Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205063
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8514205063.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. H. XX, XXX XX Q. H. o vymoženie
sumy 846,44 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania

exekučného konania n e v y l u č u j e.

II. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 30.5.2014 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 846,44 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 6958/06 zo dňa
15.1.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2007 a vykonateľnosť
dňa 1.3.2007. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu
súdu dňa 26.9.2014.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/571/2014-17 zo dňa 19.8.2015, zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Následne bola vec predložená Krajskému súdu v
Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Prešove uznesením č. k 11CoE/53/2015-52 zo dňa
31.5.2016 zrušil rozhodnutie tunajšiemu súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.5.2014, ktorá bola

súdu doručená dňa 26.9.2014, okrem iného uviedol, že „Oznámenie splnenie povinnosti podľa §30
ods.3 Exekučného poriadku, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.4.2011 nálezom pod.
sp. zn.: III ÚS 322/2010 v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole
ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným
súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn.: 5Er/934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho
právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný

súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnou konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonuexekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., musí
reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti

ustanovenej§30ods.3Exekučnéhoporiadku,aleajztohodôvodu,žetentonálezanajehonadväzujúce
postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp. zn.: III. ÚS 322/2010 je individuálnym
normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené, ktoré je
vedenépredOkresnýmsúdomŽiarnadHronompodsp.zn.:5Er/934/2008.Akékoľvekzáveryústavného

súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len
účastníkov konania v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnej
kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl.127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v
obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím
ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní,

ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä
zásadu „rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v
právnomštáteneobstojíajehoprávneúčinky,ktorévyvoláva,musiabyťnegovanédočasu,kýmnedôjde
k náprave porušených základných práv, medzi iným aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie
(vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods.1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo
vzťahu k čl.1 Protokolu č.1 Európskeho o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva
nebyť diskriminovaný (vo vzťahu k čl.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným
spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého
argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri
vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa
môjho názoru súdny exekútor o svojom a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle §

30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti na základe, ktorých by potenciálne mohol byť
vylúčený z vykonávania exekúcie, nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či má z vykonávania
exekúcie vylúči alebo nie a či ma v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo
nie “.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení prvá veta, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom

na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti
6. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

7. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez
zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

8. Podľa § 30 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí

oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa § 30
ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia,
pretože po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania
exekúcie. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávnenéhoa poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom,
či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom
pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym

exekútorom a povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi
súdnym exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť
vymôcť pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych
predpisoch. V exekučnom konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len

logicky odôvodniť, že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už
bolo vyššie uvedené, ak súdny exekútor postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť
nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému.
Dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým
zamestnancom oprávneného.

11. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 846,44 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 836,48 eur od 25.9.2006 do zaplatenia a
nahradenie trov rozhodcovského konania vo výške 221,03 eur.

12. Exekučnému súdu je z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 186 ods. 1 zákona č.

106/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) netreba dokazovať, že na tunajšom
súde sa viedlo konanie pod sp. zn. 4Er/230/2007 medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej
veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným bol P. S.,
nar. XX.XX.XXXX. Ako exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský
rozsudok ako v prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 6958/06 zo
dňa 15.1.2007.

13. Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Er/230/2007-36
zo dňa 25.2.2013 exekúciu zastavil, nakoľko uzavrel, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je

spôsobilým vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej
oprávnený inicioval rozhodcovské konanie, je neplatná, keďže predstavuje neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovský rozsudok bol preto vydaný orgánom (rozhodcovským súdom),
ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, ide teda o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné
vykonať. Predmetné rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa o zastavení exekučného konania

nadobudlovspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduPrešov,č.k.20CoE102/2013-75zodňa28.10.2013,
právoplatnosť dňa 7.1.2014.

14. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa§161ods.1C.s.p.,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

17. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Z ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné

podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 161 C.s.p. v spojení s § 9a ods. 1
Exekučnéhoporiadku.Vzhľadomnaskutočnosť,žeExekučnýporiadokneobsahuježiadneustanovenie,
ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. §230

C.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávaťznova.

19. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastávapredovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak
vyplývazrovnakéhoskutku).Pokiaľideototožnosťúčastníkov,niejevýznamné,čirovnakéosobymajúv
novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie

sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).

20. V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia dlžnej sumy od povinného na základe toho
istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 4Er/230/2007, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda
preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými
istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

21. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či

sanejednáokonaniezaťaženéprekážkouprávoplatnerozhodnutejveci,vexekučnomkonaníjetakýmto
predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného
titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku
res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do

úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata.
Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá
prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého
exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto
bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne
vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie.

Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného
dôvoduužnie.Napríkladzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej
a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z

dôvodu,žepovydaníexekučnéhotituluzanikloprávonímpriznané,prekážkuresiudicatazakladá.Preto
vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo
vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto
rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v
prekážke veci rozhodnutej.

22. V predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi na tunajšom súde
pod sp. zn. 4Er/230/2007 bola exekúcia zastavená pre rozpor exekučného titulu so zákonom, keď
predmetný rozhodcovský rozsudok súd posúdil ako nevykonateľný a nespôsobilý exekučný titul. Rozpor
exekučného titulu so zákonom, resp. nedostatok jeho materiálnej vykonateľnosti, ktorý bol dôvodom

zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný či reparovaný. Keďže v tomto
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/571/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd
Stará Ľubovňa vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 4Er/230/2007-36 zo dňa 25.2.2013 konštatoval,
že nie je spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie

exekučného súdu predstavuje prekážku res iudicata.

23.Vzhľadomnavyššieuvedenéexekučnýsúduzavrel,ževprejednávanejveciexistujeneodstrániteľný
nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýtonedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu,
aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44
Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie návrhu na vykonanie

exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku) alebo existencia prekážky
litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd preto exekučné konanie v zmysle §161
ods. 2 C.s.p. s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

24. O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 a § 257 Civilného sporového poriadku tak,

že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnená podala nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a
povinnému trovy exekučného konania nevznikli.

25. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty.

26. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v

súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

27. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že v
zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal opätovne
návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako v exekučnom konaní č. k.
4Er/230/2007, zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, preto súd rozhodol, že
súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, pričom o ich výške

rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti II., III. a IV. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Proti I. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.