Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106215607
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4106215607.12

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovej,vprávnejvecižalobcu:R.K.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
B., zastúpený: JUDr. Dianou Bereseckou, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovaným: 1. V.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.. N. adresa na doručovanie: E., 2. D. N., 3. W. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, M.-Y., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Martinom Kanásom, advokát, so sídlom

Školská 3, Nitra, 4. T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B. XXXX/XX, X., 5. W. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. XXX/XX, N., 6. P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, N., 7. B. sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovanej v 1. rade
a o odvolaní žalovanej v 7. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, zo dňa 11. októbra 2016 č.k.
12C/159/2006-632 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (CSP). V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana,
ktorá mala v konaní plný úspech, čo bol v tomto prípade žalobca, má právo na náhradu trov konania
proti neúspešnej strane. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa,

ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu.

2. Žalovaná v 1. rade napadla uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Uviedla, že s uznesením nesúhlasí na základe svojich vedomostí a vedomostí aj iných
nezainteresovaných ľudí, ktorí poznali V. a vedeli, že jej nelegálnym spôsobom bola odobraná slobodná
vôľa. Žiadala, aby súd zistil, či notár robil úkony s ťažkou dementnou osobou a žiadala vrátiť celý proces,

ktorýoznačilazanespravodlivý,späťnazačiatok.Popísalaviaceréskutočnosti,ktorésapodľajejtvrdení
v súvislosti s vecou samou mali udiať a pripojila k odvolaniu trestné oznámenie zo dňa 29.03.2006
podané v N. V. S. a T. Q..

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.04.2017 č.k. 12C/159/2006-665 vyzval žalovanú v 1. rade,
aby doplnila svoje odvolanie v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Mala uviesť, či svojim podaním

mienila podať odvolanie proti uzneseniu č.k. 12C/159/2006-632 o náhrade trov konania, resp. návrh
na obnovu konania. Ďalej mala uviesť, v akom rozsahu ho napáda, čoho sa domáha, ako žiada, abysúd vo veci rozhodol a svoje podanie doručiť v potrebnom počte rovnopisov. Poučil žalovanú v 1.
rade, že ak v určenej lehote neodstráni vady odvolania, odvolací súd odvolanie odmietne. Žalovaná
na základe výzvy súdu doručila dňa 28.04.2017 súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že

svojim odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03.11.2016 č.k. 12C/159/2006-632.
Ako dôvody odvolania uviedla dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 písm. h) CSP
a § 205 ods. 2 písm. d) a f) CSP. Neboli splnené procesné podmienky, konanie malo inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie a

žiadala vypočuť ako svedka notára, ktorého svedectvo sa v uzneseniach nenachádzalo.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu odvolaním podaným v zákonnej lehote aj
žalovaná v 7. rade. Ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa § 365 ods. 2 písm. a), d) a h) CSP.
Poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania zo dňa 14.04.2014
č.k. 12C/159/2006-587, ktorým v prvom výroku rozhodol, že žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť

spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.716,27 eura. Druhým výrokom
rozhodol, že žalovanej v 7. rade neukladá povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Opravným
uznesením zo dňa 07.04.2015 č.k. 12C/159/2006-615 súd prvej inštancie opravil záhlavie pôvodného
uzneseniaprezjavnéchybyvpísaníspočívajúcevuvedenínesprávnychadriesbydliskažalovanýchv3.,
5., 6. rade a v absentovaní uvedenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade. Na základe odvolania

žalovaných v 1., 2. a 3. rade bol prvý výrok pôvodného uznesenia v znení opravného uznesenia
odvolacím súdom uznesením č. k. 25Co/997/2015-624 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. Z vyššie uvedeného
však bolo zrejmé, že súd už v druhom výroku pôvodného uznesenia č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol vo
vzťahu k žalovanej v 7. rade tak, že jej neuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a tento výrok

nadobudol právoplatnosť, keďže nebol napadnutý odvolaním strán sporu a nebol zrušený odvolacím
súdom. Na základe toho mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o
trovách konania žalobcu tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnej výške bez toho, aby určil okruh
žalovaných, ktorým povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania ukladá. Z uznesenia nebolo zrejmé, že
povinnosť nahradiť trovy konania sa nevzťahovala aj na žalovanú v 7. rade. Z vyššie uvedených dôvodov

navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaní v 1. až 6.
rade boli povinní nahradiť žalobcovi trovy konania a žalovaná v 7. rade nie je povinná nahradiť žalobcovi
trovy konania. Eventuálne navrhla, aby v súlade s § 389 ods.1 CSP odvolací súd uznesenie zrušil v
celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranamisporuv
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
podľa § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 7. rade je dôvodné a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko odvolanie
žalovanej v 1. rade v znení jeho doplnenia nepovažoval za dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie
vo zvyšnej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky,10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplývalo, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.04.2014
č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol o náhrade trov konania tak, že podľa prvého výroku žalovaní v 1. až
6. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.716,27
eura. Druhým výrokom rozhodol, že žalovanej v 7. rade neukladá povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania. Opravným uznesením zo dňa 07.04.2015 č.k. 12C/159/2006-615 súd prvej inštancie opravil
záhlavie pôvodného uznesenia pre zjavné chyby v písaní spočívajúce v uvedení nesprávnych adries
bydliska žalovaných v 3., 5., 6. rade a v absentovaní uvedenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a
3. rade. Na základe odvolania žalovaných v 1., 2. a 3. rade bol prvý výrok pôvodného uznesenia v
znení opravného uznesenia odvolacím súdom uznesením zo dňa 15.06.2016 č.k. 25Co/997/2015-624
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne rozhodol súd prvej inštancie

napadnutým uznesením. Z vyššie uvedeného však bolo zrejmé, že súd už v druhom výroku pôvodného
uznesenia č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol vo vzťahu k žalovanej v 7. rade tak, že jej neuložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania a tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2015, keďže nebol
napadnutý odvolaním strán sporu a nebol zrušený odvolacím súdom. Tým vznikla prekážka právoplatnej
rozhodnutej veci a súd prvej inštancie napadnutým uznesením nemohol opätovne rozhodovať o

povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť spolu s ostatnými žalovanými žalobcovi náhradu trov konania.
Z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
tejto časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 1. rade v znení jeho neskoršieho doplnenia na základe výzvy
súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal napadnuté uznesenie zmeniť,
resp. zrušiť a preto ho v zostávajúcej časti ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdil. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z úspech strán sporu v konaní. Z

rozsudku vo veci samej zo dňa 18.05.2011 č.k. 12C/159/2006-430 bolo zrejmé, že v konaní bol úspešný
žalobca v plnom rozsahu. Vychádzajúc z toho, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal plnú
náhradu trov konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo zvyšnej časti ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. Je pravdou, že súd prvej inštancie mohol vo výroku napadnutého uznesenia konkretizovať, že na
náhradu trov konania zaväzuje iba žalovaných v 1 až. 6 rade. To však nič nemenilo na skutočnosti,
že výrok napadnutého uznesenia bolo potrebné posudzovať v kontexte uznesenia súdu prvej inštancie
č.k. 12C/159/2006-587 a uznesenia odvolacieho súdu č.k. 25Co/997/2015-624. Z nich je zrejmé, že
žalovanej v 7. rade sa povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi netýkala. Keďže však súd prvej

inštancie napriek tomu naďalej so žalovanou v 7. rade konal, z dôvodu procesnej čistoty a z dôvodu
existenciespomínanejprekážkyrozhodnutejvecirozhodolodvolacísúdtak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto uznesenia. V zmysle toho budú po právoplatnosti uznesenia žalovaní v 1. až 6. rade povinní
nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške, ktorú určí súd prvej inštancie
samostatným uznesením súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaná v 7. rade nie je povinná

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.
O výške trov odvolacieho konania (a o výške trov konania) rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).