Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/194/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218200915
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218200915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany
Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov: 1/ H., 2/ C., žalobcovia 1/ a 2/
právne zastúpení C., proti žalovaným: 1/ F., právne zastúpený E., 2/ G., právne zastúpený E., o ochranu
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. augusta 2019, č.k. 2C/29/2018-120, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti o zaplatenie 10.000 eur
žalobcovi 1/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku I., t.j. o
zaplatenie 20.000 eur žalobcovi 1/ p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. v časti o zaplatenie 10.000 eur

žalobkyni 2/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti vyhovujúceho výroku II., t.j. o
zaplatenie 20.000 eur žalobkyni 2/ p o t v r d z u j e .

V. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť
druhého žalovaného. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobcov
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práv na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ)), ktorý žalobcovia uplatnili každý vo výške 35.000 eur na tom
skutkovom základe, že v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/ nedaním prednosti v jazde

zomrela ich šestnásťročná dcéra. Voči žalovanému 1/ ako poisťovni uplatnili nárok z titulu poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda
spôsobená. Konštatujúc pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ ako poisťovne a výlučné zavinenie
dopravnej nehody žalovaným 2/, považoval súd prvej inštancie za primeranú výšku zadosťučinenia po
30.000 eur pre každého zo žalobcov. Zohľadnil intenzitu vzťahu rodič - dieťa, vek dcéry v čase nehody
(16r.), ako aj pomery na strane žalovaného 2/ ako vodiča, ktorý nehodu spôsobil. Vo zvyšku žalobu

zamietol a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania zohľadňujúc, že rozhodnutie záviselo od úvahy
súdu.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodnutie považoval
za nesprávne a ohľadom výšky priznanej náhrady za nedostatočne odôvodnené. Žalovaný 1/ namietal

nedostatok príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou a zásahom do
osobnostných práv žalobcov, pretože tento zásah nastal až ako reakcia na priamy následok dopravnej
nehody,ktorýmboloúmrtiedcéryžalobcov.Medzidopravnounehodouazásahomdoosobnostnýchpráv
žalobcovpretopodľažalobcuniejevzťahpriamejpríčinnejsúvislostičovylučujepoistnéplnenie(§5ods.
1 Zákona o PZP). Na podporu svojej argumentácie citoval žalovaný početnú judikatúru. Uviedol, že súd

prvej inštancie sa s otázkou príčinnej súvislosti nevysporiadal. Žalovaný 1/ tiež namietal nedostatočné
odôvodnenie výšky priznanej náhrady.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (NS SR) zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 6MCdo 1/2016
zverejnené tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018, podľa ktorého škodou

pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných
práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

4.Žalovaný2/vovyjadreníkodvolaniupovažovalzaviazaniežalovaného1/knáhradezavecnesprávne,
pričom výšku náhrady ponechal na rozhodnutí súdu.

5.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
vyhovujúcej časti čiastočne zmeniť podľa § 388 CSP a žalobu čiastočne zamietnuť ( o zaplatenie po
10.000 eur pre každého žalobcu), a vo zvyšku (po 20.000 eur pre každého žalobcu) potvrdiť podľa §

387 CSP.

6. Odvolaním nebol napadnutý výrok III. o zamietnutí zvyšku žaloby, preto je tento výrok rozhodnutia
súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Nie je opodstatnený odvolací dôvod o nedostatočnom odôvodnení a nesprávnom posúdení otázky
príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie závery ohľadom príčinnej súvislosti uviedol v ods. 51 svojho
rozhodnutia. Súčasne odpoveď na žalobcom nastolenú otázku príčinnej súvislosti dáva v kontexte
pasívnej vecnej legitimácie aj rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 6MCdo 1/2016 zverejnené
tiež v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 61/2018 (citované v napadnutom rozsudku).

Podľa záverov tohto rozhodnutia je škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP aj nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla a poisťovňa je v spore o náhradu takejto ujmy pasívne vecne
legitimovaná. Na závery uvedeného rozhodnutia NS SR nadviazal NS SR aj v neskoršej rozhodovacej
praxi (sp. zn. 6Cdo 143/2017 z 27.2.2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017 z 27.02.2018 alebo sp. zn. 8Cdo

6/2018 zo dňa 27.09.2018), ktorá v súčasnosti predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax.

8. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných
práv pozostalých obete dopravnej nehody nie je vylúčená, ako to uvádza žalovaný 1/ v odvolaní citujúc
rozhodnutia so všeobecne platnými závermi o príčinnej súvislosti alebo na túto vec nepriliehavé 2Cdo

73/2006 zo dňa 30.01.2007 (R 61/2008). Predmetom konania 2Cdo 73/2006 bola náhrada straty na
zárobku a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do
práv na ochranu osobnosti, ktorá je predmetom konania v tomto spore.

9. Napokon sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného 1/ o nedostatočnom odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorých vec právne posúdil, uviedol právneteoretické východiská jeho aplikácie vrátane odkazov
na relevantné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré tieto východiská uznávajú ako platné v
súdnej praxi. Na druhú stranu súd prvej inštancie uviedol rozsiahle skutkové zistenia a zdôvodnil, ktoré z
nichpovažujezavýznamnéprerozhodnutieovýškepriznanéhonároku.Bolatonajmäpovaharodinných

vzťahov a intenzita citových väzieb medzi žalobcami a nebohou, ktoré boli pre súd prvej inštancie
určujúce pri stanovení výšky priznanej náhrady. Za podstatné považoval súd prvej inštancie aj okolnosti
na strane žalovaného, a to nedbanlivostné zavinenie, jeho úprimnú ľútosť, trestné odsúdenie, osobnéa majetkové pomery (starobný dôchodca) ako aj to, že vzniku dopravnej nehody by nebohá dokázala
včasnou reakciou zabrániť a týmito okolnosťami odôvodnil čiastočné zamietnutie žaloby.

10. Jediným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je nedostatočné porovnanie posudzovaného
prípadu s rozhodnutiami v obdobných veciach, na základe ktorého považoval súd prvej inštancie
nesprávne za primeranú náhradu vo výške 30.000 eur pre každého zo žalobcov. V prípade zásahu do
osobnostných práv pozostalého formou usmrtenia jeho blízkej osoby nie je možné takúto ujmu vyrovnať
žiadnou peňažnou sumou. Peňažná náhrada je len slabým pokusom zákonodarcu o kompenzáciu

takejto ujmy. Preto ani rozhodnutie súdu o takomto nároku nemožno posudzovať z hľadiska spôsobilosti
priznanej sumy nahradiť vniknutú ujmu. Náležitým kritériom je primeranosť výšky náhrady vychádzajúca
z okolností veci a z porovnania s obdobnými prípadmi. Tak napríklad v konaní, v ktorom bolo podané
dovolanie vedené Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2Cdo 154/2010 bola v prípade smrti dcéry pri
dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 17.000 eur. V konaní, v ktorom bolo
podanédovolanievedenéNajvyššímsúdomSRpodsp.zn.4Cdo139/2011bolavprípadesmrtidcérypri

dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov suma 15.000 eur. V konaní pred Krajským
súdom Trnava sp. zn. 24Co 479/2012 bola v prípade smrti syna pri dopravnej nehode právoplatne
priznaná jednému z rodičov suma 25.000 eur. V konaní pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. 4Co
470/2011 bola v prípade smrti dcéry pri dopravnej nehode právoplatne priznaná každému z rodičov
suma 24.895 eur.

11. V kontexte uvedených rozhodnutí nepovažoval odvolací súd za primeranú náhradu priznanú súdom
prvej inštancie vo výške 30.000 eur každému z rodičov. Stotožňujúc sa so všetkými východiskami súdu
prvej inštancie k výške priznanej náhrady, túto korigoval výlučne z hľadiska porovnateľnosti s obdobnými
prípadmi na sumu 20.000 eur pre každého z rodičov.

12. Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalovaného dôvodné iba čiastočne a odvolací súd preto
rozsudokvnapadnutejvyhovujúcejčastičiastočnezmenilavozvyškupotvrdil,akojeuvedenévovýroku.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práv na ochranu
osobnosti je potrebné posudzovať úspech vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe tohto
nároku, teda z hľadiska danosti samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nie
podľa pomeru priznanej/žalovanej sumy, ktorý je do istej miery závislý od úvahy súdu (I. ÚS 204/2017-13
z 19.4.2017). Vychádzajúc z uvedeného boli žalobcovia v konaní plne úspešní a patrí im nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až §
425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.