Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010902
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716010902.3

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29. marca 2017 v Poprade takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
F. W. Y. I. M. D. B. T. Y. - nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom Ž. Č..
XXX, E. F.,

j e v i n n ý

-zprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/,ods.2písm.c/,písm.d/Trestnéhozákonaspoukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
- z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 14.08.2016 v čase o 18:24 hod. počas prevádzkovej doby v areáli čerpacej stanice Slovnaft v
obci Ždiar fyzicky napadol v prítomnosti maloletých osôb, konkrétne D.. W.., A.. XX.XX.XXXX, T..M..,

A.. XX.XX.XXXX, Q..H.., A.. XX.XX.XXXX Y. P..D.., A.. XX.XX.XXXX, P. Q..O.., A.. XX.XX.XXXX, tým
spôsobom, že ho opakovane ľavou rukou chytal v oblasti pod krkom a gumenou obuvou, ktorú držal v
pravej ruke ho udieral opakovane po hornej časti tela, kde mu podľa lekárskej správy zo dňa 14.08.2016
spôsobil zranenie, a to povrchové pomliaždenie pravej strany krku, pričom ide o úraz ľahký s dobou
liečenia do sedem dní, a zároveň mu pritom poškodil náramkové hodinky zn. Smart Watch GT08 v
hodnote 43,-eur, následne toho istého dňa o 18:27 hod. maloletému Q..O.., A.. XX.XX.XXXX zobral jeho

bicykel zn. Merida, ktorý si naložil do svojho motorového vozidla zn. Škoda Octavia, evidenčného čísla
F. XXX I. a z miesta odišiel, čím krádežou spôsobil škodu vo výške 485,-eur,

t e d a

- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb

mladších ako osemnásť rokov a na chránenej osobe - dieťati,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 /
šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 16 /
šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť mal. Q. O., A..
XX.XX.XXXX, bytom Ž.T. Č.. XXX, E. F., v zastúpení zákonného zástupcu Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W.
Ž. Č.. XXX, okres F. škodu vo výške 43,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný F. W. k podstatným okolnostiam žalovaného skutku v prípravnom konaní uviedol, že
poškodený mal. Q. O. dňa 14.08.2016 v čase okolo 18:24 hod. v areáli čerpacej stanice Slovnaft v

obci Ždiar fyzicky nenapadol, aj keď priznal, že bol na mieste činu a v inkriminovaný čas s tým, že za
poškodeným prišiel preto, že krátko predtým mal zbiť jeho syna P.. Obžalovaný priznal i to, že vtedy
poškodenému vzal bicykel, že ho naložil do kufra svojho auta a že ho odviezol k sebe domov preto,
že nechcel „aby ho ukradli“, ale aj to, že v tom čase mal vedomosť o tom, že poškodený mal. Q. O.
je žiakom Základnej školy v Ždiari. Obžalovaný v ďalšej časti svojej výpovede popísal už len okolnosti,

ku ktorým došlo medzi ním a otcom maloletého poškodeného Q. O. st. až po skutku a u neho doma i
samotnú osobu poškodeného, o ktorej vedel, že v škole „šikanuje“ mladších žiakov.
Predmetné skutočnosti obžalovaný potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, aj keď už na jednej strane
popieral svoju vedomosť o veku maloletého poškodeného a na druhej strane priznával, že poškodeného
fyzicky napadol tak, že ho udrel gumenou obuvou, čo po upozornení súdu v zmysle § 258 ods. 4

Trestného poriadku obžalovaný odôvodnil tým, že o veku maloletého poškodeného Q. O. sa dozvedel
až neskôr a tým, že poškodeného nemal v úmysle fyzicky napadnúť a že ho udrel až potom, keď na
neho on ako prvý fyzicky a slovne zaútočil.
Poškodenýmal.Q.O.vprípravnomkonaníkpodstatnýmokolnostiamžalovanéhoskutkuuviedol,žekeď
obžalovaný prišiel na miesto činu bol nahnevaný a kričal, chytil ho za retiazku, „vytiahol“ z lavičky, kde

sedel spoločne so svojimi kamarátmi a začal ho opakovane „mlátiť“ papučou, ťahať k autu, čo odmietal,
načo ho obžalovaný opätovne „mlátil“, rozbil mu hodinky, vyháňal ho domov i to, že keď si chcel vziať
svoj bicykel, obžalovaný mu v tom zabránil tým, že kričal, aby ho nechal na zemi. Svedok mal. Q. O.
v ďalšej časti svojej výpovedi popísal už len okolnosti, ktoré predchádzali samotnému skutku a ktoré
spočívali v predchádzajúcom incidente a nedorozumení s P. W. - synom obžalovaného, ďalšie konanie

obžalovaného vo vzťahu k osobe maloletého D. W. a svoje zdravotné problémy pre bolesti hlavy po
fyzickom napadnutí obžalovaného.
Svedok tieto pre súd rozhodujúce skutočnosti potvrdil aj v konaní pred súdom až nato, že rozdielne
popísal spôsob, akým obžalovaný pristúpil k nemu na mieste činu a nato, či a kedy mu rozbil náramkové
hodinky, čo po upozornení súdu v zmysle § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku svedok odôvodnil tým,

že na hlavnom pojednávaní zabudol spomenúť a uviesť rozbitie náramkových hodiniek obžalovaným v
čase, keď ho bil a tým, že trval na tom, že obžalovaný po pristúpení k nemu ho chytil nielen za retiazku,
ale aj za tričko.
Svedok Q. O. st. - otec maloletého poškodeného v prípravnom konaní uviedol, že o podstatných
okolnostiach žalovaného skutku nemá priame vedomosti a že sprostredkovane od svojho syna Q. sa

dozvedel, že ho v predmetný deň fyzicky napadol obžalovaný F. W. tak, že ho papučou mlátil „hlava -
nehlava“, že ho udrel asi 20-krát, že mu zobral bicykel a rozbil i hodinky. V ďalšej časti svojej výpovedi sa
svedok zmieňoval už len o okolnostiach, ku ktorým došlo po spáchaní skutku a na dvore rodinného domu
obžalovaného, s ktorým si chcel predmetný incident vysvetliť a vyriešiť, ďalej o okolnostiach podania
trestného oznámenia vo veci i okolnostiach lekárskeho ošetrenia jeho syna Q..

Svedok Q. O. st. tieto a pre konajúci súd rozhodujúce skutočnosti potvrdil aj na hlavnom pojednávaní až
nato, že nad rámec prípravného konania popísal rozsah zranení svojho syna mal. Valenta, konflikt medzi
jeho synom a P. W. - synom obžalovaného, či okolnosti za akých obžalovaný vzal bicykel poškodeného,
resp. okolnosti, ku ktorým došlo medzi ním a obžalovaným po príchode do dvora obžalovaného, čo po
upozornení súdu v zmysle § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku svedok odôvodnil len tým, že na niektoré

z nich si v konaní pred súdom už nespomenul alebo ich zabudol uviesť a tým, že zranenia poškodeného
boli bližšie popísané a uvedené v lekárskej správe o jeho ošetrení, ktorú on neskôr predložil orgánom
polície.
Svedkyňa P. O. v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku, či ku konaniu
obžalovanéhoalebopoškodenéhouviedla,žeakozamestnankyňačerpacejstaniceSlovnaftvobciŽdiar

dňa 14.08.2016 videla len to, ako sa poškodený vytrhol z rúk obžalovaného i to, že obžalovaný nakladábicykel do kufra svojho auta, čo však už na hlavnom pojednávaní neuvádzala a čo pri upozornení súdu
v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku odôvodnila len tým, že si na to nespomenula.
Svedok mal. Y. G. v prípravnom konaní i v konaní pred súdom sa k podstatným okolnostiam žalovaného

skutku vyjadriť nevedel, pretože nebol prítomný na mieste činu a vo svojich výpovediach zhodne popísal
len okolnosti konfliktu medzi poškodeným a P. W., ktorý však predchádzal žalovanému skutku.
Svedok mal. D. W. v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že videl
ako obžalovaný v inkriminovaný čas zvalil poškodeného mal. Q. O. z lavičky na zem, že ho opakovane
„mlátil“ papučou držiac ho pritom za krk, že mu prikázal nechať svoj bicykel ležať na zemi i to, že

tento bicykel neskôr naložil do svojho auta a z miesta činu odišiel. V ďalšej časti svojej výpovedi
svedok popísal už len okolnosti, ktoré s touto trestnou vecou nesúviseli a ktoré sa týkali jeho napadnutia
obžalovaným a incidentu, ku ktorému došlo v obecnom parku v obci Ždiar medzi poškodeným a synom
obžalovaného, čo však svedok už v konaní pred súdom nepotvrdil a čo pri upozornení súdom na tieto
rozpory v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku svedok odôvodnil v podstate len tým, že
pravdivé sú jeho pôvodné výpovede a tým, že si už na okolnosti, ku ktorým vypovedal na polícii

nepamätá.
Zo svedeckých výpovedí mal. T. M., P.. Q. H. Y. P.. P. D., ktoré súd prečítal za podmienok uvedených
v § 135 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že títo svedkovia boli prítomní na mieste činu v čase jeho
spáchania a počuli nejaký „krik“.
Tvrdeniam poškodeného mal. Q. O. a sčasti aj výpovede obžalovaného F. W. a svedkov Q. O. X.., P.

O. Y. P.. D.Š. W. o podstatných okolnostiach žalovaného skutku a konania obžalovaného zodpovedali
aj ďalším dôkazom v podobe vecného dôkazu a to 1ks CD kamerového záznamu z bezpečnostnej
kamery umiestnenej v areáli čerpacej stanice pohonných hmôt Slovnaft v obci Ždiar, vyhotoveného dňa
14.08.2016 v čase od 18:00 hod. do 18:45 hod. vydaného P. S. dňa 25.08.2016, ktorý súd vykonal
jeho prehratím a z ktorého preukázateľne a objektívne vyplýva, že obžalovaný maloletého poškodeného

dňa 14.08.2016 v priestoroch čerpacej stanice Slovnaft v obci Ždiar chytil ľavou rukou v oblasti krku a
gumenou obuvou /kroksou/ držiacou v pravej ruke ho opakovane udieral po hornej časti tela a v podobe
listinnýchdôkazovvpodobezápisniceotrestnomoznámení,zktorejvyplýva,žeQ.O.st.dňa15.08.2016
urobil vo veci trestné oznámenie, v podobe lekárskej správy o ošetrení mal. poškodeného Q. O. zo dňa
14.08.2016, z ktorej vyplýva, že poškodený dňa 14.08.2016 po úderoch „papuče“ po ľavej strane hlavy,

horných končatín a hrudníku utrpel zjavné povrchové pomliaždenia pravej strany krku s dobou liečenia
do 7 dní. Listinný dôkaz v podobe faktúry a pokladničného dokladu preukázateľne svedčí pre to, že
bicykel zn. Merida patriaci poškodenému mal. Q. O. bol zakúpený dňa 07.05.2006 za sumu 485,--eur
a dôkaz v podobe faktúry č. 20160683 zo dňa 25.07.2016 svedčí pre to, že hodinky zn. Smart Watch
GT08 boli poškodenému dodané dňa 25.07.2016 za celkovú sumu 43,--eur.

Takto vykonaným dokazovaním bol podľa súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom
dôvodné pochybnosti nie sú a že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci a preto ďalšie dôkazy
obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F. L., N. W., U. W., F. W. P.., P.. W.
C., ako aj poškodeného Q. O. st. zamietol, pretože šlo o dôkazy, ktoré sa týkali okolností nepodstatných

pre rozhodnutie vo veci a okolností, ktoré bolo možné zistiť už skôr vykonanými dôkazmi.
Vyššie uvedené dôkazy súd zároveň vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12
Trestnéhoporiadkuapodľajehovnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne a nezávisle od toho, kto ich obstaral a dospel k záveru, že
žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný F. W. tým, že dňa 14.08.2016 v čase o 18:24 hod.

počas prevádzkovej doby v areáli čerpacej stanice Slovnaft v obci Ždiar fyzicky napadol v prítomnosti
maloletýchosôb,konkrétneD..W..,A..XX.XX.XXXX,T..M..,A..XX.XX.XXXX,Q..H..,A..XX.XX.XXXXY.
P..D.., A.. XX.XX.XXXX, P. Q..O.., A.. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ho opakovane ľavou rukou chytal
v oblasti pod krkom a gumenou obuvou, ktorú držal v pravej ruke ho udieral opakovane po hornej časti
tela, kde mu podľa lekárskej správy zo dňa 14.08.2016 spôsobil zranenie, a to povrchové pomliaždenie

pravej strany krku, pričom ide o úraz ľahký s dobou liečenia do sedem dní, a zároveň mu pritom poškodil
náramkové hodinky zn. Smart Watch GT08 v hodnote 43,-eur, následne toho istého dňa o 18:27 hod.
maloletému Q..O.., A.. XX.XX.XXXX zobral jeho bicykel zn. Merida, ktorý si naložil do svojho motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, evidenčného čísla F. XXX I. a z miesta odišiel, čím krádežou spôsobil škodu
vo výške 485,-eur.

Tomuto záveru súdu o vyššie uvedených skutkových zisteniach konania obžalovaného F. W.
zodpovedala právna kvalifikácia skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, pretože obžalovaný sa dopustil fyzicky a verejne výtržnosti tým, že
napadol iného a čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov a na chránenejosobe - dieťati a súčasne právna kvalifikácia skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu.
Pri ustálení predmetného skutkového stavu súd vychádzal predovšetkým z výpovedí poškodeného mal.

Q. O., ale aj z výpovedí samotného obžalovaného F. W., z výpovedí svedkov Q. O. X.., P. O. Y. P.. D.
W. i z vykonaného vecného dôkazu a prečítaných listinných dôkazov na obsah, ktorých bolo poukázané
v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia.
V kontexte týchto dôkazov objektívne potom nemohla obstáť podľa názoru konajúceho súdu účelová
obrana obžalovaného, že maloletého poškodeného Q. O. fyzicky nenapadol žalovaným spôsobom ani

to, že nemal úmysel poškodeného fyzicky napadnúť, ale ani to, že v čase skutku nemal vedomosti o
veku maloletej poškodenej osoby a už vôbec nie obrana obžalovaného, že bicykel poškodeného vzal
len preto, že nechcel „aby ho ukradli“. Sám obžalovaný v konaní pred súdom priznal, že poškodeného v
priestoroch čerpacej stanice Slovnaft v obci Ždiar fyzicky napadol tak, že ho udrel „gumenou obuvou“ a v
prípravnom konaní i to, že vedel, že v čase skutku poškodený bol žiakom základnej školy, čo objektívne
svedčí preto, že musel vedieť aj to, že poškodený neprekročil vek osemnásť rokov. Obžalovaný priznal

aj to, že poškodenému z miesta činu vzal bicykel, že ho naložil do auta a že ho odviezol k sebe domov
na svoju obranu uvádzajúc iba to, že nechcel „aby ho poškodenému ukradli“.
Názoru súdu o účelovej obrane obžalovaného svedčí celé dokazovanie vykonané vo veci, keďže po
jeho vykonaní nebol zistený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že by výpovede
poškodeného, svedkov, vecný dôkaz i listinné dôkazy boli nepresvedčivé, klamlivé a proti obžalovanému

použité v úmysle krivo či nepravdivo ho zo žalovaného skutku a konania obviniť napriek tvrdeniu
obžalovaného, že výpovede a tvrdenia poškodeného Q. O. či svedkov D. W. Y. P. O. označoval za
pochybné.
Obžalovaný mal aj motív konať proti poškodenému vyššie uvedeným protiprávnym konaním, keďže
poškodený mal pred samotným skutkom slovný i fyzický konflikt s jeho synom P., čo ho však z následkov

žalovaného konania nijakým spôsobom nevyviňuje a nevyviňuje ho ani to, že tento konflikt sa snažil
riešiť nedovoleným spôsobom.
Pri ustálení právneho stavu a právnej kvalifikácie bolo konajúcim súdom vychádzané z príslušných
ustanovení § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona a ustanovení § 212 ods. 1 Trestného zákona z nasledovných dôvodov.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto sa fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí výtržnosti najmä tým, že
napadne iného, v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov a na chránenej osobe.
Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom
narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k

základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav
takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo
výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.
Miestoverejnostiprístupnéjekaždémiesto,naktorémáprístupširšíokruhľudíindividuálneneurčených/
otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto

prístupné, aj keď len niektorým osobám.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 129 ods. 1 Trestného zákona skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri

osoby.
Podľa § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred
viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, teda ak sú pri spáchaní trestného činu súčasne prítomné
aspoň tri osoby rozdielne od páchateľa a nezahŕňa osoby, na ktorých bol trestný čin spáchaný.
Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek

poškodenie zdravia iného. Kvalitatívne ide o menej závažnú ujmu ako ublíženie na zdraví a ide teda o
poškodenie zdravia iného, počas ktorého bol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života, pričom
vylúčeným nie je ani to, aby k sťaženiu obvyklého spôsobu života vôbec nedošlo, musí však ísť o
poškodenie zdravia objektívne preukázateľne spravidla so stopami na tele poškodeného, zákon teda
lekárske vyšetrenie, ošetrenie ani liečenie pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona ani nevyžaduje, keďže najčastejšie pri tomto trestnom čine pôjde o dôsledok nie intenzívnych
úderov páchateľa.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.Cudzou vecou sa rozumie taká vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo nepatrí mu výlučne, ktorú
navyše páchateľ nemá vo svojej dispozícií.
Zmocnením sa rozumie situácia, ak páchateľ vec odníme z faktickej moci osoby, ktorá nad ňou túto

moc má a tým vytvorí vo vonkajšom svete taký stav, ktorým skutočnému vlastníkovi fakticky znemožní
dispozíciu s jeho vecou, pričom zároveň umožňuje výkon takejto dispozície pre seba a to aj vtedy, keď
páchateľ krátko po čine odcudzenú vec vráti alebo poškodený si odcudzenú vec vezme späť.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,--eur.
Podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá

bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.
Obžalovaný F. W. pri oboch trestných činoch konal ako plne trestne zodpovedná osoba a z hľadiska
subjektívnej stránky vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom a ako je

zrejme z následku jeho konania, tieto záujmy aj porušil.
Takéto konanie obžalovaného, či obdobné konanie iných osôb je vždy pre spoločnosť neprijateľné,
pretože takýmto konaním sa porušujú záujmy chránené Trestným zákonom a spočívajúce v ochrane
verejného poriadku pred akýmikoľvek slovnými či fyzickými atakmi na miestach verejnosti prístupným
a v ochrane majetku iného

Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, v evidencii priestupkov má 4 záznamy za porušenie
pravidiel cestnej premávky, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby trest iných odradil od páchania trestných činov
a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadol však aj na spôsob spáchania
činov, ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho
nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona a so zistením jednej
priťažujúcej okolnosti v podobe spáchania dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného

zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného F.
W. sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 16 /
šestnásť/ mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov. Súd nebol toho názoru, aby sa
u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu či inej výmery trestu
odňatia slobody a skúšobnej doby, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym

okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahu a rozsah spôsobených následkov/, ako aj
samotnej osobe obžalovaného a tomu, že trest bude účinne pôsobiť tak na obžalovaného ako aj na
ostatnýchčlenovspoločnosti.Hrozbamožnejpremenypodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvprípade,
že obžalovaný nebude v budúcnosti tlmiť svoje agresívne konanie a nevhodné správanie predovšetkým
v prípade skratových situácií vo vzťahu k iným osobám mu dostatočným spôsobom zabráni v ďalšom

protiprávnom konaní.
Súd v adhéznom konaní rozhodol aj o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodeného Q. O. st. ako
zákonného zástupcu mal. poškodeného a obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu škodu vo výške
43,--eur zo rozbitie a poškodenie náramkových hodiniek.
- dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb

mladších ako osemnásť rokov a na chránenej osobe - dieťati,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.