Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/724/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120289894.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34,
821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 357 814, zastúpeného: Vladimír Šárnik, Rožňavská 2, 821 01
Bratislava-Ružinov, IČO: 30 865 077, proti povinnému: O. D., nar: XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX K.
o vymoženie 980,15 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/724/2020 zo dňa 18. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/724/2020 zo
dňa 18. 05. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 79Ek/724/2020 zo dňa 18. 05. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu
domáhalodpovinnéhovymoženia980,15euraspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-Platobný
rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. 32Rob 265/2009-28 zo dňa 04.11.2009.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
79Ek/724/2020 zo dňa 18. 05. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3
písm. a) Exekučného poriadku zamietol v časti vymoženia výšky iných trov 42,00 eur.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Ust. §
9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka výlučne trov spojených s opätovným podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. Náhrada tzv. iných trov titulom paušálnych trov pri zastavení starej exekúcie však
nepredstavuje trovy spojené s podaním návrhu, ale príslušenstvo exekučné vymáhanej pohľadávky,
tzv. náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ). Výklad ust. § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019
Z.z. prezentovaný súdom odporuje čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR, keďže oprávneného zbavuje možnosti

uplatniť si proti povinnému náklady vynaložené na vymáhanie pohľadávky a to dokonca v dôsledku
svojvoľného populistického zastavenia exekúcie a teda bez legitímneho vecného dôvodu, ,čo nemôže
obstať v ústavnom teste proporcionality. Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR pritom ukladá súdu povinnosť ústavne
konformného výkladu.“ Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), okrem náhrady súdneho poplatku za

návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti
uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na

vymoženie iných trov vo výške 42,00 eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc
že nejde o trovy spojené s návrhom ale o náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje oprávneným
uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č.
233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako
vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou

na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie
súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k
plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený
tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych
trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z

exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej
povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek
pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za
návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje
exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je

možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov, pokiaľ mieni oprávnený uvedený nárok uplatniť
v exekúcii ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom absentuje spôsobilý
exekučný titul na jeho uplatnenie.
9. K námietke oprávneného, že išlo populistické svojvoľné zastavenie exekúcie súd uvádza, že zákonom

233/2019 Z.z. došlo ,abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej
definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k
zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že

ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok,
ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ako
vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, exekúcia proti povinnému trvala od 17.06.2010
(doručenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) do jej zastavenia dňa 12. 03. 2020,

teda takmer 10 rokov s výsledkom vymáhania: 0,00 eur. Pokiaľ sa za takmer desať rokov nepodarilo
vymôcťnárokoprávneného,jetobezpochybnostídôvodomnazastavenieexekúciepretzv.nemajetnosť
povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania
rozhodnutia. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že
tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity

povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania
exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že
systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného

majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením

exekúcie úspešný.
10. Vo všeobecnosti súd uvádza, že zákonom 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov
zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej
definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého

vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ako vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie,
exekučné konanie proti povinnému trvalo od 17.06.2010 do jeho zastavenia dňa 12. 03. 2020, teda
takmer 10 rokov s výsledkom vymáhania: 0,00 eur. Pokiaľ sa za desať rokov nepodarilo vymôcť nárok

oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného,
zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia.
Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb,
a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj
právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo

neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného
stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d)
Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním

predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.
11. K uvedeným záverom súd, na zdôraznenie správnosti uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky

v odôvodnení uznesenia č.k. II. ÚS 209/2020-20 zo dňa 12. 05. 2020, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť
ako zjavne neopodstatnenú, o.i. uviedol, cit.: „Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z.
bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla
exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie
s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou

exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného
aj pojem stará exekúcia. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel
zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že
povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v
iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku

v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to §
199c ods. 1, pozn.). Aj z uvedeného je zrejmé, že názor oprávneného, podľa ktorého ide o populistické
zastavenie exekúcie, bez legitímneho vecného dôvodu, nie je správny, keď aj podľa ústavného súdu,
vecným dôvodom bolo riešenie neúnosnej situácie na exekučných súdoch, legitímnym dôvodom bola
z toho dôvodu kolízia s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania, a to aj zadefinovaním

nemajetnosti povinného, ako už uviedol súd vo svojich úvahách v odseku 9. odôvodnenia.
12. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
79Ek/724/2020 zo dňa 18. 05. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so
záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti vymoženia výšky iných trov 42,00 eur od povinného

nedôvodný, keď oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený
súdny poplatok nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať, nejde
teda ani o trovy exekúcie oprávneného, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný
dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti 42,00 eur.
13. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262

ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.

4 Exekučného poriadku).