Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. január 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200906
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2715200906.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci

žalobkýň: 1. D. V., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX W. V. Č.. XXX
P. X. R. A., N.. X.X.XXXX, A. XXX XX W. V. Č.. XXX, obe
zastúpené advokátkou JUDr. Ing. Elenou Divko, AK so sídlom Gorkého 1/A, Skalica proti
žalovanému: V. Ž.T., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX W. V. Č.. XXX,
zast. advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o žalobe
žalobkýň na vypratanie nehnuteľnosti, o protižalobe žalovaného na určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť z parc. reg. „C“ č. XXX/X (záhrady o výmere XX m2) v
k.ú. W., zapísanej Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX oplotenie pozostávajúce
z drôteného pletiva upevneného na murovanom základe s plotom začínajúci od studne až po koniec
smerom k parcele č. XXX/X, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd zamieta protižalobu žalovaného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

III. Súd zamieta protižalobu žalovaného na zriadenie vecného bremena.

IV. Súd priznáva žalobkyniam nárok na náhradu trov konania 100 %.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Skalica titulom trov preddavkovaných štátom (znalečného
priznaného J.. K. a svedočného) sumu 321,44 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu 19.2.2015 domáhali uložiť žalovanému
povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie pozostávajúce z drôteného pletiva upevneného na
murovanom základe, ktoré je postavené v k.ú. W. na parc. reg. „C“ č. XXX/X (záhrady o výmere XX m2),
parcela zapísaná Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX ( ďalej „nehnuteľnosť“).
Na pojednávaní 4.8.2015 upresnili (doplnili), že žiadajú odstrániť plot začínajúci od studne až po koniec
smerom k parcele č. XXX/X.

2. Žalobkyne odôvodnili žalobu tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v k.ú. W.
zapísané na LV č. XXX , ktoré susedia s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané
na LV č. XXXX. Podľa žalobkýň bolo na hranici pozemkov oplotenie, ktoré žalovaný odstránil a postavilnové oplotenie s murovaným základom a pletivovou výplňou na inom mieste - na ich parc. č. XXX/X (o
výmere XX m2), čím neoprávnene zasiahol do ich vlastníckeho práva.

3. Žalobkyne na podanej žalobe trvali. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Po vykonanom dokazovaní v tomto konaní (sp. zn. 7C/149/2015) znaleckým posudkom č. 6/2016
žalovaný doručil súdu samostatnú žalobu dňa 26.9.2016, ktorou sa domáhal titulom vydržania určenia
jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza sporný plot. Táto žaloba bola pôvodne

vedená pod sp. zn. 3C/143/2016 a následne uznesením OS Skalica č. k. 7C/149/2015-259 z 18.10.2017
spojená na spoločné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017. Obe
žaloby sú v súčasnosti vedené pod sp. zn. 7C/149/2015, pričom súd žalobu žalovaného označuje ako
protižalobu.

5. Žalovaný sa vo svojej protižalobe domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

nachádzajúceho sa v k. ú. W., obec W. V., okres B. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg „C“ č. XXX/X o
výmere XX m2 titulom vydržania (ďalej len „p.č. XXX/3“). Dňa 06.12. 2017 doručil súdu rozšírenie jeho
petitu, v rámci ktorého žiadal k parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX zriadiť vecné bremeno v podobe
povinnosti strpieť oplotenie nachádzajúce sa na hranici pozemku parc. č. XXX/X zapísanej na LV č.
XXX so súčasnou parc. č. XXX/X. Osobitne sa písomne vyjadril k svojej žalobe o určenie vlastníctva k

p.č.XXX/X a zriadenia vecného bremena ( je špecifikované v ods. 37 odôvodnenia tohto rozsudku).

6. Súd vykonal dokazovanie ústnymi i písomnými vyjadreniami strán sporu, ohliadkou na mieste samom,
výsluchom svedkov (W. A., T. A., F. B., V. Ž., A. Ž., V. Q.), LV č.XXX, LV č. XXXX, geometrickým
plánom č. 299/2014 z 20.11.2014, geometrickým plánom z 4.5.1980, kúpnou zmluvou z 5.8.1993,

znaleckým posudkom č. 19/92 vyhotoveným znalcom K. Č., fotodokumentáciou, kúpno predajnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňami a F. B. z 29.3.2010, kúpnou zmluvou (medzi P. H. P. T. A.) z
3.8.1999, správou obce W. V. z 7.10.2015, geometrickým plánom z 12.4.1980, stranou 4 znaleckého
posudku č. 6/2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami (každá v 1) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W.,
obec W. V., okres B. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. XXX/X o výmere XXX V. (záhrady),
p.č. XXX/X o výmere XX m2 (zastavané plochy a nádvoria), p. č. XXX/X o výmere XX m2 (záhrady), p.č.
XXX o výmere XX m2 (zastavané plochy a nádvoria), p.č. XXX/X o výmere XX m2 (zastavané plochy
a nádvoria), ďalej rodinného domu so s .č. XXX stojaci na p.č. XXX, hospodárskej budovy stojacej na

p.č. XXX/X, ďalej len „nehnuteľnosti žalobkýň“.

8. Predmetnú nehnuteľnosť vlastnil pôvodne otec žalobkyne v 2. rade (T. A.), ktorý ju kúpil na základe
kúpnej zmluvy s predávajúcou P. H. zo dňa 3.8.1999 (zavkladované 15.11.1999). V zmluve je uvedené,
že predmetom prevodu je okrem iného rodinný dom s. č. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby, p. č. XXX

P. XXX. Následne v r. 2001 predal matke žalobkyne v 2. rade. Žalobkyne nadobudli vyššie uvádzané
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 29.3.2010 od matky žalobkyne v 2. rade, Y. F. B..

9. Žalobkyne k veci uviedli, že žalovaný im oznámil jeho úmysel postaviť nové oplotenie na pôvodnom
mieste. Obe pracujú, žalovanému verili, preto sa o stavanie plotu nezaujímali. Až následne zistili,

že žalovaný postavil oplotenie s murovanými základmi a pletivovou výplňou na ich pozemku ( dnes
vedeného ako p. č. XXX/X). Podporne odvolávajúc sa na geometrický plná č. 299/2014 z 20.11.2014 z
2.12.2014 majú za to , že oplotenie zasahuje na ich parcelu. Pôvodný plot smeroval priamo v polovici
cez studňu medzi pozemkami ich a žalovaného, ale nové oplotenie je postavené tak, že celá studňa na
hranici spadá žalovanému.

10. Oni samé nestavali žiadnu časť plota ani nerobili nič so stĺpmi. Podľa nich ani žalovaný
nespochybňuje, že oplotenie išlo cez stred studne až po koniec hranice pozemku. Bez ohľadu na
katastrálnu mapu žalobkyniam išlo o užívaciu hranicu vedúcu cez stred studne podľa zakreslenia v
geometrických plánoch a preto popierali, že by studňa na hranici pozemkov patrila žalovanému. Dali

súdu tiež do pozornosti, že plot žalovaného je postavený na čierno, lebo sa robil murovaný základ a preto
malo byť urobené ohlásenie. Žalobkyňa v 1. rade potvrdila, že žalovaný ju informoval o zamýšľanom
novom plote a že im urobí na obdobie do vyhotovenia nového plotu provizórne oplotenie, lebo mali
psov. Žalovaná v 2. rade ani svedkovia pri tom prítomní neboli. Žalovaný mal povedať, že nebude dávaťvymeriavať pozemok a postaví plot na mieste starého plotu. Potvrdila, že mu dali súhlas na odstránenie
stromov stojacich na ich strane, aby mu nezavadzal koreňový systém. V čase stavania nového plota ani
jedna zo žalobkýň (práve pre provizórne oplotenie) nevideli z diaľky posúdiť či nový plot stavia žalovaný

na mieste pôvodného plotu. Podľa žalobkýň starý plot nemal základy, boli tam položené len stĺpy s
pletivom. Až po odstránení provizórneho plotu zistili, že nový plot je posunutý do ich pozemku.

11. Žalobkyňa v 2. rade k veci uviedla, že jej otec nehnuteľnosti kúpil už v r. 1999, chodila k nemu aj
ako 10 -11 ročná a žalovaný vtedy už v susedstve býval. S matkou sa do domu nasťahovala v roku

2001, kedy dom kúpila od otca. Pamätá si, že pôvodný starý plot začínal od stredu studne, nič s plotom
nerobili, užívali pozemok ohraničený starým plotom. Podľa nej studňu na hranici pozemkov žalovaný
nevyužíval do marca, kedy sa dozvedel o tejto ich žalobe podanej na súd. Na ich pozemku sa nachádza
len jedna studňa. Jej žalovaný raz hovoril o zbúraní plota a postavení nového, ale ona sa mu k tomu
nevyjadrila a žalovaný prisľúbil zabezpečiť psi. K okolnostiam stavania nového plotu vedela uviesť, že
žalovaný najprv postavil celé plechové provizórne oplotenie a preto nevideli, ako stavia nový plot.

12. Advokátka žalobcov dala do pozornosti, že v zmysle znaleckého posudku ( bol robený pri kúpe
nehnuteľnosti žalovaným) je uvedené, že studňa kupovaná žalovaným bola zo skruží, ale studňa medzi
pozemkami je kamenná.

13. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W., obec W. V., okres B.a
zapísané na LV č. XXXX a to parcely reg. „C“: p.č. XXX/X o výmere XXX m2 (záhrady), p.č. XXX/X
o výmere XXX m2 (zastavané plochy a nádvoria), dom so s. č. XXX stojaci na p.č. XXX/X ( ďalej len
„nehnuteľnosti žalovaného“).

14. Žalovaný žiadal žalobu žalobkýň zamietnuť. Poukázal na to, že predloženým geometrickým plánom
č. 299/2014 bola až vytvorená parcela č. XXX/X o výmere XX m2. Podľa jeho názoru predmetný
geometrický plán nezodpovedá skutočnému stavu doložiac jeho geometrický plán č. 241-2-2640-104/78
z 4.5.1980. Podľa jeho geometrického plánu je tiež vyznačená hranica medzi pozemkami p. č. XXX
( dnes rozdelená na p. č. XXX/X s XXX/X), XXX P. Č.. XXX (dnes p. č. XXX/X) a hranica medzi p. č.

XXX/X P. XXX/X vyznačená v inom rozsahu. Potvrdil, že sa v roku 2012 rozhodol pre opravu oplotenia
medzi pozemkami XXX P. XXX/X tak, že odstráni pôvodné a presne na mieste pôvodného oplotenia
vybuduje nové. Nové oplotenie robil s V. Ž.T., A. Ž. a výkopové práce k výstavbe mu urobil V. Q.. Podľa
žalovaného odstránilpôvodné oplotenie (starý betónový základ, korene stromov), pripravil pozemok a na
konci oplotenie napojil na betónový stĺpik skôr postavený žalobkyňami. Žalovaný tvrdí, že nové oplotenie

stojí na mieste, kde stálo pôvodné oplotenie postavené ešte r. 1959 a staval oplotenie v dobrej viere, že
stavia na svojom pozemku. Žalovaný dal súd do pozornosti, že pri kúpe nehnuteľnosti ju kupoval už aj s
pôvodným oplotením kúpnou zmluvou z 5.8.1993. Poukázal i na to, že stav hranice medzi pozemkami
uvedený v katastrálnej mape k 8.10.2014 je totožný ako v GP č. 241-2-2640-104/78 z 4.5.1980.

15. Podľa žalovaného už v čase kúpy nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 5.8.1993 stál pôvodný
plot, ktorý bol rozpadnutý. Poprel, že by celý náhradný plot bol nepriehľadným, nepriehľadná bola len
časť, všade pri studni boli plechy. Pri novom oplotení si nedal vypracovať geometrický plán, lebo mal
aj geometrický plán z doby kúpy nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že spolu s jeho bratom a synom
brata a za prítomnosti žalobkýň označili pôvodnú hranicu medzi pozemkami, zarazili tyč k studni do

zeme. Tvrdil, že studňa spomínaná žalobkyňami je jeho.

16. Žalovaný predložil súdu listiny (čl. 143 až 152) katastrálneho portálu s graficky a farebne
vyobrazenými parcelami č. XXX/X P. XXX k 8.10.2014 a k 11.2.2015. Poukážuc na predmetné listiny
dal súdu do pozornosti, že k 8.10.2014 bola farebne vyznačená hranica pozemkov medzi par. XXX/

X P. W..Č..XXX, ale k 11.2.2015 došlo k bezdôvodnému posunutiu hraníc medzi týmito p.č. XXX/X P.
W..Č.. XXX a nová hranica bola vyznačená červenou farbou. Z GP č. 145/2015z 16.11.2015 mu vyplýva
z nadväznosti na mapu v pozemkovej knihe, že medzi p.č. XXX P. XXX v minulosti nebol žiadny priestor
a nie je zrejmý spôsob vzniku priestoru, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkýň a parc. č. XXX/X
(vytvorený týmto GP) priamo susedí s parcelou žalobkýň.

17. Podľa tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 15.12.2015 ( t.j. po vykonanej obhliadke a výsluchu
svedkov) on odstránil pletivo nachádzajúce sa pri studni ( medzi pozemkami) v roku 1994, kedy mal v
dome zriadenú predajňu potravín a do roku 1997 bral vodu z tejto studne vo vedrách, neskôr tam malprenosné čerpadlo. V tom čase v nehnuteľnosti nebýval, mal tam len predajňu a stojánkovú vodu vo
fľašiach, ktorú mu vozili. Na pozemku má dve studne vrátane tej spornej. Jednu studňu mal v garáži,
nebola zasypaná ale znečistená a používal ju len pre domácnosť. Pre obchod podľa jeho slov tá voda

nebola použiteľná z hygienických dôvodov. Následne v ďalšom vyjadrení uviedol, že zo studne ( tej
medzi pozemkami) využíval vodu len napr. na stavbu dva krát do týždňa. Podľa vyjadrenia žalovaného
sa o druhej studni dozvedel až r. 1993 keď vypratal garáž.

18. Z obsahu kúpnej zmluvy z 5.8.1993 mal súd preukázané, že žalovaný ako kupujúcu kúpil od Z.R.

B., T.. M. ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti v k.ú. W. a to dom so č. XXX (pôv. číslo XX) stojaci
na p.č. XXX/X; W..Č.. XXX ( záhrada vo výmere XXX m2), p.č. XXX (zastavené plochy vo výmere XXX
m2). Ďalej žalovanému odpredala jej podiel 3 p.č. XXX ( vo výmere XXX m), p.č. XXX ( záhrada o
výmere XXX m2); okrem iného aj ploty, studňu, vedľajšie stavby podľa stavu znal. posudku K. Č. č.
19/92 aktualizovaného posudkom č. 14/93. Predmetnou zmluvou zároveň predal Q. M. žalovanému
svoj podiel 1-ny z p.Č..XXX P. XXX. V kúpnej zmluve je ďalej uvedené, že kupované parcely sa podľa

geometrického plánu č. 241-2-2640-104/78 zlučujú do novoutvorených parciel p.č. XXX/X ( záhrada,
XXX m2), p. č. XXX/X a dom s.č. XXX (zast.W..XXX m2).

19. Z obsahu GP č. 241-2-2640-104/78 (čl. 34 spisu) súd zistil, že plán mal slúžiť na zameranie
skutočného stavu, bol vyhotovený 4.5.1980. V GP nie je uvedený dátum overenia plánu a ani zakreslená

studňa na hranici medzi pozemkami strán sporu, ktorú mal žalovaný kúpiť. V závere je uvedené, že nové
hranice boli v prírode označené oplotením.

20. Z obsahu znaleckého posudku č. 19/92 súd zistil, že tento bol robený za účelom ocenenia okrem
iného domu s.č. XXX, W..Č.. XXX/X ( XXX m2), p.č. XXX/X (XXX m2), ploty, studňa, vedľajšie stavby

( garáž, sklady, chliev, WC). Z obsahu posudku súd zistil, že stavebné povolenie na stavbu domu bolo z
2.6.1958. Na strane 2 pri oplotení a písm. b) sa uvádza, že zo zadnej časti je plot na oceľových stĺpikoch
s pletivom a podmúrovkou hr. 15cm, výška 170 cm, dl. 11,20 + 11,80 +12,10 +5,85 =40,95 m; budované
v r. 1959. Pri studni je uvedené, že je kopaná zo skruží hĺbky 6m v priemere 100 cm, vybudovaná v r.
1959. Na str. 4 posudku sa uvádza výška oplotenia 180 cm, pletivo na oceľových stĺpikoch, betónové

základy okolo stĺpikov.

21. Zo správy firmy GEOSPOL s.r.o. súd zistil, že spracoval geometrický plán č. 314436339-299/2014 z
20.11.2014 pre žalobkyňu v 1. rade ako objednávateľa. Účelom bolo oddelenie pozemku a zameranie
skutočného stavu stavieb na jej pozemkoch zapísaných na LV č. XXX z dôvodu legalizácie stavieb. No

o vytýčenie hranice nikdy nikto nepožiadal.

22.ZosprávyObceW.V.z1.10.2015súdzistil,žestavebnýúradobcevykonalšetrenienamiestestavby
nového oplotenia a usúdil, že oplotenie realizoval žalovaný bez povolenia stavebného úradu na parcele
č. XXX/X žalobkýň. Vyzval žalovaného v termíne do 31.8.2015 doložiť doklady na dodatočné stavené

povolenie ukončenej stavby a žalovaný požiadal o predĺženie lehoty pre prebiehajúci súdny spor.

23. V rámci dokazovania vykonal súd ohliadku na mieste samom, kde sa nachádza predmet vypratania.
Súd mal obhliadkou preukázané, že medzi parcelami strán sporu stojí nový plot vo forme, že na
celobetónovom základe s betónovým múrikom stoja zapustené železné stĺpiky a na nich naviazané

pletivo. Žalovaný má zo svojej strany pozemku vyhotovenú novú vstupnú bránu o šírke 88 cm (čl. 112)
smerom k studni, cez ktorú nie je ale reálny prístup pre zastavanú stenu pevným murivom. Žalovaný
súdu ukázal aj pôvodnú bránu (zvyšok z nejakej bránky či plota), ktorý bol pôvodne podľa neho vstupom
a prechodom k studni (čl.113,115). Pôvodne vráta predstavovali nejaké staré vráta od chlieva, ktoré boli
zapreté doskou. Podľa vyjadrenia žalovaného (na ohliadke) nechodil často pôvodnou bráničkou, ktorá

stála pri studni, ale len keď potreboval niečo spraviť, keď sa budovalo, opravovalo. V roku 1998-1999
cez tú malú bráničku prevážal materiál z ulice, lebo inak to nemal ako dostať k sebe. Na studni sa
nachádza železný poklop rozdelený na širšiu a užšiu časť, pričom len na tej užšej časti smerom k
pozemku žalobkýň je navarená úchytka na jej otvorenie. Na železnom poklope je navarený železný
štvorec.

24. Na obhliadke dali žalobcovia do pozornosti, že časť pozemku (cca 1,2 m) žalovaného zasahuje pri
stene jeho domu pri vstupnej bráne žalobkýň (čl. 126) až na ich dvor.25. Žalovaný na obhliadke uviedol, že po začatí výkopu žalovaný zistil, že tam bol starý nepoužiteľný
betónový základ, ale nie po celej dĺžke, stĺpiky boli v betóne. Strany sporu sa rozchádzali pri názornej
ukážke miesta, kde stál pôvodný plot pri studni na hranici ich pozemkov, preto súd vykonal dokazovanie

i navrhnutými svedkami priamo pri obhliadke.

26. Svedok W. A. chodieval od roku 1960 do predaja domu na prázdniny a na návštevu do domu, ktorý
dnes patrí žalobkyniam. V minulosti v dome bývala jeho teta H.. Podľa jeho vyjadrenia na studni bola
pumpa na vodu otočená smerom k domu žalobkýň a pumpou sa aj ťahala voda. Podľa jeho slov studňu

využívala len jeho teta a pri časti studni stál plot, možno v 1 prechádzal studňou. Pripustil, že v čase
sucha tete možno suseda nosila vodu, ale nie každodenne, lebo voda v studni bola. Plot pri studni sa
otvárať nedal, bránička tam nebola a bol „pozlátaný“ len z materiálu z domu. Čo si on pamätá, tak plot
medzi susediacimi pozemkami sa nevymieňal. Nemá vedomosť, kto k studni dal bráničku.

27. Žalovaný považoval vyjadrenia svedka W. A. za klamstvo z dôvodu, že podľa neho pumpa na studni

nebola, lebo tete svedka roky denne nosila vodu suseda vo vedrách. Žalovaný tvrdil, že on vodu zo
studne čerpal v období rokov 1992 - 1996 -1997, kedy začal používať svoju studňu, ktorú vyčistil.
Dodal, že v čase kúpy nehnuteľnosti mal na pozemku dve studne, ale funkčná bola len jedna. Dodal,
že v svojej nehnuteľnosti mal predajňu potravín v rokoch 1993-2008 a preto používal z hygienických
dôvodov studňu na hranici pozemkov.

28. Svedok T. A., je otcom žalobkyne v 2. rade. Potvrdil kúpu nehnuteľnosti od pani H. P. pred kúpou
sa bol pozrieť na predmet kúpy. Kupoval dom, pozemok, stromy, studňu. Býval tam tri roky, v susedstve
býval žalovaný a plot vzadu v záhrade bol v pôvodnom stave: boli tam betónové stĺpiky a pletivo. Podľa
jehotvrdeniamužalovanýpokúpepovedal,žehranicapozemkuidecezstredstudne.Podľaslovsvedka

v čase kúpy nehnuteľnosti bola na studni nefunkčná mechanický pumpa, ktorú odstránil ( zaplátal to
navarením železného štvorca) a spravil si vodáreň zo studne. On nehnuteľnosť predal matke žalobkyne
v 2. rade, chodil za deťmi do domu ale ani vtedy nechodil žalovaný pre vodu do studne. Podľa vyjadrenia
svedka okrem neho studňu nik nepoužíval, od susedov bolo pri studni pletivo či dosky.

29. Svedok názorne na obhliadke naznačil kde pri studni stál pôvodný stĺp, od ktorého smeroval nahor
pôvodný plot (čl. 118). Potvrdil, že zo strany pozemku od žalovaného bola pri studni zátarasa v podobe
položených starých dverí, pletivo a bolo to pozväzované.

30. Svedkyňa F. B. je matkou žalobkyne v 2. rade. Ona bola vlastníčkou nehnuteľností pred žalobkyňami

od roku 2001 do roku 2009, kedy ich predala žalobkyniam. Počas jej bývania v dome stál v záhrade
ten istý starý plot medzi susednými pozemkami, nemenil sa. Studňa na pozemku bola jediným zdrojom
vody, v studni bola stále voda, síce v lete to bolo horšie. Exmanžel zo studne natiahol čerpadlo, okrem
nej nik z nej vodu nečerpal. Názorne na obhliadke ukázala, kde podľa nej viedol starý plot pri studni (čl.
121). Potvrdila, že za studňou smerom od pozemku žalovaného bolo nejaké pletivo, šľahnuté dosky a

cez ten priestor nikto nechodil. Podľa svedkyne počas jej bývania v dome a ani v čase keď už chodila
k dcére len na návštevu nechodil žalovaný po vodu k tejto studni.

31. Svedok V. Ž. je bratom žalovaného, navštevuje ho, robil u neho. Robenie nového plotu označil ako
prvú zmenu robenú na plote medzi pozemkami brata a žalobkýň. Svedok sa podieľal na robení nového

plotu, výkopové práce robil bagrista, betónovali sa základy na stĺpiky. Pri bagrovaní videl, že zo starých
stĺpikov tam boli staré betónové spodky, ktoré sa odstraňovali von a na tom istom mieste dávali betón.
Svedok uviedol, že on k spornej studni nechodil a ani nevie, že by jeho brat chodil ťahať vodu do tejto
studne. Tvrdil, že žalovaný mal doma kohútik na vodu, ale nevie odkiaľ ťahal vodu. Svedok nevedel
uviesť, kde stál pôvodný plot pri studni. Pri budovaný nového plotu nešlo podľa nijakej mapy, podľa jeho

vyjadrenia zatĺkli železné tyče, natiahla sa šnúra, pri šnúre sa vysypal piesok a pri nich bagrista kopal.
Tyče boli zatlčené mimo miesta bagrovania. Podľa svedka keď sa označovalo miesto tyčami , tak k tomu
žalobkyne zavolané neboli, pri zatĺkaní prítomné neboli. (Dodal, že chodili okolo).

32. Svedok A. Ž. je synovcom žalovaného a chodieval od malička k žalovanému na návštevy do

susedstva žalobkýň. Potvrdil, že pôvodne medzi pozemkami stál starý plot uvedúc, že pozostával z
železných trubiek v starom rozsypávajúcom sa betóne a pletiva. Svedok pomáhal robiť nový plot. Podľa
jeho slov nový plot robili podľa starého plotu a posunuli to k žalovanému. Starý plot stál po studňu.Nevie, či chodil žalovaný čerpať vodu do tejto studne. Svedok názorne priamo na obhliadke pri studni
ukázal (čl. 123), kadiaľ podľa neho viedol starý plot.

33. Svedok V. Q. má živnosť, robil strojom výkopové práce u žalovaného, kopal nový plot medzi dvoma
pozemkami. K práci uviedol, že pred kopaním bola urobená čiara vápnom a on kopal podľa tej čiary, keď
tam už starý plot nestál. Podľa vyjadrenia svedka kopal z pozemku žalobkýň na pozemok žalovaného,
ale pri práci žalobkyne nevidel.

34. Z obsahu znaleckého posudku č. 6/2016 z 23.5.2016 mal súd preukázané, že terajšie (nové)
oplotenie je vybudované ako hranica medzi p. č. XXX/X P. W..Č..XXX/X, postavené v tolerancii povolenej
odchýlky. Ďalej skutočnosť, že oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na
hranici medzi dvoma parcelami žalobkýň (p. č. XXX/X P. W..Č..XXX/X). Oplotenie zasahuje do pozemku
žalobkýň v juhozápadnej časti 0,54 m vrátane šírky podmurovky 0,25 m a v severovýchodnej časti
na hranici s p. č. XXX/X zasahuje v plnej šírke 0,71 m vrátane podmurovky 0,20 m. Podmurovka je

zrealizovaná na p. č. XXX/X. Podmurovka aktuálneho plotu nezasahuje do p. č. XXX/X. Znalec zároveň
vytýčil vlastnícku hranicu medzi p. č. XXX/X (žalobkýň) a p. č. XXX/X (žalovaný). Vlastnícku hranicu pri
studni označil bodom č. 208-34. Znalec dospel k záveru, že celková výmera zabraná stavbou oplotenia
na p. č. XXX/X predstavuje 4m2. Plocha vymedzená oplotením medzi p. č. XXX/X P. XXX/X predstavuje
XX m2. Ďalej uvádza, že studňa má priemer 1,2 m a je na hranici medzi p. č.: XXX/X, XXX/X P. XXX/

X. Prešetrením vlastníckej hranice bolo zistené, že poloha studne neleží v celom rozsahu na pozemku
žalovaného, ako by to vyplývalo z GP č. 241-2-2640-104/78, ale je lokalizovaná polovicou na pozemku
žalovaného (p. č. XXX/X) a druhou polovicou na pozemku žalobkýň (p. č. XXX/X). Závery znalca si súd
potvrdil aj polohopisnou situáciou, ktorá je súčasťou znaleckého posudku (čl. 196 spisu).

35. Žalovaný sa osobitne vyjadril k svojej žalobe o určenie vlastníctva k p.č.XXX/X a zriadenia
vecného bremena. Uviedol, že kúpnou zmluvou z 5.8.1993 nadobudol nehnuteľnosti ( rodinný dom
so s.č. XXX, parcely č.: XXX,XXX,XXX,XXX-spolu o výmere XXXX m2.) s plotmi, studňou, vedľajšími
stavbami, vonkajšími úpravami a porastmi podľa znaleckého posudku č. 19/92. Tieto parcely sa zlúčili
geometrickým plánom č. 241-2-2640-104/78 do novovytvorených parciel: p. č. XXX/X ( záhrada s

výmerou XXX m2) a p. č. XXX/X (dom s. č. XXX a zastavané plochy XXX m2). Nové parcely mali spolu
výmeru XXXX m2. Bol vypracovaný GP z 4.5.1980 ( zameraný 12.4.1980 ) a nové hranice boli v
prírode označené oplotením. Teda podľa tvrdenia žalovaného v r. 1980 bola p. č. XXX/X vymedzená
oplotením tak, že celý odskok v šírke 1,05 m patril k 12.4.1980 k parcele. Z znaleckého posudku Č. mu
vyplýva, že dom, oplotenie a stavba boli vybudované r. 1959 a kúpna zmluva žalovaného zavkladovaná

11.8.1993. Z. B. P. Q. M. predávajúci nehnuteľnosť žalovanému v dobrej viere, že predávajú predmet
zmluvy v rozsahu uvedenom GP z 4.5.1980 a tiež z tých istých dôvodov bol žalovaný v dobrej viere s
rozsahom kúpy vrátane „odskoku“ pri studni. Od 11.8.1993 bol v katastri nehnuteľností evidovaný stav
pozemkov , parciel č.: 162/1, 162/2 a 164 podľa GP č. 241-2-2640-104/78. Dňa 3.8.1999 uzavrel otec
žalobkyne v2. rade T. A. kúpnu zmluvu s P. H. a nadobudol susedné nehnuteľnosti ( dom s. č. XXX, W..

Č.. XXX P. XXX spolu o výmere XXX m2). P. H. pohla predať nehnuteľnosti len v rozsahu geometrického
plánu č. 241-2-2640-104/78, ktorý nebol spochybnený iným znaleckým posudkom odvolávajúc sa na
§ 71 z. č. 162/1995 Z. z. Žalovaný poukázal na to, že pani H.Y. nemohla predať studňu, lebo tá bola
podľa znal. posudku Č. vybudovaná s domom s. č. XXX a patrila Z. B. P. Q. M.. Podľa žalovaného aj T.
A. akceptoval geometrické určenie parciel nadobúdaných od H. a vymedzené plotom medzi parcelami

č. XXX P. XXX/X. Počas svojho vlastníctva T. A. ako právny predchodca žalobkýň nespochybnil
hranicu pozemkov určenú pôvodným oplotením. Žalobkyne nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
z 29.3.2010 a akceptovali tiež geom. určenie parciel podľa GP č. 241-2-2640-104/78. Predmetom tej
zmluvy nebola studňa ani ploty a preto užívajú studňu bezdôvodne. Podľa žalovaného po jeho oprave
oploteniaroku2012žalobkyneničnenamietali.AžpovypracovanáGPč.299/2014z20.11.2014(ktorým

došlo k rozdeleniu p. Č.. XXX N. W.. Č..: XXX/X, XXX/X, XXX/X) začali namietať, že plot stojí na ich
pozemku. Odvolávajú sa na stranu 7 bod 3.2 ZP č. 6/2016 a na vyjadrenie znalca, že z meračského
náčrtu k GP č. 241-2-2640-104/78 vyplýva, že na uvedenom mieste stál plot, ktorý spracovateľ stotožnil
s vlastníckou hranicou. Teda podľa toho GP bolo oplotenie vo vzdialenosti 1,05m a podľa zamerania na
stránke mapa.katasterportal.sk oplotenia na hranici medzi p. č. XXX/X P. XXX/X je aktuálne vzdialenosť

1,13m. Z týchto všetkých skutočností mu vyplýva, že oplotenie sa vždy nachádzalo na tom mieste, ako aj
vsúčasnosti jepostavené.Žalovanýodvolávajúcsana§§130ods.1,134ods.1OZmázato,ževydržal
vlastnícke právo k p. č. XXX/X ( záhrade o rozlohe XXm2). Žalovaný odvolávajúc sa na § 151o ods. 1
OZ má za to, že došlo aj k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v podobe povinnostimajiteľa p.č. XXX/X strpieť oplotenie na hranici p.č. XXX/X P. XXX/X. Od obce W. V. kúpil kúpnou
zmluvou z 30.11.2015 aj parc. č. XXX/X ( zast. plochy a nádvoria XX m2) a parc. č. XXX/X ( záhrada
o výmere Xm2). Podľa jeho vyjadrenia urobil v r. 2012 opravu oplotenia medzi p. č. XXX P. XXX/X tak,

že ukončenie plota v zadnej časti záhrady pripojil k betónovému stĺpiku, ktoré skôr postavili žalobkyne.
Podľa neho žalobkyne postaveným stĺpikom určili hranicu pozemku. Oplotenie staval v dobrej viere, že
stavia na svojom pozemku na mieste pôvodného oplotenia existujúceho od r. 1959. Zároveň sa odvolal
na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/149/2015, v ktorom vystupuje ako žalovaný a na
znaleckýposudokurobenývrámcitohokonania.Napodporusvojichtvrdenídoložilsnímkyzkatastrálnej

mapy a znalecký posudok J.. R. č. 106/03/2003 z 4.8.2003.

36. Z obsahu znaleckého posudku č. 106/03/2003 z 4.8.2003 mal súd preukázané, že jeho účelom
bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - domu s.č. XXX a p.č. XXX/X a XXX/X. Pod bodom
3.4 je uvedené, že je tu kopaná studňa vystužená bet. skružami, vybudovaná s pôvodným domom v
r. 1964, hĺbka 6,4 m, priemer 800 mm.

37. Advokátka žalobkýň sa vyjadrila okrem iného aj k protižalobe žalovaného na určenie vlastníckeho
práva a vecného bremena vydržaním. Podľa jej názoru žalovaný nepreukázal dobromyseľnosť ako
jednu z podmienok vydržania, nepreukázal právny titul vydržacieho práva. V čase kúpy nehnuteľnosti
žalovaným v r. 1993 bola nehnuteľnosť oplotená, mal geometrický plán a teda poznal ohraničenie

pozemku. Žalovaný nemohol vydržať časť parcely žalovaných, lebo v čase kúpy vedel, že pozemok a
dom patria pani H., ktorá pozemok aj užívala. V čase kúpy nehnuteľnosti žalovaným išla hranica
stredom studne a tak aj žalovaný svoj pozemok užíval a plot staval až v roku 2012 .K vydržaniu nedošlo
aj z dôvodu, že znalec J.. K. zameral hranicu idúcu stredom studne ako to vyplýva aj z geometrického
plánu, ktorý mal k dispozícii žalovaný v čase jeho kúpy. Pritom pri vydržaní je dôležitá užívacia hranica

a nie právny stav zakreslený na katastrálnej mape. K vydržaniu nemohlo dôjsť ani uplynutím doby, lebo
nové oplotenie bolo postavené až v roku 2012. Nesúhlasila so zriadením vecného bremena v podobe
strpieť oplotenie žalobkyňami. Poukázala na skutočnosť, že pred dvomi rokmi (pri obhliadke) žalovaný
tvrdil, že oplotenie postavil na mieste pôvodného oplotenia a aktuálne priznáva, že staval podľa máp.
V záverečnom vyjadrení žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu, lebo žalovaný nepostavil oplotenie na

pôvodnom mieste tak ako sa užívala hranica medzi nehnuteľnosťami žalobkýň a žalovaným; výsluchom
svedkovmázapreukázanévedeniepôvodnéhooploteniastredomstudneaD.J..K.zakresliltútohranicu
ako užívaciu. Žiadala protižalobu zamietnuť. Pokiaľ by bolo žalovanému vyhovené, tak by žalobkyne
prišli o XX m2 záhrady a bolo by im upreté ich ústavné právo vlastniť majetok, lebo nehnuteľnosť kúpili
vo výmere 400 m2 a týmto by došlo k zníženiu ich vlastníckeho práva.

38. Podľa advokáta žalovaného žiada žalobu žalobkýň zamietnuť a vyhovieť jeho protižalobe. Hranica
pozemku bola určená od kúpy nehnuteľnosti žalovaným až do vypracovania GP v roku 2014 a podľa
jeho slov ( v záverečnom vyjadrení) v tom čase odskok pri studni neexistoval. Podľa jeho názoru
odvolávajúc sa na znalecký posudok J.. K. (str. 4. ) pôvodný plot stál presne na tom mieste ako je v

súčasnosti vybudované oplotenie medzi pozemkami medzi XXX P. XXX. Žalovaný v dobrej viere od
r. 1993 až do oznámenia žalobkýň o vypracovaní nového GP užíval novo vytvorenú parc. XXX/X ako
svoju vlastnú, preto podľa jeho názoru k vydržanie predmetnej parcely došlo. Vznik samotnej žaloby o
vydržanie odôvodnil tým, že až súčasným presným meraním sa zistil iný stav ako bol zameraný v roku
1980. Vykonaným dokazovaním má preukázané, že žalovaný postavil nové oplotenie s podmurovkou a

pletivom presne na mieste pôvodného oplotenia. V stave v akom v roku 1993 kúpil nehnuteľnosti v k.ú.
W. J.ch užíval po celý čas až doteraz. O tom, že hranica pozemkov medzi (pôvodnými) parcelami č.:XXX
P. XXX je na inom mieste ako bola určená GP z roku 1980 sa dozvedel až na základe výzvy žalobkýň
pred podaním ich žaloby. Minimálne od roku 1993 (aj právny predchodkyňa žalovaného) užíval žalovaný
novo vytvorenú parcelu XXX/X ako svoju vlastnú. Podľa neho sú splnené všetky podmienky vydržania

vlastníctva kparc.č.XXX/Xvprospechžalovanéhovzmysle§130ods.1OZa§134ods.1OZ.Zároveň
dal súdu do pozornosti, že žalobkyne v žalobe žiadajú odstrániť oplotenie pozostávajúce z drôteného
pletiva, teda len pletivo nachádzajúce sa na podmurovke, pritom znalec J.. K. v konaní konštatoval, že
samotná podmurovka nie je postavená na par. XXX/X ale je presne na hranici medzi pozemkami. Podľa
jeho vyjadrenia žalobkyne žiadajú odstrániť z par.č.: XXX/X niečo, čo na tejto parcele vôbec neexistuje.

Žiadal zároveň zriadiť vecné bremeno v povinnosti žalobkýň strpieť oplotenie nachádzajúce na hranici
pozemkov p.č.: XXX/X P. XXX/X .39.Podľa§118ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),predmetomobčianskoprávnychvzťahov
sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

40. Podľa § 119 ods. 1.2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.

41. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

42. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

43. Podľa 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

44. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Podľa § 132 ods.1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

46. Podľa §133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 134 ods. 1,3,4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

48. Podľa § 135c ods. 1,3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby"). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

49. Predmetom konania je: 1/ vypratanie nehnuteľnosti (návrh žalobkýň), 2/ určenie vlastníckeho práva
k parcele č. 164/3 titulom vydržania a 3/ zriadenie vecného bremena (protinávrhy žalovaného).

50.Súdvykonaldokazovanievyjadreniamistránsporovasvedkovaporovnávalichvýpovede,ohliadkou

na mieste samom, znaleckými posudkom č. 6/2016 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, posudzoval ich
individuálne i vo vzájomných súvislostiach.

51.Žalobkynesadomáhali,abyžalovaný navlastnénákladyodstránilnímpostavenéoplotenie(drôtené
pletivo upevnené na murovanom základe) na parcele v ich vlastníctve č. 164/3, plot od studne až

po koniec smerom k parcele č. XXX/X. Žalovaný tvrdili, že celá predmetná parcela je jeho vlastníctvom
titulom vydržania a domáhal sa v tom smere aj rozhodnutia súdu.

52. Strany sporu sú susedmi, lebo vlastnia susedné pozemky. Žalobkyne sú podielovými
spoluvlastníčkami (každá v 1) nehnuteľností v obci W. V. zapísané na LV č. XXX ( špecifikované v ods. 7

odôvodnenia tohto rozsudku, celkovo o výmere XXX m2 /.+XXX/). Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
kúpnou zmluvou v roku 2010 od matky žalobkyne v 2. rade (F. B.), ktorá ku nadobudla kúpnou zmluvou
od otca žalobkyne v2. rade (T. A.) a ten nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 3.8.1999 od
pani H.. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.1999 bolo predmetom prevodu okrem iného rodinný dom
s. č. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby, p. č. XXX P. XXX. V čase vlastníctva nehnuteľnosti právnych

predchodcov žalobkýň bola hranica ich pozemku v zadnej časti vymedzená oplotením na tom istom
mieste a tak vždy nehnuteľnosť kupovali, čo mal súd preukázané i svedeckými výpoveďami.53. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci W. V. zapísané na LV
č. XXXX ( špecifikované v ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku). Predmetné nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa z 5.8.1993. V zmysle zmluvy bolo predmetom prevodu okrem iného dom so

č. XXX na p.č. XXX/X; parcele č.: XXX ( záhrada vo výmere XXX m2), p.č. XXX (zastavené plochy vo
výmere XXX m2), podiel 3 p.č. XXX ( vo výmere XXX m2), p.č. XXX ( záhrada o výmere XXX m2), podiel
1-ny z p.č.XXX P. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby, všetko podľa stavu znal. posudku K. Č. č. 19/92
aktualizovaného posudkom č. 14/93. Pri tejto kúpe boli kupované parcely zlúčené do novoutvorených
parciel p. č. XXX/X ( záhrada, XXX m2), p. č. XXX/X a dom s.č. XXX (zast.pl.XXX m2) podľa geomet.

plánu č. 241-2-2640-104/78 . Po sčítaní výmery parciel či už pôvodných alebo novovytvorených súd
dostal celkovú výmeru parciel žalovaného vo výške XXXX m2 a celkovú výmeru žalobkýň vo výmere
XXX m2 ( +XX V. X M. W..Č.. XXX/X).

54. Nakoľko sa žalobkyne domáhajú odstránenia oplotenia z parcely, ku ktorej vlastníckeho práva
sa domáha žalovaný titulom vydržania, súd sa musel najprv vyporiadať s nasledovnými predbežnými

otázkami: 1. či žalovaný postavil nový plot na inom mieste než stále pôvodný starý plot ( t.j. či plot vôbec
posunul a akým smerom) 2. či žalovaný nadobudol do vlastníctva vydržaním časť pozemku označeného
v súčasnosti ako p.č. XXX/X o výmere XX m2 (záhrada); 3. pokiaľ parcelu žalovaný nenadobudol do
vlastníctva, tak súd bude skúmať či je objektívny dôvod na navrhnuté zriadenie vecného bremena.

55. Keďže prvotný spor bol v rozdielnom tvrdení strán sporu, či bol nový plot postavený na mieste
pôvodne reálne stojaceho plota, súd sa musel vyporiadať s touto skutočnosťou obligatórne ako s
predbežnou otázkou.

56. V čase vlastníctva nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobkýň ako aj žalovaného a jeho

predchodcov bola hranica medzi ich pozemkami v zadnej časti záhrady vymedzená tým istým oplotením
na tom istom mieste, čo mal súd preukázané i svedeckými výpoveďami. Tak ako žalovaný tak aj
žalobkyne ( aj ich právny predchodcovia) kupovali nehnuteľnosti tak ako ich videli, oplotené s plotom
aj medzi susednými parcelami. Žalovaný mal v čase kúpy k dispozícii aj GP č. 241-2-2640-104/78. Z
listinných dôkazov (hlavne kúpnej zmluvy z 5.8.1993) si súd ustálil, že pôvodný plot bol na mieste

samom zbudovaný v roku 1959 medzi pozemkami p.č. XXX P. W..Č.. XXX, pri stavbe domu predchodcov
žalovaného. Starý plot začínal medzi susednými parcelami pri studni ( ak by sa pokračovalo s plotom
pri studni ďalej, tak by viedol naprieč vekom studne) a končil až na konci záhrady. Každý zo susedov
užíval svoje pozemky vymedzené plotmi, nikdy nemali v minulosti spor o hranicu pozemku.

57. Súd mal vyjadrením samotného žalovaného a výpoveďou jeho svedkov ( brata a synovca)
preukázané, že budoval v roku 2012 nové oplotenie bez vytýčenia geometra, sám zatĺkol tyč pri studni
a podľa toho si naznačil čiaru na kopanie pre bagristu. Až po začatí výkopu zistil, že len pôvodné
stĺpiky boli v betóne a betónový základ nebol po celej dĺžke. Betón len okolo stĺpikov mal súd potvrdený
aj ZP č. 19/92 ( na str. 4 sa uvádza, že sú tam betónové základy okolo stĺpikov). Nielen žalobkyňami

ale aj svedkami (príbuznými žalovaného) súd zistil, že neprizval žalobkyne na odobrenie naznačeného
smeru vedenia nového oplotenia. Taktiež mal súd preukázaný fakt, že žalovaný vytvoril (po odstránené
starého plota a na obdobie do vybudovania nového plota) provizórne oplotenie medzi jeho pozemkom
a pozemkom žalobkýň z dôvodu, aby im neutiekli psy. V časti pri studni boli dané 4 plechy (1m x 2 m) a
ďalej iný druh zábezpeky ako dočasná zábrana a až po odstránení dočasného oplotenia žalované zistili

polohunovéhooplotenia.Žalovanýodstránilpôvodnýplotapostavilnovýplotnacelobetónovomzáklade
s betónovým múrikom, na železných stĺpikoch je naviazané pletivo. Tento plot je situovaný v súčasnosti
na parc. XXX/X ( vytvorenej v r. 2014). Všetci svedkovia ( okrem V. Ž.) zhodne potvrdili, že hranica
pôvodného stojaceho plotu smerovala na prieč studňou medzi parcelami strán sporu. Nesporným bolo,
že studňa má železný kryt, na ktorom bola zo smeru od pozemku žalobkýň úchytka na otvorenie.

Svedeckou výpoveďou A. Ž. ma súd preukázané, že nový plot robili podľa starého plotu a posunuli
ho. Z toho vyplýva, že ak sa posúval, tak nemohol ostať na pôvodnom rovnakom mieste. Žalovaný a
svedok V. Ž. tvrdili, že na tom istom mieste dávali betón pod stĺpiky, ale súd si ich tvrdenia vyhodnotili
ako objektívne nepreukázané z dôvodu, že pôvodný plot preukázateľne viedol naprieč studňou ale v
súčasnosti je posunutý polohovo tak, že celý priemer studne zapadne do plochy nazvanej v konaní ako

odskok. Znaleckým posudkom č. 6/2016 súd zistil, že nové oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi
stranami sporu, ale na hranici medzi dvoma parcelami žalobkýň(p.č. XXX/X P. XXX/X). Podmurovka
k plotu stojí tiež na p. č. XXX/X a nezasahuje do p. č. XXX/X. Určil, že faktická vlastnícka hranica
je medzi p. č. XXX/X (žalobkýň) a p. Č.. XXX/X (žalovaného) a vlastnícku hranicu pri studni označilbodom č. 208-34. Znaleckým posudkom č. 6/2016 mal súd tiež preukázané, že stavba ( nové oplotenie)
vybudovaná žalovaným zaberá na p. č. XXX/X Xm2 a rozloha plochy medzi hranicou p.č. XXX/X P.
W.. Č.. XXX/X po vybudovaní plotu je XX m2. Z toho vyplýva, že vybudovaným novým oplotením sa celá

parc.č. XXX/X dostala do dispozície žalovaného v roku 2012 a doposiaľ s v takom stave nachádza.

58.Nazákladevšetkýchtýchtoskutočnostímalsúdzapreukázané,že novéoplotenienebolopostavené
na mieste, kde reálne stálo pôvodné oplotenie postavené ešte r. 1959. Žalovaný nepreukázal, že by mal
k stavbe stavebné povolenie, aj keď robil celoplošnú betónovú podmurovku na stĺpiky ( teda nerobil len

betónový základ k jednotlivým stĺpikom).

59. Súd sa ďalej vyporiadal s ďalšom predbežnou otázkou a to či žalovaný nadobudol titulom vydržania
vlastníctvo k parcele č. XXX/X.

60. Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržaním sa nadobúda

vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Aby sa dalo konštatovať nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti týmto titulom, súd obligatórne skúma splnenie zákonných
podmienok: 1/existencia dobromyseľnej (oprávnenej ) držby, 2/ uplynutie zákonom stanovenej doby
10 rokov, v ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe a 3/ spôsobilosť predmetu vydržania. Všetky tri
podmienky musia byť splnené kumulatívne.

61. Súd prihliadal na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu desať rokov pri nehnuteľnosti. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu
nadobudnutiavlastníckehoprávazozákonaje,žedržbamusíbyťoprávnená.Pokiaľideoprávnuúpravu

vydržania, v čase začatia užívania a obhospodarovania nehnuteľností žalovaným v r. 1992-1993 platila
novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992. S účinnosťou od 1.1.1992 bol v
Občianskom zákonníku opätovne zavedený inštitút vydržania, v zmysle ktorého sa oprávnený držiteľ
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť
(§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby

po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, by bolo treba
vo všeobecnosti započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. Nová právna úprava (zák. č.
509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do
dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 OZ). V tomto konkrétnom prípade žalovaný
síce preukázal kúpnou zmluvou, že ploty pri kupovanej nehnuteľnosti boli vybudované spolu so stavbou

domu v roku 1959, ale nakoľko nepreukázal, na základe čoho ( pr. vytyčovací náčrt, geometr. plán)
jeho právny predchodcovia vytýčili a postavili plot práve na tom mieste, súd sa nezaoberal s otázkou
možného vydržania jeho právnymi predchodcami. Otázku splnenia podmienok vydržania u žalovaného
súd odvodzoval od roku 1993, kedy nehnuteľnosť nadobudol.

62. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie
práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri
oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec
patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to
nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať
len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Pre naplnenie dobre viery nestačí
negatívne presvedčenie držiteľa, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí.
Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec ( v tomto prípade studňa a p. č. XXX/X) patrí, musí byť preto

podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa
bolo dôvodné, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu.

63. Súd mal preukázané, že p.č. XXX/X vznikla geometrickým plánom č. 314436339-299/2014 z
20.11.2014 z parciel, ktoré boli pôvodne v držbe a užívaní právnych predchodcov žalobkýň až do roku

2012, kedy na nej žalovaný postavil oplotenie na betónovom základe. Predmetná parcela predstavuje
rozsah plochy umiestnenej od vlastníckej hranice zakreslenej GP č. 241-2-2640-104/78 po postavené
nové oplotenie ( výmera je XX m2). Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti ( špecifikované v ods. 35
odôvodnenia) kúpnou zmluvou z 5.8.1993 spolu s plotmi, studňou, vedľajšími stavbami, vonkajšímiúpravami podľa znal. posudku č. 19/92 a v súlade s GP č. 241-2-2640-104/78 . Súd mal preukázané
listinami, že plot ( na hranici so susedným pozemkom predchodcu žalobkýň) bol ako hranica postavený
už pri stavbe domu predchodcu žalovaného v r. 1959, preto ani nemohli byť nové hranice v prírode

označené oplotením až v zmysle GP č. 241-2-2640-104/78. Žalovaný mal pri kúpe k dispozícii
vyššie uvedený geometrický plán, z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica stála rovno bez odskokov
a smerovala naprieč studňou. V predmetnom GP síce nie je studňa zakreslená, ale ak si zoberieme
vzdialenosť medzi vtedy vyznačenou vlastníckou hranicou a hranicou odskoku, tiež priemer studne 1,20
m, logicky vlastnícka hranica cez studňu prechádzala.

64. Pri otázke, či bol žalovaný ako držiteľ časti parcely (dnes p.č. XXX/X) od nadobudnutia vlastníctva v
r. 1993 v dobrej viere, hodnotil súd objektívne. Žalovaný súdu ale nepreukázal, akú časť z tejto parcely
držať mal, keďže si súd v konaní dokazovaním ustálil, že nové oplotenie nestojí presne na mieste kde
reálne stál pôvodný plot. Súd bral do úvahy aj to, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti , ktorú možno
s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať

po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu časť parcely patrí (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 22 Cdo 1253/99) .

65. S poukazom na vyššie uvedené vydržanie časti parcely je v zásade možné . Je to praktické
najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby alebo

celého susedného pozemku právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne
vlastnenému pozemku i keď ide o tzv. putatívny titul, je postačujúci (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn.
22 Cdo 1398/2000).

66. Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely,

ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto
časti. Jedným z hľadísk ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je i pomer plochy nadobudnutého a skutočne
držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa však musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že výmera kupovaného
pozemkuzodpovedáplocheuvedenejvnadobúdacomtituleageometrickompláne,znaleckomposudku,

ktoré mal vtedy k dispozícii. Podmienkou je, aby držal sporný pozemok na základe ospravedlniteľného
omylu ( mutatis mutandis , rozsudok NS ČR z 9.3.2000, sp. zn. 22 Cdo 1848/98). Žalovaný svoju
dobromyseľnosť v užívaní pozemku odôvodňoval tým, že v katastrálnej mapy mu medzi parcelami
nevyplýval žiadny odskok. Z obsahu geometrického plánu č. 241-2-2640-104/78 je však zrejmé, kadiaľ
reálne viedla vlastnícka hranica a išlo o rovnú neprerušovanú čiaru bez odskokov. Bez ohľadu na

tvrdenie žalovaného, že mal vedomosť o roku postavenia plotu (1959) a reálne videl postavenú hranicu
s odskokom ( hlavne pri studni), súd je toho názoru, že pri náležitej opatrnosti mal mať pochybnosti
o hranici pozemku so susedom. Opatrnosť a myšlienku kontroly v ňom mal vzbudiť už aj stav, že
v katastrálnej mape i GP č. 241-2-2640-104/78 nebol odskok vyznačený, ale reálne existoval na
pozemku ( ako časť plotu s disproporciou) pri studni a prístup k studni z pozemku žalovaného bol

zahataný. Žalovaný nepreukázal, že by mal nejakú objektívnu listinu, na základe ktorej v minulosti
jeho právny predchodcovia vytýčili hranicu a plot stavali. Oprieť sa len o holé konštatovanie v zmluve
či znaleckom posudku č. 19/92, že plot bol postavený spolu s domom v roku 1959 a bez ďalšieho
sa domáhať vydržania nemôže požívať právnu ochranu. Pokiaľ sa žalovaný mieni domáhať určenia
vlastníckeho práva či zriadenia vecného bremena len od roku 2012, súd dodáva, že tu nie je splnená

podmienka vydržacej doby. Pri návrhu na zriadenie vecného bremena nie je splnená ani podmienka
dobromyseľnosti, lebo žalovaný postavil plot polohou na inom mieste než stál pôvodný plot. Súd si z
týchto všetkých skutkových okolností ustálil, že žalovaný nebol objektívne dobromyseľný v držbe, lebo
pri kúpe mal už v rukách geometrický plán s naznačenou vlastníckou hranicou a videl ako je pozemok
skutočne oplotený. Pre absenciu dobromyseľnosti žalovaného ako podstatnú náležitosť vydržania súd

jeho protižalobu zamietol.

67. Po vyriešení si predbežnej otázky ohľadom vydržania a zistení, že žalovaný postavil plot ďalej (od
pôvodného reálne stojacieho plota ) smerom na stranu žalobkýň a celkového vykonaného dokazovania
si súd ustálil, že žaloba žalobkýň je podaná dôvodne. Pôvodne sa žalobkyne v petite domáhali

odstrániť oplotenie pozostávajúce z drôteného pletiva upevneného na murovanom základe, ktoré je
postavené na parc. č. XXX/X (presne je to vymedzené v ods. 1 odôvodnenia rozsudku). Avšak
žalobkyne na pojednávaní dňa 4.8.2015 upresnili, že žiadajú odstrániť plot ( teda nie len oplotenie)
začínajúci od studne až po koniec smerom k parcele č. 469/1. Týmto mal súd ustálený aj rozsah petitu,rozsah povinnosti, ktorú žiadajú uložiť žalovanému. Súd samostatným uznesením nemusel rozhodovať
o pripustení zmeny petitu, lebo nešlo o zmenu ale vzhľadom na charakter žalobe len o doplnenie,
presnejšiu špecifikáciu petitu.

68. Súd sa osobitne vyporiadal s rozdielnymi tvrdeniami strán sporu, či studňa na hraniciach pozemkov
je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný sa síce samostatným petitom nedomáhal určenia vlastníctva k
tejto studni, ale v konaní ju označoval ako jeho vlastníctvo , súd sa vyporiadal aj z touto skutočnosťou.
Druhým dôvodom, prečo sa súd vyporiadal aj s touto spornosťou bol ten, že žalovaný si pri budovaní

plotu postavil aj samostatnú bránu ( dvere) ako prístup k tejto studni a žalobkyne zase mu vstup
zamedzili vystavaním muriva priamo pred tieto dvere.

69. Súd sa podporne vyporiadal aj s tvrdením žalovaného, že kúpu nadobudol aj celú studňu na hranici,
lebo v kúpnej zmluve mal studňu napísanú a žalobkyne v svojej kúpnej zmluve ani studňu uvádzanú
nemajú. Súd prihliadal na to, že v geometrickom pláne č. 241-2-2640-104/78, ktorý mal žalovaný v čase

kúpy k dispozícii, nie je žiadna studňa vyznačená. Žalovaný až na obhliadke prvý krát uviedol, že má
dve studne vrátane tej spornej (na hranici pozemkov). Druhú studňu má priamo na svojom pozemku.
Súd vychádzal pri úvahách vlastníctva k spornej studni z porovnávania znaleckých posudkov, kde sa
studňa spomína a z vyjadrení strán sporu. V znaleckom posudku č. 19/92 a aj znaleckom posudku č.
106/03/2003 (čl. 36 odôvodnenia rozsudku) je studňa špecifikovaná ako kopaná studňa vystužená bet.

skružami hĺbky 6m ( 6,4 m), vybudovaná v roku 1959, pričom v prvom ZP sa uvádza jej priemer 100
cm a v druhom znaleckom posudku 800 cm. V ZP č. 6/2006 je studňa lokalizovaná (čl. 191 ) a to
polovicou na pozemku žalovaného (p. č. 162/6) a druhou polovicou na pozemku žalobkýň (p. č. XXX/
X), zistený reálny priemer spornej B. X,X m.

70. Súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobkýň ako vlastník v kúpnej zmluve studňu uvedenú mal a
to je pre súd podstatné. Z toho si súd ustálil, že studňa uvedená v kúpnej zmluve žalovaného bola práve
tá druhá na jeho pozemku. Keďže žalovaný tvrdiac vlastníctvo k studni na hranici pozemkov uvádzal
aj jej používanie, súd sa vyporiadal aj s otázkou reálneho používania studne. Na začiatku konania, pri
obhliadke žalovaný najprv povedal, že nechodil často pôvodnou bráničkou pri studni, len keď potreboval

niečo spraviť, keď sa budovalo, opravovalo, v r. 1998-1999 cez ňu prevážal materiál z ulice. V rámci
ďalšiehokonaniažalovanýužtvrdil,že vsvojejnehnuteľnostimalpredajňupotravín vrokoch1993-2008
a preto používal z hygienických dôvodov studňu na hranici pozemkov. Následne tvrdil, že pre zriadenú
predajňu potravín v dome do roku 1997 bral vodu z tejto studne vo vedrách, neskôr čerpadlom. Bolo to v
období, keď susedný pozemok vlastnil otec žalobkyne v 2. rade a tento ako svedok ( rovnako ako matka

žalobkyne v 2. rade) v konaní uviedli, že nemajú vedomosť o čerpaní vody zo studne žalovaným. K týmto
vyjadreniam žalovaného súd uvádza, že podľa žalovaného mal v predajni vodu vozenú do stojanov, do
domácnosti čerpal vodu z studne v garáži, je ťažko uveriteľné, že by v období rokov v roku 1994 do roku
1997 nosil ešte aj vodu zo studne stojacej na hranici ( ods. 17 odôvodnenia). Záver, že žalovaný nečerpal
v rokoch 1994-1997 vodu, mal súd ustálený aj vyjadrením brata žalovaného, lebo ten nepotvrdil, že by

čerpal vodu z studne na hranici pozemkov a to u žalovaného robil. Súd vychádzal podporne pri tomto
závere aj z rozporného tvrdenia žalovaného v tom, že raz tvrdil že on si vodu zo studne nosil a následne
tvrdil, že susede H. N.osila vodu suseda, lebo studňa bola vyschnutá.

71. Záverom sa súd ešte vyporiadal s argumentom žalovaného, že stav hranice medzi pozemkami

uvedený v katastrálnej mape bol k 8.10.2014 totožný s GP č. 241-2-2640-104/78 z 4.5.1980. Súd sa s
týmto tvrdením žalovaného stotožnil vychádzajúc ale z toho, že než došlo v roku 2014 k zaevidovaniu
GP č. 299/2014 , nebol dôvod, prečo by mala byť studňa v katastrálnej mape vyznačená. Z GP č.
314436339-299/2014 z 20.11.2014 vyplýva, že bol robený po dátume 8.10.2014 a jeho úlohou bolo
zameranie skutočného stavu stavieb na jej pozemkoch zapísaných na LV č. XXX a oddelenie pozemku .

Čiže k 11.2.2015 bol na katastrálnej mape zaznamenaný reálne existujúci stav, ktorý vznikol práve
vyhotovením nového oplotenia žalovaného. To sú zároveň objektívne dôvody, pre ktoré bola farebne
vyznačená hranica pozemkov medzi par. XXX/X P. W..Č..XXX k 8.10.2014 a k 11.2.2015. Sám žalovaný
kvalifikoval zmenu k 11.2.2015 k par. 162/2 a p.č.165 ako bezdôvodné posunutie hraníc. Nakoľko súd
v konaní preukázané mal, že nový plot budoval jedine on, vyplýva z toho, že len jeho konanie sa spája

s posunutím hranice.72. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

75. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
úspešným žalobkyniam v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

76. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o

výške náhrady trov konania.

77. Podľa čl. 4 ods. 1,2 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

78. V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a znaleckým dokazovaním. Každá strana
sporu zložila súdom určenú výšku preddavku vo výške 300 eur. Súd z zložených preddavkov uhradil
znalečné vo výške 600 eur a zvyšnú sumu 262,19 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Taktiež
uplatnené svedočné svedka T. A. vo výške 59,25 eur uhradil súd z rozpočtových prostriedkov súdu. V
konaní bol neúspešným žalovaný, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť (doplatiť) súdu sumu 321,44

eur odvolávajúc sa na čl. 4 ods. 1,2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).