Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/6/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709208621
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5709208621.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36
Bratislava, IČO: 35 787 783, proti žalovanému: I. W., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX U. U.,
o zaplatenie 9.736,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko,

zapísanéhovRegistriobchoduaspoločnostípodč.542097902,konajúcinaúzemíSlovenskejrepubliky
prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

ECLI:SK:OSMT:2020:5709208621.1
18Cb/6/2010-121
5709208621

U Z N E S E N I E

Okresný súd Martin v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36
Bratislava, IČO: 35 787 783, proti žalovanému: Miroslav Lettrich, nar. 5.8.1982, bytom Nábrežná 988/34,
039 01 Turčianske Teplice, zastúpený správcom konkurznej podstaty: Ing. Tibor Bátory, so sídlom

kancelárie Andreja Kmeťa 19, 010 01 Žilina, o zaplatenie 9.736,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísanéhovRegistriobchoduaspoločnostípodč.542097902,konajúcinaúzemíSlovenskejrepubliky
prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.
II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2009 sa žalobca - obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 9.736,88 Eur s príslušenstvom, a to z titulu
neuhradených záväzkov po lehote splatnosti zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru číslo: 4262
164 512 9003.

2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sa, Vložka číslo: 2435/B, súd
zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2018, č.k. 34Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust.
§ 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka žalobcu vymazal z obchodného registra v dôsledku toho, že dňa
30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris,
so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO,

spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko,
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783.
3. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak strana zanikne počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

4. Nakoľko súd zistil, že žalobca zanikol cezhraničným zlúčením s obchodnou spoločnosťou BNP
PARIBASPERSONALFINANCESA,akciovouspoločnosťou,zapísanouvobchodnomregistriParížpod
číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, konajúcou
na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, postupoval podľa

vyššie cit. ust. § 64 C. s. p. a rozhodol o pokračovaní v konaní s touto obchodnou spoločnosťou ako
s právnym nástupcom žalobcu.
5. Uznesením zo dňa 19.10.2009, sp.zn. 1K/24/2009, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
22.10.2009, Okresný súd Žilina vyhlásil na majetok žalovaného konkurz, v dôsledku čoho bolo konanie
vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/6/2010 v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerušené.
6. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „ZoKR“) v konaniach prerušených podľa
odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do

konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. V zmysle vyššie cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR súd výzvou zo dňa 23.6.2020 vyzval tak žalovaného ako aj
správcu konkurznej podstaty - Ing. Tibor Bátory so sídlom kancelárie Andreja Kmeťa 19, 010 01 Žilina,
aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podali návrh na pokračovanie v konaní.
8. Dňa 8.7.2020 správca konkurznej podstaty doručil súdu podanie, v ktorom súdu oznámil, že návrh
na pokračovanie v konaní nepodáva.

9. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 23.6.2020 v určenej lehote nereagoval.
10. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
14. Správca návrh na pokračovanie v konaní v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR nepodal. Pokračovanie
v konaní nenavrhol ani žalovaný. Uvedené má za následok tú skutočnosť, že nastali účinky späťvzatia

žaloby ex lege. Súd preto postupoval v súlade s ust. § 145 ods. 1 C. s. p. a konanie zastavil.
15.PrirozhodovanísúdprihliadolajnazáveryKrajskéhosúduvBanskejBystricivyjadrenévodôvodnení
uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatiažaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený
konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj
v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie

návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby
a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z
účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych
konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu
účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom

uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR,
ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky
späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh
na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou

sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,

často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),

toto plneniene bude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich
prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však
prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len

z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z
účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia
žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani
správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie
procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento

úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR,
preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR
v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený
skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR,
pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia

nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím
nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu
pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4

ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
16. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
18. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval vyššie cit. ust. § 256 ods. 1 C.
s. p. a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd je totiž

toho názoru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko svojou pasivitou,
spočívajúcou v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní v súdom určenej lehote, nastali zákonné
účinky späťvzatia žaloby v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR.
P o u č e n i e :Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.).
Proti výroku II. a III. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od

doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Okresný súd Martin

dňa 23.9.2020
JUDr. Helena Menichová
sudkyňa

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.).

Proti výroku II. a III. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.