Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011045
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320011045.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. Q., pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 11.11.2020 č. k. 1T/93/2020-312, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2021 v

Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 11.11.2020 č. k. 1T/93/2020-312 bol obžalovaný P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom

základe,

že

od presne nezistenej doby roku 2017 do 26.11.2019, v obci B. v rodinnom dome č. XXX sexuálne
zneužívalsvojuvnučku,maloletúB.K.,nar.XX.XX.XXXXatotakýmspôsobom,žeoddobykeďmaloletá

navštevovala 8. ročník základnej školy, teda vo veku 14 rokov, v intervaloch jedenkrát týždenne v čase,
keď bola sama doma, ju ohmatával na prsiach a intímnych miestach, a následne v presne nezistený
deň v čase keď navštevovala deviaty ročník základnej školy ju sexuálne napadol spôsobom, že ju zhodil
na posteľ, násilím ju držal na mieste, kde jej stiahol nohavice a spodnú bielizeň a prstami jej otieral
intímne partie, pričom nereagoval na prosby a plač maloletej, aby prestal, čo trvalo asi 5 alebo 10 minút,
pričom následne s konaním prestal a odišiel. Uvedený skutok sa následne opakoval v presne nezistený

deň počas letných prázdnin, keď bola maloletá vo veku 16 rokov, kedy obvinený opakovane prišiel k
maloletej, ktorá bola sama doma, dal jej dole nohavice a spodnú bielizeň a obtieral jej prstami intímne
miesta, pričom po 5 až 10 minútach s tým prestal a odišiel a následne dňa 26.11.2019, kedy opäť prišiel
k maloletej, ktorá bola sama doma, zhodil ju na posteľ, držal ju za ruku, ktorú jej silno tlačil, dal jej dole
nohavice a spodnú bielizeň a obtieral jej prstami intímne miesta, pričom po 5 až 10 minútach prestal a
odišiel, pričom maloletá sa jeho konaniu, ktoré bolo násilnícke a hrubé bránila, prosila ho, aby prestal,

na čo nereagoval.

Za tento trestný čin mu okresný súd uložil podľa § 200 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/, § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 312-314 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie uznesením v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku
prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku nevykonal,
vykonal len dokazovanie k výroku o treste.

Okresný súd uviedol, že v prípade obžalovaného sa jedná o doposiaľ netrestanú osobu, v posudzovanej
veci išlo o prvé vybočenie z jeho obvyklého života. Obžalovaný má t. č. 75 rokov, je ženatý a do okamihu
kedy bol vzatý do väzby sa staral o svoju chorú manželku. Svoje protiprávne konanie oľutoval, k činu
sa dobrovoľne priznal.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho

následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, a pomery a možnosti jeho nápravy. Pri zvažovaní všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť,
prihliadol teda na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, ďalej na

jeho osobné pomery a vek obžalovaného a dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné aplikovať
aj zmierovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku zahlásil prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2020 odvolanie (č. l. 310
spisu), ktoré do rozhodnutia odvolacieho súdu aj bližšie písomne odôvodnil (č. l. 321-322 spisu). Proti

rozsudku okresného súdu zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie aj obžalovaný (č. l. 310 spisu),
avšak toto následne zobral späť a súčasne sa vzdal práva na podanie odvolania (č. l. 311 spisu).

Prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že nie je možné súhlasiť s úvahami súdu o treste a jeho
výmery podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, keďže súd nezvážil všetky okolnosti prejednávanej trestnej

veci, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho pomery, účel trest atď. Ďalej prokurátor
uviedol, že tvrdenia obžalovaného o chorobe jeho manželky nijakým spôsobom nepreveril ale bez
pochybností sa spoľahol na tvrdenia obžalovaného. Preto má prokurátor za to, že okresný súd mal
tieto skutočnosti preskúmať, najmä výsluchom manželky obžalovaného resp. zabezpečením lekárskych
správ potvrdzujúcich nepriaznivý zdravotný stav jeho manželky. Poukazuje v ďalšom na skutočnosť,

že obžalovaný sa dopustil skutočne závažnej trestnej činnosti voči svojej maloletej vnučke a preto nie
je možné uvedenú trestnú činnosť bagatelizovať. Prokurátor sa nestotožňuje s dôvodmi mimoriadneho
zníženia trestu, ktoré ustálil okresný súd a je toho názoru, že pri určovaní výmery trestu sa okresný
súd dôsledne neriadil ustanoveniami Trestného zákona, ktoré hovoria o účele trestu a súd teda neuložil
trest primeraný ani spravodlivý. Záverom prokurátor uviedol, že trest odňatia slobody vo výmere 4

rokov považuje za neprimeraný a mierny. Obžalovaný vedel a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania a vedel a mohol ovládať svoje konanie a rovnako bol schopný chápať zmysel trestného konania.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zrušil, rozhodol vo veci sám rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný a

spravodlivý trest, ktorý bude uložený na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Wolfa podal písomné vyjadrenie k
odôvodneniu odvolania Okresnej prokuratúry Galanta (č. l. 324 spisu). Uviedol, že rozhodnutie
okresného súdu považuje za vecne a právne správne. Všetky argumenty prokuratúry považuje

za bezpredmetné s ohľadom na mimoriadne závažné zhoršenie zdravotného stavu obžalovaného
spočívajúce v mozgovej mŕtvici v krátkom časovom odstupe od rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá
mu spôsobila stratu mobility a jeho odkázanosť na starostlivosť tretej osoby.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.03.2021 za prítomnosti zástupcu Krajskej

prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajcu. Verejné zasadnutie sa podľa § 61b ods. 1 Trestného
poriadku vykonalo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava zotrval na písomných dôvodoch odvolania a týmto navrhol
vyhovieť. Obhajca obžalovaného uviedol, že žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu I. stupňa
potvrdil a to aj s ohľadom na aktuálny zdravotný stav obžalovaného na ktorý poukazovali aj v žiadostiach

o prepustenie z väzby, ktorý si naďalej aj dnes vyžaduje jeho hospitalizáciu v ústavnom zariadení.
Obžalovaný uviedol, že chce byť s manželkou.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,

preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie

okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v
značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,
ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie

okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 odsek 1
Trestného zákona).Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle

dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval u obžalovaného dve
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu riadny

život a § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval)
a zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd zároveň iba upozorňuje okresný súd na skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozsudku

okresný súd neuviedol všetky zákonné ustanovenia, ktoré sa použili, konkrétne opomenul uviesť
ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, čo nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia,
keď ukladal trest rozmedzí takto upravenej trestnej sadzbe, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

Okresný súd pri zvažovaní výšky trestu správne pristúpil k použitiu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona. Odvolací súd sa s týmto postupom okresného súdu stotožňuje a má za to, že v zmysle §
39 ods. 1 Trestného zákona musí ísť o celkom výnimočné prípady. Uvedené ustanovenie umožňuje
uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo
konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak

poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre
priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,
nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd
starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej
činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti

bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase
rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero
osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní
o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam
prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej

sadzby za neprimerané (k tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk).

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a
zároveň správne obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v

predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Zároveň námietky prokurátora v tom smere, že sa okresný súd neriadil ustanoveniami Trestného
zákona ktoré hovoria o účele trestu sú podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnené. Odvolací súd
rovnako nie je názoru, že by sa okresný súd jednostranne zameral len na okolnosti, ktoré svedčia v

prospech obžalovaného. Obžalovanému bola preukázateľne diagnostikovaná Cievna mozgová príhoda
s ochrnutím pravej polovice tela ťažkého stupňa. Obžalovaný preukázateľne nie je schopný sa sám
o seba starať a uspokojovať svoje základné životné potreby bez pomoci tretej osoby. Možno rovnakokonštatovať, že v posudzovanej veci išlo o prvé vybočenie z jeho obvyklého života. Obžalovaný taktiež
svoje protiprávne konanie oľutoval a k činu sa dobrovoľne priznal.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádza z požiadavky primeranosti
trestu a jeho individualizácii, preto u každého obžalovaného osobitne pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliada najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, čo
okresný súd pri ukladaní trestu u obžalovaného P. Q. urobil.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 odsek 4, § 170 odsek
6 Trestného poriadku (per analógiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.