Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8714010543.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.
februára 2021, v trestnej veci obž. X. N. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/146/2014 zo dňa 26. februára
2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej X. N..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/146/2014 zo dňa 26. februára 2020 bola obžalovaná
X. N. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že

ako vedúci pracovník Hotela Šafran, Batizovce, okres Poprad, ktorého prevádzkovateľom bola v tom
čase spoločnosť VIRDE Slovakia s.r.o., Čínska 24, 040 13 Košice, t.č. ul. Štefánikova 4882, Poprad,
IČO: 36 603 881, kde bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2011, s pracovným
pomerom na dobu neurčitú a s nástupom do práce dňa 18.04.2011 prisvojila si finančné prostriedky
tým, že v ČSOB, a.s. pobočka Poprad v dňoch 08.12.2011 a 09.12.2011 vykonala hotovostný výber
finančných prostriedkov v sume 1.000,- € a v sume 2.500,- € z účtu spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o.

č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol v tom čase vedený na spoločnosť VIRDE Slovakia s.r.o. a
ku ktorému mala ako zamestnanec prístup, výber finančných prostriedkov riadne nezdokladovala a
nepoužila na určený účel slúžiaci na prevádzku Hotela Šafran, Batizovce a ani ich spoločnosti VIRDE
Slovakia, s.r.o. neodovzdala, ale tieto si ponechala, pričom výber finančných prostriedkov v sume 2
500,--eur vykonala bez súhlasu konateľa spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o., keďže dňa 08.12.2011
bola konateľom spoločnosti VIRDE Slovakia s.r.o. upozornená na zákaz disponovať s finančnými

prostriedkami spoločnosti a zároveň vyzvaná nato, aby odovzdala platobnú kartu spoločnosti VIRDE
Slovakia, s.r.o., čím pre spol. VIRDE Slovakia s.r.o., ul. Štefánikova 4882, Poprad, IČO: 36 603 881
spôsobila škodu vo výške 3.500,- €.

Za to bol obžalovanej uložený podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, s použitím 56 ods. 1 Tr. zákona,
§ 57 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona peňažný

trest vo výmere 300,- (tristo) eur

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd ustanovil pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného
trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť VIRDE Slovakia, s.r.o., Záhradná

670, 059 35 Batizovce, IČO: 36 603 881 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení do výroku o vine a treste odvolanie obžalovaná. V
neskoršie preložených dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu konštatuje, že považuje vyhlásený
rozsudok za nezákonný, lebo okresný súd v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil skutkový

stav jednostranne a vzal v úvahu pri rozhodovaní o vine a treste len svedecké výpovede Ing.
E., G. E. a S. P., čím porušil ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. poriadku. Samotné rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery.
Prvostupňový súd neakceptoval ani námietky na nedostatočne zistenie podstatnej okolnosti, ktoré bolo
nutné doplniť prostredníctvom znaleckého dokazovania z odboru účtovníctva, pričom na poslednom

hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2020 odmietol návrh obhajcu na doplnenie znaleckého
posudku Ing. K. B.. Namieta vymedzenie skutkových okolností v rozsudku okresného súdu spočívajúce
v tom, že obžalovaná vykonala hotovostný výber finančných prostriedkov v sumách 1.000 eur a 2.500
eur bez súhlasu konateľa spoločnosti VIRDE Slovakia, s. r. o., Poprad, keďže z listinných dôkazov
vyplýva, že v období od 1.7.2011 do 9.12.2011 bola táto oprávnená neobmedzene realizovať výbery a
vklady v ČSOB a. s., Bratislava. Trvá na tom, že finančné prostriedky vybraté 8.12.2011 boli vybraté jej

osobou v pobočke banky za účelom ich ďalšieho použitia v pokladni na úhrady platiacich zákazníkov.
Súd nevzal vôbec v úvahu okolnosti, ktoré obžalovaná uviedla v rámci svojej obhajoby a ktoré boli
potvrdené svedeckou výpoveďou jej manžela C. N.. Okresnému súdu stačilo na vyvodenie trestnej
zodpovednosti konštatovanie Ing. O. E., že obžalovaná mala uzatvorenú ústnu dohodu o hmotnej
zodpovednosti, čo je evidentne v rozpore s ustanovením § 182 až § 184 a násl. Zákonníka práce. Bolo

povinnosťou zamestnávateľa pri vzniku pracovného pomeru vykonať inventarizáciu a následne aj po
skončení pracovného pomeru, avšak žiadna inventarizácia vykonaná nebola. Spochybňuje hodnotenie
súdu týkajúce sa znaleckého posudku Ing. K. B., ktorá jednoznačne vyjadrila, že obchodná spoločnosti
VIRDE Slovakia, s.r.o. nevykonávala riadnu evidenciu príjmov a výdajov v pokladni spoločnosti v
zmysle Zákona o účtovníctve. Vzhľadom na tieto nedostatky v účtovníctve podľa znalkyne nebolo

možné ustáliť účtovný stav hotovosti v konkrétnych dňoch a porovnať ho s reálnym stavom, ak nebola
vykonaná riadna inventarizácia. Z účtovných dokladov predložených znalkyni nebolo možné ustáliť
účtovný stav hotovosti v pokladni Hotela Šafran. Tým, že nebola uskutočnená inventarizácia peňažných
prostriedkov, nebolo možné ani reálne zistiť, aké boli skutočné príjmy v hoteli za jednotlivé mesiace.
Trvá na tom, že si neprivlastnila žiadne finančné prostriedky a obidva výbery tak 1.000,- eur z 8.12.2011,

ako aj sumu 2.500,- eur z 9.12.2011 obžalovaná vložila do účtujúcej peňaženky, ktorú 9.12.2011 vo
večerných hodinách odovzdala G. E.. Z obsahu mesačných prehľadov príjmov a výdajov hotovosti, ktoré
zasielala účtovníčka S. P. Ing. E. vyplývajú neoprávnene zásahy do účtovníctva. Súd prvého stupňa túto
skutočnosť absolútne odignoroval a odmietol na základe týchto nových skutočností vykonať doplnenie
znaleckého dokazovania, ktorým by sa bolo objektívne zistilo, aký bol skutočný stav v pokladni 9.12.2011

aj vzhľadom na uskutočnené osobné vklady obžalovanou do pokladne. Navrhla odvolaciemu súdu zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obžalovanej vyplýva, že v tomto nie sú uvedené žiadne také
skutočnosti, ktoré by neboli známe už v konaní pred okresným súdom a s ktorými by sa súd

nevysporiadal v napadnutom rozsudku, ktorý považuje za zákonný a správny, pričom v podrobnostiach
odkazuje na jeho rozsiahle odôvodnenie. Navrhol odvolanie obž. X. N. podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Poškodený vo svojom vyjadrení považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine a treste za

vecne správny, zákonný a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Dôkazy prezentované v
prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa podľa názoru poškodeného potvrdzujú,
že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona tak, ako sa jej to kládlo za vinu v prokurátorom
podanej obžalobe. Tvrdenia obžalovanej uvedené v odôvodnení odvolania poškodený považuje za

účelové, zavádzajúce a klamlivé. Vo vzťahu ku tvrdeniam prezentovaným obžalovanou v odôvodnení
jej odvolania poškodený poukazuje na skutočnosť, že za stav a vedenie účtovnej evidencie obchodnej
spoločnosti VIRDE SLOVAKIA s.r.o. bola v rozhodujúcom období zodpovedná práve obžalovaná. Táto
povinnosť jej vyplývala priamo z jej pracovnej zmluvy (viď. ustanovenie čl. 3 Pracovnej zmluvy zo
dňa 15.04.2011) a jej pracovného zaradenia ako vedúcej pracovníčky hotela. V ostatnom poškodený

poukázal na svoje tvrdenia a stanoviská prezentované v jeho písomnom podaní zo dňa 31.03.2017.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej v súlade s ustanovením § 319 Trestného poriadku
zamietol ako nedôvodné.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd konštatuje, že v prejednávanej trestnej veci už raz konal a rozhodoval, pričom na
podklade podaného odvolania obžalovanou zrušil vtedy napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec

vrátil na nové konanie a rozhodnutie a to z dôvodov tam bližšie uvedených.

Odvolací súd pri plnení si prieskumnej povinnosti následne konštatuje, že okresný súd v rámci zisťovania
a ustálenia skutkového stavu vykonal na hlavných pojednávaniach všetky potrebné a dostupné dôkazy
(a to aj z ohľadom na pokyny uvedené v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení) na objasnenie
skutkového stavu a tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a tak dospel ku správnym a úplným

skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom súd prvého stupňa podrobne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Tieto skutkové okolnosti, považuje druhostupňový
súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie prvostupňového súdu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade pritom vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok, ktorý jej
bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila

vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Ako to správne konštatuje súd prvého stupňa, výrok o vine obž. X. N. možno ustáliť predovšetkým
na základe výpovede svedka Ing. O. E. a listinného dôkazu v podobe pracovnej zmluvy zo dňa

15.04.2011, podľa ktorej bola obžalovaná pracovne zaradená na pozícii vedúceho pracovníka hotela
Šafran, ktorej súčasťou bola zodpovednosť obžalovanej za zverený majetok, vrátane finančných
prostriedkov spoločnosti (pokladničná hotovosť, zásoby) a zo zodpovednosti za zverený majetok jej
vyplývala povinnosť použiť finančné prostriedky výlučne na zabezpečenie prevádzky hotela Šafran v
Batizovciach, resp. v prospech spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o., teda na presne a vopred určený

účel ich použitia. Obžalovaná na základe dispozičného oprávnenia udeleného jej konateľom spoločnosti
Ing. O. E. mohla z účtu poškodenej spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o. vykonávať výbery finančných
prostriedkov patriacich spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o., ale tieto výbery finančných prostriedkov
mohla vykonávať len do dňa 08.12.2011, kedy jej Ing. O. E. osobne oznámil zrušenie dispozičného
práva k firemným finančným prostriedkom a kedy ju požiadal o vrátenie firemnej platobnej karty

vydanej k účtu vedeného v ČSOB, a.s., pobočka Poprad. Svedkovia Ing. O. Vícha, G. E. a S.
P. jednoznačne a vo všetkých svojich výpovediach, vrátane konfrontácie s obžalovanou objektívne
potvrdili, že obžalovanej konateľ spoločnosti dňa 08.12.2011 oznámil zákaz disponovať s finančnými
prostriedkami spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o. a že ju vyzval i na odovzdanie firemnej platobnej karty
k účtu spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o. Z listinných dôkazov pritom vyplynulo, že obžalovaná dňa

08.12.2011 z účtu spoločnosti VIRDE Slovakia, s.r.o. vykonala hotovostný výber finančných prostriedkov
v sume 1.000,- eur a dňa 09.12.2011 ďalší hotovostný výber finančných prostriedkov v sume 2.500,-eur,
pričom predmetné finančné prostriedky pre účely prevádzky hotela Šafran, resp. pre spoločnosť VIRDE
Slovakia, s.r.o. nepoužila a ani ich použitie riadne nezdokladovala a ponechala si ich pre svoju potrebu,keďže už vedela, že konateľ spoločnosti Ing. O. E. jej dňa 08.12.2011 zakázal disponovať s firemnými
finančnými prostriedkami i s firemnou platobnou kartou vydanou k účtu spoločnosti VIRDE Slovakia,
s.r.o., vedeného v ČSOB, a.s., pobočka Poprad. Obžalovaná teda so zverenou vecou úmyselne naložila

v rozpore s podmienkami hmotnej zodpovednosti, ktorá jej vyplývala z pracovnej zmluvy, čím súčasne
poškodenému subjektu spôsobila väčšiu škodu. Obžalovanej obrana o tom, že potvrdenia o výbere
finančných prostriedkov z firemného účtu zo dňa 08.12.2011 a zo dňa 09.12.2011 „nechala niekde“ v
hoteli Šafran a že si nepamätá „kde a komu“ odovzdala doklady, ktoré mali preukázať nákup tovaru
pre potreby hotela Šafran zo dňa 08.12.2011 ako aj to, že zvyšok peňazí, t.j. rozdiel hotovosti medzi

nákupom, ktorý mala obžalovaná údajne vykonať a výberom sumy 1.000,- eur a celá suma 2.500,-
eur, ktorú mala podľa jej tvrdenia vrátiť do pokladne hotela Šafran, nekorešpondovali žiadnemu z
vykonaných dôkazov, či už v podobe svedeckých výpovedí Ing. O. E., G. E., S. P., I. L. a C. N. alebo
v podobe listinných dôkazov, keďže ani jeden z vypočutých svedkov a ani zápis vyhotovený S. P. dňa
08.12.2011 nepotvrdili, že obžalovaná firemné finančné prostriedky alebo ich časť v dňoch 08.12.2011
a 09.12.2011 vrátila do pokladne hotela Šafran a že obžalovaná relevantným spôsobom v tieto dni

alebo v nasledujúce dni až doposiaľ ich použitie na zabezpečenie prevádzky hotela Šafran riadne
zdokladovala. Svedok C. N. - manžel obžalovanej v konaní pred okresným súdom pritom tvrdil, že
obžalovaná si predmetnými výbermi firemných finančných prostriedkov iba „kompenzovala“ to, čo do
prevádzky hotela Šafran vložila alebo „vyporiadavala“ pohľadávky voči spoločnosti VIRDE Slovakia,
s.r.o. Súčasne v konaní pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané, aby svedkovia Ing. O. E., G.

E. a S. P. proti nej svedčili len z pomsty za nevyrovnané vzájomné dlhy alebo pohľadávky medzi ňou
a spoločnosťou VIRDE Slovakia, s.r.o. Okolnosť, že účtovníctvo spoločnosti VIRDE Slovakia s.r.o. v
žalovanom období bolo alebo nebolo vedené v súlade so zákonom o účtovníctve je pre posúdenie
trestno-právnejzodpovednostiobžalovanejzažalovanýskutokskutkovoiprávneirelevantné,alespôsob
jeho vedenia, či skôr nevedenia, obžalovaná mohla vo svoj prospech len využiť a podľa názoru

okresného súdu aj reálne využila, keďže ako sama uvádzala, mala voľné právo konať za hotel Šafran
a že pri riadení a vedení prevádzky hotela Šafran nebola nikým kontrolovaná. Obžalovanú z trestno-
právnych následkov jej konania nevyviňuje ani postup poškodenej strany, ktorá si spôsobenú škodu
riešila alebo rieši započítaním vzájomných pohľadávok alebo v inom civilno-právnom konaní, keďže
výlučne konaním obžalovanej vznikol následok v podobe väčšej škody na úkor majetku iného.

K uvedenému odvolací súd dodáva, že podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-
IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky
okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť

akéhokoľvek iného záveru. V posudzovanom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaná bola zo
spáchania žalovaného prečinu usvedčovaná predovšetkým výpoveďami svedkov Ing. O. E., G. E. a
S. P., ktorých hodnovernosť nebola žiadnymi inými dôkazmi spochybnená. Nebola totiž zistená žiadna
skutočnosť, ktorá by svedčila o ich zámere, resp. snahe nepravdivo (krivo) obviniť obžalovanú X. N.,
ak by žalovaný skutok nespáchala. Tieto výpovede boli navyše podporené dôkazmi nepriamymi a síce

listinnými dôkazmi (napr. pracovnou zmluvou, listinami o výbere hotovosti a pod.). Uvádzané priame a
nepriamedôkazyvosvojomsúhrnevytvárajúužspomenutúuzavretúreťazdôkazovneumožňujúcichiný
záver ani o priebehu žalovaného skutku ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel okresný súd.

Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine

napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovanej ako
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaná tým, že si prisvojila finančné
prostriedky patriace spoločnosti VIRDE Slovakia s.r.o. a spôsobila tak väčšiu škodu (viac ako 2.660,-
eur), naplnila po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/ Tr.
zákona (obžalovaná viedla riadny život) bez zistenia priťažujúcich okolnosti uvedených v § 37 Tr. zákona
a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, s čím sa v celom rozsahu stotožnil
aj krajský súd.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovanej. Okresný súd vzhľadom na odstup času od spáchania skutku až
po vyhlásenie terajšieho odsudzujúceho rozsudku nebol toho názoru, aby u obžalovanej bolo potrebnéna dosiahnutie účelu trestu a jej nápravu ukladať iný druh trestu alebo inú výmeru peňažného trestu
a náhradného trestu. V osobe obžalovanej neboli vzhliadnuté sklony k páchaniu trestnej činnosti a
podľa názoru prvostupňového súdu sa žalovaného trestného činu dopustila len pod vplyvom situácie,

ku ktorej došlo medzi ňou a spoločnosťou VIRDE Slovakia, s.r.o. ako jej vtedajším zamestnávateľom,
alebo pod vplyvom vzájomne nevysporiadaných pohľadávok a sporov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ.
Po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel súd prvého stupňa k záveru, že u obžalovanej
X. N. sa účel trestu dosiahne aj uložením samostatného peňažného trestu vo výmere 300,-eur, spolu
s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, uložený jej pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Zároveň okresný súd poškodenú organizáciu VIRDE Slovakia, s.r.o. s jej nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku a v adhéznom konaní
o nej nerozhodoval.

Krajskýsúdpreskúmanímpredloženéhospisovéhomateriálusohľadomnapovahuodvolacíchnámietok
ako aj vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu jednak
vo výroku o vine tak aj vo výroku o treste a keďže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,jenadbytočné,abyodvolacísúdopakovalvosvojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Preto krajský súd na tomto mieste osvojujúc si

hore uvedenú argumentáciu v celom rozsahu na ňu odkazuje. Je potrebné tiež uviesť, že prvostupňový
súd vo svojom rozhodnutí odpovedal aj na podstatné odvolacie dôvody obžalovanej, preto krajský súd
budevďalšomreagovaťužibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

Ohľadne namietaného porušenia ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. poriadku a samotného hodnotenia
dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa
správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie.

Všetky vykonané dôkazy súd prvého stupňa náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak
k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj podľa názoru krajského súdu stal tak,
ako to prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ho
spáchala obžalovaná tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd

žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo
svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovanú zo spáchania tohto skutku. V súdnom konaní bolo
bez pochyby preukázané, že obžalovaná v dvoch dňoch (08. a 09.12.2011) vybrala finančnú hotovosť v
celkovej výške 3.500,-eur z podnikateľského účtu poškodenej spoločnosti a peniaze neodovzdala, resp.
nezúčtovala v prospech spoločnosť VIRDE Slovakia s.r.o. a tieto si ponechala pre vlastnú potrebu. O

výbere peňazí z účtu svedčia jednak listinné dôkazy ako aj výpoveď samotnej obžalovanej, ktorá to
potvrdila, avšak s tým, že uvedené peniaze vložila do pokladne, teda že si ich nenechala. Uvedené
tvrdenie obžalovanej je ale v rozpore s výpoveďami svedkov Ing. O. E., G. E. a S. P., pričom posledné
dve menované vykonali inventúru v pokladni hotela a zistili manko v pokladni. Svedkyňa G. E. pri svojom
výsluchu pred okresným súdom dňa 7.11.2016 dokonca uviedla, že po tom, ako jej manžel povedal

obžalovanej, že má odovzdať finančné prostriedky a platobnú kartu, vzala čašníčke peňaženku, otvorila
ju, kde bolo veľa papierových bankoviek, šla dozadu za bar, išla do príručného skladu a dívala sa ako
obžalovaná vytiahla z nej nejaké peniaze a dala si ich do vrecka a po príchode k nim spoločne aj s p. P.
prerátali stav financií v peňaženke. V tejto súvislosti nedá nespomenúť svedectvo manžela obžalovanej
C. N., ktorý uviedol, že časť vybratých peňazí obžalovaná vložila do pokladne hotela Šafran, v akej

výške nevie uviesť a časťou peňazí si vykompenzovala to, čo vložila do činnosti hotela, jej výšku uviesť
nevedel. Takto uvádzané skutočnosti sú vo veľkej miere zhodné napokon aj s vyjadrením obžalovanej
na pojednávaní pred Okresným súdom Poprad zo dňa 21.1.2013 v sporovej veci vedenej pod sp.zn.
9Cb/143/2012 (zápisnica bola predložená stranou obhajoby v rámci odvolania voči prvému vo veci
vynesenému rozsudku - viď čl. 470-7 a oboznámená na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2020 - viď

čl. 660), kedy k tvrdeniam konateľa žalovaného Ing. E. uviedla, že vybrala peniaze z účtu vo výške
1.000,- eur a 2.500,- eur v dňoch 8.a 9.12.2011, tieto použila už 8.12.2011 na nákup prostriedkov pre
hotel a doklady predložila účtovníčke. A keďže pokladňa v hoteli bola v mínusovej hodnote, tak urobila
dňa 9.12.2011 výdavkový doklad, ktorého kópiu dala p. E. a celý zostatok výberu týmto previedla týmtovýdavkovým dokladom do pokladne a peniaze si nechala a použila ich na započítanie jej pohľadávok,
ktoré voči žalovanému mala, z dôvodu, že ho dotovala vlastnými finančnými prostriedkami. Ani krajský
súd neuveril terajším tvrdeniam obžalovanej o tom, že vybrané peniaze vložila do pokladne spoločnosti

a to práve s ohľadom na vyššie uvedené. Samotný manžel obžalovanej potvrdil, že časť peňazí si
manželka nechala ako určitú kompenzáciu, čo potvrdila obžalovaná aj v civilnom spore. Podľa názoru
odvolacieho súdu sa obžalovaná v tomto trestnom konaní snaží takouto výpoveďou vyviniť zo svojej
trestnoprávnej zodpovednosti a ňou vyjadrené skutočnosti prispôsobiť dôkaznej situácii v trestnej veci.
Napokon o účelovosti výpovede obžalovanej svedčí aj to, že teraz v prebiehajúcom trestnom konaní

tvrdila, že pri rozhovore dňa 8.12.2011 bol len Ing. O. E., jej manžel a ona, pričom žiadna ďalšia osoba
sa tam nenachádzala, t.j. G. E. a S. P., čo je ale v rozpore s tým, čo uvádzala rámci súdneho konania v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/165/2102, kde z odôvodnenia rozsudku zo
dňa 28.11.2013 (oboznámený na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2016 - viď čl. 432) strana 3 vyplýva, že
k stretnutiu s konateľom ( Ing. E.) došlo 8.12.2011 a už pred stretnutím ju konateľ požiadal o predloženie
písomnosti týkajúcich sa hotela a vyzval ju, aby vysťahovala svoje veci z izby, ktorú s manželom užívali.

Príčina jeho konania jej nebola známa. Počas pracovnej porady veci z izby sťahoval jej manžel, ona bola
prítomná na porade s Ing. E., jeho manželkou, kuchárom, obchodným zástupcom VIRDE- Kušnírom
a prítomná bola aj I. L.. Je teda celkom zjavné, že obžalovaná nevypovedá pravdu a prispôsobuje
svoje vyjadrenia vzniknutej dôkaznej situácii a preto ani krajský súd neuveril rozhodným skutočnostiam
(vloženievšetkýchvybratýchpeňazídoúčtujúcejpeňaženkyhotela)učinenýchvovýpovediobžalovanej.

Súčasne možno konštatovať, že podstatou podaného odvolania je snaha obžalovanej dosiahnuť, aby
krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky
odvolateľky dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné
konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený

správne a následne bol aj zákone subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného
činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.

Vo vzťahu k návrhu na doplnenie znaleckého posudku Ing. K. B., odvolací súd uvádza nasledovné.
Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad trestného konania, a síce zásady zabezpečenia

práva na obhajobu, je aj právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky
okolnostisvedčiacevjehoprospech.Súčasnejepotrebnézdôrazniť,žetotojehoprávovšakneznamená
povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy
(§ 2 ods. 10 a § 272 ods. 3 Tr. por.). Súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci, totiž čo do rozsahu
dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie

ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je
právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,
ale aká je ich dôkazná sila. Rozsah vo veci vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom považoval
aj krajský súd za dostatočný na vydanie rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu navrhované doplnenia
znaleckého posudku by prekročili rozumnú mieru účelnosti takéhoto dôkazu, z hľadiska jeho možného

prínosu k predmetu dokazovania, ktorého najdôležitejšou zložkou v trestnom procese je zistenie,
či sa stal protiprávny skutok trestnoprávnej povahy, ak áno, kto ho spáchal a z akej pohnútky. V
týchto súvislostiach krajský súd ale pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán

konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Doplnenie
znaleckého posudku po viac ako 9 rokoch od spáchania skutku je preto neopodstatnené, keďže už v
pôvodnom znaleckom posudku Ing. K. B. konštatovala, že evidencia príjmov a výdavkov v účtovníctve

spoločnosti nebola vykonávaná v zmysle zákona o účtovníctve. Teda, ak už v čase vypracovania
znaleckého posudku (rozumej 09.10.2013) znalkyňa prezentovala takýto záver (neúplnosť účtovných
dokladov), nie je vôbec zrejmé akú podstatnú okolnosť podľa obhajoby, by bolo potrebné doplniť
prostredníctvom znaleckého dokazovania z odboru účtovníctva a najmä z akých listinných dôkazov by
mala znalkyňa vychádzať. Napokon za zhromažďovanie účtovných podkladov potrebných na vedenie

riadneho účtovníctva zodpovedala v zmysle pracovnej zmluvy samotná obžalovaná, pričom účtovníčka
p. P. mohla zaúčtovať len to, čo jej obžalovaná predložila. O nadbytočnosti doplnenia tohto dôkazu
svedčí tiež to, že aj krajský súd dospel k presvedčeniu, poukazujúc na hore uvedené skutočnosti,
že obžalovaná vybrané finančné prostriedky neodviedla do pokladne spoločnosti a ani ich použitiežiadnym iným relevantným spôsobom nezdokladovala, ale si ich ponechala pre svoju potrebu, preto ani
nevedenieúčtovníctvavzmyslezákonnýchprepisovnemôžesamoosebespôsobiťzániktrestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej za súdený skutok.

Záverom krajský súd vo vzťahu k druhu a výmeru trestu dospel na základe zistených osobných a
majetkových pomeroch obž. X. N. k názoru, že uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur možno
považovať za trest primeraný. Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, čo preukazuje vedenie
riadneho života pred spáchaním prejednávaného skutku. Pozitívne charakteristiky, ako aj vyššie

uvedené skutočnosti, dovoľovali vyvodiť správny záver okresného súdu o tom, že u obžalovanej účel
trestu možno dosiahnuť uložením peňažného trestu. Aj výška uloženého peňažného trest vo výmere
300,- eur je primeraná a ktorú by mala obžalovaná pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné
správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcela obžalovaná úmyselne zmariť, bol jej ustanovený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Krajský súd je tiež názoru, že uložený peňažný trest
zabezpečíochranuspoločnostiazodpovedázásadámpreukladanietrestov,akozpohľaduindividuálnej,

tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej X. Gajtkovej
vyhodnotil ako nedôvodný a jej odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.