Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820204083
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820204083.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu U. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v
X.X. A. Q., S. X. P. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Stará cesta 3139/6, proti žalovanému: MJ HUGO s.r.o., so sídlom Dedinky č. 63, IČO: 51
14 233, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2, v
konaní o zaplatenie 9.693 € s príslušenstvom, o vydanie nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/94/2020-129 zo dňa 23.11.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na Okresný súd v Rožňave dňa 28.10.2020 žalobu na vydanie platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 9.693 € s príslušenstvom a nahradiť všetky trovy
konania a v prípade odporu vydať rozsudok rovnakého znenia. Žalovanú sumu požadoval uhradiť titulom
neuhradeného nájomného a ďalších súm ako majetkových nárokov, ktorú žalovanú sumu žalovaný
napriek výzve na usporiadanie ich vzťahov so žalobcom neuhradil.
2.Zároveň so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré presne označil
a ktoré sa nachádzajú v nebytovej budove, ktorá bola predmetom nájmu, taktiež zákaz nakladať so
smrekovým, bukovým drevom, ako aj pílovými briketami, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch priľahlých v
budove penziónu, ktorý je predmetom nájmu, ale aj vrátane všetkých zásob zabezpečených nájomcom -
žalovaným, aj v prípade, keď pôjde o cudzí tovar uložený v priestoroch prevádzky za obdobie nájmu, ako
aj nadobudnutého tovaru rýchlo podliehajúceho skaze alebo tovaru, ktorému hrozí uplynutie minimálnej
doby trvanlivosti, všetko vrátane prevodu zaťaženia v prospech inej osoby, alebo akejkoľvek iného
zaťaženia týchto vecí, ktorých je výlučným vlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.
3.Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu, aby Okresný súd Rožňava vydal poverenie niektorému zo
súdnych exekútorov v okrese Rožňava na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nájomcu zadržaných
prenajímateľom na predmete nájmu, nakoľko hrozí odstraňovanie vecí nájomcu z predmetu nájmu
nájomcov, keďže v súčasnosti vypratáva predmet nájmu, aby nezaniklo právo prenajímateľa podľa §
672, či § 151s Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/94/2020-133 zo dňa 23.11.2020 vylúčil na samostatné konanie
návrh žalobcu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí s tým, že zvyšná časť žaloby
bude prejednávaná a rozhodnutá pod doterajšou sp. zn. Okresného súdu Rožňava 54C/94/2020.
5. Uznesením č.k. 5C/94/2020-129 zo dňa 23.11.2020 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o
nariadenie neodkladného opatrenia po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm.
d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
6. Súd prvej inštancie sa totiž oboznámil sa so žalobou a s jej prílohami, ktoré žalobca predložil a
považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa

31.10.-2017 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bolo
prenechanie nebytových priestorov žalovanému nachádzajúcich sa v obci Stratená okres Rožňava v kat.
území Stratená, a to penziónu Š., priľahlého pozemku, ako aj čističky postavenej na parcele 2043/28,
kat. územie X., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XX kat. územie X., ako aj užívania know - how
vo forme práv užívania názvu penziónu, užívanie webového sídla penziónu a prenechanie hnuteľného
majetku - vybavenie prevádzky reštaurácie, ubytovacích a technických priestorov. Súd považoval tiež za
nesporné, že žalovaný platne od zmluvy o nájme odstúpil podaním zo dňa 14.9.2020, čo žalobca svojím
podaním označeným ako prijatie oznámenia o okamžitom odstúpení od zmluvy o nájme nebytových
priestorov potvrdil.
7. Žalobca odôvodnil svoju žalobu o nariadenie neodkladného opatrenia tým, že jeho právo je ohrozené,
ako aj prípadná exekúcia a dokladoval to čestným prehlásením dvoch svedkov o tom, že žalovaný údajne
vyjadril, že vykoná všetky nevyhnutné úkony k tomu, aby nezaplatil žalobcovi žalovanú sumu a tým je
podľa neho daná naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.
8. Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal všeobecnými a právnou
teóriou definovanými atribútmi neodkladného opatrenia, ako aj predpokladmi jeho nariadenia. Dospel
pritom k záveru, že nebol splnený hlavne predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci
v tom, že hrozí bezprostredná ujma bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany. V predmetnej veci
totiž absentovali skutočnosti osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu,
pričom túto potrebu žalobca odôvodňoval len svojou obavou, že žalovaný vyprataním hnuteľných vecí
ohrozí zabezpečenie jeho pohľadávky. Z predložených dôkazov však k takémuto záveru súd prvej
inštancie nedospel a ohrozenie práv žalobcu nebolo podľa neho osvedčené. Jedinou listinou, ktorá
mala osvedčiť ohrozenie práv je vyhlásenie dvoch svedkov, v ktorom je uvedené, že žalovaný prehlásil,
že urobí všetko potrebné k tomu, aby nemusel žalobcovi platiť ani cent, avšak z uvedených tvrdení
nie je možné urobiť taký záver, že by bola prípadná exekúcia nároku žalobcu ohrozená. Z čestných
prehlásení vyplýva iba nesúhlas žalovaného s postupom žalobcu a jedná sa len o domnienky žalobcu,
ktoré však nie sú podporené žiadnym relevantným dôkazom. Súd tak nemal preukázanú ani osvedčenú
hrozbu bezprostrednej ujmy žalobcu bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda žalobcom tvrdenú
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude
ohrozená a žaloba o neodkladné opatrenie bola zamietnutá.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a
h/ CSP. Vyslovil názor, že splnil všetky podmienky k tomu, aby súd prvej inštancie vydal neodkladné
opatrenie v takom znení, ako ho navrhoval. Potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodňoval obavou, že
žalovaný vyprataním svojich hnuteľných vecí ohrozí zabezpečenie jeho pohľadávky. Povinnosť vypratať
nehnuteľnosť totiž žalovanému vyplynula z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy a faktom bolo aj to, že
zádržné právo bolo zo strany žalobcu riadne uplatnené v súlade s podmienkami nájomnej zmluvy. Taktiež
z čestných prehlásení dvoch svedkov vyplýva, že žalovaný nemal úmysel zaplatiť prenajímateľovi ako
veriteľovi ani cent, a teda ho chcel poškodiť. Žalobca nemal povinnosť dokázať túto skutočnosť, že
exekúcia bude ohrozená, mal ju len osvedčiť a to sa stalo. Namietal aj posúdenie dôkazov a to čestných
vyhlásení dvoch svedkov súdom prvej inštancie, pričom mu vytýkal neprimerane vysoké nároky na
toto čestné prehlásenie v konaní o neodkladnom opatrení. Nesúhlasil s výkladom súdu prvej inštancie,
že z čestného vyhlásenia vyplýva iba nesúhlas žalovaného s postupom žalobcu, resp. aktuálnym
právnym stavom riešenia veci medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie veľmi zúžene vyložil skutočnosti
popísané v čestnom prehlásení, pričom sa v žiadnom prípade nejedná len o domnienky žalobcu, ktoré
by neboli podporené žiadnym z predložených dôkazov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi žiadané neodkladné opatrenie a prizná
žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci o nariadení neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v zmysle § 333 ods. 1 CSP nedoručil predmetné uznesenie
žalovanému, odvolací súd tak urobil postupom uvedeným v § 329 ods. 1 CSP.

11. K odvolaniu žalobcu sa teda vyjadril žalovaný s tým, že považuje napadnuté uznesenie za vecne
správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca vo svojej žalobe o vydanie neodkladného opatrenia
nepravdivo uvádza, že nemá možnosť zabezpečiť zadržané veci. Žalovaný po odstúpení od zmluvy
odovzdal žalobcovi všetky kľúče k predmetu nájmu a od vtedy nemá prístup k jeho veciam uloženým
v penzióne. Z toho vyplýva, že ak si žalobca uplatnil zádržné právo, je ním navrhované neodkladné

opatrenie úplne zbytočné. Ak by žalovaný mal objektívnu možnosť a vôľu odstrániť svoje veci z predmetu
nájmu, určite by tak už urobil. Od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli už 3
mesiace a žalobcom uplatnené zádržné právo prekvapivo trvá aj bez nariadenia neodkladného opatrenia
a už len z tejto skutočnosti nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Vo vzťahu k
neosvedčenej dôvodnej obave, že exekúcia bude ohrozená sa v plnom rozsahu stotožnil žalovaný s
odôvodnením súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že popiera žalobcom uplatnenú pohľadávku, v žiadnom
prípade nezakladá obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalovanému je záhadou, akým spôsobom dospel
žalobca z vyjadrenia konateľa žalovaného, že nie je ochotný zaplatiť dlžnú sumu a urobí všetko preto,
aby ju nemusel zaplatiť k takému záveru, že tento mieniť podať návrh na likvidáciu majetku, prípadne
návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade zrušenia žalovaného likvidáciou, či vyhlásením konkurzu,
pohľadávka žalobcu totiž nezaniká. Ak by bola právoplatne priznaná rozhodnutím súdu a v dôsledku toho
by došlo k predĺženiu žalovaného, tento má zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Pre úplnosť ešte žalovaný uviedol, že časť zadržaných vecí nepatrí ani žalovanému, ale sú súkromným
vlastníctvom pána U. O. - spoločníka a konateľa žalovaného. Tieto síce zakúpil z vlastných prostriedkov
s cieľom umožniť ich používanie žalovanému, to však nič nemení na tom, že nejde o vlastníctvo
žalovaného, ale jeho konateľa. Napriek tomu, že túto skutočnosť žalobcovi žalovaný oznámil, žalobca
ich naďalej odmieta vydať vlastníkovi a zadržiava ich protiprávne.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení
dôkazov prítomný nejaký logický rozpor. Nebolo zistené, že by na skutkový stav súd prvej inštancie
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.
Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv
žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací
súd uvádza:

14. Ako vyplýva z odôvodnenia žaloby o vydanie neodkladného opatrenia, žalobca požaduje nariadiť
neodkladné opatrenie za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorá vznikla titulom neuhradeného
nájmu. Cituje pritom právnu úpravu uvedenú v § 151s Občianskeho zákonníka, ale § 627 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd upriamuje pozornosť sporových strán na to, že právna úprava Slovenskej
republiky poskytuje prenajímateľovi viaceré možnosti na zabezpečenie vymožiteľnosti svojich nárokov
voči nájomcovi v prípade neplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcich z nájomnej zmluvy riadne a
včas. Zabezpečovacie inštitúty sú zväčša obsiahnuté aj v konkrétnej nájomnej zmluve, a tak je tomu
aj v preskúmavanom prípade, pretože v článku 15 bod 10 Zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretej medzi sporovými stranami dňa 31.10.2017 je uvedené, že v prípade neuhradenia nájomného
a neohlásenej likvidácie prevádzky, atď., nájomca vopred dáva súhlas prenajímateľovi na realizáciu
zádržného práva. Odvolací súd konštatuje, že zádržné právo je núdzovým zabezpečovacím inštitútom,
ktorý nemusí byť na rozdiel od iných zabezpečovacích prostriedkov vopred zmluvne dojednaný.
Zádržné právo vznikne na základe jednostranného právneho úkonu oprávnenej osoby - veriteľa, ktorým
prejavuje svoju vôľu zadržať hnuteľnú veci, teda okamihom oprávneného svojpomocného zadržania
hnuteľnej veci dlžníka, ktorú má veriteľ u seba, pričom tak robí za účelom zabezpečenia svojej
splatnej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi. Podstatou zádržného práva je právo zadržiavateľa zadržať
cudziu vec na zabezpečenie svojej pohľadávky až do jej uspokojenia alebo jej zabezpečenia iným
spôsobom, napr. záložným právom, atď. Osobitným druhom zádržného práva je právo prenajímateľa

nehnuteľnosti podľa § 672 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka vo vzťahu k veciam, ktoré sa
nachádzajú na nehnuteľnosti. V takom prípade je prenajímateľ povinný požiadať súd o súpis zadržaných
hnuteľných vecí, najneskôr do 8 dní odo dňa ich zadržania. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca navrhol
súdu prvej inštancie, aby vydal poverenie exekútorovi na súpis hnuteľných vecí nájomcu zadržaných
prenajímateľom na predmete nájmu, pretože hrozí ich odstraňovanie nájomcom z predmetu nájmu.
Okresný súd Rožňava neponechal tento návrh bez povšimnutia a uznesením vyššie uvedeným vylúčil
tento návrh na samostatné konanie. Z uvedeného je evidentné, že žalobca si teda uplatnil voči
žalovanému zádržné právo v zmysle ust. § 672 Občianskeho zákonníka, ktoré zádržné právo je zákonné.
Zádržné právo podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ realizovať nielen za
trvania nájomného vzťahu k nehnuteľnosti, ale aj po jeho skončení. To platí aj o návrhu na tzv.
preventívny súpis (rozhodnutie Mestského súdu Praha 2Co/62/1998).

15. Napriek tomu, že si uplatnil v tomto spore žalobca zádržné právo, požadoval aj nariadenie
neodkladného opatrenia, práve za účelom zabezpečenia tej istej pohľadávky. Podľa § 224 ods. 3
CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Tu je teda daný vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími
opatreniami a vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z
úradnej moci, pričom ak má za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z tohto dôvodu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že už uplatnením si zádržného práva podľa §
627 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žiadosťou o súpis vnesených hnuteľných vecí do predmetu nájmu
zabezpečil si žalobca svoju splatnú pohľadávku.

17. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach, alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. V posudzovanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia uvedené v ň§ 324 a § 325 CSP s tým, že nie je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca si v žalobe uplatnil zádržné právo,
teda nie je potrebná neodkladná úprava pomerov sporových strán a taktiež (a tu odkazuje odvolací
súd na závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia), že by bola obava, že
exekúcia bude ohrozená. Správne preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a odvolací súd len nad rámec uvádza, že aj v prípade, ak by nebolo uplatnené zádržné právo
zo strany žalobcu, v tomto prípade evidentne by malo prednosť zabezpečovacie opatrenie a súd už pre
túto skutočnosť by musel žalobu o nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

20. V súvislosti s uplatneným nároku na náhradu trov konania v odvolaní odvolací súd uvádza, že v
zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Toto rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože samotné
nekonzumuje vec samú. V čase už podania žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia tento bol
súčasťou žaloby vo veci samej. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté uznesením nie je teda rozhodnutím
vo veci samej, ktorým sa konanie končí, preto o trovách odvolacieho konania o neodkladnom opatrení
rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

22. Rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.