Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/719/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283633
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120283633.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. X. R./XX, 05X XX F., právne zastúpenej: P.. E. W., advokát so sídlom N. XXX/XX, XXX XX X., o
vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr.

Mária Hlaváčová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. 55Ex
217/2020, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
46Ek/719/2020 zo dňa 17. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/719/2020 zo
dňa 17. augusta 2020 z a m i e t a.

II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 46Ek/719/2020 zo dňa 17. augusta 2020 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.04.2020 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.065,90 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
platobnéhorozkazuOkresnéhosúduPopradč.k.11Csp/65/2019-31zodňa19.08.2019,ktorýnadobudol

právoplatnosť dňa 05.10.2019 a stal sa vykonateľným dňa 05.10.2019. Dňa 28.04.2020 poveril súd
vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/719/2020 zo dňa 17.08.2020 zamietol návrh povinnej
na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017

(ďalej len „Exekučný poriadok“) a povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 45 ods. 1,
§ 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a vecne tým, že povinná nepreukázala súdu dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení so skutočnosťou, že súd
ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie namietala vykonateľnosť exekučného titulu a jeho nespôsobilosť byť podkladom na

nútený výkon rozhodnutia s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom,
ktorý nemá postavenie sudcu a zároveň nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s
dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu. Oprávnený so zastavením exekúcie
nesúhlasil a k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril tak, že exekučné konanie sa vedie
na podklade exekučného titulu, ktorým bola povinná zaviazaná na plnenie z titulu nesplateného úveru,

pričom povinná nepodala voči platobnému rozkazu opravný prostriedok a poukázal na to, že v jej návrhu
absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie, keď vnávrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená
alebo neprípustná, zároveň neosvedčila, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Exekučný súd v napádanom

rozhodnutí vyslovil, že exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal povinnú zaplatiť
oprávnenému 3.065,90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2016 až do zaplatenia, ako i
náhradu trov konania vo výške 183,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 314,30 eur a súčasne
v ktorom bola povinná riadne poučená o možnosti podať odpor voči platobnému rozkazu, avšak povinná
túto možnosť nevyužila. Súd vyhodnotil, že povinná vo svojom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti,

resp. nové okolnosti vzniknuté po vzniku exekučného titulu, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. S tvrdením povinnej, že exekučný titul je ničotný právny akt, ktorý
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom sa vysporiadal tak, že povinná mohla v lehote 15 dní od
doručenia platobného rozkazu uplatniť osobitný prostriedok procesnej nápravy voči meritórnemu výroku
platobného rozkazu vo forme odporu v zmysle § 267 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), kde mola uplatniť všetky svoje námietky a

výhrady k exekučnému titulu, avšak vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza z vykonávaného
rozhodnutia, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom
konaní v jeho rozhodovacej činnosti. K tvrdeniu povinnej, že platobný rozkaz nie je spôsobilý exekučný
titul, vzhľadom ku skutočnosti, že bol vydaný vyšším súdnym úradíkom, exekučný súd poukázal na
zákonné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v znení

zákona č. 125/2016 Z. z., v zmysle ktorého môže v civilnom procese o návrhu na vydanie platobného
rozkazu a o zrušení platobného rozkazu konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu aj vyšší súdny
úradník. Súd predmetný platobný rozkaz posúdil ako riadny exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného
poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu, pričom zo strany povinnej nebolo ani tvrdené,
ani preukázané jeho zrušenie alebo neplatnosť. Súd tak už v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je

oprávnený preskúmavať exekučný titul, ani správnosť a výšku priznanej pohľadávky, keďže s týmito
skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého
sa vedie exekúcia; rovnako nie je oprávnený preskúmavať súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
exekučného titulu.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonom stanovenej lehote dňa
09.09.2020 sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd napádané rozhodnutie zrušil a vec vrátil vyššiemu
súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby súd napádané rozhodnutie zmenil
tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania. Sťažnosť
odôvodnila tým, že v napádanom uznesení nenašla odpoveď na to, či vyšší súdny úradník môže

vydať platobný rozkaz v skrátenom konaní a súčasne pritom rezignovať v spotrebiteľskej právnej veci
na zákonnú povinnosť ex offo identifikovať neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne rezignovať na
povinnosť posúdenia platnosti právneho úkonu z hľadiska rozporu či súladnosti s dobrými mravmi,
pretože takéto pochybenie má za následok nespôsobilosť exekučného titulu. Tvrdila, že v základnom
konaní nedošlo zo strany vyššieho súdneho úradníka k riadnemu odbornému hodnoteniu právnej aj

skutkovej stránky veci, čím malo dôjsť k porušeniu § 299 ods. 2 CSP a k naplneniu nesúladu s právom
EÚ, ktorý uviedol Súdny dvor EÚ v rozsudku SDEÚ C-488/17 z 20.09.2018. Podľa nej z rozsudku
Súdneho dvora EU vyplýva záver, že nie súdny úradník ale jedine sudca môže v skrátenom konaní
v spotrebiteľskej právnej veci rozhodnúť a ex offo preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a
dodala, že aj keby mohol vyšší súdny úradník v takejto veci rozhodovať, nemôže rezignovať na ex offo

súdny prieskum spotrebiteľskej zmluvy. Odkázala na rozhodnutie Ústavného sudu SR sp. zn. IV. US
484/2018, ktorý vyslovil, že exekučný súd je povinný skúmať právomoc rozhodcovského sudu, pričom
uvedený výklad použila aj na toto konanie. Konštatovala, že ak by vyšší súdny úradník riadne skúmal
skutkový a právny stav veci, nevydal by predmetný exekučný titul. Uviedla, že nevyužitie jej práva podať
odpor voči exekučnému titulu, nemôže mať dopad na to, či súd identifikuje vady zmluvy, rozpor s dobrými

mravmi alebo neprijateľnosť zmluvných podmienok, keďže o týchto nedostatkoch mal súd povinnosť
ex offo, bez ohľadu na to, či odpor podala alebo nepodala. Poukázala na povinnosť exekučného súdu
skúmať počas celého exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu.

4. Oprávnený navrhol sťažnosť povinnej zamietnuť a vyjadril sa k nej tak, že trvá na podanom návrhu

na vykonanie exekúcie.5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V danom prípade v
napádanom rozhodnutí súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový

stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil.
Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na
záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v
bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentovanú
v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202

ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s dôvodom povinnej na zastavenie exekúcie uvádzaným v
sťažnosti.

15. Povinná postavila svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie predovšetkým na tom dôvode, že
exekučný titul (platobný rozkaz) vydal vyšší súdny úradník a nie sudca, čo povinná považuje za rozpor

s právom Európskej únie.

16. Podľa čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví,
že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj
prísediacisudcoviazradovobčanovavktorýchveciachmôžerozhodnúťajzamestnanecsúdupoverený

sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o
ktorom rozhoduje vždy sudca.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník je oprávnený
vykonávaťúkonysúduvcivilnomprocese,správnomsúdnomprocese,vtrestnomkonaní,vkonkurznom

konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

18. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, úkonmi vyššieho súdneho
úradníka je konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.19. Podľa § 3 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže
písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí

podľa rozvrhu práce, v určitej veci.

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník koná
a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo
súčasťou súdneho spisu.

21. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v civilnom procese vyšší
súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu
a o zrušení platobného rozkazu.

22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník nemôže vydať

rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.

23. Podľa § 145 ods. 2 Csp., v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva
úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.

24. Vzhľadom na argument povinnej sa súd zaoberal tým, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,
teda či ho vydala osoba na to oprávnená a dospel v súlade s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka
uvedeným v napádanom rozhodnutí k záveru, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1
písm. a) zákona o súdnych úradníkoch, v civilnom procese o návrhu na vydanie platobného rozkazu
konal a rozhodol na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Sudca poukazuje na rozsudok

Európskeho súdneho dvora z 18.2.2016, Finanmadrid EFC, C 49/14, EU:C:2016:98, bod 45), ktorý
vyslovil, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného
rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca
pristúpikpreskúmaniuneprítomnostinekalýchpodmienokvdotknutejzmluve.Vdôsledkutohookolnosť,

že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania platobných rozkazov súdnemu
úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie potrebného účinku smernice
93/13/EHS, keďže je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom
stanovené v prípade odporu proti platobnému rozkazu. Ak spotrebiteľ odpor nepodá, sudca následne
nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Z

judikatúryESDjezrejmé,ževyššísúdnyúradníkjeoprávnenývydaťplatobnýrozkaz,akmutoumožňuje
vnútroštátna právna úprava, čo je v danom prípade nepochybne splnené, pričom spotrebiteľ musí mať
možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
Povinná ako spotrebiteľka mala v tomto prípade možnosť požívať záruku sudcovského prieskumu
spotrebiteľskej zmluvy, ak by podala odpor voči platobnému rozkazu, čiže bolo otázkou jej slobodnej

vôle, či túto možnosť využije, avšak povinná napriek poučeniu o možnosti podania odporu v rozhodnutí
vyššieho súdneho úradníka, túto možnosť nevyužila. Platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť
a stal sa vykonateľným, čím sa stal aj spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného nebolo
možné prisvedčiť obrane povinnej v podanej sťažnosti v exekučnom konaní, že o jej nároku v základnom
konaní rozhodoval vyšší súdny úradník a nie sudca.

25. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul -
platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. 11Csp/65/2019-31 zo dňa 19.08.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.10.2019 a stal sa vykonateľným dňa 05.10.2019, je spôsobilým exekučným
titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, keď povinná

neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti
exekučného titulu. K opätovnej argumentácii povinnej súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného
titulu o tom, že súd v základnom konaní nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu v súlade s
Ústavou SR a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil
existenciu, či tu právo je alebo nie, z úradnej povinnosti neurčil, či je spotrebiteľská zmluva platná

alebo nie je platná, nezistil či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre
ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a
nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, čím sa mu ako účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, sudca v sťažnostnom konaní poznamenáva,že s týmto sa už dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí vyšší súdny úradník.
Sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde
Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku
povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie
exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať
vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov
orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany

záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinnej na zastavenie exekúcie
bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie
exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať

spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného
práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne
zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať
do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil,

že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán
v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho
vychádzať. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného
titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom
konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia

súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak
preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí
mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej
povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a

presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v
ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného
súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie,
či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne
legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného

titulu z pohľadu hmotného práva tak, ako žiadala povinná, ani preskúmavať právne posúdenie veci
všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom
titule. Preto akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohla a
mala povinná namietať výlučne v základnom konaní, a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné
konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy

sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť tak, ako žiadala povinná, čo správne
vyhodnotil aj vyšší súdny úradník v rozhodnutí exekučného súdu zo dňa 17.08.2020.

26. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.08.2020
sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS

204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil
konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.27.Keďžeoprávnenýmpredloženýexekučnýtituljespôsobilýmexekučnýmtitulomnavedenieexekúcie,
v dôsledku čoho sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, pričom povinná vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala existenciu dôvodov umožňujúcich zastavenie exekúcie

a sudca ani v sťažnostnom konaní nevzhliadol dôvodnosť povinnou predloženej sťažnosti, preto bolo
potrebné sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/719/2020 zo
dňa 17.08.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Trovy sťažnostného konania si uplatnila len povinná, preto súd o trovách sťažnostného konania
rozhodol tak, že ich náhrada sa povinnej nepriznáva, keďže nebola so svojou sťažnosťou úspešná a
tak jej ako neúspešnému účastníkovi sťažnostného konania podľa zásady pomeru úspechu vo veci v

zmysle § 255 CSP nebolo možné priznať trovy sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).