Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216555
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: U. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. pod X., D. mieru XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Vaškom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Podjavorinskej 3, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa so sídlom 813 63 Bratislava,
29. augusta 8-10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Hornonitrianske bane Prievidza,
a.s., IČO 36 005 622, so sídlom Prievidza, Matice Slovenskej 10, o mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 2.758,90 EUR s príslušenstvom

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.112,40 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. Rozhodnutie o trovách konania ponecháva na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu
3.708,-EUR titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh

odôvodnil tým, že od 1.2.2004 pracoval ako baník na produktívnych pracoviskách v Hornonitrianskych
baniach Prievidza, a.s. až do 14.3.2012, kedy skončil pracovný pomer dohodou zo zdravotných
dôvodov v súvislosti s priznaným ťažkým pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 9.7.2010. K pracovnému
úrazu došlo tak, že pri rozpaľovaní TH spojov na zabudovanej TH výstuži, sa pod tlakom uvoľnil
bočný TH segment a zasiahol navrhovateľa do prilby, ktorá mu po náraze rozrazila hlavu - čelo a
poranila krk. Utrpel teda poranenie krčnej chrbtice. Následne začal mať aj psychické problémy. Je
pravdou, že zamestnávateľ mu po úraze vytkol údajné ľahkomyseľné konanie a úraz mu odškodnil

len na 90%. Podľa názoru odporcu však zo strany zamestnávateľa ide o nesprávne hodnotenie
situácie, keďže odporca postupoval v súlade s veľmi zlými podmienkami na pracovisku. Po úraze
bol opakovane práceneschopný. Zamestnávateľ s ním napokon z dôvodov následkov pracovného
úrazu skončil pracovný pomer. K jeho fyzickým problémom sa pridružili psychické, ktoré podstatným
spôsobom sťažujú jeho každodenný život. Bola mu diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha
a bol mu vydaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré bolo hodnotené počtom bodov
1000, dňa 8.9.2014, MUDr. Vézerovou. Následne si dal vypracovať znalecký posudok odporca a

sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo zmenené na počet bodov 500. Navrhovateľ
je v trvalej starostlivosti psychiatra MUDr. Vezerovej, jeho problémy však napriek tomu pretrvávajú.
Rozhodnutím odporcu bola navrhovateľovi priznaná úrazová renta odo dňa 15.3.2012, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75%. Výrazným spôsobom je obmedzenénavrhovateľovo spoločenské uplatnenie, a to nielen vo sfére pracovnej ale aj rodinnej, kultúrnej,
športovej a spoločenskej. V pracovnej oblasti poukázal na svoju dlhoročnú prácu v podzemí. Je
vyučený mechanik opravár, avšak počas práce v bani sa rekvalifikoval, absolvoval kurzy a školenia,

získal niekoľko osvedčení a oprávnení. Pracovný pomer však musel ukončiť zo zdravotných dôvodov,
pričom jeho pracovné uplatnenie je veľmi obmedzené. Pre trvalé následky v psychickej oblasti sa
zásadnýmaveľminegatívnymspôsobomzmeniljehokaždodennýživotanaprieksústavnejstarostlivosti
psychológa a psychiatra tento stav pretrváva. Navrhovateľ sa stal uzavretým, vyhýba sa spoločnosti,
veľké problémy nastali v jeho manželstve, keď sa stal arogantným až agresívnym voči svojim blízkym

a stratil záujem o sexuálny život. Trpí depresiami, nespavosťou, nočnými morami a v tejto súvislosti
celkovým vyčerpaním organizmu. Nevie sa na nič sústrediť a nič ho nebaví. Pred úrazom mal koníčky:
futbal, hádzanú, rybárčenie. Chodil na kultúrne podujatia, pravidelne sa venoval synovi, robil práce okolo
domu a v záhrade. Tieto záľuby môže v súčasnosti vykonávať už len obmedzene, alebo sa im nemôže
venovať vôbec, čo ho opäť stresuje. S poukazom na uvedené, považuje navrhovateľ svoje sťaženie
spoločenského uplatnenia za veľmi výrazné, hodné osobitného zreteľa tak, že ide o prípad hodný

osobitného zreteľa. Preto si uplatňuje mimoriadne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, za
priznaných 500 bodov a to vo výške 3.708,-EUR.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v spolupráci
s komisiou na posudzovanie návrhov na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia nevyhovel žiadosti navrhovateľa o uzavretie dohody o urovnaní, v ktorej žiadal zvýšiť
poskytnutú náhradu o 50%. Predpokladom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenia navrhovateľa nie je možné
vyjadriť len základným odškodnením, ktoré samotné už predstavuje náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony navrhovateľa a pre uspokojenie a plnenie jeho životných a

spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie náhrady prichádza do úvahy len v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. V tejto súvislosti je možné aj analogicky vychádzať
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 90/2004, ktorý sa zaoberá náhradou za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého, zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch

hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho,
športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo
úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Podľa rozhodnutia NS
SR sp.zn. 1Cdo 67/2007, účelom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je nahrádzať
alebo sociálne zabezpečovať poškodenú osobu. Cieľom je poskytnutie zadosťučinenia a satisfakcie.

Odškodnenie má reparovať následky škody na zdraví, ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne
nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, hlavne na uspokojenie jeho
životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie,
ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, a to
s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví. Odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Zmena právnej úpravy (uskutočnená
zákonom č. 437/2004 Z.z.) sa nedotkla základných východísk ohľadom mimoriadneho zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, hodných
osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného boli veľmi výrazne obmedzené, či úplne stratené v

porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred
vznikom škody. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ takéto kritéria nespĺňa, požaduje zjavne neprimerané
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom obmedzenia, na ktoré
poukazuje v žalobe mu boli v celom rozsahu odškodnené a to priznanou a vyplatenou náhradou v
sume 7.416,-EUR. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ žil bežným spôsobom života, jeho zapojenie do

spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) pred zistením choroby z povolania nebolo
výrazné. V žalobe neuvádza (v oblasti športovej, oblasti záľub, spoločenskej oblasti) podstatné dôvody,
pre ktoré žiada zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporca sa domnieva, že
obmedzenia na ktoré v návrhu navrhovateľ poukazuje, mu neznemožňujú vykonávanie nevyhnutných
životných úkonov, uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo plnenie spoločenských úloh.

Za dôležitú pre posúdenie návrhu považuje odporca skutočnosť, že priznané bodové hodnotenie
sťaženého spoločenského uplatnenia navrhovateľa v súvislosti s pracovným úrazom ohodnotené na
500 bodov (v rámci bodového rozpätia 260-1300 bodov) je v dolnej hranici tohto rozpätia. Z uvedeného
vyplýva, že ani posudzujúci lekár nepovažoval sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zavýrazné. S poukazom na § 10 ods. 5 zákona č.437/2004 Z.z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie
spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozpätia len v prípade, ak možno očakávať
priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov. Navyše, v zmysle § 10 ods. 4 zákona

č.437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Posudzujúci
lekár túto možnosť vôbec nevyužil, teda nepovažoval sťaženie spoločenského uplatnenia za výrazné.
Za rozhodujúcu považuje odporca skutočnosť, že podľa znaleckého posudku z odboru psychiatria,

u navrhovateľa bolo zistené, že v súčasnosti netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle,
t.j. psychózou, ani choromyseľnosťou, ale len ľahkou, pretrvávajúcou zmenou osobnosti a preto ani
pôvodnávýškabodovéhoohodnotenia1000bodovnemohlabyťpodľaznalcasprávna.Odporcazároveň
navrhol, aby do konania vstúpili Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., ako vedľajší účastník na strane
odporcu. Odporca považoval návrh v celom rozsahu za nedôvodný a navrhol ho v celom rozsahu
zamietnuť. V prípade aspoň čiastočného vyhovenia nároku navrhovateľa, požiadal odporca súd, aby

určil 15 dňovú lehotu na vykonanie rozhodnutia.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že Navrhovateľ žil pred pracovným úrazom
bežným životom, do politického, kultúrneho, resp. športového diania sa aktívne nezapájal. Pre
rozhodnutie je podstatné aj zistenie obmedzení navrhovateľa aj z dôvodu iných ochorení, resp. úrazov.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkyne
a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil na pojednávaní dňa 26.2.2016 návrh na

začatie konania tak, že sa domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
6.466,90 EUR, keďže navrhovateľ bol okrem psychickej ujmy obmedzený aj fyzicky, a to znížením
hybnosti chrbtice. Bola mu preto vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
3.113,10 EUR, ohodnotenie obmedzenia hybnosti chrbtice navrhovateľa bolo v rozsahu 390 bodov.
Navrhovateľ žiadal teda priznať z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady sumu 6.466,90 EUR. Súd na

pojednávaní uznesením zmenu návrhu pripustil.

Odporca aj vedľajší účastník následne namietli, že súd v časti, o ktorú bol návrh rozšírený nemá
právomoc konať, resp. je v tejto časti návrh na súd podaný predčasne, keďže navrhovateľ v tejto časti
ešte nepodal návrh na uzatvorenie dohody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.4.2016 späť návrh v časti o zaplatenie sumy 2.758,90 EUR.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a ďalej uviedol, že pred úrazom mal viacero
koníčkov. Veľa sa pohyboval okolo domu. Mal aj motorku, po úraze ju musel predať. Pri dome mali

záhradu,oktorúsastaral.Teraztovšakužnemôžerobiť,pretomuselizáhraduzrušiťapriestorzatrávniť.
Stáva sa mu, že aj dve tri noci nemôže riadne spávať, prežité udalosti sa mu vracajú. Predtým chodil
častejšie plávať, aj synovi sa venoval oveľa viac ako teraz. Berie síce lieky, ale niekedy spí v noci iba
hodinu. Musí potom dospávať cez deň, keď manželka a syn odídu. Je stále nezamestnaný, zamestnanie
si však hľadá. Bol aj na veľtrhu práce. Vhodné zamestnanie sa mu však nedarí nájsť. Keď potenciálny

zamestnávateľ zistí, aké má navrhovateľ zdravotné problémy, tak mu naznačí, že ho zamestnať nemôže.
Pred úrazom chodievali s manželkou aj na plesy a zábavy, teraz už na to veľmi nemá chuť, aj keď ho tam
manželka občas vezme. Jeho najväčšou záľubou bola jazda na motorke. Mali partiu, s ktorou poriadali
motorkárske zrazy a jazdy na väčšie vzdialenosti, teraz to však už nemôže robiť, pol roka po úraze musel
motorku predať. Mal problémy chrbticou, preto už na motorke nemohol jazdiť. Manželka mu niekedy

povie, že je výbušný. Blízki mu hovoria, že sa po úraze zmenil, no on sám seba posúdiť nevie.

Svedkyňa G., manželka navrhovateľa uviedla, že pred úrazom mali s navrhovateľom iný život. Teraz
väčšinou iba sedia doma. Navrhovateľ sa necíti v spoločnosti iných ľudí dobre. Predtým chodievali
na rôzne spoločenské akcie, teraz idú len vtedy, ak to svedkyňa už nevydrží a navrhovateľa prinúti,

aby niekam išli, on tam však trpí. Niekedy je to tak, že ide iba ona sama a navrhovateľ ju príde len
vyzdvihnúť. Navrhovateľ má problémy so spánkom. Svedkyňa si myslela, že je to len preto, že ho bolia
kríže, ale zistili, že jeho problémy sú najmä psychické. Predtým obaja chceli mať spolu ešte druhé dieťa.
Navrhovateľ to však už teraz nechce. Myslí si, že to už nezvládne, že je na to starý. Svedkyňa si všakmyslí, že navrhovateľ má obavy po psychickej stránke, že sa na to necíti, a že si myslí, že by sa o
dieťa už nevedel postarať. Pre svedkyňu je to ťažké, chceli mať viac detí, obaja pochádzajú z troch detí.
Navrhovateľ býva často apatický, niekedy aj agresívny, čo sa týka jeho správania voči svedkyni a ich

synovi. Najlepšie sa cíti vtedy, keď je doma, keď k nim nikto nepríde a on nikam nejde. Väčšinou len sedí
na gauči a pozerá televízor, prípadne trávi čas pri počítači. Zriedkakedy ho príde niekto pozrieť, občas
jeho kamaráti, ale už si zvykli na to, že nie je taký vtipný a zábavný ako býval predtým. Pre svedkyňu je
to všetko nepríjemné, lebo obaja sú ešte mladí ľudia. Mala aj chvíle, keď uvažovala, že od navrhovateľa
odíde, avšak ľúbi ho, sú spolu 20 rokov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: potvrdenie o zamestnaní č.l. 5, dohoda o skončení
pracovného pomeru č.l. 6, záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 15.7.2010, kontrola
bodového hodnotenia č.l. 8, lekárska správa zo dňa 20.4.2012, výučný list navrhovateľa, zváračský
preukaz navrhovateľa, osvedčenia č.l. 15 - 17, výpis z LV č. XXX pre k.ú. G., rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa 27.4.2015 č. 1362-50/2015-PD, návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa

18.5.2015, odpoveď odporcu zo dňa 16.9.2015, správa MUDr. Viery Vézerovej zo dňa 21.12.2015,
znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 27.3.2015, správa
MUDr. Blahovej zo dňa 1.3.2016.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ bol

od 1.2.2004 zamestnancom Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s., ako baník na produktívnych
pracoviskách. V priebehu trvania pracovného pomeru absolvoval niekoľko kurzov a získal oprávnenia
na vykonávanie činností: presúvač mechanizovanej výstuže a strojník dobývacích kombajnov. Dňa
9.7.2010 utrpel navrhovateľ pracovný úraz. Pri rozpaľovaní TH spojov na zabudovanej TH výstuži sa
pod tlakom uvoľnil bočný TH segment a zasiahol ho do prilby, ktorá mu po náraze rozrazila hlavu

- čelo a poranila krk. Zamestnávateľ ako príčinu úrazu uviedol ľahkomyseľné konanie a určil rozsah
svojej zodpovednosti za pracovný úraz na 90%. V nasledujúcom období bol navrhovateľ na základe
následkov pracovného úrazu opakovane práceneschopný. Dňa 12.3.2012 uzatvoril navrhovateľ so
svojim zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorý sa v zmysle tejto dohody skončil
dňom 14.3.2012. Dôvodom skončenia bolo, že navrhovateľ ako zamestnanec stratil vzhľadom na svoj

zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu pre pracovný úraz a zamestnávateľ
nemal možnosť zamestnať ho v inom pracovnom zaradení. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo
1898-34/2012-PD zo dňa 22.5.2012 bol navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 3.113,10 EUR (220 x hodnota bodu 15,72 EUR, a z toho 90%).
Posudkový lekár hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 304c - Poúrazové obmedzenie

hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažké - 220 bodov. V čase vydania tohto rozhodnutia ešte nebolo možné
hodnotiť položku 255, nakoľko pri posttraumatickej stresovej poruche v sledovaní psychiatrom, sa za
ustálenie zdravotného stavu považuje doba viac ako tri roky od úrazu, ktoré v tom čase ešte neuplynuli.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 1469-43/2014-PD zo dňa 27.8.2014 bol navrhovateľovi priznaný
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.405,70 EUR. Išlo o dobodovanie

pôvodného lekárskeho posudku (170 x hodnota bodu 15,72 EUR, a z toho 90%). Posudkový lekár
hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 304c celkovo na 390 bodov. Dňa 27.3.2015
bol vypracovaný znalecký posudok č. 64/2015 znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia,
s.r.o., Bánovce nad Bebravou. Znalec dospel k záveru, že navrhovateľ v súčasnosti netrpí duševnou
chorobou v pravom zmysel slova, t.j. psychózou ani choromyseľnosťou. U navrhovateľa bola zistená

prítomnosť poruchy osobnosti, ktorou je pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti.
Jedná sa o trvalú zmenu osobnosti. Posttraumatické povahové zmeny v ľahkej miere narušujú jeho
sociálnu adaptabilitu a plnohodnotné spoločenské uplatnenie. Trvalú poruchu osobnosti kvantifikoval
znalec ako ľahkú. Za adekvátne považoval znalec ohodnotenie počtom bodov 500. Dňa 20.4.2015 bola
odporcom vypracovaná lekárska správa, kde je konštatované, že miera poklesu pracovnej schopnosti

odporcu na účely úrazovej renty je 75%. Dňa 22.4.2015 bola odporcom vypracovaná kontrola bodového
hodnotenia pracovného úrazu, kde bolo hodnotenie posudkovým lekárom odporcu stanovené na 500
bodov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 1362-50/2015-PD zo dňa 27.4.2015 bol navrhovateľovi
priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.416,-EUR (500 x hodnota
bodu 16,48 EUR, a z toho 90%). Posudkový lekár hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia položkou

255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií - 500 bodov. Dňa 18.5.2015 adresoval navrhovateľ
odporcovi návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní, ktorým navrhol zvýšiť vyplatenú náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50%. Dňa 16.9.2015 oznámil odporca navrhovateľovi, že generálny riaditeľodporcu v spolupráci s príslušnou komisiou návrh dohody navrhovateľa preskúmal, avšak jeho žiadosti
nevyhovel. Navrhovateľ je od roku 2012 v evidencii psychiatrickej ambulancie MUDr. Viery Vezérovej,
podľa jej vyjadrenia trpí posttraumatickou stresovou poruchou, zmiešanou úzkostno depresívnou

poruchou a somatizačnou poruchou po pracovnom úraze. Jeho stav je v celku kompenzovaný, pretrváva
psychosomatická symptomatika, senzitivita a oslabená frustračná tolerancia záťaže. Podľa vyjadrenia
praktickej lekárky navrhovateľa, MUDr. Magdalény Blahovej je navrhovateľ zároveň v trvalej liečbe
ortopéda. Podstupuje aj vyšetrenia u neurológa a psychológa. Frekvencia odborných vyšetrení sa
postupneznižuje.Jehozdravotnýstavjestabilizovaný,podľapotrebyjevyšetrovanýaliečenýodbornými

lekármi. Pretrvávajú u neho bolesti hlavy, krčnej chrbtice, ramien, nespavosť, búšenie srdca. Užíva
analgetiká, antireumatiká a trvalo užíva aj lieky predpísané psychiatrom. Navrhovateľ podľa svojho
vyjadrenia trpí nespavosťou, aj napriek liekom ktoré užíva. Musí dospávať cez deň. Prežité udalosti sa
mu vracajú. Blízki mu tvrdia, že sa zmenil, že je výbušný. Nedokáže si nájsť zamestnanie. Podľa jeho
manželky, stratil navrhovateľ po úraze úplne záujem o spoločenský život. Necíti sa dobre v spoločnosti
iných ľudí. Pokiaľ niekam ide, trpí tam. Má aj dlhodobé problémy so spánkom. Navrhovateľ, aj napriek

túžbe jeho manželky, už nechce mať ďalšie dieťa, obáva sa, že by to psychicky nezvládol a nevedel by
sa už o dieťa postarať. Doma býva pasívny a apatický. Niekedy sa agresívne správa voči manželke a
synovi. Väčšinou len sedí na gauči a pozerá televíziu, prípadne trávi čas pri počítači.

Podľa § 13 ods. 3 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa

u nich zistila choroba z povolania.

Podľa§99zákonač.461/2003Z.z. poškodenýmánároknanáhraduzabolesťananáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,

ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.Podľa § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery
jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj
vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

Podľa § 1 opatrenia ministerstva zdravotníctva č č. S03594-OL-2014 - oznámenie č. 133/2014 Z.z. o
ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014

výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za jeden
bod je 16,48 eura.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi boli priznané dve náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to za dva rôzne následky na jeho zdraví, spôsobené jedným pracovným úrazom. V
prvom prípade išlo o následok: Poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažké, kde

bolo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa stanovené na 220 bodov a neskorším
rozhodnutím odporcu bolo hodnotenie zvýšené na 390 bodov. Za toto sťaženie spoločenského
uplatnenia priznal odporca navrhovateľovi náhradu v celkovej v sume 5.518,80 EUR (3.113,10 EUR
+ 2.405,70 EUR).

V druhom prípade bola navrhovateľovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
7.416,- EUR, a to rozhodnutím odporcu zo dňa 27.4.2015, kde bola priznaná náhrada za následok na
zdraví: Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií - položka 255, ohodnotené počtom 500 bodov.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu, bolo predmetom konania len zvýšenie druhej náhrady v sume
7.416,-EUR. Bolo preto potrebné rozlíšiť dopad jednotlivých následkov poškodenia zdravia na život
navrhovateľa a z tohto vyplývajúcich obmedzení, ktoré u navrhovateľa nastali. Súd sa preto v tomto
konaní nemohol zaoberať jednotlivými obmedzeniami, ktoré v živote odporcu nastali v súvislosti s
následkom - obmedzením hybnosti krčnej chrbtice.

Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia má za cieľ, aby si poškodený, trpiaci trvalými
následkami na zdraví, mohol za poskytnutú peňažnú náhradu zaobstarať požitky, ktorými si nahradí
obmedzenie v živote, ktoré u neho nastali v dôsledku poškodenia zdravia.

Odporca v konaní namietol, že navrhovateľ nespĺňa jedno zo základných kritérií pre mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a to je uznanie invalidity. Uviedol, že do súčasnej doby
sa vôbec neposudzovalo, či by navrhovateľ splnil kritériá vzniku nároku na invaliditu. Je pravdou, že
doposiaľ sa u navrhovateľa posudzovala len miera poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca, a to na účely posúdenia podmienok na priznanie nároku na úrazovú rentu podľa

§ 88 zákona č. 461/2003 Z.z. a neskúmalo sa, či spĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku.
Súd však konštatuje, že z gramatického výkladu ustanovenia § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. nevyplýva,
že uznanie invalidity je nevyhnutnou podmienku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Nie je tam napr. formulácia: „v prípadoch hodných osobitného zreteľa a súčasne pri
uznaní invalidity“. Súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.

novembra 2011, sp.zn. 5Cdo 212/2010, podľa ktorého aj keď poškodený nebol uznaný invalidným (resp.
nebol mu priznaný invalidný dôchodok), musí súd vyhodnotiť rozsah jeho zdravotného poškodenia z
aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia.Vzmysle§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.jeuznanieinvalidityibajedným,nievšakjedinýmdôvodom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Opačný výklad by bol zužujúci a nezodpovedajúci zmyslu zákona.

Súd ďalej skúmal, či u navrhovateľa boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Je možné
súhlasiť s názorom odporcu, že navrhovateľ predtým, než utrpel pracovný úraz, žil v podstate bežným
životom a že jeho zapojenie do spoločenského života nebolo až také výrazné. Na druhej strane súd
posudzoval vplyv následkov pracovného úrazu na uplatnenie navrhovateľa komplexne a skúmal, ako sa
zdravotné obmedzenia vyplývajúce z psychickej poruchy ako následku tohto pracovného úrazu, prejavili

na jednotlivých aspektoch života navrhovateľa.

Navrhovateľ utrpel pracovný úraz v relatívne mladom (35 rokov) a zároveň produktívnom veku. V
dôsledku pracovného úrazu prišiel o možnosť realizovať sa v zamestnaní, ktoré ho napĺňalo a nachádzal
v ňom uplatnenie. Nebolo dokonca ani možné, aby bol u vtedajšieho zamestnávateľa preradený na
iné pracovné miesto a pracovný pomer musel preto ukončiť. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ

síce aj napriek následkom pracovného úrazu nie je úplne vylúčený z pracovného trhu, no doposiaľ sa
mu nepodarilo nájsť si zamestnanie. Navrhovateľ však sám priznáva, že z pracovného uplatnenia ho
vylučujú predovšetkým následky, týkajúce sa poškodenia krčnej chrbtice.

Pri posudzovaní následku pracovného úrazu, spočívajúceho v psychickej poruche, ktorou navrhovateľ

trpí, považoval súd za najzávažnejší jeho dopad na osobný a rodinný život navrhovateľa. Navrhovateľ žil
až do doby, kedy utrpel pracovný úraz v šťastnom a spokojnom manželstve, z ktorého pochádza aj jedno
dieťa - syn, ktorý mal v čase úrazu deväť rokov. Následkom psychickej poruchy, ktorou navrhovateľ
v dôsledku úrazu trpí, sa jeho rodinný život podstatne zmenil. Navrhovateľ sa stal apatickým, má
problém nájsť si zmysluplné trávenie voľného času. V dôsledku nespavosti má narušený denný režim.

Má problém normálne komunikovať s manželkou a synom, býva podráždený a agresívny. V podstate
rezignoval na akýkoľvek spoločenský život, čím trpí najmä jeho manželka. Navrhovateľ aj napriek
tomu, že je prevažne doma, sa svojej rodine nevenuje. Manželka navrhovateľa túži po ďalšom dieťati.
Navrhovateľ má však teraz už strach mať ďalšie dieťa, keďže sa necíti dosť psychicky silný, aby rolu otca
zvládol. Navrhovateľ z dôvodu jeho psychickej poruchy zatiaľ nedokáže žiť plnohodnotným rodinným

životom. Z výpovede jeho manželky vyplynulo, že napriek tomu, že sa navrhovateľovi snaží byť oporou,
istú dobu bol v dôsledku jeho správania ich manželský vzťah v kríze a zvažovala, že navrhovateľa opustí.
Navrhovateľ si doposiaľ nedokázal nájsť zmysluplný spôsob sebarealizácie, dlhodobejší životný cieľ,
spôsob trávenia svojho voľného času, trávenia času s rodinou a vôbec fungovania domácnosti.

Podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo 67/2007, má odškodnenie reparovať následky škody na zdraví,
ktoré sú trvalého rázu a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v
spoločnosti, hlavne na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane možnosti uplatniť sa
(okrem iného aj) v rodinnom živote, a to s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví.
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu, je teda jedným z aspektov života poškodeného, ktoré je potrebné

skúmať pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj
sféra rodinného života. Súd považoval za preukázaný negatívny dopad následkov psychickej poruchy,
ktorou navrhovateľ trpí, na prežívanie navrhovateľa v rodine ako prostredí, ktoré je pre človeka základné
a určujúce, a ktoré mu vytvára zázemie a pocit bezpečia. Navrhovateľ však tieto atribúty nedokáže
svojej rodine zatiaľ plnohodnotne vytvoriť. Napriek diagnostickému záveru psychiatra, že v prípade

navrhovateľa ide len o ľahkú trvalú poruchu osobnosti, vplyv tejto poruchy je stále značný a na rodinný
život navrhovateľa značne nepriaznivý. Navrhovateľ ešte nemá vysoký vek, v čase úrazu mal len 35
rokov a jeho syn je stále maloletý a potrebuje, aby sa mu otec naplno venoval, čo mu navrhovateľ zatiaľ
poskytnúť nedokáže. Navrhovateľ a jeho rodina súčasnou situáciou veľmi trpí.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenie zdravia - psychická porucha, ktoré u navrhovateľa
vzniklovdôsledkupracovnéhoúrazu,maloznačnenegatívnydopadnacelkovýdovtedajšíspôsobživota
navrhovateľaajehorodiny.Vzhľadomnauvedenéokolnostidospelsúdkzáveru,žeprípadnavrhovateľa
je hodný osobitného zreteľa a preto je odporcom priznaná náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia nepostačujúca. Súd považoval za primerané zvýšiť túto náhradu o 15 %, navrhovateľovi teda

priznal sumu 1.112,40 EUR. Vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol.

Súd zohľadnil žiadosť odporcu v jeho vyjadrení k návrhu a určil mu 15-dňová lehotu na plnenie
priznaného nároku, ktorá začne plynúť od právoplatnosti rozsudku.Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.758,90 EUR, v ktorej bol návrh vzatý späť.

Podľa § 151 ods.3 prvej vety OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe citovaného ustanovenia ponechal súd rozhodnutie o trovách konania samostatnému
uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.