Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/655/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218821
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4215218821.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: F. F., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. N., O. XX, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o. so sídlom
Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 916,86 Eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.10.2015 súdu doručenou dňa 29.10.2015 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 2826,74 Eur titulom náhrady škody, sumu 5968,80 e titulom náhrady
ušlej mzdy a 40.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na
tom skutkovom základe, že bolo nedôvodne začaté trestné stíhanie a bolo mu nedôvodne uznesením
ČVS:ORP-616/OVK-KN-2010 JA zo dňa 23.9.2010 vznesené obvinenie pre pokus zločinu ublíženia na
zdravípodľa§14ods.1k§20k§155ods.1Trestnéhozákonazaprečinvýtržníctvavspolupáchateľstve

podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a tiež bol uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 0Tp 504/2010 dňa 26.9.2010 neoprávnene vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený
až rozhodnutím na hlavnom pojednávaní dňa 27.5.2011. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.
č.k. 2Tv 1/2011-550 zo dňa 16.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2014 bol oslobodený
spod obžaloby. V čase trvania nezákonnej väzby utrpel vážnu ujmu v podobe straty zamestnania v
Ozbrojených silách SR, kde pracoval ako vojak. Toto zamestnanie ho bavilo a napĺňalo nakoľko mu
skončila platnosť pracovnej zmluvy a nemohlo dôjsť k jej predĺženiu a tak si uplatnil náhradu mzdy vo

výške 5968,80 Eur. Obmedzením osobnej slobody bolo zasiahnuté do jeho občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, bol ukrátený o kontakt s priateľmi, rodinou a známymi v dôsledku čoho vzťahy ochladli a
bolo ťažké získať späť ich dôveru. Utrpela aj jeho česť a vážnosť v spoločnosti, mal sťažené podmienky
v prípade hľadania zamestnania a informácie o ňom sa v meste Nové Zámky rýchlo šírili.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. K rozhodnutiu o väzbe uviedol, že pozbavenie osobnej
slobody, ktorá je ústavne chránená v čl. 17 Ústavy SR má svoj ústavný rámec a presné pravidlá, a teda je

za splnenia určitých predpokladov legitímne. Vzatie do väzby za splnenia jej zákonných predpokladov je
ústavou dovoleným prostriedkom dočasného obmedzenia osobných slobôd osoby dôvodne podozrivej
a obvinenej zo spáchania trestného činu. Väzba nie je rozhodnutím o vine obvineného, ide o dočasné
obmedzenie vykonávané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie jej účelu. Sudca pre prípravné konanie privzatížalobcudoväzbypostupovalplnevsúladespríslušnýmiustanoveniamitrestnéhoporiadkuoväzbe
a vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý odôvodňoval oprávnenosť uvalenia väzby z dôvodov,
že tu bola dôvodná obava, že bude pôsobiť na spoluobžalovaných a na dovtedy nevypočutých svedkov,

príp. iným spôsobom mariť vyšetrovanie, alebo pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti. Poukázal
na to, že väzba svojim trvaním neprekročila čas nevyhnutne potrebný na vykonanie procesných
úkonov, ktorými bol odstránený dôvod väzby. K nezákonnému rozhodnutiu, ktoré žalobca namietal,
žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom nedošlo k zrušeniu právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia žalobcu. Preto uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 23.9.2010 nemožno považovať za nezákonné

rozhodnutievzmysle§5anasl.514/2003Z.z.,keďžetotoneboloponadobudnutíprávoplatnostizrušené
pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom (dozorujúcim prokurátorom) a nespĺňa atribúty nezákonného
rozhodnutia ako ich vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1 zákona. Poukázal na to, že odôvodnenie
oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 16.5.2014 č. 2Tv 1/2011-550 uvádza, že nebolo možné ustáliť, že
to bol práve žalobca, kto sa podieľal na útoku voči poškodenému spolu s ďalšími spoluobžalovanými.
Uvedený stav ale nezakladá jednoznačný záver o tom, že v čase vznesenia obvinenia neboli splnené

podmienky pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu závažného podozrenia zo spáchania
trestného činu. Čo sa týka zamestnania žalobcu tento nepreukázal, že by bol v pracovnom pomere tým,
že by opätovne s ním bol uzavretý pracovný pomer. Žaloba je postavená na hypotetických úvahách
žalobcu o jeho zamestnaní. K nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
v čom mal spočívať prípadný zásah do jeho osobnosti, práv a základných slobôd. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno preukázania vzniku samotnej škody a rozsahu škody a predovšetkým príčinnej
súvislosti medzi namietanými rozhodnutiami a vznikom deklarovanej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

3. Súd prvej inštancie vec prejednal a vo veci rozhodol rozsudkom 6C/655/2015-104 zo dňa 27.10.2017
a žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 15651,14 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti

tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením 9Co/119/2018-173 zo
dňa 11.4.2019 v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov strán sporu rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že pre úspešné uplatnenie nároku o náhradu
trov obhajoby, tento nárok je možné priznať iba vtedy, ak škoda vznikla na základe rozhodnutia, ktoré
je možné považovať za nezákonné alebo nesprávnym úradným postupom, pričom musí byť daná

príčinná súvislosť. V prípade ak žalovaný spochybňuje účelnosť a uskutočnenie jednotlivých úkonov
spojených s obhajobou žalobcu v trestnom konaní, bolo jeho povinnosťou konkrétne namietať jednotlivé
trovy obhajoby, čo žalovaný neurobil. Samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedostatočne
skutkovo tvrdil, prečo nie je dostatočné samotné zadosťučinenie, a to konštatovanie porušenia práva,
ale je namieste priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

patrí poškodenému za splnenia jediného predpokladu, a to, že iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením ohľadom ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti
konkrétnehoprípaduvždyvsúladespožiadavkouspravodlivosti.Predmetomkonaniatedazostalasuma
15651,14 Eur.

4. Súd vo veci vypočul prednesy splnomocneného zástupcu žalobcu, žalobcu ako aj povereného
zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR, oboznámil sa s obsahom listín založených v spise a to
uznesením ČVS: ORP-61/OVK-KN-2010 JA zo dňa 23.9.2010, uznesením OPV 241/10-63, uznesením
OPP504/2010zodňa26.9.2010,zdôvodnenímsťažnostizodňa4.10.2010,rozsudkomOkresnéhosúdu

Bratislava I. č. 2Tv 1/2011 zo dňa 16.8.2011, uznesením Krajského súdu Trenčín č. 23Tv/33/2011-350,
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č. 2Tv 1/2011-550 zo dňa 16.5.2014,uplatnením náhrady škody
zo dňa 10.11.2014, stanoviskom k žiadosti zo dňa 11.5.2015, lustráciou v Soc. poisťovni na žalobcu,
pripojeným spisom OS Bratislava I. č. 2Tv/1/2011, výsluchom svedkov Y. F., Y. F., registrom trestov na
žalobcu a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany

sporu majú konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

7. Ako vyplynulo z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2Tv/1/2011 a vyšetrovacieho
spisu: ČVS: ORP-616/OVK-KN-2010 JA, uznesením sp. zn. ČVS: ORP-616/OVK-KN-2010 JA zo dňa
23.9.2010 bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie voči U. Q., nar.
XX.X.XXXX, žalobcovi a F. F., nar. XX.X.XXXX za pokus o spáchanie zločinu ublíženia na zdraví v
spolupáchateľstve podľa § 14 ods. 1 k § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctvo v

spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený
záver, že obvinení po predošlej vzájomnej dohode dňa 20.9.2010 v čase okolo 21,00 hod. v Komárne
fyzicky napadli prítomného poškodeného W. Q. tým spôsobom, že obv. U. Q. udrel viperou do hlavy
a povedal, že nesie odkaz, načo poškodený spadol na zem, a potom ho všetci traja obvinení začali

biť viperami, obv. U. Q. a F. F. do hlavy a obv. P. Q. ho bil do nôh, pričom mu boli spôsobené
zranenia a práceneschopnosť s primeranou dobou liečenia 20 dní od úrazu. Uznesením Okresného
súdu Bratislava I. č. 0Tp 504/2010 zo dňa 26.9.2010 boli obvinení (aj žalobca) vzatí do väzby a to z
dôvodov tzv. kolúznej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b),c) Tr. poriadku, keď osoby ešte
ku skutku nevypovedali najmä spôsobom akým sa mali dopustiť predmetného skutku, pripomínajúcim

mafiánske praktiky (maskovaní v kuklách, resp. v kapucni), motiváciou ich konania, ako aj závažným
charakterom trestnej činnosti, čo v tomto štádiu odôvodňuje obavu, že by v prípade ponechania na
slobode mohli pôsobiť na seba, doposiaľ nevypočutých svedkov. Proti tomuto uzneseniu podal aj
žalobca včas sťažnosť, o ktorej rozhodla Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava uznesením č.k. OPv
241/10-63 zo dňa 18.10.2010 tak, že podanú sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

zamietla, pretože nebola dôvodná. Dňa 27.5.2011 bol žalobca na hlavnom pojednávaní prepustený z
väzby.

8. Dňa 16.8.2011 Okresný súd Bratislava I. vydal rozsudok č.k. 2Tv 1/2011, ktorým uznal obvineného
U. Q. - brata žalobcu za vinného zo skutku a obžalovaných žalobcu a F. F. spod obžaloby oslobodil

s tým, že na základe vyhodnotenia dokazovania z prípravného konania nemohol jednoznačne a bez
rozumných pochybností ustáliť, že to boli práve obžalovaní P. Q. a F. F., ktorí sa taktiež podieľali na
útoku. Podozrenie z účasti žalobcu na skutku vyplývalo z faktu, že na mieste činu bol nájdený mobilný
telefón patriaci jemu a tiež jeden z páchateľov mal povedať „ P., poď už!“
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka a Krajský súd v Trenčíne, ktorý Uznesením č.k.

23Tov/33/2011-350 zo dňa 7.2.2012 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.b), d) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok v celom rozsahu. Krajský súd v Trenčíne okrem iného uviedol, že v osobe žalobcu ide o
brata obžalovaného U. Q., o ktorého účasti na skutku neboli žiadne pochybnosti a je len logické, že na
vykonanie takto naplánovaného útoku voči poškodenému by U. Q. predsa neoslovil cudziu osobu.Dňa 16.5.2014 Okresný súd Bratislava I. vydal (v poradí druhý rozsudok) č.k. 2Tv 1/2011- 550,
ktorým uznal obvineného U. Q. - brata žalobcu za vinného zo skutku a obžalovaných: žalobcu a
F. F. spod obžaloby oslobodil s tým, že obžalovaný žalobca ako aj F. F. neboli jednoznačne a

bez rozumných pochybností opoznaní ani poškodeným ani prítomnými svedkami. Tu je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný - žalobca bol oslobodený z dôvodu použitia zásady „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného. U žalobcu okrem telefónu, ktorého vlastníctvo nepotvrdil ani
telefónny operátor neexistuje žiaden priamy, ale ani nepriamy dôkaz o jeho účasti na mieste činu. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2014.

9. Žalobca dodal, že viedol usporiadaný život pred tým ako bol vzatý do väzby, je vyučený kuchár s
maturitou a ako vojak profesionál pracoval od roku 2007 a pracovnú zmluvu mal na dobu určitú na 3
roky, t.j. do 31.12.2010 a mienil túto zmluvu o služobnom pomere obnoviť. Cez víkendy pracoval ako
SBS na diskotékach a keď sa vrátil z väzby, ktorá trvala 8 mesiacov bol schudnutý o 20 kg. Ťažko

nadväzoval kontakty, trvalo mu to asi rok, poberal nezamestnaneckú podporu. V roku 2012 začal jeho
brat podnikať a niekedy na jar v roku 2012 sa u neho v požičovni náradia zamestnal a doteraz tam
pracuje. Do väzby ho vzali počas služby v kasárni a to v pustách, každý na naho pozeral. Vo väzbe
boli neľudské podmienky, v cele boli dvaja. Hneď v prvý deň dostal človeka, ktorý bol odsúdený za
závažné trestné činy. Pol roka nemohol prijímať žiadne návštevy, Vianoce a nový rok prežíval v cele s

plačom.Malzakázanýtelefonickýkontakt.Rozhodnutia,ktoréuvádzalvžalobepovažovalzanezákonné
z dôvodu, že sa nedopustil žiadneho trestného činu. Napriek tomu bol vyšetrovaný, pričom vo väzbe
strávil 8 mesiacov.

10. Svedkyňa Y. F., matka žalobcu uviedla, že dňa 23.9.2010 o 9,30 hod päť chlapov prišlo k nim domov

a hľadali žalobcu, povedala, že je v práci. Večer však už domov neprišiel, bolo to vo štvrtok a až v nedeľu
sa dozvedeli, že kde je. Tri mesiace sa nevedeli so synom kontaktovať až v decembri ho ohli navštíviť.
Vrátil sa zmenený, schudnutý, od malička chcel byť vojakom z povolania, nechcel chodiť von, hanbil sa.
To obdobie pre celú rodinu bolo strašné. Súdne trovy ako aj všetky iné výdavky, ktoré mal syn zaplatila
ona a keď sa vrátil z väzby tak jej to všetko do roka postupne vrátil.

11. Svedok Y. F. - brat žalobcu uviedol, že brat bol veľmi schudnutý, keď došiel domov. Veľmi ho táto
okolnosť zmenila, minimálne pol roka nepoužíval lyžicu, polievku len pil, sám so sebou sa rozprával,
bol iný. Cez známeho exekútora zistil, kde je brat, keď neprišiel z práce domov. Niektoré trovy za brata
hradil aj on a brat, keď sa vrátil z väzby tak mu to mesačne splácal, bolo to okolo 900 Eur.

12. Podľa § 1 predmet úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení platnom do 31.12.2012),
tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odsek 1) písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobenáorgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 odsek 1), 2), 3) 4) zák. číslo 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím uvedeným v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsiatina primeranej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

13. Skutkový stav týkajúci sa trestného konania voči žalobcovi je nesporný. Spornými skutočnosťami

sú jednak okolnosti týkajúce sa vzniku škody, určenia (označenia) nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu, príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody a
následným vznikom zodpovednosti za spôsobenú škodu, ako aj okolnosti týkajúce sa určenia pasívnej
legitimácie žalovaného.
Žalobca preukázal, že so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa obrátil na
Ministerstvo spravodlivosti SR.

14. V danej veci je predmetom konania náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Tento
zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže štát
zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil

právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci je výsledok tohto konania. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za
škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutia, ktoré sa týkali
náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom a rozhodovanie súdov sa ustálilo na názore, že ten, proti

komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Takéto právo má aj vtedy,
ak v s súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (R 70/1994).

15. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania (rozsudok NS SR z 30. 03. 2011 sp.zn. 3Cdo 194/2010).V danom prípade došlo ku škode
žalobcu v trestnom konaní za situácie, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie, pričom v konečnom
dôsledku bol súdom spod obžaloby právoplatne oslobodený. Žalobca ako poškodený v tomto prípade,

nie je povinný preukazovať, že orgán verejnej moci nepostupoval v súlade so zákonom, pre toto
konštatovanie postačuje skutočnosť, že bol spod obžaloby oslobodený. Súdna prax ustálila, že ten, proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní

porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. . Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalobca
bol právoplatne oslobodený spod obžaloby prokurátora, preukázal existenciu škody, ktorá mu vznikla v
trestnom konaní, jeho nárok bol predbežným prerokovaním zo strany žalovaného odmietnutý.

16. Súd uplatnený nárok na náhradu trov advokátskeho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní súd
považoval za plne dôvodný, pretože žalobca preukázal aj ich výšku aj ich zaplatenie a to v sume 2826,74
Eur (vynaložené trovy obhajoby). Súd neposudzuje účelnosť trov vynaložených v súvislosti s nutnou
obhajobou v trestnom konaní, ale posudzuje o čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti
s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukázal, že

skutočne uhradil v súvislosti so svojim zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi túto sumu,
preto je nepochybné, že sa o túto sumu reálne zmenšil jeho majetok.

17. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je opodstatnenou a primeranou požiadavkou odčinenia
ujmy, keď z hľadiska primeranosti sa treba zaoberať výškou nemajetkovej ujmy.

18. Tvrdenia žalobcu o tom, že pokiaľ by nebol vzatý do väzby, mohla byť s ním uzavretá zmluva
o ďalšom pôsobení v ozbrojených silách SR na základe pracovnej zmluvy, nemajú žiaden základ vo
vykonanom dokazovaní a sú len nepodloženými úvahami žalobcu. Žalobca preukázal, že pracovnýpomer mal uzavretý na dobu určitú, t.j. do 31.12.2010 a aj do tejto doby aj trval. Takto potom žalobcovi
prináleží náhrada ušlej mzdy za mesiace september až december (vrátane) 2010, teda 4 x 746,10 Eur
= 2984,40 Eur.

19. Žalobca pred vzatím do väzby bol bezúhonný, vo väzbe bol od 23.9.2010 do 27.5.2011, priemeraná
nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR bola v roku 2009 vo výške 744,50 Eur, teda
1/30 predstavuje sumu 24,82 Eur. Žalobca bol vo väzbe 246 dní. Súd s prihliadnutím na ust. § 17 ods.
4 zák. č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase, keď bol vzatý do väzby) priznal žalobcovi právo na zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 6105,72 eur, zodpovedajúcej sume 24,82 eur za 1 deň väzby (246 x 24,82=
6105,72 eur).
Najbližšia rodina žalobcu - rodičia, brat ho podržali, ich vzťah k žalobcovi sa nezmenil. Súd teda s
prihliadnutím k osobe žalobcu, jeho doterajší život a závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v
súkromnom živote rozhodol o výške nemajetkovej ujmy za väzbu tak, ako je hore uvedené. Vo zvyšnej
časti nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol. Žalobca počas konania nepreukázal, že by po prepustení

z väzby došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Z výpovede žalobcu
ako aj svedkov vyplynulo, že rodina mu vždy verila a ich vzájomné vzťahy táto nepríjemná udalosť len
upevnila.
Žalobca tiež nevedel preukázať, že by ho potencionálni zamestnávatelia odmietli zamestnať z dôvodu,
že bol vo väzbe. Z uvedeného následne súd nemohol vyvodiť záver, že by v prípade žalobcu došlo k

zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v oblasti rodinnej, alebo pracovnej, resp. spoločenskej.
Priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd považoval za primeranú, s prihliadnutím na okolnosti
prípadu ako aj preukázaný zásah do osobnostnej sféry žalobcu.
Následky zásahu do jeho osobnostných práva sa v ďalšom období nezhoršovali, postupne si našiel
prácu, situácia v rodine bola dobrá, pretože jeho najbližší mu vždy verili, ich vzájomný vzťah sa

nezmenil. Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme je potrebné tiež prihliadnuť k dôležitej skutočnosti, že
štát prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní musí zabezpečovať ochranu občanov pred
páchateľmi trestných činov. Je potrebné súhlasiť s tým, že trestné stíhanie fyzickej osoby, zvlášť keď bola
obvinená zo závažného trestného činu a bola v priebehu trestného konania vzatá do väzby, prestavuje
závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Ak však postupujú orgány činné v trestnom

konaní v medziach zákona, ktorý konanie upravuje, nemožno takýto zásah považovať za neoprávnený.
Ide tu práve o situáciu, kedy nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, do ktorých osobnostných
práv je trestným stíhaním zasahované, prevláda uvedený závažnejší, významnejší a vyšší verejný
záujem na tom, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia potrestaní. Neoprávnenosť zásahu
sama o sebe nezakladá ani okolnosť, že neskôr bolo trestné stíhanie zastavené. Zastavenie trestného

stíhania neznamená, že neexistovali podmienky pre vznesenie obvinenia a podozrenie, že k páchaniu
trestného činu došlo. Konanie orgánov činných v trestnom konaní je potrebné považovať za výkon práv a
povinností stanovených zákonom, ktorý vylučuje neoprávnenosť zásahu. Súd navyše v civilnom konaní
nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti a rýchlosti
vykonávaných úkonov, na to nemá právomoc. Miesto trvalého bydliska žalobcu (Nové Zámky) treba

pokladať za osídlenie s väčším počtom obyvateľov, kde sa obyvatelia ani nemusia poznať a dopad
trestného stíhania i väzby je v osobnostnej sfére poškodeného a jeho príbuzných nepochybne menší,
než v osídleniach s menším počtom obyvateľov.

Súd berúc do úvahy okolnosti tohto prípadu, osobu žalobcu ako aj následky, ku ktorým došlo v súvislosti

s väzbou i samotným trestným stíhaním v osobnostnej sfére žalobcu, dospel k záveru, že priznaná
náhrada predstavuje primeranú materiálnu satisfakciu.
Súd poukazuje na to, že náhrada nemajetkovej ujmy plní satisfakčnú funkciu, to znamená, že
predstavuje satisfakciu za obmedzenie osobnej slobody, poškodenie občianskej cti, dôstojnosti.
Priznaním náhrady nemajetkovej ujmy je sledované jej vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, žalobca mal vo veci úspech
len čiastočný, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania
už nie je potrebné rozhodnúť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.