formuloval, preto mu ho v ten deň pošle opravený, pričom na ňom trvá, zároveň
zdôraznil vážnosť tohto. Žalovaný ho uistil, že predmetné berie vážne a zároveň ho požiadal o osobné
stretnutie, najlepšie nasledujúci deň, s čím žalobca súhlasil.
Dňa 30.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že mu poslal zmluvu, s ktorou súhlasí a ktorá inkorporuje
2 prílohy, zároveň vyjadril svoju neistotu, či žalovaný stihne danú vec vybaviť a či dôjde k ich stretnutiu.

Žalovaný v odpovedi uviedol, že ak mu to poslal v ten deň, tak mu to bude doručené až v pondelok,
nechá si to ale preveriť ako uviedol expertom. Zároveň vyjadril svoju vôľu stretnúť sa so žalobcom bez
ohľadu na administratívny stav zmlúv. Žalobca odpísal, že príde. Odpoveďou žalovaného bolo, že chodiť
zajtra nemusí a vec doriešia budúci týždeň.Dňa XX.08.2019 žalovaný riešil so žalobcom dôvod potreby potvrdenia o veku stavby v zmluve.
Dňa 01.09.2019 žalovaný informoval žalobcu o doručovaní svojho stanoviska k zmluve.
Dňa 06.09.2019 žalovaný oznamuje žalobcovi, že sa oboznámil s obsahom žalobcovho listu. Podľa jeho

názoru je prehlásenie o ťarche v prospech ŠFRB platným dodatkom k zmluve, jeho list vníma ako jeho
pokus ho zastrašiť a kriminalizovať jeho osobu. Zmluva zaniká tým, že neuhradil druhú časť kúpnej ceny,
o čom ho už informoval. Vyjadril svoje podozrenie, že sa ho pokúsil žalobca podviesť v súčinnosti s
realitnou kanceláriou, ktorá vypracovala pôvodnú ťažko zrozumiteľnú a jednostranne výhodnú.

27.Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.

28.Podľa § 35 ods. 1, ods. 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne

úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

29.Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 druhá veta, ods. 3 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti možno
viazať na splnenie podmienky. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré

už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne
zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

30.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

XX.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako

aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

33.Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34.Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35.Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36.Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

37.Súd vytýčil pojednávanie na deň 07.09.2020. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zotrval na svojej žalobe o zaplatenie pohľadávky voči žalovanému vo výške 1000,-
Eur. Žalobca sa cítil byť dodatkami zo strany žalobcu zneistený, ako uviedol ďalej jeho právny zástupca
vo výpovedi, žalobca zmluvu, ktorá bola riadne uzavretá, podpísaná podpisy overené nepripravoval,
nenahliadal do nej, nepripomienkoval ju, podpísal ju, do zmluvy nezasahoval. Právny zástupca žalobcu

tvrdil, že žalobca bol uvedený do omylu, ohľadne absencie dlhu na nehnuteľnosti, hoci z LV vyplynul
opak. Dňa 02.09. doručil žalovaný žalobcovi doporučenou zásielkou list, v ktorom mu oznámil ukončenie
procesu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu.Samotný žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že nemal vedomosť o výške dlhu žalovaného
voči ŠFRB, vedel len o ťarche v prospech ŠFRB. Navrhol žalovanému iný spôsob úhrady druhej časti
kúpnej ceny, pričom žalovaný trval na pôvodnom v zmluve stanovenom spôsobe jej úhrady. Deň pred

dňom stanovenom na úhradu druhej časti kúpnej ceny žalovaný kontaktoval telefonicky žalobcu s
návrhom uzatvorenia novej zmluvy, bez zbytočných dodatkov a obsahu, s ktorým by obaja súhlasili. Na
základe tohto považoval pôvodnú zmluvu za neplatnú. Večer mu žalovaný prostredníctvom mailu doručil
novúzmluvu,ktorúonupravilpodľasvojejpredstavy.Následneprebiehalamedzinimikomunikácia,ktorá
sa ukončila dňa 02.09., kedy mu žalovaný oznámil svoje odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka predmetnej

ťarchy na nehnuteľnosti, túto pri podpise nenamietal, ako sám uviedol namietal ju tým, že doručil dodatok
žalovanému, ktorým chcel dosiahnuť úpravu v kúpnej zmluve. Následne vo svojej výpovedi právna
zástupkyňa poopravila svoje tvrdenie o neznalosti žalobcu ohľadne ťarchy na nehnuteľnosti, že nešlo o
nevedomosť ohľadne ťarchy ako takej, ale o výšku zostatku pohľadávky žalovaného v prospech ŠFRB.
Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že suma 1000,-Eur bola okrem prvej časti kúpnej ceny aj akousi
zmluvnou pokutou. Poukázala na to, že zo strany žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konštatoval, že sám žalovaný, ako aj jeho právny zástupca
priznali, že žalobca mal vedomosť ohľadne ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti v prospech ŠFRB. Podľa
jeho názoru žalobca úkony spojené s kúpnou zmluvou chcel riešiť veľmi rýchlo. Zmluvu vypracovala
spoločnosť V., ktorá následne so žalovaným prestala komunikovať. Je pravdou, že
inicioval vypustenie čl. 9.5. a 9.6. a to z dôvodu, že im nerozumel, pričom po niekoľkonásobnom prečítaní

považoval ich znenie pre neho nevýhodné. Žalobca si nesplnil podľa jeho názoru povinnosť zaplatenia
druhej časti kúpnej zmluvy, namiesto toho inicioval návrhy dodatkov ku zmluve, ktoré mu doručil dňa
27.08. a dňa 28.08. V čase podpisu zmluvy nemal vedomosť o zostatku pohľadávky voči ŠFRB, ale ako
vo výpovedi konštatoval bol si vedomí, že druhá časť kúpnej ceny bude dostatočná vzhľadom k tomu, že
ŠFRB mu poskytol pôžičku vo výške 14.000,-Eur a druhá časť kúpnej ceny bola vo výške 15.500,-Eur.

Žalobcanapojednávanízotrvalnatom,žežalovanýdňa29.08.,deňpredsplatnosťoudruhejčastikúpnej
ceny inicioval návrh novej zmluvy, toto jeho tvrdenie vyvracal žalovaný tým, že to bola jeho reakcia na
navrhované dodatky z jeho strany zo dňa 27. a dňa 28.08. Žalobca na pojednávaní potvrdil len jeden
navrhovaný dodatok zmluve, ktorý inicioval a ktorý sa týkal spôsobu úhrady druhej časti kúpnej ceny.
Na otázku sudcu, či si bol vedomý, že lehota na úhradu druhej časti kúpnej ceny podľa uzatvorenej

zmluvy bola dňa 30.08., odpovedal, že si to uvedomoval, ale mal za to, že keď prebieha medzi ním a
žalovaným komunikácia ohľadne uzatvorenia dodatkov ku zmluve, túto už považoval za irelevantnú a
jednoducho žalovanému veril.

38.Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami existoval

záväzkový vzťah na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa zo
dňa 21.08.2019, v ktorej v spornom bode č. 7.1. písm. a), článku VII. s názvom „Cena nehnuteľnosti
a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku) je uvedené: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,-
Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na bankový účet
predávajúceho vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na

bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak
nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva
predávajúcemu.
- v písm. b) bodu č. 7.1. článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,-
Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho

predávajúceho, vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na
bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva
predávajúcemu.
- v bode 9.1. Článku IX. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do
28.08.2019 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena.

39.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Určitosť prejavu vôle je náležitosťou platného právneho úkonu a musí sa týkať
určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon
týka. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak

nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a
preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu
vôle, právny úkon je zrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke dosiahol v dôsledku slovného, čiiného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne možno výkladom právneho úkonu zistiť, čo
chcel účastník právneho úkonu prejaviť.
Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére je vždy potrebné posudzovať určitosť právneho

úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu
záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy (Na
ÚS ČR z 28.2.2013, sp.zn. III. ÚS 3900/12).
Rovnako ako návrh (oferta), je aj prijatie (akceptácia) návrhu na uzavretie zmluvy jednostranným
právnym úkonom. Vznik zmluvy predpokladá existenciu návrhu (oferty), prijatie návrhu (akceptáciu) a

vzájomnú zhodu vôle oferenta a akceptanta. Prijatie návrhu po obsahovej stránke zakladá zmluvný
konsenzus a záväznosť zmluvných podmienok pre obe strany zmluvy. Určitosť právneho úkonu je
zákonnou podmienkou jeho platnosti a jej považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno
považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne
určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne
platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude

neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel
stanovených v § 35 ods. 1, ods. 2 OZ. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je
ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu,
a nie naopak. Z tohto dôvodu preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké
nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný.

Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť
právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho a
aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť
právneho úkonu (I. ÚS 640/2014).

40.Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Súd poukazuje na to, že strany konania uzatvorili právny úkon a to dvojstranný, založený na kúpnej
zmluvepodľaObčianskehozákonníka.Vpredmetnomprávnomúkonestranydojednalivšetkypodstatné
náležitosti kúpnej zmluvy. V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.08.2019 sporného bodu č.
7.1. písm. a), Článku VII. s názvom „Cena nehnuteľnosti a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku)

je eklatantne uvedené: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,-Eur uhradí kupujúci predávajúcemu
v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na bankový účet predávajúceho vedený v M. sporiteľni,
a.s. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch
pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej
ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu.

- v písm. b) bodu č. 7.1. Článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,-
Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho
predávajúceho, vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na
bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva
predávajúcemu.

- v bode 9.1. Článku IX. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do
28.08.2019 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena.
Súd má za to, že sporný bod 7.1. Článku VII. predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je dostatočne
určitý a zrozumiteľný, inter alia súd poukazuje na bod 10.5. Článku X. zmluvy označenom ako
„Záverečné ustanovenia“, v ktorom je eklatantne uvedené: „Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli,

vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle, a na znak súhlasu s jej
obsahom túto vlastnoručne podpisujú,“ čo žalobca a žalovaný potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi
na zmluve dňa 21.08.2019. Súd poukazuje na ustanovenie v bode 9.5. Článku IX. predmetnej zmluvy, v
ktoromjeuvedené:„Vprípade,akbudetátozmluvazrušenáalebozanikneinýmspôsobomakosplnením
je predávajúci povinný prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu vrátiť a to do 30 dní odo dňa zániku tejto

zmluvy“. V súlade s uvedeným vide supra a gramatickým výkladom ustanovení kúpnej zmluvy v bode
7.1. písm. a/ a písm. b/ Článku VII. zmluvy, sa vrátenie prijatej časti kúpnej ceny kupujúcemu týka ( bod
9.5. Článok IX. zmluvy) druhej časti kúpnej ceny vo výške 15.500,-Eur a nie sumy 1000,-Eur, v spojitosti
s ktorou je uvedené, že ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany
kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu (bod 7.1. písm. a/), ako aj v prípade, ak druhá časť kúpnej

ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a
prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu“ (bod 7.1. písm. b/). Nakoľko žalobca nesplnil podmienku
úhrady druhej časti kúpnej ceny v zmluve jasne a určito stanovenom termíne, prvá časť kúpnej ceny
ostala v súlade so zmluvným dojednaním žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania došlo kplatnému odstúpeniu od zmluvy dňa 02.09.2019 zo strany žalovaného z dôvodu, že medzi účastníkmi
kúpnej zmluvy možnosť odstúpenia od zmluvy pre neuhradenie kúpnej ceny do určite a zrozumiteľne
stanoveného dátumu bolo dohodnuté. Do termínu splatnosti druhej časti kúpnej ceny táto zaplatená

nebola, teda žalovaný ako predávajúci mal právo odstúpenia od zmluvy a nevrátenia prvej časti kúpnej
ceny.
Súd má za to, že sporný bod 7.1. Článku VII. predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je
dostatočne určitý a zrozumiteľný, hoc est v súlade s § 37 ods. 1 OZ, inter alia súd poukazuje na bod
10.5. Článku X. zmluvy označenom ako „Záverečné ustanovenia“, v ktorom je eklatantne uvedené:

„Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej, slobodnej
a vážnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpisujú,“ čo žalobca a žalovaný
potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na zmluve dňa 21.08.2019. Nemôže ísť na vrub platnosti
zmluvy skutočnosť, že žalobca podľa vyjadrenia aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní, zmluvu
nepripravoval, neoboznamoval sa s ňou, nepripomienkoval ju, nezasahoval do nej, a dokonca táto bola
aj podľa slov právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní riadne uzavretá.

41.Ustanovenie § 36 OZ, zakotvuje právnu úpravu podmienok, ktoré sa môžu stať obsahom právneho
úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich
zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre
podmienky je charakteristické, že sú to neznáme, budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne

skutočnosti. Rozlišujú sa odkladacie, rozväzovacie, nemožné a nedovolené podmienky. Rozväzovacou
podmienkou je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje, že účinky právneho úkonu, ktoré už nastali, zaniknú.
Právna neistota v tomto prípade spočíva v tom, že účastníci právneho úkonu nevedia napriek tomu, že
sú takto podmieneným právnym úkonom od začiatku viazaní, či právny úkon nestratí účinnosť. Právne
účinky, ak sa splní rozväzovacia podmienka, pominú ex nunc, hoc est od okamihu splnenia

podmienky. Ak splnenie, alebo nesplnenie podmienky závisí od vôle účastníka treba skúmať aj to, ako
účastník zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenia náhodilej zložky právneho úkonu. Zámerné
zmarenie splnenia podmienky, t.j. zámerné spôsobenie nemožnosti jej splnenia, účastníkom ktorému je
nesplnenie na prospech spôsobuje, že právny úkon sa stane nepodmieneným a podmienka sa považuje
podľa konkrétnej situácie za splnenú alebo nesplnenú. Zámernosť treba stotožniť s úmyselným konaním

účastníka, iné než úmyselné konanie nemôže spôsobiť dôsledky uvedené v
citovanom ustanovení § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Východiskom v tejto súvislosti je zásada, že
ovplyvňovanie podmienky je neprípustné. Súd dospel na základe gramatického výkladu k záveru, že
v tomto prípade ide o rozväzovaciu podmienku upravenú v Článku VII. zmluvy v bodoch 7.1. písm. a/
posledná veta a v písm. b/ posledná veta.

42.Súd skúmal, či je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 36 ods. 3 OZ to znamená,
či zo strany žalovaného došlo k zámernému zmareniu splnenia dojednanej rozväzovacej podmienky, či
žalovaný neprípustne neovplyvnil splnenie podmienky. Z hľadiska obsahu dojednanej
rozväzovacej podmienky možno ju vyhodnotiť ako podmienku, ktorá je závislá od vôle účastníkov

daného právneho úkonu, t.j. od vôle uhradiť prvú a druhú časť kúpnej ceny do v zmluve stanovených
dátumov plnenia. Z doložených listinných dôkazov sporovými stranami má súd za preukázané, in
concreto zaplatenie prvej časti kúpnej ceny žalobcom bezhotovostným vkladom na účet žalovaného vo
výške 1000,-Eur dňa 23.08.2019 (výpis z účtu žalovaného vedenom M. a.s. č.l. 81 spisu). Následne
došlomedzisporovýmistranamikukomunikáciiprostredníctvommailuohľadnenávrhunazmenukúpnej

zmluvy, ktorá začala ako z doložených listinných dôkazov vyplýva dňa 27.09.2019 na podnet žalobcu
ohľadne návrhu zmeny jednotlivých odsekov a najmä spôsobu úhrady druhej časti kúpnej ceny (č.l. 48
spisu),tátopokračovalaajmailomžalobcuadresovanomžalovanémudňa28.08.2020a dňa30.08.2020
(č.l. 49-50 spisu), odpoveď žalovaného dňa 29.08.2020, ktorým žalovaný poslal návrh novej zmluvy. (č.l.
51 spisu). Z komunikácie medzi sporovými stranami prostredníctvom sms správ má súd za preukázané,

že deň pred podpisom zmluvy a čestného prehlásenia dňa 21.08.2019 žalobca súhlasil s ich obsahom,
namietal len nesprávnosť dátumu narodenia a rodného čísla v preverovacom protokole. Žalobca dňa
22.08.2019 doručoval mailom žalovanému prehlásenie k zmluve a oznámil mu prevod prvej časti kúpnej
ceny v sume 1.000,-Eur.
Dňa 22.08.2019 oznámil žalovaný žalobcovi, odoslanie prehlásenia a dodatku, a dňa 23.08.2019 súril

žalobcu v tejto veci.
Dňa 23.08.2020 žalovaný sa prostredníctvom správy dotazoval žalobcu, či mu doručoval dodatky a
prehlásenie, žalobca ho uistil o ich doručení, pričom dňa 24.08.2019 z obsahu komunikácie a 2-ch
zmeškaných hovorov zo strany žalovaného žalobca ubezpečoval žalovaného, že dokumenty pošle anemusí mať žalovaný strach a všetko prebehne tak, ako sa dohodli, potvrdenie a o overení mu doručil
23.08. spolu s dodatkami.
Dňa 27.08.2019 žalobca doručoval dodatok žalovanému, ktorý dňa 28.08. po porade s právnikom

spochybnil a zdôraznil, že niektoré veci v ňom nemôžu ostať.
Neunikol pozornosti súdu dôvod odstúpenia od zmluvy zo dňa 04.09.2019, doručený žalovanému dňa
06.09.2019 uvedený žalobcom, a síce vedomé uvedenie nepravdivých tvrdení zo strany žalovaného, že
kpredmetnejnehnuteľnostineviaznužiadneťarchy,pričomzpríslušnéholistuvlastníctva vyplývaťarcha
na nehnuteľnosti - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, hoci dňa 21.08.2019

podpísal spolu so žalovaným listinu označenú ako „Čestné prehlásenie: dodatok k zmluve o predaji
nehnuteľnosti LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného
úradu B.“ zo dňa 21.08.2019, vlastnoručne podpísaného predávajúcim (žalovaným) a kupujúcim
(žalobcom) má súd za preukázané, že predávajúci prehlasuje, že do dňa 15.09.2019 v súlade s
internými predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania požiadal o predčasné splatenie úveru a vyčíslenie
zostatku hodnoty úveru. Následne po doručení hodnoty sumy zostatku úveru zo strany Štátneho fondu

rozvoja bývania tento do 5 pracovných dní uhradí Štátnemu fondu rozvoja bývania zo svojho účtu za
podmienky, že kupujúci uhradil 100 % kúpnej ceny podľa zmluvy zo svojho účtu na účet predávajúceho.
PozrušenízáložnéhoprávazostranyŠtátnehofondurozvojabývaniajekupujúcioprávnenýpodaťnávrh
na vklad prevodu vlastníckeho práva a nehnuteľnosť uvedenú v zmluve na kupujúceho. Ak predávajúci
neuhradí plnú sumu zostatku úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania do 5 pracovných dní od doručenia

vyčíslenia zostatku, kupujúci má právo do 3 pracovných dní na vrátenie 100 % kúpnej ceny, hoc est
žalobca mal vedomosť aj napriek ním tvrdenému v odstúpení od zmluvy o predmetnom záložnom práve
k nehnuteľnosti a to už dňa 21.08.2019, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na listine označenej
vide supra. (č.l. 7 spisu z opaku) Ešte aj na pojednávaní v rámci výsluchu potvrdil svoju
vedomosť o ťarche viaznucej na predmete kúpy,

Súd má za preukázané, tak z komunikácie medzi sporovými stranami formou mailu, ako aj sms
správ, že iniciatíva uzatvorenia novej kúpnej zmluvy na základe doložených listinných dôkazov
sporovými stranami pochádzala od žalobcu a teda z jeho strany došlo k zámernému zmareniu splnenia
rozväzovacej podmienky. Žalobca si musel byť vedomý na základe určitosti a zrozumiteľnosti
formulácie bodu 7.1. a 7.2. Článku VII. zmluvy následkov nedodržania týchto zmluvných dojednaní z

jeho strany, nehovoriac o dôvode odstúpenia od zmluvy, ktorý sa v priebehu dokazovania preukázal ako
nepravdivý. Argumentácia žalobcu, že v čase procesu uzatvorenia novej zmluvy medzi ním a žalovaným
považoval túto za neplatnú nemôže obstáť.

43.Podľa § 547 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,

je neplatná.

44.Právny zástupca žalobcu vo svojej duplike argumentuje, že v posudzovanom prípade ide o
nezaplateniedruhejčastikúpnejcenyk30.08.2019.Vzmysledohodnutejrozväzovacejpodmienkydošlo
aj k zrušeniu zmluvy k 30.08.2019, teda nedošlo k zrušeniu zmluvy jednostranným právnym úkonom

žalobcu ani žalovaného, ale naplnením rozväzovacej podmienky. Zaniknutím zmluvy zanikajú aj práva
a povinnosti z nej, teda práva a povinnosti z nej už neexistujú, a preto na jej základe si žalovaný
nemôže nič ponechať - ani prvú časť kúpnej ceny. Zmluva totiž zanikla, podľa ich názoru ako celok.
Druhou časťou dohody v poslednej vete v bode 7.1. písm. b/ zmluvy, je dohoda o zmene bežného
právneho režimu vrátenia vzájomných plnení, ktorý platí v prípade zrušenej zmluvy podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda, ktorá mení režim § 457 je neplatná, pretože sa
jedná o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré nie je možné dohodou účastníkov zmeniť.
Uvedenou dohodou by sa totiž žalobca vopred vzdával práv, ktoré mu vzniknú až v budúcnosti - právo
na vrátenie zálohy poskytnutej na základe zmluvy, ktorá je v budúcnosti zrušená. Takáto
dohoda je neplatná aj podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého dohoda, ktorou sa

niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Podľa názoru žalobcu z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá právny nárok ponechať si žalovanú sumu 1000,-Eur, ktorú mu
žalobca zaplatil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2019, a ktorá bola zrušená dňa 30.08.2019.
Súd má za to, že neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa § 574
ods. 2 OZ môže nastať len ohľadom tých práv, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, alebo

iných právnych skutočností, pričom vznik týchto práv je založený obligatórne (Ro NS ČR z 30.05.2007,
sp. zn. 28 1222/2007). Avšak všade tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, hoc est dohodu medzi
účastníkmi,ktoroumožnourčitúúpravumodifikovaťaleboajvylúčiť,nemožnotakútodohodukvalifikovať
ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv, a tak za dohodu neplatnú. Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ jenutné aplikovať pri súčasnom použití zásady autonómie vôle, ktorej obmedzenie je inter alia obsiahnuté
v citovanom ustanovení. Podľa názoru súdu, ak strany platne uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej
vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržiavajú, a to aj vtedy, ak by takáto zmluva bola pre niektorú zo

strán nevýhodná. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva bola súdom vyhodnotená ako platný právny úkon,
nie je možná aplikácia § 457 OZ. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že na uzatvorenie zmluvy zo
dňa 21.08.2019 je možné aplikovať § 574 ods. 2 OZ, pretože žalobca by sa musel vzdať takých práv,
ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti a v čase vzdania sa práva ešte neexistovali. Ak však žalobca v
čase uzatvorenia zmluvy mal vedomosť akej sumy sa „vzdáva“ za v zmluve stanovených podmienok

a napriek tomu podpísal predmetnú zmluvu, v takej dôkaznej situácii nebolo možné dospieť k záveru,
že žalovaný sa vzdal svojho práva, plnil totiž len platobné podmienky dohodnuté v zmluve, pokiaľ s
týmito nesúhlasil, nemusel zmluvu podpísať, ak ju podpísal bol ňou viazaný.

45.Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti,

majú povahu noriem základných, ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných, uznávaných
zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti,
v súlade so všeobecnými zásadami morálky v demokratickej spoločnosti. Za právny úkon, priečiaci sa

dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu
s dobrými mravmi treba posudzovať komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo
alebo povinnosť vykonáva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003 Z.z.). Súd konštatuje,

že v tomto prípade dojednanie platobných podmienok v zmluve sa neprieči dobrým mravom v zmysle §
3 ods. 1 OZ, na základe uvedeného vide supra a v zmysle § 39 OZ je platné.

46.Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie súdu a teda z toho vyplývajúcu irelevantnosť
nároku vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcovi, súd sa už týmto v rozsudku

nezaoberal.

47.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
49.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so

samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť odprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.