Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200906
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2715200906.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci

žalobkýň: 1. D. V., N.. XX.X.XXXX, A. XXX XX W. V. Č.. XXX
P. X. R. A., N.. X.X.XXXX, A. W. V. Č.. XXX, obidve zastúpené
advokátkou JUDr. Ing. Elena Divko, Gorkého 1/A, Skalica proti žalovanému: V.
Ž., N.. XX.X.XXXX, A. W. V. Č.. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ján
Pekar, Potočná 191/39, Skalica, o žalobe žalobkýň na vypratanie nehnuteľnosti,
o vzájomnej žalobe žalovaného prikázať žalobkyniam do podielového spoluvlastníctva
oplotenie eventuálne zriadiť vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť stavbu oplotenia o celkovej výmere 4 m2,
pozostávajúcej:
- z drôteného pletiva, stĺpkov (oplotenie) a,
- z betónovej podmurovky
ktoré oplotenie je zrealizované na hranici medzi parcelou KNC č. XXX/X záhrada o výmere XX m2, k.
ú. W. a parcelou K. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, k. ú. W., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, a ktorá betónová podmurovka je zrealizovaná na

parcele KNC č. XXX/X záhrada o výmere XX m2, k. ú. W. a na parcele KNC č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2, k. ú. W. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Skalica,
katastrálny odbor v rozsahu:
- v juhozápadnej časti oplotenie 0,54 m vrátane šírky podmurovky 0,25 m a,
- v severovýchodnej časti oplotenie na hranici s parcelou KNC XXX/X v šírke 0,71 m vrátane podmurovky
parcely 0,20 m, všetko tak, ako je to vyznačené v Prílohe č. 3 v znaleckom posudku č. X/XXXX J.. T.
K. - znalca z odboru Geodézia a kartografia vyhotoveného dňa 23.05.2016, a to v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Znalecký posudok č. X/XXXX J.. T. K. - znalca z odboru Geodézia a kartografia vyhotoveného dňa
23.05.2016, je neoddeliteľnou súčasťou časťou tohto rozsudku.

III. Súd zamieta protižalobu žalovaného na prikázanie oplotenia do podielového spoluvlastníctva
žalobkýň a na zriadenie vecného bremena.

IV. Súd priznáva žalobkyniam nárok na náhradu trov konania 100 % vo veci ich žaloby.

V. Súd priznáva žalobkyniam nárok na náhradu trov konania 100 % vo veci protižaloby žalovaného .

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet OS Skalica titulom trov preddavkovaných štátom sumu

321,44 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou v zmysle pripustenej zmeny petitu (uznesením č.k.
7C/149/2015 - 386 zo dňa 19. júna 2019 ) domáhajú uložiť žalobcovi povinnosť: odstrániť na vlastné

náklady stavbu oplotenia o celkovej výmere X m2, pozostávajúcej: z drôteného pletiva, stĺpikov
(oplotenie) a z betónovej podmurovky, ktoré oplotenie je zrealizované na hranici medzi parcelou KNC
XXX/X záhrada o výmere XX m2, k. ú. W. a parcelou KNC XXX/X záhrada o výmere XXX m2, k. ú.
W., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, a ktorá
betónová podmurovka je zrealizovaná na parcele KNC XXX/X záhrada o výmere XX m2, k. ú. W. a
na parcele KNC XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2), k. ú. W. zapísaná na liste

vlastníctva č. XXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor v rozsahu: v juhozápadnej časti oplotenie
0,54 m vrátane šírky podmurovky 0,25 m a v severovýchodnej časti oplotenie na hranici s parcelou KNC
XXX/X v šírke 0,71 m vrátane podmurovky parcely 0,20 m, všetko tak, ako je to vyznačené v Prílohe
č. 3 v znaleckom posudku Č.. X/XXXX J.. T. K. - znalca z odboru Geodézia a kartografia vyhotoveného
dňa 23.05.2016 ( v ďalšom texte súd uvádza už len „oplotenie“, lebo v tej istej špecifikácii ho žalovaný

označil v protižalobe), a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Žalobkyne odôvodnili žalobu tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v k.ú. W.
zapísané na LV č. XXX, susediace s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané na
LV č. XXXX. Podľa nich bolo medzi pozemkami postavené oplotenie na hranici pozemkov, ale žalovaný

im oznámil úmysel postaviť nové oplotenie na pôvodnom mieste, preto sa o stavbu oplotenia nestavali.
Žalobkynetvrdia,žežalovanýneoprávnenezasiaholdoichvlastníckehoprávatým,žepostavil oplotenie
s murovaným základom a pletivovou výplňou na ich pozemku ( p. č. XXX/X Y. výmere XX m2).

3. OS Skalica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 7C/149/2015-291 z 4.1.2018, ktorý KS v Trnave

rozsudkom č.k. 10Co/35/2018 - 368 z 27.3.2019 v časti žaloby žalobkýň zrušil a potvrdil v časti
zamietajúcej protižaloby žalovaného na určenie jeho vlastníctva k nehnuteľnosti v k. Ú.. W., obec W. V.,
okres B. zapísané na LV č. XXX P. to parc. reg „C“ Č.. XXX/X o výmere XX m2 titulom vydržania a zriadiť
vecné bremeno (určiť žalobkyniam povinnosť strpieť oplotenie na hranici pozemku parc. č. XXX/X s
parc. č. XXX/X). KS v rámci odôvodnenia uzavrel , že: 1) žalovaný nepreukázal vydržanie vlastníckeho

práva k pozemku (s nástupom do držby od roku XXXX) parcelné č. XXX/X, vytvoreného až v roku
XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 20. novembra 2014; 2) že žalovaný
nepreukázal, že nové oplotenie bolo v celej svojej línii postavené na mieste, kde reálne stálo oplotenie
pôvodné; 3) medzi stranami sporu nebolo sporné odstránenie pôvodného oplotenia žalovaným a
vybudovanie nového, bez geometrického zamerania hraníc pozemkov, alebo línie pôvodného oplotenia,

prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia so žalobkyňami; 4) žalobkyne preukázali posun nového
oplotenia oproti pôvodnému oploteniu. Akýkoľvek posun výstavby nového oplotenia (preukázaný napr.
svedeckou výpoveď A.. Ž.) preukazuje, že ak sa plot posúval, nebol postavený na pôvodnom mieste
(bez ohľadu na smer posunu).

4. Súd prvého stupňa následne postupoval v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnymi
názormi, závermi a inštrukciami.

5. Následne sa žalovaný v rámci konania novou protižalobou (čl. 390 spisu) domáha , aby súd prikázal
žalobkyniamdopodielovéhospoluvlastníctvaoplotenie,každejvpodiele 1-ceazároveňuložilkaždejzo

žalobkýň povinnosť zaplatiť mu 0,50 eur titulom finančnej náhrady do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Eventuálne žiadal prikázať žalobkyniam vecné bremeno a to povinnosť strpieť oplotenie k pozemkom
reg. „C“ č. XXX/X (záhrada o výmere XX m2), p.č. XXX/X (záhrada o výmere XXX m2), p.č. XXX/X
(zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXm2) v prospech každodobého vlastníka pozemku parc.reg.
„C“ č. XXX/X (záhrada o výmere XXX m2) zapísaná na LV č. XXXX v obci W. V., k.ú. W.. V súvislosti

so zriadením vecného bremena žiadal žalovaný uložiť jemu povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň sumu
1 euro.

5.1. Žalovaný protižalobu odôvodnil tým, že žalobu žalobkýň považuje len za ich snahu spôsobiť škodu
nie len jemu ale aj im samotným. Pri odstraňovaní oplotenia bude podľa neho nutný zásah do pozemku

vo vlastníctve žalobkýň, p.č. XXX/X. Takýto postup hodnotí ako neúčelný, lebo v budúcnosti bude nutnézrealizovať oplotenie medzi pozemkami, ktoré sú v jeho vlastníctve a v podielovom spoluvlastníctve
žalobkýň. Ďalej k veci uviedol, že oplotenie zrealizoval v roku XXXX a žalobkyne podali žalobu na
odstránenie oplotenia až v roku XXXX. teda v čase zrealizovaného oplotenia riadne užívali priľahlé

nehnuteľnosti. Na pozemku p.č. XXX/X vybudovali skalničku, časť pozemku upravili. Teda stavbu dlhšiu
dobu trpeli. Podľa vyjadrenia žalovaného on staval oplotenie v dobrej viere, že to stavia na hranici
pozemkov. Samotné odstránenie oplotenia považuje za neúčelné odvolávajúc sa argumentačne na
rozhodnutiaNSČRsp.zn.22Cdo/432/2002z17.4.2002,sp.zn.22Cdo/1342/2004z5.10.2004asp.zn.
22 Cdo/2223/2013 z 28.1.2014. Pri účelnosti treba prihliadať na náklady, ktoré by s odstránením súviseli;

na hospodársku stratu žalobkýň - vzhľadom na rozsah zastavaného pozemku. V závere označil žalobu
žalobkýň na odstránenie plota za šikanu voči jemu a odstránenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa názoru žalovaného oplotenie nebráni žalobkyniam užívať priľahlý pozemok v ich podielovom
spoluvlastníctve.

5.2. Žalobkyne s protižalobou ani eventuálny petitom protižaloby nesúhlasili, trvali na svojej žalobe v

zmysle pripustenej zmeny petitu.

6. Súd vykonal dokazovanie ústnymi i písomnými vyjadreniami strán sporu, ohliadkou na mieste samom,
výsluchom svedkov (W. A., T. A., F. B., V. Ž.Ú., A. Ž., V. Q.), LV č.XXX, LV č. XXXX, geometrickým
plánom č. XXX/XXXX z 20.11.2014, geometrickým plánom z 4.5.1980, kúpnou zmluvou z X.X.XXXX,

znaleckým posudkom č. XX/XX vyhotoveným znalcom Kvetoslavom Čapkom, fotodokumentáciou,
kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňami a F. B. z 29.3.2010, kúpnou zmluvou (V. P.
H. P. T. A.) z 3.8.1999, správou obce W. V. z 7.10.2015, geometrickým plánom z 12.4.1980, znaleckým
posudkom č. X/XXXX J.. T. K. (stranám bol doručený poštou), ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami (každá v 1) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W.,
obec W. V., okres B. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. XXX/X (záhrady o výmere XXX m2),
p.č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2), p. č. XXX/X (záhrady o výmere XX m2),
p.č. XXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2), p.č. XXX/X (zastavané plochy a nádvoria o

výmere XX m2), ďalej rodinného domu so s .č. XXX stojaci na p.č. XXX, hospodárskej budovy stojacej
na p.č. XXX/X, ďalej len „nehnuteľnosti žalobkýň“.

8. Predmetnú nehnuteľnosť vlastnil pôvodne otec žalobkyne v 2. rade (T. A.), ktorý ju kúpil na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcou P. H. zo dňa 3.8.1999 (zavkladované 15.11.1999). V zmluve je

uvedené, že predmetom prevodu je okrem iného rodinný dom s. Č.. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby,
p. č. XXX P. XXX. Následne v r. 2001 predal matke žalobkyne v 2. rade. Žalobkyne nadobudli vyššie
uvádzané nehnuteľnosti cca r. 2010 od matky žalobkyne v 2. rade, Y. F. B..

9. Podľa tvrdenia žalobkýň im žalovaný oznámil svoj úmysel postaviť nové oplotenie „na pôvodnom

mieste“. Žalobkyne pracujú a veriac žalovanému sa o stavanie plotu nezaujímali. Až následne zistili, že
žalovaný postavil oplotenie s murovanými základmi a pletivovou výplňou na ich pozemku, konkrétne na
p. č. XXX/X (záhrada o výmere XXmX). Opierajúc sa o geometrický plán č. XXX/XXXX D. XX.XX.XXXX
z 2.12.2014 majú za to , že oplotenie zasahuje na ich parcelu, lebo podľa nich pôvodný plot smeroval
priamo v polovici cez studňu medzi pozemkami ich a žalovaného, ale nové oplotenie je už postavené

tak, že celá studňa na hranici spadá žalovanému. Podľa žalobkýň pôvodné oplotenie medzi susednými
pozemkami stálo na inom mieste než stojí bez ohlásenia novopostavené oplotenie , pôvodne smerovalo
(pomyslenou čiarou) cez stred studne až po koniec hranice pozemku. Bez ohľadu na katastrálnu mapu
išlo o užívaciu hranicu vedúcu cez stred studne, ako je to zakreslené v geometrických plánoch. Počas
ich bývania v nehnuteľnosti stál starý plot na tom istom mieste a nový plot bol postavený na inom mieste,

oni nestavali žiadnu časť plota ani nerobili nič so stĺpmi, len menili výplň v plote. Namietali, že by studňa
na hranici pozemkov patrila žalovanému, lebo hranica išla práve stredom studne. Podľa slov žalobkyne
v 1. rade ju žalovaný informoval o zamýšľanom novom plote tvrdiac jej, že nebude dávať vymeriavať
pozemok a postaví plot na mieste starého plotu. Potvrdila, že mu dali súhlas na odstránenie stromov
stojacich na ich strane, aby mu nezavadzal koreňový systém. V čase stavania nového plota ona ani

žalobkyňa v 2. rade nevedeli posúdiť či nový plot stojí na mieste pôvodného plotu, lebo žalovaný načas
postavil provizórne oplotenie. Až po odstránení provizórneho plotu zistili, že nový plot je posunutý do
ich pozemku. Žalobkyne tvrdia, že starý (pôvodný) plot nemal základy, boli tam položené len stĺpy
s pletivom.10. Žalobkyňa v 2. rade k veci uviedla, že jej otec nehnuteľnosti kúpil už v r. 1999 a ona k nemu chodila
aj ako 10 -11 ročná a žalovaný vtedy už v susedstve býval. S matkou sa do domu nasťahovala v roku

2001, kedy dom kúpila od otca. Ona si pamätá, že pôvodný starý plot začínal (pomyslenou čiarou) od
stredu studne, nič s plotom nerobili, užívali pozemok ohraničený starým plotom. Podľa nej studňu na
hranici pozemkov žalovaný nevyužíval do marca, kedy sa dozvedel o tejto ich žalobe podanej na súd.
Na ich pozemku sa nachádza len jedna studňa. Potvrdila, že aj ju žalovaný raz informoval o zbúraní
plota a postavení nového. K okolnostiam stavania nového plotu dodala, že žalovaný najprv postavil celé

plechové provizórne oplotenie a preto ani nevideli, ako stavia nový plot.

11. Advokátka žalobcov dala do pozornosti, že v zmysle znaleckého posudku ( bol robený pri kúpe
nehnuteľnosti žalovaným) je uvedené, že studňa kupovaná žalovaným bola zo zkruží, ale studňa medzi
pozemkami je kamenná.

12. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W., obec W. V., okres B.
zapísané na LV č. XXXX a to parcely reg. „C“: p.č. XXX/X o výmere XXX m2 (záhrady), p.č. XXX/X o
výmere XXX m2 (zastavané plochy a nádvoria), dom so s. Č.. XXX stojaci na p.č. XXX/X ( ďalej len
„nehnuteľnosti žalovaného“).

13. Súd mal zhodným tvrdením sporových strán potvrdené, že vlastnia susediace pozemky a medzi ich
pozemkami stál v čase nadobúdania ich vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodný plot.

14. Žalovaný žiadal žalobu žalobkýň zamietnuť. Potvrdil, že sa v roku 2012 rozhodol pre opravu
oplotenia medzi pozemkami XXX P. XXX/X tak, že odstráni pôvodné a presne na mieste pôvodného

oplotenia vybuduje nové. Podľa žalovaného za prítomnosti žalobkýň a troch svedkov (V. Ž., A. Ž., Q.
H.) ukázal žalobkyniam na mieste, ako bude nové oplotenie budované. Nové oplotenie robil B. V. Ž., A.
Ž. a výkopové práce k výstavbe mu urobil V. Q.. Podľa žalovaného odstránil pôvodné oplotenie (starý
betónový základ, korene stromov), pripravil pozemok a na konci oplotenie napojil na betónový stĺpik
skôr postavený žalobkyňami. Žalovaný tvrdí, že staval oplotenie v dobrej viere, že stavia na svojom

pozemku a že nové oplotenie stojí na mieste, kde stálo pôvodné oplotenie postavené ešte r. 1959.
Kúpnou zmluvou z 5.8.1993 kupoval nehnuteľnosti s pôvodným oplotením, ktoré už bolo rozpadnuté.
Poukázal i na to, že stav hranice medzi pozemkami uvedený v katastrálnej mape k 8.10.2014 je
totožný ako v GP č. XXX-X-XXXX-XXX/XX z 4.5.1980. Podľa žalovaného bola len časť (provizórneho)
náhradného plotu nepriehľadná. Pri novom oplotení si nedal vypracovať geometrický plán, lebo mal

geometrický plán z doby kúpy nehnuteľnosti. Tvrdí, že studňa spomínaná žalobkyňami je jeho. Žalovaný
predložil súdu listiny katastrálneho portálu s graficky a farebne vyobrazenými parcelami č. XXX/X P.
XXX k dátumom 8.10.2014 a k 11.2.2015. Poukážuc na predmetné listiny dal súdu do pozornosti, že k
8.10.2014 bola farebne vyznačená hranica pozemkov medzi par. XXX/X a p.č.XXX, ale k 11.2.2015
došlo k bezdôvodnému posunutiu hraníc medzi týmito p.č. XXX/X P. W..Č.. XXX a nová hranica bola

vyznačená červenou farbou.

15. Podľa tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 15.12.2015 ( t.j. po vykonanej obhliadke a výsluchu
svedkov) on odstránil pletivo nachádzajúce sa pri studni ( medzi pozemkami) v roku 1994, kedy mal v
dome zriadenú predajňu potravín a do roku 1997 bral vodu z tejto studne vedrami, neskôr prenosným

čerpadlom. V tom čase v nehnuteľnosti nebýval, mal tam len predajňu. Na svojom pozemku má dve
studne vrátane tej spornej. Jednu studňu mal v garáži, nebola zasypaná ale znečistená a používal ju len
pre domácnosť. Pre obchod podľa jeho slov voda nebola použiteľná z hygienických dôvodov. Následne
v ďalšom vyjadrení uviedol žalovaný, že zo studne ( tej medzi pozemkami) využíval vodu len napr.
na stavbu dva krát do týždňa. Podľa vyjadrenia žalovaného sa o druhej studni dozvedel P. T.. XXXX

keď vypratal garáž.

16. Strany sporu sa k veci vyjadrili aj na pojednávaní dňa 27.8.2019 ( konanom po čiastočnom zrušení
rozsudku).

16.1. Žalobkyne žiadajú protižalobu žalovaného zamietnuť, nesúhlasia prikázať im oplotenie do
podielového spoluvlastníctva. Podľa ich právnej zástupkyne sa o mimosúdnu dohodu s protistranou
snažili ešte pred podaním žaloby na súd, v roku 2014, ale žalovaný s návrhom dohody nesúhlasil.
Odvolávajúc sa na závery odvolacieho súdu poukázala na konštatovanie Krajského súdu, že užalovaného nejde o vydržanie nehnuteľnosti. Samotné odstránenie oplotenia považuje za účelné v
zmysle Občianskeho zákonníka a nepovažuje to za prísny postih žalovaného ako stavebníka, lebo
stavba bola postavená v rozpore so zákonom, ide o neoprávnenú stavbu. Žalobkyne postavené

oplotenie obmedzuje v zamýšľaných stavebných prácach na ich pozemku, hlavne v prístupe k studni za
účelom jej údržby. Podľa ich názoru treba účelnosť posudzovať v záujme vlastníka pozemku odvolávajúc
sa na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 130/2011 z 26.1.2012, v zmysle ktorého aj čiastočné zriadenie
stavby obmedzuje vlastníka vo výkone vlastníckych práv. Žalobkyne nanovo plánujú postaviť plot na
pôvodnom mieste (ako reálne stál pôvodný plot pred jeho odstránením žalovaným) a plánujú si tam

následne vysadiť slivky.

16.2. Žalobkyne namietali vyjadrenie žalovaného, že žaloba je z ich strany šikanou. Práve naopak dali
súdu do pozornosti nemorálnosť konania žalovaného v tom, že si až v priebehu tohto konania odkúpil od
obecnéhoúraduplochu(časťobecnéhochodníka)akovstuppredbránouodporkýňdoichnehnuteľnosti
a teraz sa nemajú ako dostať do vnútra.

16.3. Podľa žalovaného sa nedosiahne žiadny účel odstránením ním postaveného oplotenia. Plní účel
oddelením jeho pozemkov od pozemkov žalobkýň. Staval to v dobrej viere Poprel, že by oplotenie bránili
v prístupe k studni. Odvolávajúc sa na závery z znaleckého W. J.. K. , podľa ktorého je terajší plot
postavený v tolerancii stavebnej odchýlky. V minulosti bol chybne vyhotovený geometrický plán.

16.4. Žalovaný súdu potvrdil ( čl. 402 spisu), že kúpil plochu pred vstupnou bránou žalobkýň z dôvodu,
že to bol vstup na jeho pozemok dodajúc, že žalobkyniam nič nepatrí. Dal súdu do pozornosti, že v
minulosti bol na pozemok žalobkýň vstup zo západnej (zadnej) strany a ak sa išlo od ulice, vstupovalo
sa na jeho pozemok.

17. Z obsahu kúpnej zmluvy z 5.8.1993 ( zavkladovaná 11.8.1993) mal súd preukázané, že žalovaný
ako kupujúcu kúpil od Z.Í. B., T.. M. ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti v k.ú. W. a to dom so č. XXX
(pôv. číslo XX) stojaci na p.č. XXX/X; p.č. XXX ( záhrada vo výmere XXX m2), p.č. XXX (zastavené
plochy vo výmere XXX m2). Ďalej žalovanému odpredala jej podiel 3 p.č. XXX ( vo výmere XXX m),

p.č. XXX ( záhrada o výmere XXX m2); okrem iného aj ploty, studňu, vedľajšie stavby podľa stavu znal.
posudku K. Č. Č.. XX/XX aktualizovaného posudkom č. XX/XX. Predmetnou zmluvou zároveň predal
Q. M. žalovanému svoj podiel 1-ny z p.č.XXX P. XXX. V kúpnej zmluve je ďalej uvedené, že kupované
parcely sa podľa geomet. plánu č. XXX-X-XXXX-XXX/XX zlučujú do novoutvorených parciel p.č. XXX/
X ( záhrada, XXX m2), p. č. XXX/X a dom s.č. XXX (zast.pl.XXX m2).

18. Z obsahu GP č. XXX-X-XXXX-XXX/XX (čl. 34 spisu) súd zistil, že plán mal slúžiť na zameranie
skutočného stavu ( bol vyhotovený 4.5.1980). V GP nie je uvedený dátum overenia plánu a ani
zakreslená studňa na hranici medzi pozemkami strán sporu. V závere je uvedené, že nové hranice boli
v prírode označené oplotením.

19. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XX súd zistil, že tento bol robený za účelom ocenenia okrem
iného domu s.č. XXX, p.č. XXX/X ( XXX m2), p.č. XXX/X (XXX m2), ploty, studňa, vedľajšie stavby
( garáž, sklady, chliev, WC). Z obsahu posudku súd zistil, že stavebné povolenie na stavbu domu bolo
z 2.6.1958. Na strane 2 pri oplotení a písm. b) sa uvádza, že zo zadnej časti je plot na oceľov. stĺpikoch

s pletivom a podmúrovkou hr. 15cm, výška 170 cm, dl. 11,20 + 11,80 +12,10 +5,85 =40,95 m; budované
v r. 1959. Pri studni je uvedené, že je kopaná zo skruží hĺbky 6m v priemere 100 cm, vybudovaná v
r. 1959. Na str. 4 posudku sa uvádza výška oplotenia 180 cm, pletivo na oceľov. stĺpikoch, betónové
základy okolo stĺpikov.

20. Zo správy firmy GEOSPOL s.r.o. súd zistil, že spracoval geometrický plán č. XXXXXXXXX-XXX/
XXXX z 20.11.2014 pre žalobkyňu v 1. rade ako objednávateľa. Účelom GP bolo oddelenie pozemku
a zameranie skutočného stavu stavieb na jej pozemkoch zapísaných na LV č. XXX z dôvodu legalizácie
stavieb. No o vytýčenie hranice nikdy nikto nepožiadal. Zo správy Obce W. V. z 1.10.2015 súd zistil,
že stavebný úrad obce vykonal šetrenie na miesta stavby nového oplotenia a usúdil, že oplotenie bolo

realizované bez povolenia stavebného úradu a vychádzajúc z GP č. XXX/XXXX na p. č. XXX/X (patriacej
žalobkyniam).
21. V rámci dokazovania vykonal súd ohliadku na mieste, kde sa nachádza predmet vypratania. Súd mal
obhliadkou preukázané, že medzi parcelami strán sporu stojí nový plot vo forme, že na celobetónovomzáklade s betónovým múrikom stoja zapustené železné stĺpiky a na nich naviazané pletivo. Žalovaný
má zo svojej strany pozemku vyhotovenú novú vstupnú bránu o šírke 88 cm (čl. 112) smerom k studni,
cez ktorú sa nedá k studni dostať pre zastavanú stenu pevným murivom ( postavili ho žalobkyne).

Žalovaný súdu ukázal aj pôvodný plot, ktorý bol pôvodne podľa neho vstupom a prechodom k studni
(čl.113,115). Pôvodne vráta predstavovali vráta od chlieva, zapreté doskou. Podľa žalovaného nechodil
často pôvodnou bráničkou stojacou pri studni, ale len keď potreboval niečo spraviť, keď sa budovalo,
opravovalo a v roku 1998-1999 tade prevážal materiál z ulice. Na studni sa nachádza železný poklop
rozdelený na širšiu a užšiu časť, len na tej užšej časti smerom k pozemku žalobkýň je navarená úchytka

na jej otvorenie. (Na železnom poklope je navarený železný štvorec). Na obhliadke dali žalobcovia do
pozornosti, že časť pozemku (cca 1,2 m) žalovaného zasahuje pri stene jeho domu pri vstupnej bráne
žalobkýň (čl. 126) až na ich dvor a žalovaný aj chodí cez ich bránku.

22. Žalovaný na obhliadke k priebehu budovania nového oplotenia uviedol, že po začatí výkopu zistil, že
tam bol starý nepoužiteľný betón, základ len okolo stĺpikov. Nový plot staval po tom, čo zarazil do zeme

pri studni na mieste pôvodného plota tyč a od nej smeroval potom plot smerom dozadu do záhrady.
Poprel, že by chodil bránkou žalobkýň, lebo ju majú zamknutú.

23. Strany sporu sa rozchádzali pri názornom ukazovaní miesta, kde stál pôvodný plot pri studni na
hranici, preto súd vykonal dokazovanie i navrhnutými svedkami priamo v rámci obhliadky:

23.1. Svedok W. A. sa zúčastnil osobne obhliadky, ktorý chodieval v minulosti (od roku 1960 do predaja
domu) na prázdniny a na návštevu do domu, ktorý dnes patrí žalobkyniam. Na studni bola pumpa na
vodu otočená smerom k domu žalobkýň, ťahala sa ňou voda. V minulosti v dome bývala jeho teta P. (P.)
H., ktorá len využívala studňu a pri časti studni stál plot, možno v 1 prechádzal studňou. Plot sa otvárať

nedal, bránička tam nebola. Plot medzi susediacimi pozemkami sa nevymieňal.

23.2. Žalovaný považoval vyjadrenia svedka W. A. za klamstvo z dôvodu, že podľa neho pumpa na
studni nebola, tete svedka roky nosila vodu suseda denne vo vedrách. Žalovaný tvrdil, že on vodu zo
studne čerpal v období rokov 1992 - 1996 až 1997, kedy začal používať svoju vyčistenú studňu. Dodal,

že v čase kúpy nehnuteľnosti mal na pozemku dve studne, ale funkčná bola len jedna, z hygienických
dôvodov preto používal aj studňu na hranici pozemkov.

23.3. Svedok T. A. je otcom žalobkyne v 2. rade, ktorý kúpil nehnuteľnosti od pani H. a pred kúpou sa bol
pozrieť na predmet kúpy. Kupoval dom, pozemok, stromy, studňu. Býval tam tri roky, v susedstve býval

žalovaný a plot vzadu v záhrade bol v pôvodnom stave: boli tam betónové stĺpiky a pletivo. Podľa jeho
tvrdenia mu žalovaný po kúpe povedal, že hranica pozemku ide cez stred studne. Podľa neho v čase
kúpy bola na studni nefunkčná mechanický pumpa, ktorú odstránil ( zaplátal to navarením železného
štvorca) a spravil si vodáreň zo studne. Od susedov bolo pri studni pletivo alebo nejaké dosky a
počas jeho bývania žalovaný si neprišiel k studni po vodu. On nehnuteľnosť predal matke žalobkyne v

2. rade, chodil za deťmi do domu ale ani vtedy nechodil žalovaný pre vodu do studne. Svedok názorne
na obhliadke naznačil kde pri studni stál pôvodný stĺp, od ktorého smeroval nahor pôvodný plot (čl. 118).

23.4. Svedkyňa F. B. je matkou žalobkyne v 2. rade, bola vlastníčkou nehnuteľností (dnes patriace
žalobkyniam) od r. 2001 do r. 2009, kedy to predala žalobkyniam. Počas jej bývania v dome stál v

záhrade ten istý starý plot medzi susednými pozemkami, nemenil sa. Studňa na pozemku bola jediným
zdrojom vody, v studni bola stále voda, síce v lete to bolo horšie. Exmanžel zo studne natiahol čerpadlo
a okrem nej nik z nej vodu nečerpal. Názorne na obhliadke ukázal, kde podľa nej viedol starý plot pri
studni (čl. 121- pozn. súdu: v rozsahu 1/3, 2/3 - v menšej časti smerom k žalobkyniam). Aj ona tvrdila, že
za studňou smerom od pozemku žalovaného bolo nejaké pletivo, dosky a cez ten priestor nikto nechodil.

Podľa svedkyne počas jej bývania v dome a ani v čase keď už chodila k dcére len na návštevu nechodil
žalovaný po vodu k tejto studni.

23.5. Svedok V. Ž. je bratom žalovaného, navštevuje ho a robil u neho. Robenie nového plotu označil
ako prvá zmena robená na plote medzi pozemkami brata a žalobkýň. Podieľal sa na robení nového

plota, výkopové práce robil bagrista, betónovali sa základy na stĺpiky. Pri bagrovaní videl, že zo starých
stĺpikov tam boli staré betónové spodky, ktoré sa odstraňovali von a na tom istom mieste dávali betón.
Svedok uviedol, že on k spornej studni nechodil a ani nevie, že by jeho brat chodil ťahať vodu do tejto
studne. Vie, že mal doma kohútik na vodu, ale nevie odkiaľ ťahal vodu. Svedok nevedel uviesť, kde stálpôvodný plot pri studni. Pri budovaný nového plotu sa nešlo podľa nijakej mapy, zatĺkli sa železné tyče,
natiahla sa šnúra, pri šnúre sa vysypal piesok a pri nich bagrista kopal. Tyče boli zatlčené mimo miesta
bagrovania. Podľa svedka keď sa označovalo miesto tyčami , tak k tomu žalobkyne zavolané neboli,

pri zatĺkaní prítomné neboli. Svedok A. Ž. je synovcom žalovaného, od mala navštevoval žalovaného.
Potvrdil, že pôvodne medzi pozemkami stál starý plot uvedúc, že pozostával z železných trubiek v
starom rozsypajúcom sa betóne a pletive. Pomáhal robiť nový plot, ale pri bagrovaní nebol. Podľa jeho
slov nový plot robili podľa starého plotu a posunuli to k žalovanému. Starý plot stál po studňu. Nevie,
či chodil žalovaný čerpať vodu do tejto studne. Svedok názorne priamo na obhliadke pri studni ukázal

(čl. 123), kadiaľ podľa neho viedol starý plot.

23.6. Svedok V. Q. kopal nový plot medzi dvomi pozemkami podľa čiary vysypanej vápnom, lebo starý
plot tam už nestál. Podľa jeho tvrdenia kopal z pozemku žalobkýň na pozemok žalovaného , ale pri práci
žalobkyne nevidel.

24. Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX z 23.5.2016 mal súd preukázané: že terajšie (nové)
oplotenie je vybudované ako hranica medzi p. č. XXX/X P. W..Č..XXX/X, postavené v tolerancii povolenej
odchýlky. Obe parc. č. XXX/X P. W..Č.. XXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň ( ods. 7
odôvodnenia tohto rozsudku). Oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na
hranici medzi dvoma parcelami žalobkýň (p. č. XXX/X P. W..Č..XXX/X). Oplotenie zasahuje do pozemku

žalobkýň v juhozápadnej časti 0,54 m vrátane šírky podmurovky 0,25 m a v severovýchodnej časti
na hranici s p. č. XXX/X zasahuje v plnej šírke 0,71 m vrátane podmurovky 0,20 m. Podmurovka je
zrealizovaná na p. č. XXX/X. Podmurovka aktuálneho plotu nezasahuje do p. Č.. XXX/X. Znalec zároveň
vytýčil vlastnícku hranicu medzi p. č. XXX/X (žalobkýň) a p. č. XXX/X (žalovaný). Vlastnícku hranicu
pri studni označil bodom č. XXX-XX. Znalec dospel k záveru, že celková výmera zabraná stavbou

oplotenia na p. č. XXX/X predstavuje Xm2. Plocha vymedzená oplotením medzi p. č. XXX/X P. XXX/X
predstavuje XX m2. Ďalej uvádza, že studňa má priemer X,X m2 a je na hranici medzi p. č.: XXX/X, XXX/
X P. XXX/X. Prešetrením vlastníckej hranice bolo zistené, že poloha studne neleží v celom rozsahu na
pozemku žalovaného, ako by to vyplývalo z GP č. XXX-X-XXXX-XXX/XX, ale je lokalizovaná polovicou
na pozemku žalovaného (p. č. XXX/X) a druhou polovicou na pozemku žalobkýň (p. Č.. XXX/X). Závery

znalca si súd potvrdil aj polohopisnou situáciou, ktorá je súčasťou znaleckého posudku (čl. 196 spisu).

25. Z obsahu znaleckého posudku č. XXX/XX/XXXX z 4.8.2003 súd zistil, že jeho účelom bolo určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností - domu s.č. XXX a p.č. XXX/X P. XXX/X (vlastníctvo žalovaného).
Pod bodom 3.4 je uvedené, že je tu kopaná studňa vyztužená bet. skružami, vybudovaná s pôvodným

domom v r. 1964, hĺbka 6,4 m, priemer 800 mm.

26. V záverečných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch. Žalobkyne
majú záujem si na spornej časti pozemku opäť vysadiť ovocné stromy, mať prístup k studni (po celom
obvode) za účelom jej údržby a užívať to, čo im vlastnícky patrí. Stavba oplotenia obmedzuje žalobkyne

v ich zamýšľaných stavebných prácach. Žalovaný považuje odstránenie oplotenia za neúčelné a zotrval
na svojej protižalobe. Podľa neho neprichádza do úvahy akákoľvek výsadba ovocných stromov zo strany
žalobkýň a pri postavení oplotenia po odstránení tohto oplotenia by došlo k hospodárskej strate nie len
jeho ale aj žalobkýň. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu s potrebou úpravy pomerov strán v zmysle jeho
protižaloby.

27.Podľa§118ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),predmetomobčianskoprávnychvzťahov
sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

28. Podľa § 119 ods. 1.2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby

spojené so zemou pevným základom.

29. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.31. Podľa 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

32. Podľa § 135c ods. 1,2,3 OZ, (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,
kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd
môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za

náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

33.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

34. Predmetom konania je: 1/ vypratanie nehnuteľnosti (návrh žalobkýň), 2/ prikázať oplotenie do
podielového spoluvlastníctva žalobkyniam za náhradu eventuálne zriadiť vecné bremeno k oploteniu
za náhradu (protinávrhy žalovaného). Súd sa osobitne nevyporiadaval s otázkou vlastníctva k studni
medzi pozemkami sporových strán, lebo to nebolo predmetom sporu .

35. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu a porovnával ich výpovede, ohliadkou na
mieste samom, znaleckými posudkom č. X/XXXX ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, posudzoval ich
individuálne i vo vzájomných súvislostiach, rešpektujúc závery odvolacieho súdu.

36.Žalobkynesadomáhali,abyžalovanýnavlastnénákladyodstránilnímpostavenéoplotenie(vzmysle

špecifikácie uvedenej už v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Strany sporu sú susedmi, vlastnia
susedné pozemky. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami (každá v 1) nehnuteľností v obci W. V.
zapísané na LV č. XXX ( špecifikované v ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku). Predmetné nehnuteľnosti
nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2010 od matky žalobkyne v 2. rade (F. B.), ktorá ich nadobudla kúpnou
zmluvou od otca žalobkyne v 2. rade (T. A.) a ten nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa

3.8.1999 od pani H.. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.1999 bol predmetom prevodu okrem iného
rodinný dom s. č. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby, p. č. XXX P. XXX. V čase vlastníctva nehnuteľnosti
právnych predchodcov žalobkýň bola hranica ich pozemku v zadnej časti vymedzená oplotením na tom
istom mieste a tak vždy nehnuteľnosť kupovali, čo mal súd preukázané aj svedeckými výpoveďami.

37. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci W. V. zapísané na LV
č. XXXX ( špecifikované v ods. 12 odôvodnenia tohto rozsudku). Predmetné nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa z 5.8.1993. V zmysle zmluvy bolo predmetom prevodu okrem iného dom so
č. XXX na p.č. XXX/X; parcele č.: XXX ( záhrada vo výmere XXX m2), p.č. XXX (zastavené plochy vo
výmere XXX m2), podiel 3 p.č. XXX ( vo výmere XXX m2), p.č. XXX ( záhrada o výmere XXX m2),

podiel 1-ny z p.č.XXX P. XXX, ploty, studňa, vedľajšie stavby, všetko podľa stavu znal. posudku K.
Č. Č.. XX/XX aktualizovaného posudkom č. XX/XX. Pri tejto kúpe boli kupované parcely zlúčené do
novoutvorených parciel p. č. XXX/X ( záhrada, XXX m2), p. č. XXX/X a dom s.č. XXX (zastavaná plocha
o výmere XXX m2) podľa geomet. plánu č. XXX-X-XXXX-XXX/XX . Po sčítaní výmery parciel či už
pôvodných alebo novovytvorených súd dostal celkovú výmeru parciel žalovaného vo výške XXXX m2

a celkovú výmeru žalobkýň vo výmere XXX XX m2 .

38. Nakoľko sa žalobkyne domáhajú odstránenia oplotenia stojaceho na ich parcelách a žalovaný
žiada zamietnuť žalobu pre neúčelnosť odstránenia oplotenia v spojení so žiadaním prikázať oplotenie
do podielového spoluvlastníctva žalobkýň eventuálne zriadiť vecné bremeno, súd sa musel najprv

vyporiadať s predbežnými otázkami: 1. či je žalovaný ako nevlastník parciel ( na ktorých stojí oplotenie)
a vlastník oplotenia oprávnený žiadať prikázať ním postavené oplotenie do podielového spoluvlastníctva
žalobkýň za náhradu; 2. či je účelným odstrániť oplotenie; 3. v prípade zistenia neúčelnosti odstránenia
oplotenia či možno aplikovať postup v zmysle § 135 ods. 3 OZ formou zriadenia vecného bremena
navrhnutého žalovaným.

39. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke
alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo oprávňujúceho ho k výstavbe. V rámci konania mal
súd preukázané, že žalovaný ako stavebník postavil oplotenie na betónovom základe bez oprávneniana pozemku žalobkýň. Samotný zákon ( §135c ods. 1,2,3 OZ) určuje poradie spôsobov vyrovnania
právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Avšak len vlastník pozemku (tu
žalobkyne) môžu žalovať v poradí: o odstránenie stavby z jeho pozemku, o prikázanie stavby do ich

vlastníctva. Vo všeobecnosti platí, že ak žalobca žaluje len o odstránenie stavby a súd uzavrel, že
na odstránenie nie sú splnené podmienky, tak je možné prikázať stavbu vlastníkovi pozemku ale len s
jeho súhlasom. V tomto konkrétnom prípade práve žalovaný argumentujúc neúčelnosťou odstránenia
oplotenia žiadal prikázať jeho oplotenie do podielového spoluvlastníctva žalobkýň. Súd je toho názoru,
že nakoľko žalobkyne s takýmto návrhom (protižalobou) nesúhlasia, nemožno ich k vlastníctvu nútiť a

sami sa takéhoto rozhodnutia nedomáhajú. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný nie je
aktívne vecne legitimovaný na takúto protižalobu ( prikázanie vlastníctva žalobkyniam) a preto aj jeho
protižalobu v tejto časti zamietol.

40. Súd mal zo záverov rozsudku KS v Trnave č. k. 7C/149/2015-291 z 4.1.2018 ( uvádzané už v
ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku) ustálené, že žalovaný nepreukázal vydržanie vlastníckeho práva

k pozemku parcelné č. 164/3 a či nové oplotenie bolo v celej svojej línii postavené na mieste pôvodne
stojaceho oplotenia. Taktiež mal súd vyriešené, že medzi stranami sporu nebolo sporné odstránenie
pôvodného oplotenia konaním žalovaného a vybudovanie nového, bez geometrického zamerania hraníc
pozemkov, prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia so žalobkyňami. Tiež že žalobkyne preukázali
posun nového oplotenia oproti pôvodnému oploteniu. (žalovaný si sám zatĺkol tyč pri studni a podľa toho

si naznačil čiaru na kopanie pre bagristu).

41. V čase vlastníctva nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobkýň a žalovaného bola hranica medzi
ich pozemkami v zadnej časti záhrady vymedzená tým istým oplotením na tom istom mieste, čo mal súd
preukázané i svedeckými výpoveďami. Obidve sporové strany ( aj ich právny predchodcovia) kupovali

nehnuteľnosti tak ako ich videli, oplotené s plotom medzi susednými parcelami. Z listinných dôkazov
(hlavne kúpnej zmluvy z 5.8.1993) si súd ustálil, že pôvodný plot bol na mieste samom zbudovaný v
roku 1959 medzi pozemkami p.č. XXX P. W..Č.. XXX, a to pri stavbe domu predchodcov žalovaného.
Starý plot začínal medzi susednými parcelami pri studni ( ak by sa pokračovalo s plotom pri studni ďalej,
tak by viedol cez veko studne) a končil až na konci záhrady. Každý zo susedov užíval svoje pozemky

vymedzené plotmi, nikdy nemali v minulosti spor o hranicu pozemku.

42. Pôvodné oplotenie nemalo betónový základ po celej dĺžke, ale len stĺpiky boli v betóne ( vyplýva to
aj z znaleckého posudku č. XX/XX, na str. 4: „tam betónové základy okolo stĺpikov“). Nielen žalobkyňami
ale aj svedkami (príbuznými žalovaného) súd zistil, že žalovaný neprizval žalobkyne na odobrenie

naznačeného nového oplotenia. Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný vytvoril (po odstránené
starého oplotenia a na obdobie do vybudovania nového oplotenia) provizórne oplotenie medzi jeho
pozemkom a pozemkom žalobkýň. Žalovaný postavil nové oplotenie v roku 2012 na celobetónovom
základe s betónovým múrikom, na železných stĺpikoch je naviazané pletivo. Svedkovia si rozporujú vo
výpovediach ohľadom určenia tej istej polohy hranice pôvodne stojaceho plotu vedúceho naprieč

studňou medzi parcelami strán sporu. Preto si súd pomohol objektívnou listinou, znaleckým posudkom
č. X/XXXX (čl. 191 ) , v ktorom je uvedené, že studňa stojí z polovice na pozemku žalobkýň (W.. Č.. XXX/
X) a z polovice na pozemku žalovaného (p. č. XXX/X). Nesporným je, že studňa má železný kryt, na
ktorom bola zo smeru od pozemku žalobkýň úchytka na otvorenie. Znaleckým posudkom č. X/XXXX súd
zistil, že nové oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na hranici medzi dvoma

parcelami žalobkýň (p.Č.. XXX/X P. XXX/X). Podmurovka k plotu stojí tiež na p. č. XXX/X a nezasahuje
do p. č. XXX/X. Znalec určil, že faktická vlastnícka hranica je medzi p. č. XXX/X (žalobkýň) a p. č. XXX/X
(žalovaného) a vlastnícku hranicu pri studni označil bodom č. 208-34. Z toho vyplýva, že vybudovaným
novým oplotením sa celá parc. č. XXX/X dostala do dispozície žalovaného v roku 2012 a doposiaľ sa
v takom stave nachádza. Žalovaný nepreukázal, že by mal k stavbe stavebné povolenie (ohlásenie), aj

keď robil celoplošnú betónovú podmurovku na stĺpiky.

43. Súd sa ďalej zaoberal otázkami, či je účelné odstrániť oplotenie stojace medzi dvoma pozemkami
žalobkýň, postavené žalovaným. V tejto súvislosti sa zaoberal širšie skutočnosťami, ktoré predchádzali
stavbe oplotenia, spôsob správania sa strán sporu po jeho postavení a aké sú ich vzájomné vzťahy

doposiaľ . Osobitne sa súd zaoberal aj tým, či a akým spôsobom majú v úmysle žalobkyne využívať
svoju časť pozemku, nateraz zahatanú oplotením žalovaného. Z vyjadrení sporových strán mal súd
preukázané, že žalovaný informoval žalobkyne o jeho zámere odstrániť pôvodný plot a postaviť nové
oplotenie deklarujúc stavbu na mieste „ pôvodného plotu“. Po odstránení oplotenia a pred samotnoustavbou roku 2012 vyhotovil provizórne oplotenie medzi pozemkami jeho a žalobkýň a to z dôvodu,
aby psy žalobkýň nechodili na jeho pozemok. Žalovaný tvrdil a žalobkyne nerozporovali, že provizórna
zábrana ( plot) bol nepriehľadný len v jednej časti a to zo strany od studne , ktorá sa nachádza medzi

ich pozemkami. Ďalej súd zistil, že žalobkyne neboli osobne prítomné pri tom, keď žalovaný vytyčoval
nové hranice a priebeh nového oplotenia. Žalovaný nepreukázal, že by ich k tomu prizýval a svedkovia
súc jeho príbuzní tiež uviedli, že žalobkyne k vyznačovaniu hranice prítomné neboli. Následne bolo
nové oplotenie postavené, provizórny plot zbúraný. Ohliadkou bolo zistené, žalovaný si za plot nasadil
okrasné stromy. Pred odstránením pôvodného oplotenia žalovaný so súhlasom žalobkýň odstránil

ich ovocné stromy stojace na ich pozemku. V rámci konania mal súd preukázané, že vzťahy medzi
žalobkyňami a žalovaným sú naďalej narušené, čo zo strany žalobkýň je umocnené ešte aj tým, že
žalovaný si od obce kúpil časť pozemku pred ich vstupnou bránou do ich nehnuteľnosti, čo potvrdil aj
sám žalovaný ( čl. 402 spisu) na poslednom pojednávaní. Súd mal preukázané, že p.č. XXX/X vznikla
geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXX/XXXX z 20.11.2014 z parciel, ktoré boli pôvodne v držbe
a užívaní právnych predchodcov žalobkýň až do roku 2012, kedy na nej žalovaný postavil oplotenie

na betónovom základe. Znaleckým posudkom č. X/XXXX mal súd tiež preukázané, že nové oplotenie
vybudovanéžalovanýmzaberá nap.č.XXX/X:XmXarozlohaplochymedzihranicoup.č.XXX/Xaparc.
č. XXX/X po vybudovaní plotu je XX m2. Terajšie (nové) oplotenie (ods. 25 ) je vybudované v zmysle
záverov znaleckého posudku č. X/XXXX z 23.5.2016 ako hranica medzi p. č. XXX/X P. W..Č..XXX/X v
tolerancii povolenej odchýlky. Oplotenie stojí na hranici medzi dvoma parcelami žalobkýň (p. č. XXX/

X P. W..Č..XXX/X) a teda súd je toho názoru, že „tolerancia“ sa týka práve len týchto parciel žalobkýň.
Oplotenie zasahuje do pozemku žalobkýň v juhozápadnej časti 0,54 m vrátane šírky podmurovky 0,25
m a v severovýchodnej časti na hranici s p. Č.. XXX/X zasahuje v plnej šírke 0,71 m vrátane podmurovky
0,20 m. Podmurovka je zrealizovaná na p. č. XXX/X, nezasahuje do p. č. XXX/X. Studňa má priemer
X,X m2 , je na hranici medzi p. č.: XXX/X, XXX/X P. XXX/X , studňa leží polovicou na pozemku

žalovaného (p. č. 162/6) a polovicou na pozemku žalobkýň (p. č. XXX/X). Žalovaný žiadal zamietnuť
žalobu žalobkýň z dôvodu, že odstránením oplotenia vznikne hospodárska strata jemu aj protistrane,
avšak žiadne konkrétne vyčíslenie strany súdu nepreukázal. Žalovaný sa v rámci argumentácie bránil
dobrými mravmi a že žalobu žalobkýň považuje voči nemu za šikanóznu, v rozpore s dobrými mravmi.
Preto sa súd krátkou vyjadrí aj k dobrým mravom. Tu súd prihliadal i na to, že žalovaný ponúkal oplotenie

žalobkyniam za odplatu 0,50 centov od každej, čo tieto odmietali. Takúto ponuku súd hodnotí za účelnú
z dôvodu, že plot je bez vstupnej bránky, metráž za ním nie je vhodná na samotné pohybovanie sa
po ploche či realizáciu výsadby stromov, čo majú žalobkyne aj v pláne a za oplotením má žalovaný
nasadené okrasné dreviny, ku ktorým nežiadal upraviť pomery.

44. V konaní bolo preukázané, že žalovaný postavil oplotenie v roku 2012, preukázateľne ho advokátka
žalobkýň kontaktovala 2014 v záujme riešenia veci, tiež ohliadkou bolo zistené zriadenie si skalky na
strane žalobkýň, avšak tieto skutočnosti súd nevyhodnotil za takú stabilizáciu pomerov, ktorá by mala
žalobkyniam odňať právo nakladať so svojim pozemkom a opäť si tam zasadiť stromy (rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002 z 17.4.2002). Práve naopak z obhliadky na mieste samom súd zistil, že

žalovaný si za novopostavený plot nasadil malé dreviny ( čl. 96 až 106 spisu) . Nie je vo všeobecnosti
na mieste nariadiť odstránenie stavby, ak by to nebolo účelné, ale účelnosť je treba vždy vyhodnotiť
objektívne s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého prípadu. Súd osobitne prihliadal
i na to, či by odstránenie oplotenia nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliadalo sa na to, či strany
sporu aj reálne pozemky užívajú, rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel že stavia na

cudzom pozemku, či staval v dobrej viere že mu pozemok patrí, ako dlho vlastníci pozemku vedeli o
neoprávnenej stavbe žalobcu a kedy sa začali brániť. Súd pri skúmaní účelnosti odstránenia oplotenia by
malprihliadaťajnapovahuarozsahhospodárskejstratyporovnávajúcjusinýmiprípadnýmistratami,ale
nakoľko žalovaný nepreukázal žiadne jeho reálne výdavky na oplotenie ktoré by sa mohli subsumovať
pod pojem hospodárskej straty, súd na tento faktor neprihliadal.

45. Súd sa osobitne zaoberal otázkou dobrých mravov , na ktorý inštitút sa odvolávali obe sporové
strany. Platí hypotéza, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie,

a to všetko vo vhodnej miere a únosnosti. Podľa žalobkýň by bolo v rozpore s dobrými mravmi , ak by
nemohli užívať aj časť svojej parcely oddelenej neoprávnenou stavbou oplotenia žalovaného na nimi
zamýšľaný účel, na ktorý pôvodne aj časť parcely slúžila ( pred stavbou oplotenia a vytrhaním stromov
žalovaným ). Pre žalovaného je rozpor s dobrými mravmi, ak sa má odstrániť oplotenie, čím mu vznikneškoda. Súd tu vychádzal z vykonaného odkazovania a spôsobu správania sa strán prezentovaného v
konaní. Na začiatku súd opakuje záver odvolacieho súdu, že žalovaný nepreukázal dobromyseľnosť pri
stavbeoplotenia,pretonajehoargumenty odobromyseľnejstavbeneprihliadal.Ďalej žeprivymeriavaní

novej línie oplotenia nezavolal žalobkyne na odsúhlasenie priebehu stavaného oplotenia. Tiež mal
súd preukázané, že žalobkyne postavili pevné oplotenie k studni zo strany žalovaného za účelom
zabrániť mu prístup k studni. Aktuálne má súd preukázané, že žalovaný má na pozemku ešte jednu
studňu, ktorá je funkčná. Medzi stranami sporu je dlhoročný spor. Poslednou rozhodnou okolnosťou pri
posudzovaní účelnosti bolo zistenie ( potvrdené žalovaným), že v priebehu tohto konania si od obce ( či

obecného úradu) odkúpil časť plochy, ktorou prechádzali žalobkyne pri vstupe svojou bránou do svojej
nehnuteľnosti. Súd si dal na váhy „pomyslených dobrých mravov“ konania oboch sporových strán a
práve týmto svojím činom žalovaného váhy „dobrých mravov“ prevážili na jeho strane v jeho neprospech
a súd nedal za pravdu žalovanému, že žalobkyne podanou žalobou konanú v rozpore s dobrými mravmi.
Súd sa zaoberal aj argumentom žalovaného, že po postavení oplotenia v roku 2012 žalobkyne nič
nenamietali, svoj pozemok podľa nového oplotenia užívali, a až v roku 2014 začali vec riešiť. Všeobecne

platí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a nemožno ho nikomu neoprávnene odňať. V konečnom
dôsledku od roku 2012 do podania žaloby žalobkyňami neuplynulo 10 rokov reálneho užívania, prvotný
záujem vlastníka nakladať s vlastným pozemkom má prednosť pred argumentom žalovaného, že od
roku 2012 do 2014 boli žalované nečinné. Dobu týchto dvoch rokov súd nepovažuje za takú dlhú dobu,
pre ktorú by mal žalobu žalobkýň vyhodnotiť za neúčelnú.

46. Súd vyhodnotil stavbu vyššie uvedeného oplotenia za obmedzenie žalobkýň ako vlastníkov vo
výkone vlastníckych práv. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 130/2011 z 26.1.2012). Žalobkyne si na
spornú plochu mienia opäť vysadiť ovocné stromy ako to bolo v čase pred vytrhaním pôvodných stromov
a majú záujem mať prístup po obvode celej studne. Žalovaný preukázateľne zriadil stavbu na cudzom

pozemku bez právneho titulu. Súd neprihliadal na jeho obranu spočívajúcu v dobromyseľnosti pri stavbe
oplotenia, lebo samotný odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko o absencii jeho dobromyseľnosti.
Nesúhlas žalobkýň prikázať im oplotenie do podielového spoluvlastníctva a zriadenie vecného bremena
k oploteniu na ich pozemku sú konkludentným prejavom toho, že neriešia otázku možných budúcich
výdavkov na stavbu oplotenia. Na druhej strane žalovaný nepreukázal svoje reálne výdavky na výstavbu

oplotenia, preto súd na jeho argument o vzniku hospodárskej straty neprihliadal. Z tých vyššie
uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade a v záujme nastolenia
spravodlivosti je na mieste vyhodnotiť odstránenie oplotenia za účelné. Podporne súd v tomto závere
umocnilo i to, že žalovaný konal ďalej voči žalobkyniam už vyššie spomínanou kúpou časti pozemku
pred vstupnou bránou do ich nehnuteľnosti.

47. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že v minulosti (v období rokov 1992 - 1996 -1997) čerpal
vodu zo spornej studne. Na druhej strane žalobkyne tvrdili, že právny predchodcovia vodu zo studne
užívali. Svedok T. A. tvrdil, že v čase jeho kúpy nehnuteľnosti bola na studni nefunkčná mechanický
pumpa, ktorú odstránil ( zaplátal to navarením železného štvorca) a spravil si vodáreň zo studne. Pri

ohliadke mal súd preukázané, že doposiaľ sa na časti poklopu na studni v časti bližšie k domu žalobkýň
nachádza železný štvorec a samotný žalovaný uviedol, že na pozemku má ešte jednu studňu. Na studni
sa nachádza železný poklop rozdelený na širšiu a užšiu časť, len na tej užšej časti smerom k pozemku
žalobkýň je navarená úchytka na jej otvorenie. Z tohto si súd ustálil myšlienkové pochody, že pokiaľ by
studňu využíval žalovaný v zmysle jeho tvrdení a studňa by bola len jeho vlastníctvom, bola by navarená

úchytka na poklope len z jeho strany ( za účelom používania studne) smerom k jeho pozemku. Súd
mal pri ohliadke preukázané, že pevný plot zo strany od pozemku žalovaného smerom k studni stavali
žalobkyne za účelom zamedzenia žalovanému v prístupu k studni. V súčasnosti sa žalobkyne v rámci
dôvodnosti žaloby bránia okrem iného potrebou mať možnosť udržovať studňu po celom obvode, avšak
súd konštatuje, že práve nimi postaveným pevným plotom si tento prístup samé zamedzili po celom

obvode. Teraz majú prístup k studni len zo svojej strany pozemku. Preto súd na ich dôvod na odstránenie
oplotenia za účelom udržovania plotu po celom obvode neprihliadal.

48. Z týchto dôvodov súd subsumoval preukázaný skutkový stav pod hypotézu § 135c ods. 1 OZ a
vyhodnotil žalobu za dôvodnú v zmysle, uložil žalovanému povinnosť ako je to špecifikované v petitu

tohto rozsudku ( výrok. I.) a práve z dôvodu postupu podľa § 135c ods. 1 OZ zamietol protižalobu
žalovaného uložiť povinnosť žalobkyniam strpieť oplotenie v prospech každodobého vlastníka pozemku
parc.reg. „C“ Č.. XXX/X ,záhrada o výmere XXX m2 ( ako je to vymedzené v ods. 5 odôvodnenia tohto
rozsudku). Súd svoje rozhodnutie zvažoval aj vzhľadom na charakter oplotenia, jeho druh, rozsah alokalizáciu: celková výmera zabraná stavbou oplotenia na p. Č.. XXX/X Q. XmX; plot pozostáva
z stĺpikov v betónovej podmúrovke a pletiva na stĺpikoch, plocha vymedzená oplotením medzi p. Č..
XXX/X P. XXX/X Q. XX m2. Tu súd hodnotil opäť vzájomné správanie sa strán aj na to, že žalovaný

nebol pri stavbe oplotenia dobromyseľný . Súd je toho názoru, že pokiaľ vo všeobecnosti súdy začnú
nedobromyseľným staviteľom paušálne odobrovať (formou nepripustenia odstránenia oplotenia pre
neúčelnosť) ich „posúvanie“ oplotení na rozhraní pozemkov len z dôvodu, že ide o niekoľko pár metrov
štvorcových a že ide len o oplotenie, stratí sa celý účel dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia. Z týchto
dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyniam treba vyhovieť v žalobe. Vzhľadom na charakter petitu

žaloby, ktorej súd vyhovel v celom rozsahu a to, že samotné žalobkyne vo svojom výroku na znalecký
posudok č. X/XXXX J.. T. K. odkazovali, súd osobitným výrokom v rozsudku uviedol, že znalecký
posudok je neoddeliteľnou súčasťou časťou tohto rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p.
a úspešným žalobkyniam v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 % vo veci ich žaloby.

Žalobkyne boli úspešné aj v časti protižaloby žalovaného, lebo súd ju zamietol v celom rozsahu a preto
im aj v tejto časti priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

53. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o
výške náhrady trov konania.

54. Podľa čl. 4 ods. 1,2 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

55. V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a znaleckým dokazovaním. Každá

strana sporu zložila súdom určenú výšku preddavku vo výške 300 eur. Súd z zložených preddavkov
uhradil znalečné (priznaného znalcovi J.. K.) vo výške 600 eur a zvyšnú sumu 262,19 eur z
rozpočtových prostriedkov súdu. Taktiež uplatnené svedočné svedka T. A. vo výške 59,25 eur uhradil
súd z rozpočtových prostriedkov súdu. V konaní vo veci žaloby žalobkýň ( v ktorom bolo vykonané
znalecké dokazovanie a výsluch svedkov) bol neúspešným žalovaný, preto mu súd uložil povinnosť

zaplatiť (doplatiť) súdu sumu 321,44 eur odvolávajúc sa na čl. 4 ods. 1,2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).