Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115207397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci starostlivosti súdu o X.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXX/XX, zastúpeného Obcou Čechynce ako súdom ustanoveným
procesným opatrovníkom a právne zastúpeného: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s.r.o., so
sídlom Nitra, Štefánikova tr. 6, o návrhu navrhovateľa I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXX/XXX
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresného prokurátora v Nitre, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. septembra 2020 č.k. 11Ps/10/2015- 309,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.3.2015 domáhal, aby súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony
jeho brata X. K., nar. XX. XX. XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho brat opakovane ohrozuje ich
matku i celú rodinu s ktorou býva. Na psychiatrii bol v priebehu roka hospitalizovaný niekoľkokrát pre
agresivitu, predpísané lieky neužíva. V obci, kde býva spôsobuje problémy.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.08.2019 č.k. 11Ps/10/2015- 225 ( v poradí prvým) obmedzil

X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, E. na právne úkony tak, že menovaný nie je spôsobilý
vykonávať finančné záležitosti a operácie, nakladať s majetkom, disponovať s akoukoľvek finančnou
čiastkou, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy,
konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými
inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby. Ďalším výrokom súd ustanovil za opatrovníka R. E. pre
X. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude menovaného riadne zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony a je povinná najmenej 2x ročne k 30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka podávať

správu o opatrovancovi a o nakladaní s majetkom opatrovanca. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom rozhodol, že trovy
dôkazov platí štát.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, v zastúpení
právnym zástupcom. Navrhol, aby odvolací súd čiastočne zmenil napadnutý výrok rozsudku a ponechal
odvolateľovi spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, že odvolateľ môže naďalej disponovať

s peniazmi tvoriacimi jeho majetok do sumy 100 eur mesačne a súčasne môže naďalej uzatvárať
zmluvné vzťahy v ústnej forme smerujúce k obstaraniu tovarov a služieb bežnej potreby, ktorých hodnota
nepresahuje sumu 100 eur mesačne.4. Odvolací súd po prejednaní odvolania rozhodol uznesením zo dňa 05.03.2020 č.k. 7CoP/50/2019-
281 a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým obmedzil JR. na právny úkon
disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou a uzatváranie akýchkoľvek zmluvných vzťahov zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol, že X. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX/XX, E. je oprávnený disponovať s peniazmi tvoriacimi jeho majetok a môže naďalej
uzatvárať zmluvné vzťahy v ústnej forme, smerujúce k obstaraniu tovarov a služieb bežnej potreby,

ktorých súhrnná hodnota nepresahuje sumu 100 eur mesačne. O trovách konania rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods.
2, Občianskeho zákonníka poukazujúc na skutočnosť, že z vyjadrenia súdom ustanovenej znalkyne na
pojednávaní nevyplýva zákaz nakladania s akoukoľvek finančnou čiastkou zo strany X. K., keďže aj
znalkyňa sa vyjadrila, že u menovaného sa vyskytuje najmä neúčelné a rýchle míňanie peňazí. Zároveň
to však nevylučuje možnosť poskytnúť osobe X. K. v jednotlivých časových horizontoch určitú finančnú

čiastku. Aj vzhľadom k stavu súčasných pomerov na strane pána X. K., ktorý je inštitucionalizovaný
v zariadení ,,D.", G. S. je zrejmé, že v rámci pobytu menovaného v tomto zariadení sa javí pre X.
K. vhodné, aby mohol uzatvárať zmluvné vzťahy iba v ústnej forme a zároveň vzťahy, ktoré smerujú
k obstaraniu tovarov a služieb pre neho, pričom by išlo o jeho bežné potreby v hodnote 100 eur
mesačne. Takáto dispozícia bola vysvetlená menovanému z úrovne jeho splnomocneného právneho

zástupcu a v tom čase sa s ňou stotožnil aj ošetrujúci lekár menovaného Q.. V. S., ktorý takúto situáciu
riešenia pre X. K. vnímal ako vhodnú formu riešenia danej situácie u menovaného. V rámci vykonaného
dokazovania v tejto právnej veci, ako aj na stav inštitucionalizácie osoby pána X. K. v zariadení ,,D.",
G. považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že v uvedenom zariadení bude o menovaného riadne
postarané, pričom menovaný disponuje finančnými prostriedkami, ktoré mu plynú z dôchodku. Tieto

finančné prostriedky však bude dôvodné používať aj na krytie služieb, ktoré sú v uvedenom zariadení
menovanému poskytované. Súd doplnil, že je momentálne vhodné pre X. K., aby aj on sám mal k
dispozícii finančné prostriedky, ktorými by si vedel v rámci svojho života pokryť nevyhnutné bežné
výdavky, ktoré by sa mohli týkať služieb ako napr. holič, kaderník, nákupov drobných potravín a
literatúry, prípadného cestovania verejnou dopravou, aby aj takýmto spôsobom mal určitým spôsobom

spestrený pobyt v zariadení, v ktorom je aktuálne umiestnený. Ponechanie uvedenej dispozície s
finančnými prostriedkami u menovaného by zároveň pre neho vytvorilo určitý komfort aj v tom, aby v
rozsahu jeho bežných odôvodnených potrieb mohol vlastné finančné prostriedky aj pre jeho prospech v
uvedenom rozsahu 100 eur mesačne použiť. Argumentoval, že aj samotný opatrovník menovaného, ako
aj zariadenie, v ktorom je menovaný aktuálne umiestnený majú prehľad o potrebách menovaného, ktorý

je v zariadení v S. zastabilizovaný a budú vedieť posúdiť jeho potrebu a rozsah dispozície s finančnými
prostriedkami, s ktorými podľa rozhodnutia súdu môže menovaný nakladať v hodnote nepresahujúcej
sumu 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že finančný limit pre X. K. určený vo výroku
tohto rozhodnutia súdu v sume 100 eur mesačne jednotne a spoločne obmedzuje disponovanie X. K. s
peniazmi tvoriacimi jeho majetok a zmluvnými vzťahmi uzatváranými menovaným v ústnej forme. Teda

ide o jeden finančný mesačný limit pre menovaného stanovený rozsudkom súdu na sumu 100 eur. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac, že podľa odôvodnenia

napádaného rozhodnutia malo byť predošlé rozhodnutie krajským súdom zrušené v celom výroku
obmedzenia spôsobilosti jeho brata na právne úkony. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaním napádaný
výrok súdu prvej inštancie javí ako nedostatočný vo vzťahu k úprave, resp. komplexnému obmedzeniu
spôsobilosti brata na právne úkony po zrušení predošlého rozhodnutia. Podľa odvolateľa by mal
potom výrok rozsudku opätovne obsahovať najmä to, v akom rozsahu sa obmedzuje v spôsobilosti na

právne úkony. Namietal tiež nesprávnu formuláciu napádaného výroku, ktorého znenie je vzhľadom
na psychickú poruchu menovaného nešťastné. Znalec sa vo svojom výsluchu pred súdom prvej
inštancie vyjadril k možnostiam menovaného nakladať s finančnými prostriedkami v rozsahu cca 20,-
eur týždenne, preto namieta výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do výšky priznaného práva.
Navrhovateľ uviedol, že jedným z prejavov jeho psychickej poruchy a zároveň dôvodom na podanie

návrhu na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, bola najmä neschopnosť brata adekvátne
hospodáriť s finančnými prostriedkami. Preto považoval za nutné rozhodnúť o schopnosti nakladať s
finančnými prostriedkami tak, ako sa k tejto téme vyjadril znalec, a to v sume 20,- eur týždenne. Bol
toho názoru, že jeho bratovi by nemali byť finančné prostriedky odovzdané jednorazovo, napr. všetky nazačiatku mesiaca, pretože tieto on s najväčšou pravdepodobnosťou obratom všetky utratí, ale postupne.
Na základe uvedeného, poukazujúc zároveň na to, že rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, čo ho činí
nepreskúmateľným navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil sudu prvej inštancie

na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril zástupca Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý uviedol, že odvolací

súd zrušil rozsudok Okresného súdu č. 11Ps/10/2015-225 zo dňa 12.08.2019 vo výroku, ktorým
súd obmedzil X. K. na právny úkon disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou a uzatváranie
akýchkoľvek zmluvných vzťahov a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného
vyplýva, že zvyšok výroku rozsudku prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý a preto sa stal
právoplatným23.09.2019.Aktuálny rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u X. K. zodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania, najmä záverom znaleckého dokazovania, s poukazom na jeho

aktuálny zdravotný stav. Ďalej poukázal na to, že suma 100,- eur mesačne, ktorú súd ponechal k
dispozícii menovanému zodpovedá finančnej čiastke, ktorú odhadol znalec v znaleckom posudku a to
20 eur týždenne, pričom súd takúto sumu považoval za právne bezpečnú, aby s ňou mohol X. K. za
súčinnosti s pracovníkmi zariadenia sociálnych služieb, v ktorom žije nakladať. S týmto názorom súdu
sa stotožnil. Vzhľadom k uvedenému, navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej "CSP") preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej "CMP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť.

9. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom navrhovateľom dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11Ps/10/2015-225 zo dňa 12.08.2019 obmedzil X. K. na
právne úkony tak, že menovaný nie je spôsobilý vykonávať finančné záležitosti a operácie, nakladať
s majetkom, disponovať s akoukoľvek finančnou čiastkou, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej
starostlivosti, uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy, konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej

správy,súdmi,finančnýmiinštitúciami,bankovýmiinštitúciamiainštitúciamiposkytujúcimislužby.Ďalším
výrokom súd ustanovil za opatrovníka Obec Čechynce pre X. K., ktorá bude menovaného riadne
zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a je povinná najmenej 2x ročne k
30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s majetkom
opatrovanca. Odvolací súd uznesením zo dňa 05.03.2020 č.k. 7CoP/50/2019- 281 zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie len v napadnutom výroku, ktorým obmedzil X. K. na právny úkon disponovania s
akoukoľvek finančnou čiastkou a uzatváranie akýchkoľvek zmluvných vzťahov a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď sa v ďalšom konaní ( po
vrátení veci odvolacím súdom ) zaoberal len so spôsobilosťou menovaného disponovať s konkrétnou
finančnou čiastkou a v súvislosti s tým uzatvárať zmluvné vzťahy. Zvyšná časť rozsahu obmedzenia

na právne úkony X. K. zostala v prvom rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním nedotknutá, a preto
nadobudla právoplatnosť. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval námietku navrhovateľa
týkajúcu sa nesprávnosti výroku súdu prvej inštancie ( čo do rozsahu obmedzenia), za nedôvodnú.

12. Navrhovateľ v odvolaní namietal aj výšku finančnej sumy, s ktorou súd umožnil X. K. disponovať,

a to sumu 100 eur mesačne a vyjadril názor, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o jeho schopnosti
nakladať s finančnými prostriedkami tak, ako sa k tejto téme vyjadril znalec, a to v sume 20 eur týždenne.
Odvolací súd nepovažoval ani túto námietku za opodstatnenú, pretože rozdiel medzi sumou 80 eur
mesačne a 100 eur mesačne, ktorá by mala byť poskytnutá X. K. je zanedbateľný, a to aj s ohľadom nastanovisko znalkyne MUDr. Hany Nemčekovej, ktorá nevylúčila možnosť poskytnúť X. K. určitú finančnú
čiastku, s ktorou by mohol disponovať. Táto odhadovaná čiastka znalkyňou vo výške 80 eur mesačne
nie je pre súd záväzná, navyše súd prvej inštancie nijako výrazne nevybočil od tejto čiastky. Odvolací

súd nevidel pochybenie súdu prvej inštancie ani v tom, že určil sumu 100 eur mesačne a nie sumu 25
eur týždenne. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že X. je inštitucionalizovaný v zariadení „D.“, ktoré zariadenie
môže menovanému rozdeliť uvedenú sumu 100 eur na jednotlivé čiastky po 25 eur týždenne a týmto
spôsobom bude viesť menovaného k hospodárnejšiemu míňaniu poskytnutej finančnej sumy. Vzhľadom
k uvedenému nie je odôvodnená a zároveň ani relevantná vo vzťahu k správnosti rozhodnutia súdu

obava navrhovateľa, že jeho bratovi X. K. budú finančné prostriedky odovzdané jednorazovo v sume
100 eur mesačne.

13. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za
neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).