Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010355

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616010355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. K. X. pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici

dňa 20. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. X., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom X., K. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou,

uznáva sa za vinného, že

dňa 17.08.2016 v čase od 21.30 h do 18.08.2016 do 07.00 h vošiel bez povolenia jeho sestry a nájomcu
Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Š. XXXX/XX, do bytu č. X na Š. ulici č. XXXX/XX v Senici tým
spôsobom, že vykopol uzamknuté vstupné vchodové dvere bytu a vošiel do bytu, kde zotrval až do dňa
18.08.2016 do 07.00 h do príchodu Q. K., ktorá ho v byte našla ležiaceho na matraci,

t e d a

neoprávnene vznikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a čin spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.,§ 38 ods. 2 Tr.

zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie, ktoré
podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Q. K., nar. XX.XX.XXXX v Skalici,
trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX, U. škodu vo výške 50,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Senica č. L. XXX/XX/XXXX zo dňa 8.12.2016
súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému K. X. pre zločin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona.

NahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoK.X.,výsluchomsvedkyne
a poškodenej Q. K., prečítaním výpovede svedka L. Š. z prípravného konania, prečítaním znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.9.2016 vypracovaného MUDr. Ľ. C., znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, oboznámením listinných dôkazov a to zápisu o dychovej skúške
obžalovanéhozodňa18.8.2016o10.23hod.,zápisuodychovejskúškeobžalovanéhozodňa18.8.2016

o 21.08 hod., záznamu Okresného riaditeľstva PZ Senica, odboru kriminálnej polície k dychovej skúške
zo dňa 18.8.2016 o 21.08 hod., záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci obžalovanému zo dňa
18.8.2016, lekárskej správy psychiatričky MUDr. G. W. zo dňa 18.8.2016, lekárskej správy Psychiatrickej
nemocniceP.PinelaPezinokzodňa18.8.2016,potvrdenia-odmietnutiaústavnejpsychiatrickejliečbyzo
dňa 18.8.2016, zápisnice o trestnom oznámení a potvrdenia o podaní trestného oznámenia Okresného

riaditeľstva PZ Senica, odboru kriminálnej polície zo dňa 18.8.2016, kópie lekárskej správy z ambulancie
urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica zo dňa 17.8.2016, rozhodnutia Mesta
Senica o pridelení bytu zo dňa 11.11.2015, zmluvy o nájme bytu zo dňa 21.1.2016, náčrtu miesta
činu zo dňa 18.8.2016, zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie miesta činu zo dňa
18.8.2016, odborného vyjadrenia k výške škody zo dňa 30.9.2016, záznamu Obvodného oddelenia PZ

Senica zo dňa 18.8.2016, hodnotiacej správy obžalovaného z ústavu na výkon väzby, správy o povesti,
odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, pričom z výsledkov
vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K. X. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného

poriadku, čiže vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mal v čase skutku vypité, lebo 17.8. oslavoval s
kamarátmi narodeniny a vypil dosť alkoholu. Išiel spať k sestre Q. K., ktorá mala otvorené dvere, tak
tam vošiel a spal. Sestra vedela, že je v Senici na návšteve, ale neoznamoval jej, že k nej pôjde spať

a vopred s ňou o tom nehovoril. Mal v ten deň dosť vypité, vypil asi osem koňakov a päť až šesť pív,
presne nevie. S oslavou začínali okolo ôsmej večer, boli v bare oproti ako býva jeho sestra, ale pil už
aj pred tou oslavou, kúpili si nejaké pivá, keď cestovali v aute z Rakúska, kde pracoval. K sestre išiel
okolo desiatej, pol jedenástej večer. Pamätá si, že mala otvorené dvere, vošiel preto k nej, ľahol si a
spal. V byte boli ešte ďalšie dvere, ktoré zamkol a ľahol si spať. Ráno ho tam sestra našla a vynadala

mu. V byte nebol nikto a nevie, prečo boli vchodové dvere otvorené, buď ich sestra zle zatvorila alebo
ich niekto vykopol. Inokedy, keď prišiel do Senice, prespával buď na červenej ubytovni alebo v Penzióne
Atlas, no teraz tam nešiel, lebo všetky peniaze minul. Sestra mu nezakázala ísť k nej spať, býva v bytoch
tak na konci Senice, ako sa ide na Kunov, sú to sociálne ubytovne. V Senici má i ďalších príbuzných,
mamu, ale nešiel k nej, lebo sa mu už nechcelo, býva ďaleko a on bol opitý. Od sestry vedel, že u nej

nemôžu prespávať cudzí ľudia, ale on je jej brat a nikomu nešiel ublížiť. Sestra mu nikdy nepovedala,
že si neželá, aby tam spal, a pokiaľ niečo také tvrdí, nevie si to vysvetliť. V minulosti to polícia vôbec
neriešila, že si nepraje, aby tam bol, raz tam boli mestskí policajti, asi tri až štyri mesiace pred týmto
skutkom, sestra sa vtedy zľakla a on išiel pokojne von. Nevie, kto zavolal mestských policajtov a nevie,
či sestre niekto zakázal priviesť si tam rodinu. Policajti povedali, že tam nemôže chodiť nikto, ani rodina,

na čo povedal, že je tam na návšteve, no aby neboli problémy, išiel preč. Sestra bola vtedy ticho, asi mátiež problémy s alkoholom. Sestra mu povedala, že ak bude mať nejaký problém so spaním, tak k nej
môže pokojne prísť. Myslel si, že tam sestra je, ale mal vypité a moc nad tým nerozmýšľal, išiel oproti z
baru, zavrel druhé dvere a išiel spať. Nepamätá si, v akom stave boli vchodové dvere, keď tam prišiel,

či boli vykopnuté alebo vypáčené. U sestry v minulosti neprespal, prespal u mamy, vždy to bolo len v jej
prítomnosti, nestalo sa, že by mu mama odmietla dať prespať. Sestra vedela o tom, že občas u mamy
prespáva a voči tomu nenamietala. Mame pomáhal, nosil jej peniaze i nákupy, a aj sestre pomáhal,
buď jej dal nejaké peniaze alebo chodila aj so synom k mame na obedy a tak. Sestra býva v byte so
svojím synom. Vzťahy medzi ním a sestrou sú normálne, kamarátske. Sestra by súhlasila s tým, aby

tam niekedy prespal, ale nemal tam prečo prespávať. Pokiaľ ide o to, koľko miest na spanie je u sestry,
sú tam dve miesta, dve postele, na ktorých spala ona a jej syn. Keď k sestre prišiel, nevedel, že tam
nie je, asi by spal na stoličke. U matky na stoličke neprespáva, tam bola váľanda. V minulosti nebol
protialkoholicky liečený ambulantne ani ústavne.
Vzhľadom k rozporom vo výpovedi obžalovaného oproti prípravnému konaniu bola na návrh prokurátora
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 18.8.2016 a zo dňa 14.9.2016, kde

obžalovaný uviedol, že dôvod, prečo išiel k sestre na byt bol ten, že nemal kde spať, pričom tam išiel aj
napriek tomu, že vedel, že si sestra neželá, aby tam bol, ale čo mal robiť, keď nechcel spať zase vonku.
V minulosti, keď nemal kde spať, tak spal vonku, a robí tak aj keď je opitý. Sestra ho upozornila, že
nechce, aby za ňou chodil na byt a zdržiaval sa tu, bolo to v r. 2016 asi niekedy v marci alebo aj neskôr.
Aj senickí mestskí policajti ho v tom roku vyháňali z bytu, lebo si sestra jeho prítomnosť v byte neželala,

bolo to niekedy v marci alebo v apríli. Výslovný súhlas k tomu, aby mohol u nej prespať, mu sestra v
minulosti nedala a stalo sa tiež, že mu aj odmietla nocľah poskytnúť, lebo jej to zakázal nejaký pán P.. Po
prečítaní výpovede obžalovaný uviedol, že to nie je pravda, nikdy vonku nespal, mal prostriedky na to,
aby si nocľah zaplatil, lebo stále pracoval, takéto niečo pred policajtmi nepovedal. Sestra mu povedala,
že jej polícia zakazuje, aby tam nikto nespával, povedal jej, že je jej brat a ona mu povedala, že tam

môže prespať, len aby o tom nikto nevedel. On tam ani neprespával, len teraz raz tam prespal, keď
prišiel na návštevu, potom išiel preč, mal vždy zaplatené nejaké ubytovanie. Sestry sa pýtal, čo je to
za systém, keď tam nemôže spať, vypovedal vtedy pravdu a aj dnes ju vypovedá. Hovorí len to, čo sa
stalo, sestra mu povedala, že sa tam nedá spávať, asi sa bála, že ju vyhodia, tým to končilo, on jej
povedal, že sa nič nestalo. Či tam sestra ešte býva uviesť nevie, so sestrou nie je v kontakte. Sestra

mala v byte dvoje dverí, vonkajšie a vnútorné, a v tých vnútorných bol zvnútra kľúč, ktorým zamkol.
Sestra ráno prišla, bola nahnevaná, zabúchala na dvere a on jej otvoril. Povedal jej, aby nekričala, že
to všetko zaplatí, že mu kolega prinesie peniaze. Myslel tým, že jej zaplatí tie dvere, i keď to neurobil,
ale keď je to sestra, tak by jej to zaplatil. Pána Š. nepozná, keď ráno sestra prišla, nevidel tam nikoho.
Večer, keď išiel do bytu, vonku nikto nebol, nikoho nevidel. Vchod do bytu sestry je priamo z vonku,

vnútri v byte má chodbičku a jednu miestnosť. Už v minulosti mala sestra naštiepnuté dvere, mala tam
s niekým problémy, ale potom boli dvere opravené.
Svedkyňa a poškodená Q. K., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné
právo a odmietla voči obžalovanému vypovedať. Bola preto na návrh prokurátora prečítaná jej výpoveď
z prípravného konania zo dňa 19.08.2016, ktorú vykonala po vznesení obvinenia obžalovanému. V

prípravnom konaní svedkyňa a poškodená uviedla, že obžalovaný je jej brat, nemá kde bývať a zdržiava
sa u mamy. Dňa 17.8.2016 bola doma, brat si bol u nej po cigaretu okolo 13.00 hod., vtedy vypité nemal.
Potom odišiel. Večer jej volal strýc N. J. a povedal jej, aby prišla k mame, lebo ju K. zbil. O 21.30 hod.
preto z bytu odišla a dvere riadne uzatvorila. Dvere boli v poriadku a bez poškodenia. Keď prišla k mame
C. X., táto plakala na gauči, bola od krvi a mala natrhnuté ucho. Sused volal policajtov, ona pohotovosť

a mamu zobrala sanitka na zašitie ucha. Spolu so synom zostala už potom spať v byte u mamy. Ráno
prišla domov o 7.00 hod., dvere boli vyrazené, rozštiepené a poškodené. Vošla dnu a tu našla brata K.
ležať na posteli. Pýtala sa ho, prečo mamu zbil, čo on poprel. Vyhadzovala ho z bytu von, najskôr jej
povedal, aby držala hubu, ale potom odišiel. Asi dva mesiace predtým mu povedala, že nemá ku nej
chodiť do bytu, že si to neželá, aj policajtov na neho volala, ktorí ho vtedy z jej bytu vyhodili. Vedel o

tom, že nemá k nej chodiť, že si to neželá, a napriek tomu išiel a to bez jej súhlasu, ktorý si ani nepýtal
a ona nevedela, že tam spí, a taktiež ani poškodenie dverí jej neoznámil. V minulosti už obžalovaný bol
liečený na psychiatrii. Keď pije, tak je agresívny a mama sa ho vtedy bojí.

Svedok L. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že je susedom poškodenej Q. K.. Dňa 18.8.2016 okolo

7.00 hod. počul krik, tak vyšiel z bytu a spýtal sa poškodenej, čo sa stalo. Povedala mu, že svojho brata
K. našla u seba v byte ležať na posteli a dvere bytu boli vykopnuté, brat dvere vykopol a včera zbil svoju
mamu. Brata poškodenej už vonku nevidel, no z videnia ho pozná. Tento dňa 17.8.2016 okolo 15,00 hod.
klopal poškodenej na dvere, ale nikto mu neotváral, tak sa zobral a odišiel. Nepočul, že by niekto dverevykopol, dvere už boli v minulosti naštiepené, čo sa voľným okom spozorovať nedalo (naštiepené boli od
krytky kľučky smerom nahor asi okolo 5 cm), pričom v takom stave boli aj dňa 17.8.2016, avšak na ďalší
deň ráno (asi okolo 07,00 hod.) boli dvere úplne rozbité, naštiepené aj na 20 cm a dokonca bola z dverí

odštiepená lata, vylomená okolo kovania, šrauby tam ostali, ale doska bola vylomená. Poškodená býva
v byte spolu so svojím mladistvým synom, nikto iný. V minulosti nevidel, že by na byte brat poškodenej
prespával.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.9.2016, vypracovaného MUDr. Ľ. C., znalkyňou z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že obžalovaný v čase skutku trpel
psychickými poruchami - závislosťou od alkoholu a poruchou osobnosti. V čase skutku sa nachádzal v
stave jednoduchej opitosti, t. j. nešlo o opitosť patickú. Skutok spáchal najmä v súvislosti so závislosťou
od alkoholu a v stave ťažkej jednoduchej opitosti, porucha osobnosti tu nemala forenzný význam.
Podľa znalkyne mohol mať obžalovaný v čase, keď sa nachádzal u matky (17.8. o 18.00 hod.), hladinu
alkoholu v krvi 3,69 ‰ a nedá sa vylúčiť, že po odchode od nej ešte stúpla, ak alkohol obžalovaný

konzumoval aj tesne pred príchodom k matke. Obžalovaný pri objasňovaní skutku nespolupracoval,
spáchanie skutku odmietol a opitosť poprel, čo môže byť z jeho strany tak účelové vyjadrenie, ako i
tzv. alkoholické okienko, ktoré však nemá v prípade jednoduchej opitosti forenzný význam. Agresívne
konanie sa u obžalovaného stabilne manifestuje. Keďže sa obžalovaný v čase skutku nachádzal v stave
ťažkej opitosti, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v podstatnej, forenzne významnej miere

znížené, nie však vymiznuté, s tým, že obžalovaný účinky alkoholu na svoj organizmus a psychiku dobre
pozná a napriek tomu si opitosť privodil opakovane a vlastným pričinením. V čase spáchania trestného
činu obžalovaný nevedel plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nevedel
(nemohol) svoje konanie ovládať. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom
rozsahu. Závislý na omamných alebo psychotropných látkach obžalovaný nie je. Spáchanie skutku

súvisí najmä s jeho alkoholovou závislosťou. Alkohol pije roky a bez preferencie, rokmi sa dopracoval
k vysokej tolerancii na alkohol. Pije denne, prakticky nemá dni s abstinenciou a pije aj počas dňa.
Opakovane si privádza stavy opitosti, pričom alkohol mu odbúrava prirodzené brzdiace mechanizmy a
v opitosti je slovne, predmetne aj fyzicky agresívny. V pití pokračuje aj napriek negatívnym dôsledkom
(strata rodiny, práce, trestné stíhanie), nemá v pití mieru a bez pomoci nedokáže abstinovať. Ak bude aj

naďalej konzumovať alkohol, rozvinú sa u neho trvalé psychické zmeny ako emočné otupovanie, strata
morálnych zábran, úbytok motivácie k pracovnej činnosti, a podobne. Pobyt obžalovaného na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pri pokračujúcom konzume alkoholu sa však v stavoch
opitosti nedá vylúčiť páchanie protispoločenskej činnosti (agresivity voči príbuzným). Znalkyňa navrhla
obžalovanému uložiť ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, nakoľko ambulantnou liečbou

by sa účel liečby vzhľadom na štruktúru osobnosti obžalovaného, jeho totálnu nekritickosť a absenciu
motivácie k zmene životného štýlu, nedal dosiahnuť.

Zo zápisov o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 18.8.2016 súd zistil, že u obžalovaného K. X. bola
v uvedený deň o 10.23 hod. vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom merania a to 0,76 mg/

l, a o 21.08 hod. v rovnaký deň bola u obžalovaného opätovne vykonaná dychová skúška tentoraz s
negatívnym výsledkom merania.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci obžalovanému zo dňa 18.8.2016, z lekárskej
správy psychiatričky MUDr. G. W. zo dňa 18.8.2016, z lekárskej správy Psychiatrickej nemocnice P.

Pinela Pezinok zo dňa 18.8.2016 a z potvrdenia - odmietnutia ústavnej psychiatrickej liečby zo dňa
18.8.2016 súd zistil, že na odporúčanie všeobecného lekára pre dospelých bol obžalovaný vyšetrený v
psychiatrickej ambulancii MUDr. G. W., ktorá v správe z vyšetrenia obžalovaného uviedla, že aktuálny
psychický stav obžalovaného je zhoršený a vzhľadom na anamnézu užívania neuroleptík, ktoré si
sám vysadil, popíjanie alkoholu a agresívne správanie sa odporúča odsledovanie obžalovaného na

psychiatrii, najlepšie ústavne v PN Pezinok, nakoľko tam bol údajne opakovane liečený. Z lekárskej
správy psychiatrickej nemocnice v Pezinku následne vyplynulo, že s ohľadom na súčasný klinický obraz
nie sú u obžalovaného naplnené dôvody na hospitalizáciu bez jeho informovaného súhlasu, obžalovaný
žiada prepustenie a závislosť od alkoholu liečiť nechce, preto bol obžalovaný po podpise odmietnutia
ústavnej psychiatrickej liečby v PNPP Pezinok prepustený a z nemocnice v doprovode polície odišiel.

Zo zápisnice o trestnom oznámení a z potvrdenia o podaní trestného oznámenia Okresného riaditeľstva
PZ Senica, odboru kriminálnej polície zo dňa 18.8.2016 súd zistil, že C. X., matka obžalovaného, podala
na obžalovaného trestné oznámenie pre to, že ju večer po 18.00 hod. dňa 17.8.2016 u nej v byte napadola zbil - natrhol ucho. Oznamovateľka uviedla, že obžalovaný mal hodne vypité a tackal sa. Je to jej syn,
preto na neho najskôr trestné oznámenie podať nechcela, ale bojí sa ho a už s ním nechce mať nič
spoločné, preto sa rozhodla trestné oznámenie podať. Udávané zranenie oznamovateľky - 3x tržné rany

za pravým uchom veľkosti cca do 2 cm - mal súd preukázané kópiou lekárskej správy z ambulancie
urgentného príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica zo dňa 17.8.2016.

Zo záznamu Obvodného oddelenia PZ Senica zo dňa 18.8.2016 súd zistil, že hliadka obvodného
oddelenia PZ bola dňa 18.8.2016 o 7.10 hod. preveriť oznámenie, že v Senici na Š. ulici sa poškodenej

Q. K. vlámal do bytu brat a prespal tam. Oznamovateľka hliadke uviedla, že dňa 17.8.2016 o 21.30
hod. odišla z bytu na návštevu k mame a byt riadne uzamkla. Keď sa na druhý deň o 7.00 hod. do
bytu vrátila, videla, že vchodové dvere sú síce zavreté, no v oblasti zámku odštiepené, a keď vošla
dovnútra, v kuchyni na posteli našla spať svojho brata K. X.. Podľa oznamovateľky majú s bratom zlý
vzťah, navštevujú sa len nepravidelne a brat nemá k nej do obydlia povolený vstup. Deň predtým, t. j.
17.8.2016, bol u nej brat po cigarety, avšak dovnútra ho nepustila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

vzniklo podozrenie z porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., nakoľko dvere na byte boli zrejme vykopnuté.

Z rozhodnutia Mesta Senica o pridelení bytu zo dňa 11.11.2015 a zo zmluvy o nájme bytu zo dňa
21.1.2016 súd zistil, že Mesto Senica pridelilo poškodenej Q. K. byt na prízemí obytného domu na Š.

ulici v Senici na dobu určitú do 30.11.2016, na základe čoho poškodená uzavrela s Mestským podnikom
služieb, spol. s r.o. Senica nájomnú zmluvu o užívaní predmetného bytu.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovaného K.
X. za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3

písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko bolo
v konaní preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia svojej sestry Q. K. a to tak,
že prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu do obydlia, teda obžalovaný vykopol
uzamknuté vchodové dvere sestrinho bytu a následne v byte bez vedomia a súhlasu svojej sestry
zotrval až do rána nasledujúceho dňa. Vinu obžalovaného mal súd preukázanú najmä výpoveďou

svedkyneapoškodenejQ.K.avýpoveďousvedkaL.Š.,akoajvovecizadováženýmilistinnýmidôkazmi.
Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu poprel a tvrdil, že vchodové dvere sestrinho
bytu už boli otvorené, resp. vykopnuté, keď tam prišiel, v konaní bolo preukázané, že obžalovaný
bol v čase skutku pod značným vplyvom alkoholu a keďže sa v stave opitosti správa agresívne, je
vysoko pravdepodobné, že k poškodeniu dverí a následnému neoprávnenému vzniknutiu do bytu došlo

práve jeho konaním a pričinením. Taktiež skutočnosť, že si obžalovaný nepamätá, či boli dvere v
čase jeho príchodu otvorené alebo vykopnuté (vykopnutie by bolo jednoznačne viditeľné) nasvedčuje
tomu, že obžalovaný nebol v stave spôsobilom reálne posúdiť situáciu, a navyše v zmysle vykonaného
znaleckého dokazovania ani nemohol kvôli opitosti svoje konanie v čase skutku ovládať, čo v spojení
s jeho agresivitou bez pochybností nasvedčuje násilnému vniknutiu obžalovaného do sestrinho bytu.

Pokiaľ by navyše obžalovaný dvere bytu svojej sestry nepoškodil, je minimálne na zamyslenie, prečo
by chcel sestre vzniknutú škodu na dverách uhradiť. Taktiež svedok Š. potvrdil, že dvere bytu boli
ešte deň pred spáchaním skutku vo viditeľne nepoškodenom stave, a keďže iné poškodenie či ujma
okrem dverí nebolo v byte zistené (napr. krádež zariadenia, a pod.), a ráno v byte sa nachádzal iba a
práve obžalovaný, opätovne tu prichádza do úvahy len priebeh udalostí tak, ako ich uviedla poškodená.

Do úvahy potom neprichádza ani tá verzia, že by poškodená zabudla dvere zamknúť, nakoľko keby
boli dvere otvorené (neuzamknuté), obžalovaný by sa dostal dovnútra bez toho, aby musel vstupné
dvere poškodiť. Čo sa týka neoprávnenosti vniknutia obžalovaného do bytu, poškodená jednoznačne
vypovedala, že bratovi povedala, že si neželá, aby ku nej do bytu chodil, a aj sám obžalovaný uviedol,
že ráno, keď ho sestra v byte našla, bola nahnevaná a vynadala mu, ktoré správanie sa poškodenej

svedčí práve tomu, že s prítomnosťou brata v byte nesúhlasila. Obžalovaný pritom vedel, že zo strany
prenajímateľa bytov nie je dovolené cudzím ľuďom v predmetných bytoch - vrátane bytu jeho sestry -
prespávať, a tiež si bol vedomý, aké správanie a psychický aj fyzický stav mu navodzuje pitie alkoholu.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam do bytu svojej sestry šiel a to bez jej vedomia a súhlasu (je krajne
nepravdepodobné, že by poškodená dovolila bratovi v byte zostať najmä po tom, ako mal napadnúť ich

matku), a svoj zámer v byte prenocovať uskutočnil práve spôsobom a konaním, ktoré je mu kladené za
vinu. Súd tak mal v konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin porušovania
domovej slobody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a uznal obžalovaného z
predmetného skutku za vinného.Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný sa na
adrese trvalého pobytu v Bratislave nezdržiava. Je rozvedený a má jedného už plnoletého syna.

Podľa hodnotenia správania sa obžalovaného vo väzbe obžalovaný nemal problém s adaptáciou na
prostredie a podmienky väzby, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval, a konfliktné situácie nevyvolával. Podľa výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný v priestupkovom konaní riešený trikrát,
vo všetkých prípadoch sa jednalo o fyzické napadnutia iných osôb. V odpise z registra trestov má

obžalovanýcelkomšesťzáznamovoodsúdení,zčohovpiatichprípadochsananehohľadí,akobynebol
odsúdený, a v jednom (ostatnom) prípade ide o odsúdenie na základe trestného rozkazu Okresného
súdu Malacky č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 30.10.2015, právoplatného dňa 30.10.2015, pre spáchanie
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky do 30.10.2017, a zároveň mu bolo uložené obmedzenie v

podobe príkazu nepriblížiť sa k poškodenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať
sa v blízkosti obydlia poškodenej osoby.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému K. X. súd zistil existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti, a to že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami

svojej choroby - závislosti od alkoholu, a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to že obžalovaný
už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere tri roky až osem rokov, a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - tri roky. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce

okolnosti,akoajosobuobžalovaného,jehopomeryamožnostijehonápravy,pričomnajmäsúdprihliadol
na násilné, agresívne správanie sa obžalovaného namierené predovšetkým (ale nielen) proti blízkym
osobám a rodine, ktoré správanie nie je len ojedinelým prípadom, ale naopak neustále sa opakujúcim
javom vyplývajúcim z alkoholovej závislosti obžalovaného, s tým, že vzhľadom na benevolentný postoj
obžalovaného k závislosti tu neexistuje reálny predpoklad, že by obžalovaný bez cudzej pomoci a

pôsobenia vonkajších faktorov (vrátane prevýchovného vplyvu trestu) mohol tento svoj stav a správanie
sa zmeniť. Keďže potom obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za
úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. XT/XX/XXXX,
súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona rozhodol o uložení obžalovanému
nepodmienečného trestu odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (§ 48
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Súčasne súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou, nakoľko bolo v konaní preukázané, že obžalovaný je od alkoholu závislý
a spáchanie predmetného skutku je dôsledkom práve tejto závislosti, pričom vzhľadom na nekritický

postoj obžalovaného k závislosti sa výkon ochranného liečenia v ambulantných podmienkach nejaví
byť dostatočným a účelným. Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť poškodenej Q. K. škodu vo výške 50,- €, ktorú si poškodená strana riadne a včas uplatnila, a
ktorá predstavuje vzniknutú škodu na vchodových dverách bytu poškodenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.

1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.